Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, od, po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie vyplynula zo zmluvy o fungovaní Európskej únie pre Slovenskú republiku okrem iného povinnosť uviesť svoje záväzky s tretími štátmi do súladu so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v Európskej únii. Táto povinnosť je v súčasnom znení v čl. 351 zmluvy. Rozpor medzi záväzkami voči tretím štátom sa prejavil v oblasti medzinárodného práva súkromného a procesného, v ktorom je Slovenská republika viazaná celým radom dvojstranných zmlúv, ktoré upravujú okrem iného otázky práv, moci súdov, rozhodného práva a uznávania výkonu súdnych rozhodnutí. V rámci Európskej únie sú tieto otázky upravené vo viacerých nariadeniach, pričom vzhľadom na rozdielnu úpravu personálnej a teritoriálnej pôsobnosti, medzinárodných a európskych právnych nástrojov a použitie odlišných kritérií právomocí a kolíznych kritérií nie je zaručená kompatibilita týchto nástrojov.
Po vstupe do Európskej únie neboli dlhú dobu vyjasnené otázky kompetencií štátov pri uvádzaní svojich záväzkov do súladu, keďže vo väčšine oblastí ich vykonáva európsku; vykonáva Európska únia výlučnú vonkajšiu kompetenciu, ktorá bráni jednotlivým členským štátom vstupovať do nových zmluvných záväzkov s tretími štátmi. Tieto otázky sa aspoň čiastočne vyriešili v roku 2009 a po vyjasnení ďalších technických aspektov s Európskou komisiou začala Slovenská republika s procesom oslovenia dotknutých tretích štátov ohľadne možnosti renegociácie existujúcich dvojstranných zmlúv. Keďže možnosť dojednania novej dvojstrannej zmluvy o právnej pomoci sa ukázala kompetenčne nepriechodnou, zvolila Slovenská republika postup formou dojednania protokolu k existujúcej zmluve.
Predkladaný protokol je prvým takto dohodnutým protokolom. Predovšetkým sa ním vypúšťajú z textu zmluvy jurisdikčné a kolízno-právne ustanovenia a upravujú sa ustanovenia o vzájomnom uznávaní a výkone rozhodnutí. Riešia sa aj niektoré ďalšie čiastkové otázky. Predložený návrh sa priamo týka medzinárodnej zmluvy, ktorá je prezidentskej povahy.
Zmluva, ktorej sa protokol týka, je medzinárodnou zmluvou, ktorá podľa čl. 7 ods. 4 ústavy priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon a súčasne priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto bude mať v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Návrh na uzavretie protokolu prerokovala vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 16. 4. 2014 a schválila uznesením č. 163. Protokol za Slovenskú republiku podpísal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v Podgorici v Čiernej Hore dňa 29. mája 2014.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil správu o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedeným protokolom uznesením č. 472 z 2. septembra tohto roku. V správe odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, len veľmi stručne zareagujem na vystúpenia. Ak by sme pristúpili k tomu, že necháme všetky spotrebiteľské veci prejsť len na všeobecné súdy, tak cieľ, aby sme skrátili dobu súdneho konania, by sme nielenže nedosiahli, ale by nám došlo k tak neúmernému zvýšeniu doby prejednania sporov, že by to nebolo akceptované asi nikým a nikto si asi také niečo neželá.
Ja si myslím, že ten filter, ktorý nám, ktorý nám urobia tieto rozhodcovské súdy, bude dostatočne silný na to, aby len tie veci, kde naozaj spotrebitelia budú nespokojní, tam potom pôjdu na všeobecné súdy a budú sa domôcť svojho práva následne. Takže toľko stručne. Ja si myslím, že dnešné skúsenosti z rozhodcovských súdov sa nedajú aplikovať na to, čo tu chceme dosiahnuť, veď predsa práve preto, že sú zlé skúsenosti s rozhodcovskými súdmi, ktoré fungujú na komerčnej báze a bez akejkoľvek regulácie, bez akéhokoľvek, bez akejkoľvek kontroly nad tým, akým spôsobom rozhodujú, ako sú prípadne prepojené na rôzne splátkové alebo finančné spoločnosti, ktoré poskytujú úvery a tak ďalej, veď to je zdroj tých problémov. Tak toto chceme odstrániť predsa, tak ja nerozumiem celkom vašim výtkam alebo skúsenostiam z praxe, pretože tie nie sú naviazané na to, čo chceme dosiahnuť. Takže ja si myslím, že ten cieľ dosiahnutý týmto návrhom zákona bude.
A pokiaľ hovoríme o mediátoroch, áno, máme v pláne, samozrejme, riešiť aj zákon o mediácii. Máme tu, keď si pozriete legislatívny plán úloh vlády, máme tento návrh zákona, čo sa týka vylepšenia, v pláne.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, vážené pani poslankyne, poslanci, ako som avizoval v predchádzajúcom úvodnom slove, teraz by som chcel uviesť návrh zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Účelom tohto zákona je teda vytvoriť osobitný druh riešenia mimosúdneho, mimosúdnych sporov, ktorý je blízky rozhodcovskému konaniu a ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Cieľom je taktiež vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády v časti úloha štátu a verejného sektora, a to zavedením systémových opatrení v záujme zlepšenia situácie s prieťahmi v súdnom konaní a zároveň v záujme posilňovania práva občanov na včasné súdne rozhodnutie. Jedným z možných opatrení je alternatívne riešenie sporov rozhodcovskými súdmi.
Potreba samostatnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula, ako som už hovoril aj predtým, zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov a zvlášť teda v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom je potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktami Európskej únie v tejto oblasti. Navrhuje sa teda preto osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach po stránke inštitucionálnej aj procesnej.
Táto nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: Vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca takéhoto súdu, zavedenie licencovania rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, ďalej kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu, a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Teda ide o zjednodušenie pre spotrebiteľov.
Touto navrhovanou právnou úpravou sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci. Vytvára pritom základný režim, ktorý sa vzťahuje na všetky mechanizmy alternatívneho riešenia sporov. V kontexte s čiastkovou transpozíciou smernice sa návrhom zákona vytvárajú prísne mantinely k mimosúdnemu riešeniu sporov, ktorých výsledok bude právne záväzný.
Predkladaný návrh nemá environmentálny vplyv a má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky a Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 24. augusta 2014 bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. To bolo úvodom všetko.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte, vážené pani kolegyne poslankyne, poslanci, aby som odôvodnil návrh. Cieľom tejto navrhovanej novely je vytvoriť podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to zavedením systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, najmä s ohľadom na vykonania, na konania vedené rozhodcovskými súdmi, ktoré nie sú konaním pred štátnymi súdmi.
Významným aspektom, ktorý by mal urýchľovať zmenu zákona, bola aj nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, kde za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov. Na základe týchto skutočností vyvstala zároveň potreba vykonať zmeny v podobe novelizácie zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý platí dnes.
Modifikácie, ktoré sú navrhované, by som chcel teraz zhrnúť stručne do niekoľkých bodov. Jednak ide o nové definovanie arbitrability, teda možnosti súdiť sa pred rozhodcovským súdom. Zavádza sa jediné kritérium, a to, či ide o právny vzťah, ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu v rovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Ďalej nemožnosť rozhodovať podľa zákona o rozhodcovskom konaní spotrebiteľské spory, a to vzhľadom na nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v rámci samostatného návrhu zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý predstavím neskôr.
Spresňuje sa ďalej režim právomoci všeobecných súdov nariaďovať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Ďalej sa zjednocujú požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v Občianskom zákonníku, upravujú sa zriaďovatelia stáleho rozhodcovského súdu. Predbežné opatrenie nariadené v rozhodcovskom konaní bude exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. Ďalej, pri určení rozhodného práva sa kladie dôraz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená. Ďalej, väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody aj v tuzemských právnych vzťahoch. A napokon v rámci zavádzania elektronického doručovania sa navrhuje opatrenie, že rozhodcovský súd, rozhodcovský rozsudok, pardon, musí mať vždy listinnú podobu.
Tento návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 20. augusta 2014. Toľko úvodom. Chcem požiadať poslancov o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, naozaj som si vypočul veľmi zaujímavý príspevok od viacerých kolegov. Keby som teraz nič nepovedal, tak asi by to nebolo vhodné, pretože by to vyzeralo, že naozaj je to úplný paškvil a nezmysel, čo pripravilo naše ministerstvo. Ale nie je to tak. Žiaľ, dokonca som šokovaný z toho, ako si niektorí predstavujú podnikanie.
Ja by som chcel veľmi, ako by ma veľmi zaujímalo, akým spôsobom vy si predstavujete vlastne podnikanie. Vy ste povedali, že keď si niekto založí jednoeurovú eseročku, tak že v podstate okamžite sa dostane do krízy, lebo nevie zaplatiť ani telefónny účet, resp. tým, že dostane účet za telefón, tak dostáva sa do krízy a musí nastať ten režim, o ktorom zákon hovorí.
Tak mi vysvetlite, akým spôsobom vy podnikáte, pretože ja som ešte nepočul o podnikateľovi, ktorý by začal podnikať a nemal by na zaplatenie telefónneho účtu. Snáď nechcete povedať, že z toho jedného eura bude platiť telefónne účty, že bude platiť nájomné, že si zaňho kúpi auto; alebo áno? To som nepochopil naozaj, ako si to predstavujete. Pretože úplne normálne je, že podnikateľ, keď začne podnikať, tak má nejaký podnikateľský zámer a že má na to aj nejaké prostriedky. To je úplne samozrejmé.
Keď hovoríme o jednoeurovej eseročke, tak hovoríme o pomoci tým, ktorí si chcú založiť eseročku a nemajú 5 000 eur na to, aby ju mohol technicky založiť. Ale nehovoríme o tom, že nemá nápad, ktorý vie speňažiť. Načo potom tú eseročku chce zakladať? Aby okradol veriteľov hneď na začiatku? O tom hovoríme? Tomuto som ja neporozumel, prepáčte teda, pretože podľa môjho názoru oproti súčasnému stavu neprichádza k žiadnej zásadnej zmene, čo sa týka, samozrejme, zakladania a fungovania eseročky.
To, čo vy tu kreslíte ten scenár, že vlastne hneď ako tú eseročku založí, že sa dostáva do krízy, prepáčte, tak to ako takého hlupáka, ktorý by toto urobil, som ešte nevidel, ale možnože vy takých poznáte a rád sa poučím a rád sa na nich pozriem. Ale to je úplne nezmysel, toto (reakcia z pléna), ako prepáčte.
Ale ten účel, ktorý tu je, veď sa, moderné startupy, tie ako fungujú? Keď chcem niečo zaujímavé vyrábať, veď sa pozrite do Ameriky, tak predsa idem sa financovať. Mám nejaký vynikajúci nápad a začnem zbierať peniaze. Dám to na internet, vyrábam nejaký špeciálny gadget, áno, nejaký predmet a nechám sa kapitalizovať. Sľúbim všetkým, ktorí mi pošlú peniaze, že budú mať polovičnú cenu ako tí, keď dám ten produkt už komerčne do prevádzky, budú prví, ktorí budú mať za polovičnú cenu produkt, zafinancujem sa. O tom hovoríme pri startupoch. Nie o tom, že nemám z čoho zaplatiť telefón. Prepáčte, to je absolútna demagógia a nepochopenie podnikania. To je, naozaj ma to šokuje.
K ďalším témam, ja si myslím, že proces krízy alebo to, čo nazývame krízou, nemá za účel znemožniť prácu podnikateľom alebo im sťažiť prácu podnikateľov, ale vedie ich k tomu, aby boli zodpovednejší voči svojim veriteľom, pretože ak podnikám zodpovedne, tak sa do krízy nedostanem. Samozrejme, ak sa dostanem do krízy, tak v prvom rade budem vyplácať tých veriteľov, ktorí, ktorým som dlžný. A nie že si vyplatím všetko sebe a slávnostne potom zavriem spoločnosť bez prostriedkov. Áno, takže toľko.
A k ďalším témam, samozrejme, môžeme potom debatovať a myslím si, že nie je toľko priestoru a času, sme v prvom čítaní, takže... Ďakujem pekne.

Samozrejme, budem tlmočiť túto tému pána poslanca pánovi ministrovi, ale nezaznela otázka, takže považujem to za vybavené. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, budem hovoriť v prvej osobe, v mene pána ministra, tak, aby to bolo správne poňaté, preto len na to upozorňujem.
"Dovoľte mi teda na prvú časť vašej otázky reagovať optimisticky. Ako si iste spomínate, v júni 2014 som o procese prípravy celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike informoval a diskutoval na pôde parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Môžem tiež potvrdiť a vítam, že viacerí poslanci Národnej rady vrátane vás osobne sa o stratégiu zaujímajú dlhodobo aktívne. Príprava stratégie intenzívne pokračuje a výsledky expertných rokovaní zameraných na odstránenie pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní budú jedným z bodov najbližšieho zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, a to budúci týždeň dňa 17. septembra 2014.
V reakcii na druhú časť vašej otázky ohľadne situácie náboženských menšín vo svete by som vás chcel ubezpečiť, že Slovenská republika sa aktívne zasadzuje za dodržiavanie ľudských práv aj v globálnom kontexte. Slovensko uskutočňuje ľudskoprávnu politiku na medzinárodných fórach jednak v rámci národnej kapacity, ako aj pri presadzovaní ľudskoprávnej politiky Európskej únie vo vzťahu k tretím krajinám. Osobitnú pozornosť venujeme ochrane občianskych a politických práv, slobodu náboženstva alebo viery nevynímajúc. Slovenská republika odsudzuje všetky násilné útoky motivované z akéhokoľvek dôvodu vrátane z dôvodu príslušnosti k náboženskej menšine.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v reakcii na útoky ozbrojených militantov tzv. Islamského štátu vydalo dňa 11. augusta 2014 vyhlásenie, v ktorom ostro odsúdilo útoky proti etnickým jezídom. Situácii v Iraku sa venovalo aj zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci dňa 15. augusta 2014. Závery prijaté na zasadnutí jednoznačne odsudzujú zverstvá a porušovanie základných ľudských práv, predovšetkým ak sú spáchané voči náboženským menšinám a najzraniteľnejším skupinám. Nie je potrebné pripomínať, že ako členský štát Európskej únie závery Rady pre zahraničné veci dôvodne považujeme za naše závery. V súvislosti s dianím v Iraku sa dňa 1. septembra tohto roka uskutočnilo aj mimoriadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva. Najvyšší ľudskoprávny orgán OSN v prijatej rezolúcii odsúdil útoky voči náboženským menšinám a vyzval na ich ochranu, a to aj pomocou medzinárodného spoločenstva.
Slovenská republika podporila zvolanie mimoriadneho zasadnutia a bola jedným z hlavných predkladateľov rezolúcie. Dodávam, že ľudskoprávna situácia v Sýrii a v Iraku bude predmetom posudzovania aj počas prebiehajúceho 27. riadneho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve.
Pokiaľ ide o diskusiu o prenasledovaní príslušníkov náboženských komunít vo svete na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, za vhodné fórum pre nastoľovanie aktuálnych ľudskoprávnych tém považujem výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Takéto iniciatívy vítam, ich následné prenesenie do pléna je však, samozrejme, plne v kompetencii členov zákonodarného zboru."
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Takže, vážené pani poslankyne, poslanci, prihováram sa vám v poradí s druhým návrhom zákona s tým, že hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je implementácia úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 zo dňa 31. mája 2012 v rozsahu týchto opatrení. Zriadenie registra diskvalifikovaných osôb, prepracovanie fiduciárnych povinností členov štatutárnych orgánov spoločností obchodných, ďalej sprísnenie podmienok v zákone o konkurze a reštrukturalizácii za účelom zvýšenia disciplíny a tzv. tunelovania, kde, samozrejme, za najkratší koniec ťahali vždy veritelia.
Ďalej zadefinovať právny základ pre rozlíšenie dvoch typov spoločností s ručením obmedzeným, a to s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu a ďalej so základným imaním 1 euro, ale sprísnenými podmienkami zároveň pre tvorbu a udržanie základného imania z oblasti obchodného práva v rámci tretej etapy akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016.
Ďalej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 172 zo dňa 16. 4. tohto roku v rozsahu spresnenia postavenia a pravidiel pre nakladanie s majetkom osôb, ktoré uplatňujú vylučovacie právo (alebo teda tzv. výhrada vlastníctva) v rámci zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana ich práv.
Návrh zákona tiež reaguje na viaceré aplikačné problémy a zavádza viaceré preventívne opatrenia zamerané na dodržiavanie pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálovými obchodnými spoločnosťami s cieľom ochrany ich veriteľov.
Ďakujem pekne, toľko úvodom, skončil som.

Áno, ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Myslím si, že treba tuná oddeliť dve veci, a to je vec nejakého vecného diškurzu o téme, ktorá je dnes na stole, a potom téma nejakej politickej prezentácie a snahy proste sa predvádzať. Nehovorím to úplne náhodou, hovorím to úplne cielene a hovorím to preto, že ak sa pani poslankyňa Žitňanská dnes stavia do úlohy akéhosi mravokárcu a niekoho, kto chce tuná držať legislatívny proces čistý, a proste potrebuje debatu a tak ďalej, tak chcem uviesť len jednu vec k tomuto, a to, že netreba naozaj trpieť selektívnou pamäťou, pretože nakoniec to teraz aj pán poslanec Poliačik povedal, ako vypadli justiční čakatelia z našej legislatívy, akým legislatívnym spôsobom? Prebehlo niečo ako verejný diškurz k tejto téme? Bolo tu nejaké MPK? No nebolo. Presne tak, ako povedal pán poslanec Poliačik. Navrhol ho na ústavnoprávnom výbore a takto to bolo aj schválené. Takže sa pýtam, aký diškurz tuná prebehol, vážení páni poslanci, poslankyne? Žiaden. Žiaden, a preto si myslím, že nemá pani poslankyňa Žitňanská právo teraz tuná niekoho takýmto spôsobom kritizovať, keď ona sama takýmto spôsobom nepostupovala. Takže toto by som, a dúfam, že ma počúva teraz a že si to vezme k srdcu, pretože to je téma, ktorú, myslím si, že treba posudzovať komplexne a nie takýmto spôsobom selektívne vytrhávať z kontextu.
A keď hovorím o vecnej otázke, tak, samozrejme, ja predkladám tento návrh zákona, a hlavne teda čo sa týka tej časti, ktorá tuná neprebehla verejným diškurzom. Nie je to náhoda. Je to vynútený v podstate krok, a to preto, že nález Ústavného súdu, ktorý bol publikovaný dňa 1. augusta tohto roku, priniesol problémy, ktoré boli spôsobené práve tým, že pani poslankyňa Žitňanská presadila v tomto parlamente zákony, ktoré sa stali v určitých častiach neústavnými. A naša reakcia je potrebná a nevyhnutná. Povedal som to v úvodnom slove, teraz to znova opakujem. Je potrebné na to zareagovať.
A téma justičných čakateľov nie je novinka. Všetci viete, boli ste tu na ustanovujúcej schôdzi, resp. v čase, keď sa schvaľovalo programové vyhlásenie vlády, a téma justičných čakateľov a zavedenie justičných čakateľov je programovým, programovou tézou vyhlásenia vlády. Čiže nie je to nič nové.
A keď už hovoríme o justičných čakateľoch ako takých, justiční čakatelia sú právnici, ktorí sa pripravujú na výkon sudcovského povolania. Nie je to výmysel slovenský ani český, je to všeobecná zaužívaná prax vo svete, akým spôsobom pripravovať tých, ktorí sa majú stať sudcami. Nie je to žiadna novinka. Ide o odborné, profesné zdokonalenie sa a prípravu na jedno z najťažších a najzodpovednejších justičných povolaní. A preto hovorím, že takéto niečo je potrebné.
Zároveň tuná boli výtky týkajúce sa akéhosi brzdenia alebo uzatvárania stavu, alebo tvorenia prekážok tým, ktorí prichádzajú zvonka. Práve naopak, ide tu o to, aby tí, ktorí prichádzajú do justičného povolania, boli dostatočne erudovaní a aby vedeli od prvého dňa súdiť a vedieť, ako súdiť. To nie je o tom, že prešiel výberovým konaním a že má znalosti z práva. To je o praktických zručnostiach sudcu, ktoré musí hneď po tom, ako sa ujme svojej funkcie, začať naplno aplikovať.
Pani poslankyňa Žitňanská vo svojom príhovore povedala, že stačí potom, aby v Justičnej akadémii, resp. dodatočne sa títo ľudia vzdelávali, akým spôsobom viesť súdne pojednávania a tak ďalej. Veď to je nezmysel! Veď si to uvážte, čo ste povedali. To sa má učiť až v čase, keď už súdi ten človek?! Alebo sa má pripraviť na to ešte predtým, než sa stane sudcom? Tak odpoveď je, myslím, že úplne jasná a netreba ďalej túto tému rozvádzať.
Takže úplne záverom, návrh pani poslankyne, aby tento zákon bol vrátený vláde aj s poukazom na to, akým spôsobom vláda, v ktorej pani Žitňanská sedela, prijala zmenu, ktorej je predmetom zrušenie justičných čakateľov, myslím si, že takýto návrh je absolútne nedôvodný, a žiadam Národnú radu, aby posunula do druhého čítania tento návrh zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh zákona bol pôvodne vypracovaný ako iniciatívny materiál, ktorého účelom bolo riešiť niektoré praktické otázky fungovania a financovania Justičnej akadémie Slovenskej republiky, pričom v tomto znení a rozsahu bol predkladaný do pripomienkového konania. Dňa 7. mája tohto roku (t. j. v čase pripomienkového konania) Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol vo veci súladu zákona č. 33/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 110/2011 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky (čo bol nález č. 216/2014), ako aj vo veci súladu zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s Ústavou Slovenskej republiky.
Oba citované nálezy boli vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014. Účinky, ktoré tieto nálezy vyvolávajú vo vzťahu k platnej právnej úprave, sú tak zásadného charakteru, že je nevyhnuté, aby vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky urýchlene pristúpila k legislatívnemu riešeniu vzniknutej situácie, čiže čas napadnutých ustanovení stratila účinnosť, čo výrazným spôsobom ovplyvňuje riadny chod ako súdov, tak aj prokuratúry. Z uvedeného dôvodu predkladateľ v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zakomponoval do návrhu zákona aj novelizácie zákonov, ktoré sú dotknuté nálezmi Ústavného súdu, v snahe docieliť stav, keď je zabezpečené riadne fungovanie súdov a prokuratúry. Dopad citovaných nálezov, dopady sú bližšie popísané v ďalšom texte dôvodovej správy.
Legislatívno-technické riešenie týchto dopadov vyžaduje vykonanie novelizácie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež zákona č. 154/2011 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol súčasne rozšírený aj o právnu úpravu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky obnovenie inštitútu justičného čakateľa, ktorý bol zrušený od 1. mája 2011, a právneho čakateľa prokuratúry, ktorý bol zrušený od 1. augusta 2014. Tomuto účelu je podriadené najmä novelizácia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov - justiční čakatelia a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov - právni čakatelia prokuratúry.
Okrem vykonania zmien v týchto kľúčových zákonoch je potrebné pre obnovenie inštitútu čakateľov vykonať novelizácie zákona č. 584/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú vzdelávania a vykonania justičnej skúšky, čo je zákon č. 330/2007 Z. z. o registre trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí o odpisoch z registra trestov, a napokon zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktoré sú, vyžadujú subsidiárne použitie zákona o štátnej službe.
Tieto novelizácie sú spoločné ako pre justičných čakateľov, tak aj pre právnych čakateľov prokuratúry. Osobitne sa navrhuje zohľadniť existenciu justičných čakateľov aj v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona ďalej zachová pôvodný zámer vo vzťahu k Justičnej akadémii, kde účelom návrhu zákona je vykonanie niektorých čiastkových, ale pre chod Justičnej akadémie významných zmien, a to najmä v čase konsolidácie verejných financií.
Navrhuje sa rozšírenie cieľových skupín vzdelávania doplnkovo aj o niektoré právnické a iné profesie, nad ktorými Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad. Návrh zákona ďalej precizuje úpravu cieľovej skupiny vzdelávania a vytváranie databáz súdnych prípadov, čím sa uvádza do súladu s tzv. sudcovskými zákonmi. Taktiež sa precizuje úprava vykonania opravnej odbornej justičnej skúšky a vypúšťa sa doterajšie zákonné obmedzenie výkonu funkcie riaditeľa a členov Justičnej akadémie, najmä najviac po dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na sociálnu situáciu ani vplyvy na životné prostredie, ale bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bod predmetom riadneho pripomienkového konania tak, ako bol v pôvodnom znení v čl. I. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 20. augusta tohto roku ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.
Toľko úvodom, ďakujem pekne, skončil som.