Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za otázku. Chcem vás ubezpečiť, že je mojím záujmom, aby sme úspešne skončili rokovania, ktoré momentálne vediem na túto tému v rámci vlády Slovenskej republiky a osobitne s ministrom a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Všetky potrebné informácie k tomu, samozrejme, poskytnem nielen vám, ale aj verejnosti a v neposlednom rade, respektíve práve, naopak, v prvom rade tým, ktorých sa to najviac týka, teda samotným zamestnancom justície. A považujem za slušné a korektné informovať o tejto otázke až v momente, keď budú tieto veci už naozaj ukončené.
Aj na tomto mieste považujem tiež za potrebné povedať, že práve súčasná vláda podniká vo vzťahu k justícii systematické kroky. A našli sme odvahu aj na realizáciu skutočne zásadných reforiem, či už ide o zmenu Ústavy Slovenskej republiky, rekodifikáciu civilného práva, procesného, ktorej aj vy, pán poslanec, ste účastný osobne pri rokovaniach o tejto téme, ďalej, masívnu informatizáciu súdov, ale nakoniec aj zavádzanie takzvaných elektronických náramkov, ktoré boli predmetom dnešného rokovania na pôde Národnej rady.
Ubezpečujem vás, že ani ministerstvo spravodlivosti, ani vláda ako taká nezabúda na radových zamestnancov justície, ktorých sa, mimochodom, rovnako ako všetkých ostatných štátnych zamestnancov týkalo plošné zvyšovanie platov o 16 eur minulý rok.
Taktiež nemôžem opomenúť fakt, že aj najmenej zarábajúci zamestnanci justície majú tento rok o niečo vyššiu čistú mzdu vďaka aktivitám vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k zdravotným odvodom, napriek tomu považujem za správne, aby sa našli aj ďalšie prostriedky na aspoň čiastočné zvýšenie platov v súdnej administratíve, aby tieto platy zodpovedali odbornej náročnosti ich práce.
Môžem v tomto momente teda len zopakovať, že som v tejto veci optimistom a verím, že potrebné informácie budú k dispozícii už čoskoro. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, čiže trošku pre mňa neplánovane, ale, samozrejme, chápem, treba operatívne zabezpečiť chod parlamentu. A tým pádom zastúpim pri uvedení tohto návrhu kolegu ministra hospodárstva pána Pavlisa.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, dovoľte aby som v rámci druhého čítania predložil vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým vláda Slovenskej republiky zabezpečuje implementáciu tzv. Viedenského dohovoru z roku 1963 o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona zakotvuje princípy medzinárodnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu, ponecháva súčasné limity zodpovednosti v prípade jadrovej udalosti, pričom ustanovuje spôsob rozdelenia finančných prostriedkov určených na kompenzáciu škôd počas obdobia po jadrovej udalosti, ďalej, zakotvuje objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa ako jediného zodpovedného subjektu s možnosťou liberácie len za splnenia presne stanovených podmienok a ustanovuje pre prevádzkovateľa ako jediného zodpovedného subjektu povinnosť byť poistený alebo mať finančnú zábezpeku na krytie svojej zodpovednosti.
Dovoľte mi zároveň poďakovať za podporu vládneho návrhu zákona počas rokovania vo výboroch a rovnako za pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe gestorského výboru, ktoré precizujú text návrhu zákona.
S pozmeňujúcimi návrhmi vecného, ako aj legislatívneho charakteru sa pán minister Pavlis stotožňuje, čiže aj ja sa s nimi stotožňujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi teda požiadať vás o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona, ako aj o podporu pozmeňujúcich návrhov obsiahnutých v spoločnej správe gestorského výboru.
Ďakujem za pozornosť. Skončil, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo. Ja veľmi stručne chcem len zareagovať na prebehnutú debatu, aby to bolo úplne jasné. Ja nechcem presviedčať už nikoho, ale je to moja úloha na druhej strane ako ministra vás poslancov presviedčať o tom, čo som predložil.
Je fakt, že ten náramok nie je spôsob výkonu trestu, ktorý má nejakým spôsobom znižovať ľudskú dôstojnosť. To je len dohľad. To je spôsob dohľadu nad tým, ako ten odsúdený vykonáva trest, keď hovoríme o trestnej politike alebo treste, ktorý je udelený v trestnom konaní. Tak je to spôsob dohľadu nad tým, či ten trest vykonáva tak, ako mu bol uložený. To znamená, vy si môžete zvoliť rôzne spôsoby na ten dohľad. Vy ste spomenuli policajta. Tak ale to je jeden z najdrahších spôsoboch vôbec, aký existuje, pretože mu musíte platiť plat. A to, samozrejme, by musel stáť 24 hodín pri dverách, ja neviem, ako na tri zmeny by musel ísť. Tak to nie je asi úplne ideálne.
Navyše vás chcem upozorniť, že tento systém funguje v 28 krajinách len Európy, nehovoriac, ako je to vo svete. Neexistujú žiadne iné systémy, ktoré by boli iné, na ktoré ste možno chceli poukázať, ale neexistujú žiadne iné systémy toho dohľadu, len tento systém. A napokon, tam nie je nič napísané. A odsúdený ho má na nohe. Nosí sa na nohe, pod nohavicami, čie nijako ho zvonka nevidno. Keď ide po ulici, kráča, tak nikto nevie o ňom, že on musí dodržiavať nejaký systém ochrany. Čiže ja si myslím, že možno trošku aj z neznalosti tej technickej stránky máte obavu, že by dochádzalo k takémuto nejakému narušeniu ľudskej dôstojnosti, ale určite to tak nie je. A môžem vás ubezpečiť, že ani v žiadnej krajine doteraz nevzniesol nikto nejakú, by som povedal, požiadavku na ochranu ľudskej dôstojnosti či už súdnou cestou alebo inak, naopak, každý to tam vníma tak, že je to vec, ktorá jednoducho je nutné zlo, a je to vždy lepšie, ako byť skutočne v tom kamennom väzení zavretý za mrežami a vykonávať ten trest takýmto spôsobom. Čiže chcem apelovať ešte raz, aby ste, aj keď máte svoju predstavu o tej veci, vec zvážili a prípadne sa rozhodli ešte inak.
Čo sa týka samotného vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej, len som chcel poukázať na to, že, áno, veď to nie je vôbec tajná ani neznáma vec, že dôkazy niekoľko tisícstranové sa jednoducho technicky nečítajú na súdoch, hlavne teda v trestnom konaní, pretože ak by sa to tak dialo, tak by len čítanie dôkazov zabralo sudcovi niekoľko týždňov. Áno, čiže to je logické. Možno je na zamyslenie, prečo vlastne sa to doteraz nejako neriešilo. A podľa môjho názoru sa to riešiť malo. Je fakt, že až teraz sa vlastne nejako ukázal v plnej nahote tento problém. A ja si myslím, že riešiť ho treba, pretože pre funkčnosť a pružnosť konania je potrebné niečo urobiť. No ja si myslím, že ten návrh, ktorý tu teraz padol, je určitým spôsobom kompromisného riešenia, pretože je tu aj určitá obava z toho, akým spôsobom vlastne by sa zaobchádzalo s vecami, ktoré budú pred účinnosťou tohto návrhu zákona, áno. Keby sme my teraz išli a zmenili Trestný zákon alebo Trestný poriadok, opäť to bude mať účinky do budúcnosti a všetky tie ďalšie veci by boli problematické. Čiže chápem ja ten návrh, ako bol podaný, preto si myslím, že na nejaké prechodné obdobie, kým sa nezmení hmotné právo a procesné právo tak, aby upravilo túto vec, tak možno z technických dôvodov je to asi cesta, akou ísť, ale, samozrejme, ja si myslím, že by to malo byť len dočasné a keď sa upravia procesné predpisy primerane, tak potom je možné opäť naplno zaviesť to nahrávanie tak, ako to bolo pôvodne zamýšľané.
Toľko teda k návrhu. Chcem vás pekne poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona, a chcem poďakovať za naozaj vecnú diskusiu. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som, vážené pani poslankyne, poslanci, uviedol návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády, ďalej Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014, ako aj uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014.
Cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť legislatívne primerané podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä súdnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní. Návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.
Návrh zákona predstavuje realizačnú fázu projektu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, takzvaný Elektronický systém monitoringu obvinených a odsúdených, a vytvára legislatívne predpoklady na efektívnu kontrolu výkonu niektorých rozhodnutí v trestnom a civilnom konaní technickými prostriedkami.
Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd, to je v trestnom a občianskom súdnom konaní, alebo prokurátor v rámci prípravného konania v trestnom konaní. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe aj používané technické prostriedky. V tejto súvislosti chcem uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanovených rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia. Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na trovách, ktoré štátu budú vznikať prevádzkou technických zariadení.
Druhou možnosťou využitia technických prostriedkov, ktorú návrh zavádza, je ich využitie v mieste výkonu trestu odňatia slobody na účely kontroly odsúdených.
Návrhom zákona sú dotknuté viaceré zákony, konkrétne zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ďalej zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a ďalej zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a napokon zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby .
Predkladaný návrh zákona má vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, ďalej vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ktorú schválil ústavnoprávny výbor dňa 10. marca 2015, prekladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitnenie novej právnej úpravy.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh zákona. A dúfam, že teda aj bude k tomu dobrá diskusia.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vypočul som si debatu, chcem poďakovať za odborný charakter debaty, pretože myslím si, že naozaj Občiansky súdny poriadok si zaslúži odbornú debatu, pokiaľ je to možné. Jeho charakter je príliš vážny na to, aby sme tam používali jednoducho politické argumenty. A treba vychádzať naozaj z tej odbornej stránky, pretože je to základný kameň prístupu občanov k súdu a ich možnosti domôcť sa spravodlivosti.
Ja si myslím, že ten návrh kompletnej rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku má jednoducho jasný zmysel. Nič nie je dokonalé. Legislatíva sa v podstate len snaží vždy dobehnúť vývoj spoločenských vzťahov a ich jednoducho nuansy a veci, ktoré sa jednoducho stále nanovo vyvíjajú, čiže legislatíva dobieha väčšinou a snaží sa postihnúť všetky, by som povedal, záludnosti alebo zákutia týchto vecí.
Ja si myslím, že každá minca má dve strany. To znamená, že ak hovoríme o návrhu, ktorý predniesla pani Pfundtner, myslím si, že pri tom návrhu, teda hovorím o obidvoch návrhoch, povedzme, aby som to všeobecne najprv uviedol, tak rozumiem tomu, čo hovorí. A rozumiem aj tomu, že má nejaké poznatky z praxe, ktoré jednoducho jej indikujú, že tá existujúca legislatíva určitým spôsobom obmedzuje prístup k spravodlivosti. Treba však vidieť aj tú druhú stranu. A to bol ten účel vlastne, prečo to bolo zavedené. To znamená, že sú také prípady a aj keď celkovo ten nápad nie je nejaký veľký alebo tých prípadov nie je nejaké obrovské množstvo, ale jednoducho ten účel sa napĺňa týmto ustanovením, ktoré bolo zavedené v roku 2012. A preto bez nejakej bližšej analýzy a vychádzajúc len z niektorých prípadov, ktoré majú presne tento negatívny dôsledok legislatívy, by asi nebolo zodpovedné robiť to ešte dokonca takto v pléne bez nejakej bližšej debaty k tomu a rozobratiu toho, si povedzme, na ústavnoprávnom výbore. Pritom si myslím, že, pani poslankyňa, nikto z vás nemôže povedať, že či už poslanci ústavnoprávneho výboru aj za stranu SMER by boli alebo ja dokonca by som bol proti akémukoľvek návrhu, ktorý má zmysel, čo nakoniec dosvedčuje aj to, že váš návrh, ktorý ste predložili na ústavnoprávnom výbore, sme po debate schválili. Ja som ho podporil. Čiže tu nejde o to naozaj, ale akýkoľvek návrh, ktorý chceme meniť, alebo legislatívu, ktorú chceme meniť, tak potrebuje určitú debatu, zvlášť pokiaľ ide o kódex, ako je Občiansky súdny poriadok.
Navyše mám určitý pocit, že to nebude mať až taký úžasný efekt, pretože dokonca aj tie prípady, ktoré teraz prebiehajú, tak po tejto zmene, ak by sme ju podporili a prijali, tak sa nebudú týkať týchto prípadov. To sa bude týkať naozaj len tých prípadov, ktoré vlastne prídu na súd až po účinnosti navrhovanej zmeny. A to je v podstate jeden rok do rekodifikácie, áno, keď by mali prísť nové predpisy, o ktorých teraz tu debatujeme. Takže nemyslím si, že ten dosah by bol nejaký absolútne zásadný, a preto si myslím, že by bolo vhodné radšej koncentrovať sa na rekodifikáciu, ktorú máme teraz momentálne v parlamente. A najbližšie budeme mať opäť v apríli rokovanie dvojdňové k tej rekodifikácii. Hoci máte pravdu, mechanicky tam neexistuje toto ustanovenie, ale je tam priestor, tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, na súdnu modifikáciu, respektíve súd bude mať priestor na to, aby takéto problémy riešil. Takže ja by som osobne bol proti tomu, aby sme teraz prijímali takto narýchlo takúto závažnú zmenu, pretože ak to prijmeme, tak sa niektoré prípady, ktoré sú presne opačného charakteru, šikanózne, môžu opäť dostať na súdy a potom budeme mať veľmi negatívne efekt zase na opačnú stranu. Viete, každá minca má dve strany, myslím si, ja to zopakujem, to platí aj v tomto prípade. Takže bez ohľadu na to, čo hovoríte, že teda, áno, je to nepríjemné a tak ďalej, áno, ale nemyslím si, že to je správny priestor, aby sme teraz tu v pléne takýmto spôsobom to šili horúcou ihlou. V podstate ja som si to len prečítal. Nemal som čas to už nejako podrobne študovať, nehovoriac o tom, že som nemal možnosť hovoriť s ďalšími ľuďmi, ktorí sú odborníci, a debatovať s nimi o tom, či naozaj len takéto mechanické vypustenie alebo úprava budú mať naozaj len pozitívny efekt. Otázka je, na ako dlho by to bolo.
Takže ja ešte raz apelujem na to, aby sme sa zamerali na rekodifikáciu, aby sme týmto spôsobom občianske súdne konanie a Občiansky súdny poriadok vylepšili raz a pre vždy, nerobili čiastkové zmeny. Mohli by sme odtiaľ teraz vyťahovať, ako stále lepšie a lepšie poznáme to, čo pripravujeme. Tak aj do súčasnej právnej úpravy by sme odtiaľ mohli teraz vyťahovať jednotlivé veci. Nemyslím si, že to je účelné, aj pre právnu istotu, aby sa nemenili tie právne predpisy. A keď by sa meniť mali, tak by to malo byť v čo najmenej ustanoveniach a naozaj len z vážnych dôvodov. Takže ja si myslím, že teraz by asi nebolo úplne vhodné túto zmenu vykonať, aj keď úplne rozumiem tým motívom aj tým dôvodom.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
A čo sa týka celkovo zákona, tak by som vás chcel požiadať, samozrejme, o jeho podporu aj teda s tými jednotlivými zmenami, tak ako sú v spoločnej správe. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Príjemné dobré ráno. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie do pléna vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predkladám ako iniciatívny materiál a jeho účelom je vytvoriť legislatívne podmienky pre vykonanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 606 z roku 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Toto nariadenie má byť rýchlym a flexibilným nástrojom, pomocou ktorého bude chránenej osobe v prípade jej premiestnenia sa z jedného členského štátu do druhého poskytnutá okamžitá ochrana na báze bezprostredného uznania ochranného opatrenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie upravuje otázky procesného postupu orgánov verejnej moci, a to tak v základnom, ako aj vo vykonávacom konaní, je potrebné postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní takéhoto osvedčenia ochranného opatrenia a uznávaní ochranného opatrenia nariadeného vydávajúcim orgánom v členskom štáte Európskej únie precizovať s ohľadom na vnútroštátne právne pomery.
Návrh zákona obsahuje novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sa zavádza nový druh osobitného konania, tzv. konanie o niektorých otázkach ochranných opatrení, ďalej Trestného zákona, v ktorom sa zavádza nová skutková podstata trestného činu marenia úradného rozhodnutia, a napokon zákona o sídlach a obvodoch súdov, v ktorom sa obnovuje súd s tzv. kauzálnou príslušnosťou vo veciach ochranných opatrení v občianskych veciach pre celé územie Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj obyčajnými zákonmi a rovnako je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani environmentálny vplyv a má pozitívny sociálny vplyv.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, predkladateľ sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním tieto body schváliť.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne, toľko úvodom. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Pán predseda, ďakujem za slovo. Čo sa týka vašej otázky, ministerstvo spravodlivosti aj prostredníctvom komisie, ktorá funguje pri ministerstve spravodlivosti, ktorá sa volá Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, veľmi pozorne sleduje, akým spôsobom a ako sa uplatňujú zmeny zamerané na zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Z aplikačnej praxe tak môžeme potvrdiť, že nová právna úprava je vysoko účinná, napriek tomu je pravda, že sa objavujú snahy niektorých veriteľov porušovať zákon a obchádzať inštitút najvyššej prípustnej odplaty uzavieraním viacerých vzájomne závislých zmlúv, v ktorých sa požadovaná odplata rozdeľuje za jednotlivé veriteľom poskytované služby.
Toľko poznatky komisie.
Podľa môjho názoru ide v týchto prípadoch jednoznačne o obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že každá spotrebiteľská zmluva založená na obchádzaní zákona alebo porušovaní dobrých mravov je od začiatku absolútne neplatná, pričom dôvodom jej neplatnosti môže byť aj samotná úžera. Preto poškodeným občanom odporúčam, aby čo najskôr vyhľadali právnu pomoc a bránili si svoje práva. Som presvedčený o tom, že právo v takýchto prípadoch stojí na strane občanov, ktorí sa môžu na súde domáhať určenia neplatnosti takejto alebo takto uzavretej zmluvy. Samozrejme, myslím si, že platí pre nás všetkých táto vec, čo poviem, a síce, že žiadna legislatíva nemôže zabrániť tomu, aby sa neobjavili pokusy o jej obchádzanie. A to závisí na ľuďoch, nie na legislatíve. A, samozrejme, práve preto tu máme kompetentné orgány kontroly vnútorného trhu, respektíve bankového dohľadu.
Ubezpečujem vás, že aj samotné ministerstvo spravodlivosti bude v takýchto prípadoch posielať podnety či už Národnej banke Slovenska alebo v prechodnom období Slovenskej obchodnej inšpekcii.
Vážený pán poslanec, touto cestou by som vás tiež chcel poprosiť, aby ste túto informáciu tlmočili občanovi, ktorý sa na vás obrátil, a odkázali mu, že v prípade jeho záujmu sa môže kontaktovať na Komisiu pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri ministerstve spravodlivosti, kde dostane základné usmernenie, ale nie len to, lebo najmä môžeme jeho podnet aj kvalifikovane ďalej riešiť.
Toľko k vašej otázke.
Ďakujem pekne, pán predseda skončil som.

28.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Chcem povedať úvodom, môj postoj k referendu je jednoznačný. Ja si vážim referendum ako jeden z mála prvkov priamej demokracie, ktorý tu máme. Zároveň si myslím alebo teda chcem uviesť, že som bol na všetkých doterajších, samozrejme, od svojich 18 rokov, keď som mal právo sa zúčastňovať či už na ktorýchkoľvek voľbách, alebo, alebo aj referendách, čiže využil som svoje občianske právo. Chcem byť úprimný, nechcem klamať, to znamená, ja sa tentokrát nezúčastním referenda, ale nie z dôvodu, že by som nechcel, ale jednoducho úplne z prozaických dôvodov, som otec viacdetnej rodiny, podriadil som sa vôli rodiny, proste zúčastním sa rodinného programu, ako by som to povedal. Čiže aj toto považujem za svoju zodpovednosť starať sa o svoje deti a rodinu. Takže toľko na vašu otázku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, chcem vyjadriť veľkú mieru uspokojenia a radosti, že, alebo taký pocit z tej debaty, ktorá tuná prebehla dnes popoludní, pretože bola naozaj až na drobné výnimky veľmi vecná, veľmi odborná. A to je presne to, čo si kódex takéhoto druhu a závažnosti vyžaduje.
Myslím si, že nemá zmysel, aby som v tejto debate ani v záverečnom slove, hoci, pán poslanec Lipšic, ja som vystúpil dnes aj v rámci rozpravy, ale, žiaľ, vtedy ste tu zrejme neboli, takže ale len aby ste vedeli, že som vystúpil.
Čo sa týka konkrétností, ktoré tuná dnes zazneli, a rôznych takých návrhov alebo resp. otázok, dotazov, ja si myslím, že áno, je to predmetom ďalšej debaty, dnes asi nemá zmysel ísť do podrobností, do paragrafového znenia a rozoberať jednotlivé, jednotlivé konkrétne paragrafy, prípadne riešenia. Napriek tomu si myslím, že je tu všeobecná zhoda, keď hovoríme o tom, že rozdelenie Občianskeho súdneho poriadku na tri samostatné kódexy je asi dobrý nápad, ktorý nie je len teda pomocou pre odbornú verejnosť, ale aj hlavne pre občanov, pretože títo budú mať možnosť lepšie sa orientovať v procesnom poriadku. A budú vedieť, že na ten-ktorý typ problému, ktorý musia so súdom riešiť, tak je tam konkrétne riešenie, pretože fakt je ten, že dnešný Občiansky súdny poriadok je značne neprehľadný nielen pre... – a to ani nehovorím teda všeobecne o laickej verejnosti – ale aj pre právnych profesionálov. Takže to som rád, že tento koncept z hľadiska nejakej prípravy, ktorý sme, ktorú sme urobili a vydebatovali v priebehu prípravy, že je pozitívne, pozitívne prijatý.
Ak by som reagoval na niektoré, predsa len niektoré veci tu zazneli viackrát. Čo sa týka pracovnoprávnej špecializácie súdov a jej, povedal by som, tejto témy alebo tejto agendy vyslanie na niektoré súdy, alebo teda určenie niektorých súdov, ktoré sú kompetentné prejednávať pracovnoprávnu agendu. Fakt je ten, že nebol to nápad rekodifikačnej komisie, ale je to vyslovene požiadavka, ktorá zaznela počas prípravy jednak od odborov, ale zároveň aj od zamestnávateľov. Samozrejme, cieľ je zvýšiť kvalitu rozhodnutia prejednávania, spôsobu prejednávania týchto vecí. Čiže tá vzdialenosť občana od súdu nie je jediné kritérium, ktoré by malo byť pri tejto téme rozhodujúce, ale naozaj tá odbornosť a kvalita v týchto veciach je rozhodujúca. A mnohokrát súdy, kde je štyri-päť sudcov, tam nemožno očakávať nejaké hlboké špecializácie v týchto veciach. Takže, takže myslím si, že je to cesta správnym smerom, a máme to potvrdené, samozrejme, aj od odbornej verejnosti, resp. od odborov a zamestnávateľov.
Ak by som len krátko zareagoval na pani poslankyňu Mezenskú. No boli tam také dve veci, na ktoré ani neprebehla reakcia nejaká alebo debata v rámci, v rámci rozpravy. Chcem vám povedať len toľko, že Občiansky súdny poriadok a všetky tieto predpisy, ktoré sú s tým spojené, riešia otázku súdneho konania, nie mimosúdneho. To znamená, to je osobitný zákon, či už hovoríme o mediácii alebo o rozhodcovskom konaní, ktoré sú mimosúdnym spôsobom riešenia sporov. Takže teraz to tu neprejednávame, tak, prosím vás, len aby sme to nemiešali dokopy, tento zákon s tým nemá absolútne nič spoločné.
Ešte raz, ja si myslím, že čo sa týka rekodifikačnej komisie, táto bola postavená na báze odbornosti, nie na báze politickej príslušnosti, už to tu bolo viackrát povedané. Pracovala v podstate od leta roku 2012, kedy som ju uviedol do činnosti, a urobila kus práce. Myslím si, že máme o čom debatovať, a teším sa na tú debatu, lebo, myslím si, že ten materiál je naozaj spracovaný na vysokej odbornej úrovni. Samozrejme, tá debata, ktorá tu bude prebiehať teraz v najbližších týždňoch, mesiacoch, ja vás chcem vyzvať, aby ste naozaj prišli na jednotlivé stretnutia, ktoré budeme organizovať či už s poslancami ústavnoprávneho výboru, alebo aj s inými výbormi. A ja som presvedčený o tom, že tá debata bude naozaj na vysokej odbornej úrovni, a ja som presvedčený aj o tom, že tie veci, ktoré budú vylepšovať súčasný návrh, tak určite budeme akceptovať v záujme zlepšenia skvalitnenia právnej úpravy. Na druhej strane, pokiaľ otázky, ktoré máte, a máte pocit, že sú legitímne, samozrejme, na tie budeme odpovedať a budeme odpovedať s najvyššou odbornou prípravou a erudíciou, takže som presvedčený, že sa dopracujeme k zhode, pretože pre mňa je tento kódex a tieto tri zákony mimoriadne dôležité nie v mojom mene, ale v mene toho, že naozaj táto právna norma musí byť prijatá, pretože tá existujúca je naozaj prekonaná, a tie veci, ktoré prináša táto právna norma, sú z pohľadu slovenskej reality, dá sa povedať, dosť revolučné. Pani poslankyňa Žitňanská k jednotlivým veciam hovorila. Myslím si, že tieto jednotlivosti budeme, samozrejme, v rámci aj verejnej diskusie preberať tak, aby sa mohli aj občania s tým oboznámiť.
Čo sa týka doby, legisvakančnej doby, samozrejme, ja ju chcem využiť na to, aby sme mohli vzdelávať všetkých právnych profesionálov, či už sú to sudcovia, advokáti alebo aj prokurátori, a chcem na to využiť túto dobu, pretože séria školení bude nevyhnutná, a workshopov, pretože tak ako bolo povedané, sú tam veci, ktoré budú vyžadovať zmenu optiky, zmenu prístupu, a bude to naozaj mimoriadne dôležité, aby sudcovia pochopili a zobrali za svoje to, čo tento predpis prináša.
Z hľadiska návrhov, ktoré tu zazneli vo vzťahu k predĺženiu debaty, resp. prípravy alebo tej medzery medzi týmto dnešným prvým čítaním a druhým čítaním, som presvedčený o tom, že vieme aj v rámci daného času tieto veci všetky prejsť, a v prípade, že by vznikol akýkoľvek problém, ktorý by sa zdal, že sa nedá vyriešiť, pretože môj záujem je, aby tuná bola naozaj čo najširšia zhoda, pretože to presahuje volebné obdobia, tento predpis, tak som pripravený potom riešiť to v rámci, samozrejme, aj rokovacieho poriadku tak, aby sme posunuli potom túto vec ďalej.
Pre túto chvíľu vám chcem veľmi pekne poďakovať za debatu a zároveň by som chcel všetkých požiadať, aby podporili tento návrh troch kódexov v prvom čítaní hlasovaním za a, samozrejme, teším sa na všetky možné debaty, ktoré budeme mať v rámci výborov, ale aj mimo. Veľmi rád ich budem absolvovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som len krátko zareagovať na slová pána poslanca Gála.
V princípe, keďže odmyslím si tú nejakú povinnú jazdu, tak z hľadiska odborného, samozrejme, sme v prvom čítaní. To znamená, že asi nemá zmysel teraz rozoberať jednotlivé inštitúty a body. Môžem veľmi stručne povedať, čl. IV, áno, ktorý ste spomínali, princíp legality, respektíve, pardon, princíp analógie legis, analógie iuris, áno. Čo k tomu dodať? Nič nového. Od rímskeho práva ešte tieto inštitúty poznáme a takisto čl. XVI, princíp legality, áno. Budeme mať dostatočný priestor - a to vás chcem uistiť - na debatu na všetky odborné témy, ktoré máte, budete mať všetci poslanci, či už v ústavnoprávnom výbore alebo v ostatných výboroch. Práve preto som aj požiadal o to, aby nebola táto téma hneď na nasledujúcej schôdzi, ale aby sme prekročili jednu schôdzu a išli až na ďalšiu, aby bol dostatočný priestor vytvorený na debatu, pretože si myslím, že takýto kódex si naozaj zaslúži, aby bol prijatý v čo najväčšej politickej zhode a aby naozaj to nebola jednostranná záležitosť, ktorá bude predmetom neustálych zmien. Napriek tomu si myslím, že nie je úlohou ani rekodifikačnej komisie, ani ministerstva spravodlivosti objavovať koleso, objavovať Ameriku, ale využiť to najlepšie, čo v právnom svete existuje, a využiť všetky tie inštitúty, či už existujú v iných krajinách, alebo existovali u nás a správne ich namixovať do kokteilu tak, aby boli čo najúčinnejšie, najefektívnejšie a aby to, čo potrebujeme dosiahnuť všetci, si myslím, aby bolo docielené. To, že či to bude naozaj fungovať, nám naozaj ukáže až reálna prax, to nevie dneska nikto. Ale nikto nemôže uprieť snahu ani rekodifikačnej komisii ministerstvu a ani vám poslancom, samozrejme, snahu o to, aby to bolo, čo najlepšie. Tak ja pevne verím, že sa nám to v priebehu procesu podarí, a vítam, samozrejme, akúkoľvek odbornú debatu na túto tému.
Ďakujem.