Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení pána ministra zahraničných veci, podpredsedu vlády a európskych záležitostí Slovenskej republiky pána Miroslava Lajčáka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ešte, ešte, pán minister, vás poprosím, lebo už sme to nejak začali, ale procedurálne nech to vyriešime.
Takže prvým bodom je Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Správa vlády je uverejnená ako tlač 885 a spoločná správa výborov má tlač 885a.
Ďalej je to Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie, tlač 956. Správa výboru je pod tlačou 956a.
A tretím bodom je Hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tlač 1024. Správa výboru má tlač 1024a.
Všetky tri správy uvedie pán minister spravodlivosti Tomáš Borec.
Nech sa páči, ujmite sa slova.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Takže ešte raz, veľmi pekne ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som začal Hodnotiacou správou o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Pred niekoľkými týždňami naša krajina zavŕšila prvú dekádu členstva v Európskej únii. V priebehu uplynulých desiatich rokov sa Slovenská republika zmenila z nováčika na krajinu s najvyššou mierou zapojenia do európskeho integračného procesu. Spomeniem pri tejto príležitosti Schengen alebo eurozónu. Máme reputáciu spoľahlivého, čitateľného a konštruktívneho partnera. Váha a vplyv Slovenskej republiky vďaka tomu dnes presahuje naše geopolitické reálie dané veľkosťou teritória, počtom obyvateľov či objemom národnej ekonomiky.
Naša krajina sa dostáva do najužšieho jadra európskej integrácie. Sme za stolom, za ktorým sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa nielen nášho kontinentu. Dovolím si povedať, že ide o pozíciu, v ktorej sa Slovenská republika nikdy v doterajšej svojej histórii nenachádzala. Náš región je dnes pevne ukotvený v mierovom, bezpečnom a stabilnom prostredí, čo, ako môžeme vidieť, nie je, žiaľ, ani v súčasnej Európe samozrejmosťou.
Občania benefitujú z rozsiahlych slobôd, ktoré Európska únia ponúka, z politickej stability a z ekonomickej prosperity najväčšej svetovej ekonomiky. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že veľká časť nášho členstva v Európskej únii bola zatienená krízou. Naopak, aj po väčšinu tohto zložitého obdobia si Slovenská republika zachovala hospodársky rast a vo výraznej miere sa tešila európskej solidarite. Mnohé z toho, čo sme dosiahli, si však nie vždy uvedomujeme. V lepšom prípade sú výhody plynúce z členstva považované za automatické a samozrejmé. V horšom prípade sa stávajú predmetom mnohých mýtov, spochybňovania a skresľovania.
Preto sa rezort diplomacie rozhodol zrealizovať komplexnú inventúru nášho členstva. Jej výsledkom je hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktorú 30. apríla 2014 schválila vláda Slovenskej republiky a 12. mája bola predložená Výborom Národnej rady pre európske záležitosti. Hodnotenie bolo pripravované od septembra 2013. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí oslovilo celkovo 60 adresátov, od orgánov štátnej správy cez akademickú obec a sociálnych partnerov až po mimovládne organizácie, 43 z nich zaslalo svoje vstupy, ktoré boli následne zapracované. Cieľom bolo sústrediť sa na politické zhodnotenie pozitív i prípadných nevyužitých možností vyplývajúcich z členstva, ako aj na stanovenie rámcových odporúčaní pre ďalšie obdobie.
Dovoľte mi na niektorých faktoch prezentovať výsledky desať rokov členstva Slovenskej republiky v Únii. Výhodné, výhody slobodného pohybu v Európskej únii zrejme uplatnila už drvivá väčšina Slovákov. V rámci programu pracovať v zahraničí využíva viac ako 130-tisíc našich občanov. V rámci programu Erasmus absolvovalo študijný pobyt na európskych univerzitách viac ako 17-tisíc študentov. Vďaka európskemu preukazu zdravotného poistenia majú občania nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť v celej Európskej únii a vďaka konzulárnej spolupráci majú možnosť žiadať o pomoc na veľvyslanectve alebo konzuláte ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie.
Aj vďaka členstvu v eurozóne si Slovensko na finančných trhoch požičiava za historicky najnižšie úroky. Kým v roku 2004 presadzovali priemerné náklady na správu štátneho dlhu 6 %, v súčasnosti sú na úrovni 3,5 %. Vďaka prístupovému procesu a samotnému členstvu v Európskej únii došlo k modernizácii nášho hospodárstva. Zvýšila sa konkurencieschopnosť vo väčšine odvetví, došlo k prílevu inovácií, zlepšuje sa infraštruktúra, eliminovali sa obchodné prekážky. Aj vďaka členstvu v Európskej únii dosahujeme jeden z najvyšších rastov hospodárstva spomedzi členských štátov Európskej únie.
Výkonnosť našej ekonomiky vyjadrená v parite kúpnej sily vzrástla z polovice na tri štvrtiny priemeru Európskej únie, pričom za desať rokov členstva sme s baltskými partnermi dosiahli najdynamickejší rast hospodárstva v Európskej únii, vyšší než v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Takmer 90 % priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike pochádza z členských štátov Európskej únie. Slovenskí podnikatelia vrátane malých a stredných získali prístup na 500-miliónový európsky trh. Do Únie dnes smeruje až 85 % nášho exportu a závisí tak od nej značná časť domácich pracovných miest.
Členstvo v Európskej únii nie je len o eurofondoch, ale finančné výhody plynúce z nášho členstva sú jednoznačné. V rokoch 2004 až 2013 získala Slovenská republika z Európskej únie 12,8 mld. eur a odviedla do rozpočtu Európskej únie 6,1 mld. eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 mld. eur. Z prostriedkov Európskej únie bolo vybudovaných množstvo kilometrov ciest, diaľnic a železníc, modernizovalo sa 1020 škôl, 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti, postavilo sa 26 priemyselných parkov a poskytla sa podpora pre 572 malých a stredných podnikov a 116 vedeckých inštitúcií. Došlo k výraznému zlepšeniu kvality životného prostredia. V oblasti kvality ovzdušia bolo podporených 102 projektov a 332 projektov bolo zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Za pomoci prostriedkov z Európskej únie sa vybudovali stovky kilometrov kanalizácií, rozvodov pitnej vody a bolo zrekonštruovaných 24 čistiarní odpadových vôd. Zriadením reverzného prepojenia na plynovode s Českou republikou a Rakúskom a rozšírením podzemných zásobníkov plynu sa významne zvýšila energetická bezpečnosť Slovenskej republiky. Na priame platby poľnohospodárom bolo z európskych fondov vyčlenených takmer 2,3 mld. eur, na podporu rozvoja vidieka bolo ďalších 2,6 mld. eur. Viaceré z týchto faktorov a mnohé ďalšie nájdete aj práve v hodnotiacej správe.
Čo sa týka hodnotenia a výziev, samozrejme, 10 rokov členstva nie je len o úspechoch. V správe bolo identifikovaných viacero oblastí, kde je potrebný ďalší pokrok. Našou dlhodobou výzvou zostáva zvýšenie účelnosti a celkovej efektivity použitia prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Okrem využívania prostriedkov vyčlenených priamo pre Slovensku by sme sa mali sústrediť aj na lepšie využívanie prostriedkov spracovaných alebo spravovaných Európskou komisiou. Správa poukazuje na zaostávanie Slovenska s európskym priemerom v investíciách do vedy a výskumu a výzvou zostáva vyrovnanie priamych platieb slovenských farmárov s platbami, ktoré dostávajú poľnohospodári z tzv. starých členských štátov. Pozornosť je potrebné aj naďalej venovať zvyšovaniu konkurencieschopnosti domáceho poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Spomenúť by som mohol aj ďalšie oblasti, rád by som však aj v kontexte nedávnych volieb do Európskeho parlamentu venoval pozornosť inej z môjho pohľadu principiálnej otázke.
Dlhodobou výzvou je potreba priblížiť európske inštitúcie občanom Slovenskej republiky. Za týmto účelom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v minulom roku obnovilo činnosť Národného konventu o Európskej únii. Jeho aktivity budú pokračovať, pričom by sme sa chceli zamerať na aktuálne integračné výzvy súvisiace s posilňovaním hospodárskej a menovej únie a na otázky súvisiace s prípravou predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Voľby do Európskeho parlamentu a predovšetkým zahanbujúcu nízku slovenskú účasť, teda konkrétne 13,05 %, možno interpretovať ako varovanie od občana, ktorý stále častejšie nadobúda pocit, že európskej agende nerozumie, že Európska únia sa od neho vzďaľuje. Pozitívom je, že na Slovensku na rozdiel od viacerých európskych krajín nezískali významnejšiu podporu extrémistické strany. Nemôžeme totiž prehliadať, že v Európe pribudnú hnutia stavajúce na lacných antieurópskych heslách, euroskepticizme a populizme. Aj na Slovensku máme skúsenosť s tým, aký politický potenciál v sebe nesie ponúkanie lacných odpovedí na zložité otázky. A netreba zdôrazňovať, že pri manažovaní týchto procesov bude mať parlamentná dimenzia rovnako dôležitú, resp. ešte dôležitejšiu úlohu než diplomacia.
Viaceré ďalšie problémy si vyžadujú alebo vyžiadajú našu angažovať v Bruseli, keďže presahujú hranice Slovenska. V niektorých oblastiach registrujeme nadmernú reguláciu, administratívnu náročnosť, ktorá predstavuje pre podnikateľov záťaž, pričom si myslíme, že spoločná európska regulácia by, naopak, mala slúžiť na zvyšovanie konkurencieschopnosti či už slovenskej, alebo európskej ekonomiky. Iným príkladom, k riešeniu ktorého môžeme prispieť alebo môžu prispieť paneurópske prístupy, je problém marginalizovaných rómskych komunít. Týmto a ďalším témam bude Slovenská republika venovať zvýšenú pozornosť aj v ďalšom najbližšom období.
Dovoľte, aby som prešiel teraz k druhému materiálu, a to k Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Ide o každoročne vypracovávaný materiál, ktorý vyhodnocuje spôsob a mieru naplnenia hlavných cieľov a úloh v oblasti zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v uplynulých 12 mesiacoch. Aspoň heslovite by som sa rád zmienil o kľúčových momentoch minulého roka v šiestich oblastiach, a to: vyšehradskej spolupráci, tradičných profilových témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky: západný Balkán a Východné partnerstvo, bezpečnostnej politike, ekonomickej diplomacii, slovenskej rozvojovej pomoci a európskej agende.
Prirodzenou a dlhodobou prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je rozvoj dobrých susedských vzťahov. Nosnými oblasťami spolupráce V4 v roku 2013 bolo posilnenie vnútornej kohézie, energetickej bezpečnosti, dopravnej infraštruktúry a vybraných aspektov obrannej politiky. Na okraj konferencie GLOBSEC bola prijatá spoločná deklarácia ministrov zahraničných vecí V4 k zvýšeniu účinnosti, viditeľnosti a vplyvu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie a k posilneniu obrany spôsobilosti Európskej únie. Ďalej predsedovia vlád V4 schválili cestovnú mapu pre vytvorenie integrovaného trhu s plynom a dohodli sa na vytvorenie spoločnej stratégie spolupráce v oblasti obrany.
Rezort realizoval intenzívne kontakty s tretími krajinami vo formáte V4 plus, V4 + Japonsko, bolo diskutované prioritné oblasti spolupráce na ďalšie obdobie s dôrazom na oblasť výskumu a vývoja, podporu transformačných procesov v krajinách Východného partnerstva, prvý ministeriál s partnermi so severských a baltských štátov V4 + NB8 vo februári.
Počas predsedníctva Slovenska v Medzinárodnom vyšehradskom fonde v roku 2013 bolo schválených viac ako 350 projektov mimovládnych organizácií a poskytnutých viac ako 100 štipendií pre študentov z V4, západného Balkánu a z krajín Východného partnerstva. Od roku 2014 došlo k navýšeniu národných príspevkov do fondu na 8 mil. eur. Na rozbehnutých projektoch bude rezort aktívne spolupracovať, pričom už o pár dní, konkrétne 1. 7., prevezmeme ročné predsedníctvo vo V4.
V prioritných témach zahraničnej politiky Slovenskej republiky správa reflektuje viacero pozitívnych momentov v roku 2013: vstup Chorvátska do Európskej únie, pokrok v normalizácii medzi vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, rozhodnutie Európskej únie o začatí prístupových rokovaní so Srbskom, parafovanie asociačnej dohody o dohody o voľnom obchode s Moldavskom a Gruzínskom a rozhodnutie Európskej únie o bezvízovom styku pre Moldavsko. Slovenská republika aktívne presadzovala a podporovala politiku rozširovania Európskej únie a posilňovania vzťahov s krajinami Východného partnerstva. Politickú podporu dopĺňala naša pomoc v podobe odovzdávania transformačných a integračných skúseností v rámci programu CETIR.
Rok 2013 však zároveň ponechal veľký otáznik nad ďalším smerovaním politickej asociácie a ekonomickej integrácie medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Ukrajina je pre našu zahraničnú politiku výzvou, ktorá možno za 20 rokov našej samostatnosti nemá paralelu. V hre sú obrovské zahranično-politické, bezpečnostno-politické, energetické a ekonomické záujmy Slovenskej republiky. Správy prichádzajúce z východných a juhovýchodných regiónov krajiny pritom nie sú vôbec potešujúce. Prezidentské voľby z 25. mája sú však dôležitým krokom k vyriešeniu napätej situácie. Petro Porošenko získal zvolením v prvom kole silný mandát od občanov, ktorý napomôže obnoviť normálne fungovanie štátu a naštartovať reformné procesy. Mierový plán, ktorý predstavil, je reálnou šancou na deeskaláciu napätia na východe Ukrajiny. Je pre nás nesmierne dôležité, aby sa dianie na Ukrajine nevymklo spod kontroly a z rámca demokratických procesov. Úloha parlamentnej dimenzie je opäť nenahraditeľná a dovoľte mi vyzvať vás k aktívnej komunikácii s vašimi príbuzenskými politickými stranami na Ukrajine. Som si tiež vedomý úlohy diplomacie slovenskej i európskej, pričom z pochopiteľných dôvodov je Slovensko jedným z lídrov diskusie o budúcnosti vzťahov Európskej únie a Ukrajiny. Bude mimoriadne dôležité, aby Európa poskytla Ukrajine takú perspektívu, o ktorú bude mať záujem a o ktorú sa zaslúži.
V pondelok 23. 6. sme s európskymi ministrami zahraničných vecí sa stretli v Luxemburgu na rokovaní Rady pre zahraničné veci, kde bola hlavnou témou práve Ukrajina. Potvrdili sme, že 27. júna podpíše Ukrajina s Európskou úniou zostávajúce časti asociačnej dohody a dohody o voľnom obchode, pričom je to dôležitý signál záväzku Európskej únie voči Ukrajine a zároveň Ukrajiny voči Európskej únii. V prijatých záveroch sme dali zas najavo, že očakávame konkrétnejšie kroky Ruska na zníženie napätia, a zároveň sme sa zhodli, že pre krízu nie je možné riešiť bez spolupráce s Moskvou. Odsúhlasili sme vytvorenie tzv. policajnej komisie SBOP, čo je vlastne spoločná bezpečnostná a obranná politika Európskej únie na Ukrajine, ktorej cieľom má byť pomoc Kyjevu v oblasti reformy bezpečnostného sektora. V komunikácii s partnermi minister zdôraznil aktívnu angažovanosť Slovenskej republiky pri prerokovávaní problémov na Ukrajine. Reverz plynu zo Slovenska je konkrétnou pomocou Ukrajine.
NATO je určujúcim faktorom medzinárodnej bezpečnosti Slovenskej republiky. V aktuálnej situácii to platí dvojnásobne. Prebieha intenzívna diskusia o spôsoboch posilnenia bezpečnosti na aliančnom území a zároveň sa stáva aktuálnou téma ďalšieho rozširovania NATO. Aj o týchto témach bude summit NATO v septembri. Jeho príprava je dominantnou témou dnešného a včerajšieho rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín aliancie v Bruseli. V súvislosti s politikou otvorených dverí Slovenská republika spoluiniciovala vypracovanie hodnotenia pokroku ašpirantov na členstvo, na základe ktorého NATO rozhodne o ďalších krokoch pri rozširovaní. Slovensko si v priebehu minulého roka riadne plnilo aj medzinárodné záväzky. Najvýznamnejším príspevkom Slovenska k medzinárodnému krízovému manažmentu bola účasť v operácii ISAF v Afganistane, ktorá si minulý rok vyžiadala aj tri obete z radov príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Spolu s našimi civilnými obeťami v Pakistane išlo súčasne o naše prvé priame konfrontácie s medzinárodným terorizmom, ktoré si vyžiadali životy našich občanov.
Z prierezových tém mi dovoľte sa zmieniť o problematike reformy bezpečnostného sektora, ktorej sa systematicky venujeme na pôde OSN, a aktuálne plánujeme aktivity aj na pôde OBSE.
Implementácia nového modelu ekonomickej diplomacie, ktorého hlavným cieľom je zefektívnenie komunikácie a reálnej spolupráce medzi podnikateľskou sférou a vládou, bola v roku 2013 rozmenená na drobné, napr. v podobne 155 podnikateľských misií a fór, ktoré boli organizované priamo zastupiteľskými úradmi alebo v súčinnosti so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, alebo SARIO, ďalej 13 seminárov či 4 medzinárodné konferencie. Osvedčil sa aj formát menších ekonomicky orientovaných zahraničných pracovných ciest vedených predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí s prípadnou účasťou ďalších rezortov a s účasťou podnikateľov. V roku 2013 bolo takýchto ciest 8 do 17 krajín. Popri posilnení sietí ekonomických diplomatov v kľúčových teritóriách z hľadiska hospodárskej spolupráce a potenciálu jej zintenzívnenia sa ekonomická diplomacia zamerala aj na podporu diverzifikácie exportu na mimoeurópske trhy.
Minulý rok sme si pripomenuli desiate výročie slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci. Cieľom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí bolo aj v roku 2013 naďalej zvyšovať povedomie a informovanosť podnikateľských subjektov o nej so snahou vytvoriť priestor pre zapojenie podnikateľskej sféry do rozvojových aktivít Slovenskej republiky, Európskej únie i medzinárodnej donorskej komunity. K tomuto zámeru by malo prispievať aj vytvorenie platformy podnikateľov pre zahraničnú a rozvojovú spoluprácu, ktorá vznikla ako občianske združenie 15. marca minulého roka a jej hlavným poslaním je šíriť informácie o význame zahraničnej rozvojovej spolupráce a zdieľať poznatky a skúsenosti medzi podnikateľmi.
V priebehu roka 2013 bola pripravená a na začiatku roka 2014 vládou schválená strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky '14 až '18, kde je tiež zadefinovaný samostatný program podnikateľských partnerstiev. V roku 2013 sa v rámci deviatich grantových kôl oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky realizovalo 33 projektov, najmä v sektoroch zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. V roku 2013 došlo tiež k zintenzívneniu využívania programu CETIR, tzv. Centra pre transfer skúseností z integrácie a reforiem, pričom primárne to bolo v regiónoch západného Balkánu a Východného partnerstva. Uskutočnili sa takmer tri desiatky aktivít, bolo vyškolených 120 zahraničných expertov, teda, pardon, partnerov a vyslaných 17 slovenských expertov do zahraničia. V septembri 2013 sa Slovensko stalo členom Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, čo symbolicky zavŕšilo desaťročnú integráciu Slovenskej republiky do medzinárodnej donorskej komunity.
Dostal som sa k poslednému okruhu otázok, k hodnoteniu uplynulého roku z pohľadu európskej agendy. Ako som spomínal, tejto problematike je venovaná samostatná pomerne rozsiahla kapitola v Správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2013. Vybrané aspekty sú podrobnejšie rozpracované v treťom dokumente, ktorý dnes predkladám na rokovanie pléna, a to je Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii - hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie.
Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii bola prerokovaná vo vláde v marci tohto roku a následne vo Výbore Národnej rady pre európske záležitosti v máji. Dobrou správou v roku 2013 bolo, že opatrenia prijaté v predchádzajúcom období, či už hovoríme o OSN, fiškálnej dohode, aktivitách ECB na finančných trhoch, začali prinášať očakávané výsledky: návrat dôvery finančných trhov, pokles úrokových sadzieb či oživenie konjunktúry.
K pozitívnym posunom došlo v diskusiách o prehlbovaní a rozvoji hospodárskej a menovej únie, najmä v otázke bankovej únie. Pri jednotnom mechanizme bankového dohľadu sa Slovenskej republike podarilo presadiť rovnocennosť členských štátov pri rozhodovaní podľa princípu jeden členský štát - jeden hlas. Pri ďalších komponentoch HMÚ venovala Slovenská republika pozornosť zefektívneniu fiškálneho rámca a posilnenie sociálnej dimenzie HMÚ alebo hospodárskej a menovej únie.
Viaceré dobré správy pre Slovensko priniesla dohoda o viacročnom finančnom rámci Európskej únie na roky '14 až '20. Došlo k navýšeniu národnej alokácie pre politiku súdržnosti o 10 % v porovnaní s obdobím rokov 2007 až '13. V novom rámci sa nám podarilo presadiť aj ďalšie priority: zvýšenie alokácie pre odstavenie jadrovej elektrárne v Bohuniciach a možnosť navýšenia priamych platieb pre poľnohospodárstvo prostredníctvom presunu prostriedkov z rozvoja vidieka.
Úspech sme dosiahli aj pri presadení zmeny pravidla n + 2 na n + 3 pre záväzky z rokov 2011 a '12. Tým sa znížilo riziko vrátenia nevyčerpaných prostriedkov. V uplynulom roku začala tiež príprava Partnerskej dohody o využívaní európskych a štrukturálnych a investičných fondov na roky '14 až '20 medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. K jej uzatvoreniu došlo po náročných rokovaniach minulý týždeň, konkrétne 20. júna. Dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. eura.
V roku 2013, ako som už spomínal, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí obnovilo činnosť národného konventu s cieľom zapojiť do diskusie o aspektoch národného členstva aj rôzne segmenty spoločnosti. Diskusia v troch pracovných skupinách bola venovaná aktuálnym výzvam Európskej únie a perspektívam prehlbovania integrácie, zhodnoteniu desať rokov členstva v Európskej únii a príprave slovenského predsedníctva v Európskej únii. Plenárne zasadnutie národného konventu sa konalo začiatkom mája tohto roku. V jeho činnosti bude ministerstvo pokračovať. Dôraz položíme na otázky spojené s budúcnosťou Európskej únie vrátane problematiky demokratickej legitimity jej inštitúcií a dobudovávania hospodárskej a menovej únie a na prípravu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, chvíľočku. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Keď pán minister dokončí, tak potom budeme hlasovať. Hej?
Už nech sa páči, pán minister.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Rok 2013 bol v znamení pokračujúcich zmien alebo príprav na slovenské predsedníctvo Európskej únii v roku 2016. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí iniciovalo popis alebo podpis deklarácie predstaviteľov parlamentných strán, ktorých cieľom je zabezpečiť kontinuitu príprav predsedníctva aj po parlamentných voľbách na jar 2016.
Vláda Slovenskej republiky v tejto súvislosti schválila Národný program vzdelávania pre zamestnancov štátnej správy, ktorý sa začína realizovať v tomto roku aj s využitím prostriedkov z ESF. V návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva budú rozpracované jednotlivé úlohy, ktoré sa týkajú podujatí organizovaných v Slovenskej republike, prvotnú analýzu výdavkov na zabezpečenie predsedníctva, návrh koncepcie vizuálnej, mediálnej a kultúrno-spoločenskej prezentácie počas predsedníctva. V oblasti obsahovej prípravy boli zrealizované prvé politické konzultácie tria Holandsko - Slovensko - Malta.
Podrobnejší odpočet príprav na predsedníctvo bol predmetom dvoch hodnotiacich správ, ktoré spracoval rezort diplomacie a boli prerokované aj vo výbore pre európske záležitosti. Podrobnejšie informácie o najdôležitejších opatreniach v európskej agende podľa jednotlivých politík Európskej únie sú uvedené v už spomínanej Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii. Materiál svojou štruktúrou korešponduje s jednotlivými formátmi zasadnutí Rady Európskej únie.
Výročná správa obsahuje prehľad plánovaných legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív Komisie na rok 2014 spolu s ich prioritizáciou z pohľadu rezortov. Pracovný program Komisie na rozdiel od minulých rokov je triezvejší a pragmatickejší, čo priamo súvisí s ukončením jej mandátu. (Ruch v sále.) Neprináša žiadne zásadné či nové iniciatívy a návrhy, ale sústreďuje sa na pokrok v schvaľovaní dôležitej a dôslednej implementácie už skôr predkladaných návrhov. Materiál tiež mapuje personálne zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách Európskej únie v roku 2013.
Snažil som sa v tejto kompaktnej podobe prezentovať tri hodnotiace dokumenty, pričom som sa dotkol viacerých otázok zahraničnej a európskej politiky, ktoré boli v hodnotenom období z pohľadu rezortu diplomacie kľúčové. Načrtol som celý zoznam problémov a výziev, ktorým budeme aj v ďalšom období musieť venovať pozornosť, či už na európskej pôde, bilaterálnych vzťahoch alebo na pôde medzinárodných organizácií. Mnohé z nich, či už ide o Balkán, Ukrajinu, bezpečnostnú politiku alebo transatlantické vzťahy, sa určite nestratia z našich monitorov, ako to potvrdzuje aj prvý polrok tohto roka.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)