Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda, som veľmi rád, že mám možnosť dnes predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh troch zákonov, ktoré majú nahradiť súčasný Občiansky súdny poriadok.
Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok tvoria komplex troch nových civilných procesných kódexov, ktoré vznikali od roku 2012, kedy bola vytvorená na pôde ministerstva spravodlivosti Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok. Počas tohto obdobia sa viedli mnohé odborné rozpravy, polemiky a ministerstvo zverejňovalo čiastkové výstupy na internetovej stránke, aby zabezpečilo rozsiahlu odbornú diskusiu o projekte rekodifikácie počas celého procesu jej prípravy. Napriek tomu, že táto téma rozdelenia súčasnej právnej úpravy do troch zásadne samostatných celkov bola vyriešená už schválením legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, čím vláda Slovenskej republiky jednoznačne podporila myšlienku potreby oddelených právnych úprav, považujem za vhodné sa k tejto téme ešte vrátiť a veľmi stručne vysvetliť, čo tvorcov zákonov viedlo k tomuto postupu.
O vecnej samostatnosti právnej úpravy z právneho súdnictva nik neviedol nikdy žiadne polemiky. Ide o samostatný právny odbor, ktorý má nespochybniteľne svoje vlastné pravidlá, dokonca sa líši i systémom súdov, ktoré o veciach s v správnom súdnictve rozhodujú. Názorové polemiky by mohli vzniknúť jedine v otázke oddelenia mimosporových konaní od konaní sporových. V tomto prípade mi však dovoľte zdôrazniť niekoľko faktov, ktoré zohľadňujú členovia rekodifikačnej komisie pri svojich prácach.
V prvom rade ide o funkčnosť. Konanie sporové je svojou podstatou, svojím charakterom a prísnosťou svojich inštitútov odlišným od konania v mimosporových veciach. Zreteľ bol braný na rozdiel medzi konaním, kedy proti sebe stoja dve strany, ktorých súkromným záujmom je spor vyhrať, a konaním, keď pred súdom stoja účastníci konania často nie v opozitnej pozícii, teda protikladnej, ale účastníci, ktorých záujem je rovnaký. Napríklad záujem na ochrane maloletého dieťaťa. Je zaiste nespochybniteľné, že tieto dva typy konania musia mať odlišné pravidlá. A tie odlišné pravidlá sú zakotvené v dvoch predpisoch, hoci jeden na druhý nadväzuje. Podstatným prvkom pri zmene, ktorá je z formálnej stránky zrejmá na prvý pohľad, že z jedného kódexu sú kódexy tri, bola i komparatívna metóda výskumu. V Európskych krajinách je štandardným riešením práve existencia viacerých súvisiacich, avšak samostatných predpisov, ktoré upravujú konania sporové a potom tie ostatné. Tieto tendencie potvrdzuje i úprava našich susedov v Českej republike, kde majú od 1. januára minulého roku nesporové konania svoje miesto v zákone o zvláštních řízeních soudních. V neposlednom rade je treba pripomenúť, že existencia spoločnej úpravy sporových, nesporových a dokonca správnych súdnych konaní má svoj pôvod v socialistickej právnej úprave, podľa ktorej bola diferenciácia procesnej úpravy príliš zložitá a najmä jednotnosť úpravy vychádzala zo zásady tzv. materiálnej pravdy, ktorá v dnešnom prísne kontradiktórnom sporovom procese už nemá skutočne miesto.
Treba pripomenúť, že oddelením kódexov na samostatné celky neporušujeme nejakú tradičnú kontinuitu právnej úpravy. Naopak, vraciame sa k logickému a racionálnemu deleniu, tak ako bolo u nás zaužívané - a správne - ešte pred nástupom socialistického práva, konkrétne pred rokom 1950.
Projekt rekodifikácie civilného práva procesného bol od jeho začiatku projektom absolútne transparentným. Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti sme zverejňovali čiastkové výstupy, myšlienkové smerovania a zámery rekodifikačnej komisie. Predseda rekodifikačnej komisie aj ako jednotliví členovia využívali každú možnosť na verejné vystúpenie, oboznamovanie verejnosti a zverejňovanie zámerov rekodifikačnej komisie. Zrejme aj takýto proaktívny prístup zo strany komisie sa podpísal pod fakt, že mnohé subjekty, či už ide o ústredné orgány štátnej správy alebo i mimovládne organizácie, či odborové hnutia, boli od začiatku procesu rekodifikácie dôležitou súčasťou príprav paragrafového znenia tohto zákona alebo týchto zákonov. O všetkom boli informované a aktívne participovali na procese tvorby nových civilných procesných predpisov, poskytli tvorcom návrhov zákonov výbornú odbornú podporu, a to nielen v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale v rámci celého obdobia príprav. Táto spolupráca bola pre nás veľmi cenná a verím, že aj táto skutočnosť sa odzrkadlila v kvalite kódexov, ako aj v tom, že materiál taký závažný, ako sú nové pravidlá civilného procesu, sme predložili na rokovanie vlády Slovenskej republiky s pozitívnymi hodnoteniami a ohlasmi odbornej verejnosti.
Podpora zo strany mimovládnych organizácií a vôbec celospoločenská zhoda na takom významnom a rozsiahlom projekte, akým rekodifikácia civilného práva a procesného je, je skutočne ojedinelá. Návrh zákonov je pripravený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky v zmysle legislatívneho zámeru - schválené vládou Slovenskej republiky v máji 2013 - a zároveň je realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora - Súdnictvo, zavedenie systémových opatrení na posilňovanie práv občanov na včasné súdne rozhodnutia, najmä v podobne podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť lepšie možnosti pre efektívne súdnictvo, aby sa zvýšila vymožiteľnosť práva, skrátila doba zbytočne dlhých súdnych konaní, eliminovali sa súdne prieťahy a vytvoril priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia, čím sa vytvorí predpoklad pre zvýšenie dôvery verejnosti v justičný systém.
Konkrétne kroky pre dosiahnutie uvedeného cieľa v sporovom konaní sú najmä:
- zabezpečenie dôslednej koncentrácie súdneho procesu, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu,
- zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán a s tým spojenú procesnú zodpovednosť zo sankčnými dôsledkami v prípade procesnej pasivity,
- zmeny v doručovaní fyzickým osobám, čím sa sleduje cieľ zamedziť prieťahom v súdnom konaní,
- zjednodušenie právnej úpravy trov konania s cieľom zabezpečiť hospodárnosť konania,
- zavedenie obligatórneho, teda povinného právneho zastúpenia v konaniach podľa kritéria ratio causae, čím sa súd odbremení od viacerých povinností, napr. mandukčná povinnosť súdu,
- zavedenie inštitútu predbežného prejednania sporu, ktoré má ambíciu zamedziť prieťahom v súdnom konaní,
- používanie moderných komunikačných prostriedkov, napr. elektronická pošta, telefonická komunikácia, webová stránka, dátový súbor, ktorých zavedenie zjednoduší a zhospodárni vedenie konania,
- ďalej revízia dovolacieho konania, ktoré bude založené na kombinácií revízneho a kasačného systému.
K významným novým či precizovaným prvkom skvalitňujúcim mimosporové súdne konania patrí:
- postup súdu v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených v zákonoch s prihliadnutím na dobré mravy,
- možnosť súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli,
- možnosť súdu začať konanie v stanovených prípadoch aj ex offo,
- posilnenie rozhodných alebo decíznych právomocí notárov v konaní o dedičstve a v konaní o umorení listiny,
- ďalej zmeny v konaní vo veciach solučných úschov,
- nová úprava procesného postupu v prípadoch likvidácie dedičstva,
- novozavedené konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra,
- úprava neodkladných a iných opatrení súdu, ktoré tvoria výnimky zo všeobecne právnej úpravy Civilného sporového poriadku,
- posilnená ingerencia prokurátora, novokoncipované ustanovenia o výkone rozhodnutí vo veciach maloletých.
Napokon, keďže je to spojená rozprava, spomeniem i niekoľko významných inštitútov, ktoré bezpochyby zlepšia súdne konanie v oblasti správneho súdnictva. Ide o zmenu určenia miestnej príslušnosti, pričom miestny príslušník bude krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prvostupňový orgán verejnej správy, v rámci tzv. kauzálnej príslušnosti zachovanie vnútornej špecializácie na správnych kolégiách krajských súdov, napr. Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Košiciach pre rozhodovania vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, Krajský súd v Bratislave pre rozhodovanie v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou či Krajský súd v Banskej Bystrici na rozhodovanie v oblasti priemyselného vlastníctva, ďalej osobitná úprava niektorých typov konaní v správnom súdnictve, v konaniach v správnom trestaní, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia administratívneho vyhostenia, vo veciach zániku mandátu poslanca zastupiteľstva, starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra, konanie o žalobe generálneho prokurátora na spustenie politickej strany, osobitné konania vo veciach iných politických práv, ako aj konanie o kompetenčnej žalobe vychádzajúcej z čl. 126 Ústavy Slovenskej republiky.
Potom ide ďalej o iba výnimočné rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu prvej inštancie, napr. niektoré veci volebné a rozhodovanie o návrhu generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany, konštituovanie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zmena systému opravných prostriedkov v správnom súdnictve, zavedením kasačnej sťažnosti napríklad; vypustenie opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, zavedenie žaloby na obnovu konania správneho súdnictva, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
Toho, čo sa týka výčtu rôznych zmien v jednotlivých zákonoch, čo sa týka toho, že ako prebehol proces, legislatívny proces, tak všetky tri zákony boli predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, rokovali o ňom Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, ako i Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky a na rokovanie vlády Slovenskej republiky bolo predložené bez rozporov. S prihliadnutím na predpokladanú účinnosť zákona, t. j. 1. 7. 2016 sa navrhuje dostatočne dlhá legisvakančná lehota, čo vytvára priestor na oboznámenie sa odbornej, ale i laickej verejnosti s týmito rozsiahlymi právnymi predpismi.
Napokon chcem povedať, že som veľmi rád, že vám môžem predložiť dnes tri kvalitné kódexy civilného procesu, ktoré sú výsledkom celospoločenskej zhody a najmä splnením požiadavky odbornej verejnosti na efektívne, kvalitné, rýchle a moderné súdne konanie, ktoré je možné prostredníctvom inštitútov zavedených v novom procese naozaj aj dosiahnuť.
Ďakujem vám veľmi, pekne, chcem vás požiadať o podporu po vykonanej rozprave. Veľmi pekne ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Takže, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadenia vlády Slovenskej republiky v II. polroku roku 2014 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku tohto roku.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období teda vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 13 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2015, pričom ide celkovo o 13 aproximačných nariadení vlády. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné pridať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení.
Ďakujem pekne, skončil som.