Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, ihneď, ako sa objavili informácie o možnej zaujatosti správkyne, začali sme na ministerstve spravodlivosti konať a vyžiadali sme si príslušný spis. Ubezpečujem vás, že tomuto prípadu venujeme náležitú pozornosť. A keďže mi aj v tomto prípade ide naozaj o vec, tak nemôžem ohrozovať a nechcem ohrozovať prípadné správne konanie predčasným zverejňovaním informácií. Toľko k vašej otázke.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Pán poslanec, nie sme na súde, kde by ste mohli, ani tam to dokonca nie je dovolené, aby ste mohli klásť kapciózne otázky, na ktoré sa dá odpoveď áno a nie. To ako právnik určite viete. Takže ma nenúťte do vecí, ktoré sú dopredu nezmyselné. Ale dovoľte, aby som vám odpovedal, nakoniec je to hodina otázok, tak nechcite, aby som vám odpovedal áno alebo nie, lebo to sa nepatrí.
Vy ako právnik iste viete a v tejto poslaneckej snemovni asi všetci, že garantovať, že niekto zneužije právo, sa nedá. Čo je podstatné, je garantovať, aby keď niekto poruší zákon alebo právo, aby bol postihnutý. To je už iná téma. Ale na vašu otázku tak, ako ste ju položili, vám inak odpovedať neviem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, Národná rada Slovenskej republiky dňa 21. októbra 2014 schválila zákon, ktorý obsahoval komplexné riešenie, na ktoré sa pýtate, tak v obchodnom práve, ako aj v insolvenčnom práve. Pre poriadok chcem uviesť, že tento zákon sme začali pripravovať v roku 2013 a predložili sme ho do legislatívneho procesu v máji roku 2014. Jedným zo základných motívov tohto zákona teda bolo práve posilnenie ochrany veriteľov a zabránenie podnikaniu na úkor veriteľov, ako aj vyššia ochrana veriteľov v reštrukturalizačnom konaní.
Išlo o vládny návrh zákona, ktorý v zmysle legislatívneho plánu pripravilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zákon bol, žiaľ, vetovaný prezidentom Slovenskej republiky a následne chýbal v pléne na jeho opätovné schválenie jeden hlas. Ako iste viete, podstatná časť tohto zákona bola pretavená do aktuálneho legislatívneho návrhu, o ktorom rokujeme na tejto schôdzi aj dnes.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

2.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom tohto návrhu zákona je reagovať na dlhodobé problémy súvisiace z procesom konkurzu a reštrukturalizácie v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiace sociálne dopady.
Návrh zákona zavádza register diskvalifikácií a prísne postihy pri odďaľovaní riešenia úplatku firmy. Ďalej zamedzuje tunelovaniu firiem tým, že spresňuje doterajšiu právnu úpravu zákazu vrátenia vkladov. Zavádza sa nový inštitút - kríza obchodnej spoločnosti - ktorá bude viesť podnikateľov k obozretnejšiemu podnikaniu. Výrazne sa ďalej obmedzuje podnikanie na riziko dodávateľov tovaru a živnostníkov. Navrhované opatrenia zabezpečia, aby reštrukturalizácia bola ako nástroj dostupná len pre poctivých podnikateľov. Zvyšuje sa ochrana zamestnancov skrachovaných firiem. Zamedzuje sa svojvoľnému popieraniu pohľadávok zo strany správcu.
Reštrukturalizačný plán ako právny úkon nemôže byť len o škrtaní pohľadávok veriteľov a právna úprava by mala zabezpečiť, aby jednotlivé skupiny veriteľov boli uspokojované v porovnateľných lehotách. V neposlednom rade schválením reštrukturalizačného plánu nekončí zodpovednosť firmy voči svojim veriteľom a právna úprava má taktiež za cieľ počas reštrukturalizačného konania zamedziť spoločnostiam uchádzať sa o verejné zákazky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na životné prostredie. Naopak, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.
Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou dňa 15. apríla 2015 a dnes bol schválený v zrýchlenom konaní po prvom čítaní.
Teda by som vás chcel požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona a samozrejme budem veľmi rád, pokiaľ poslanci tento návrh zákona vylepšia svojimi pozmeňovacími návrhmi. Ja pevne verím, že aj dnes prijatá dohoda s viacerými zúčastnenými, ktorú ste možno zachytili a bude ešte ďalej predstavená, vytvorí veľmi dobrý základ na to, aby právna úprava bola vylepšená a po ktorej ste volali, samozrejme predstavíme.

Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som si vypočul príspevky, som, samozrejme,... (Výkriky v sále.) Pán poslanec,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pán poslanec nevykrikujte, nechajte pána ministra hovoriť.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ja som veľmi rád, že prichádzajú konečne po jeden a pol dni, možno jeden a pol dni debát, pretože ešte sme začali v podstate v stredu rokovať minulý týždeň o skrátenom konaní, čiže keď to zrátam, tak je to v podstate jeden a pol rokovacieho dňa teda, aby som bol presnejší, konkrétne návrhy. Ja si ich veľmi rád vypočujem, pretože doteraz všetko, čo sa tu rozprávalo, nemalo nič spoločné so samotným návrhom, ktorý je predložený na stole. A som zvedavý na riešenia, s ktorými prídete, jednotliví poslanci, pretože sám viem, že to vôbec nie je jednoduché, keďže som sa tým oboznamoval.
Pán poslanec Hlina, ktorý je tu, tvrdí, že tu neexistuje dobré riešenie, existuje len zlé a horšie riešenia, tak o to viac sa teším na vaše riešenie, ste spomínali, že ho budete mať. (Reakcia z pléna.) Ale vy ste tvrdili, že prídete s riešením, tak ja len sa snažím reagovať na vás, lebo pokiaľ by ste povedali, že s ním neprídete, tak, prosím,... (Reakcie z pléna.) Ja jazdím aj na bicykli, pán poslanec, aký máte problém s mojím vozením? Ja som zvedavý na to vaše riešenie, vy ste sám deklarovali, že ho máte, tak som zvedavý naň. Ja som nepovedal nič, čo by ste nepovedali vy, takže ma neobviňujte.
Taktiež som zvedavý na návrh pána poslanca Lipšica, vidím, že má pomerne obsiahly materiál v ruke, tak som zvedavý, či to je materiál, ktorý súvisí s obchodnoprávnym a vôbec civilnoprávnym riešením alebo ide skôr o trestnoprávne riešenie, pretože predpokladám, že do toho smeru pán poslanec Lipšic bude zrejme zasahovať, tak to uvidíme.
No a vo vystúpení pána poslanca Zajaca som nezachytil žiadnu reakciu na moje vystúpenie ohľadom vášho návrhu, ktorý ste obhajovali a štyrikrát predkladali do parlamentu ohľadom riešenia subdodávateľov. Takže... (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Vy ste rozumeli, áno, tomu návrhu, ktorý predkladal váš klub a pán poslanec však? Vy viete, čo sú to zabezpečené pohľadávky a zodpovednosť subdodávateľov a tak ďalej, áno? (Reakcia z pléna.) No tak sa veľmi teším, tak potom ste zrejme rozumeli tomu, čo som sa vám snažil vysvetliť, že to je úplný nezmysel, čo ste predložili. Takže predpokladám, že to netreba ďalej riešiť. Ale ja s vami rád o tom porozprávam, ja som vám ponúkal aj svojho času pomocnú ruku, že rád si to s vami predebatujem a vysvetlím vám v čom vidím ten problém, pretože v Poľsku majú naozaj s tým veľký problém, dnes si naozaj nikto nechce dať opraviť rodinný dom od živnostníka, ale radšej ide v tom s firmou, ktorá poskytuje kompletne všetky profesie, pretože sa ľahko stáva... (Reakcia z pléna.) Ja to zopakujem pre úplnosť a jasnosť a zrozumiteľnosť aj desaťkrát, pán poslanec. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec neprerušujte ma, buďte taký láskavý. Ja vás neprerušujem nikdy pri vašom vystúpení, tak dúfam, že to budete robiť takisto a že mi to oplatíte teraz. Ďakujem. Takže ja by som nerád videl takú situáciu aj u nás, čo nastáva v Poľsku teraz, že keď si objedná niekto opravu v dome nejakého zariadenia vo firme, ktorá si to dá urobiť subdodávkou, zaplatí jej riadne, pričom o tri roky sa dostaví nejaký subdodávateľ a povie, že: „Ale mne nezaplatili za to a zaplaťte mi.“ A budete tak povinný zaplatiť druhýkrát za to isté. Tak to, dúfam, si neželáte pán poslanec?
Takže toľko som chcel povedať ohľadom tých vystúpení, ktoré tu zazneli doteraz v prvom čítaní, a budem veľmi rád, pokiaľ prídete s návrhmi, ktoré budú zaujímavé. A ja, pokiaľ to bude možné, rád si z nich zoberiem čokoľvek, čo bude naozaj zaujímavé do aj prípadne návrhu, ktorý predložím ja ešte ako pozmeňujúci návrh.
Ale ak tvrdíte, že nie je na stole nič, tak, prepáčte, to je hrubé zavádzanie, pretože na stole máte materiál. Sami ste vymenúvali, niektorí poslanci, koľko obsahuje bodov, pán poslanec Kadúc, však, takže ak hovoríte, že to je nič, tak to je veľmi zvláštny prístup. A teraz neviem, či sa zjednotíte a poviete si, že je to nič, alebo je to 107 bodov alebo 120 paragrafov, alebo je to nič, to neviem, naozaj.
Takže to je toľko, čo som chcel povedať k tomu, čo zaznelo počas debaty v prvom čítaní, a teším sa na ďalšiu diskusiu k tejto téme. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslanci, poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony.
Veľmi stručne.
Účelom návrhu zákona je reagovať na aktuálne problémy, ktoré súvisia s procesom konkurzu a reštrukturalizácie, a taktiež súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiacich sociálnych dopadov. Návrh zákona zavádza register diskvalifikácií a prísne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy, čo je, myslím si, veľmi dôležitý prvok, ktorý veľa poslancov nezaujal. Ďalej, zamedzuje tunelovaniu firiem (zákaz vrátenia vkladov), zavádza sa nový inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Týmto návrhom zákona sa výrazne obmedzuje aj podnikanie na riziko dodávateľov tovaru a živnostníkov a zdôrazňuje sa potreba viac podnikať na vlastné riziko a za vlastné peniaze, zákonné opatrenia zabezpečia, aby reštrukturalizácia bola len pre poctivých podnikateľov, zvyšuje sa ochrana zamestnancov skrachovaných firiem, zamedzuje sa svojvoľné popieranie pohľadávok zo strany správcu, keďže reštrukturalizačný plán nemôže byť len o škrtaní pohľadávok veriteľov. V neposlednom rade schválením reštrukturalizačného plánu nekončí zodpovednosť firmy voči veriteľom.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily alebo organizačné zabezpečenie. Tento materiál nemá vplyv ani na životné prostredie a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a má pozitívne sociálne vplyvy.
Toľko úvodom, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Som veľmi rád, že som sa dostal záverom ku slovu. Veľmi nerád to hovorím, lebo naozaj nie je to u mňa zvykom, ale musím skonštatovať, že tá debata, ktorá tu dneska prebiehala, a jej úroveň bola naozaj veľmi nízka.
Dosť ma šokovalo to, že viacerí poslanci tuná povedali, že nevedia, o čom rokujú. Nechcem im stúpať do svedomia, ale ten materiál bol rozdaný a predpokladám, že čítať ešte vedia.
A také témy ako zrovnoprávnenie veriteľov v reštrukturalizácii, ktorá má byť ihneď predmetom schválenia, alebo zákaz tunelovania firiem a podobne nikomu z vás, kto tuná vystúpil, nič nehovoria, takže mám silné pochybnosti, že vás tuná, ako sedíte, hlavne v opozícii, vôbec téma živnostníkov zaujíma, pretože okrem silných rečí, ktoré boli absolútne bezobsažné, som sa k materiálu, ktorý som predložil, nedozvedel vôbec nič, ani to, či to je dobré alebo zlé.
A bolo povedané pánom poslancom nejedným z KDH, ako štyrikrát predkladali úžasný návrh, ktorý mal riešiť problémy subdodávateľov. Tak musím povedať, pretože ja som to už raz hovoril, len tu nikto z vás nebol v tom čase, tak som rád, že je tu vás väčšina, tak budem rád, keď si to vypočujete, ten návrh by som nikdy, nikdy neodporučil podpísať, pretože je to paškvil, ktorý predložila skupina poslancov, tváriac sa ako poľský model, ktorý má nejakým spôsobom riešiť subdodávateľov. Je fakt, že v Poľsku nastal veľký problém so stavbami, hlavne keď tam prišli Číňania a nasadili veľmi nízke ceny, a tieto nepokrývali možnosť vyplatiť tisícky subdodávateľov, tak, samozrejme, poľská vláda hľadala rýchle riešenie. To, čo predložila a čo schválila, je obrovský problém.
Ak, páni poslanci z KDH, si myslíte, že riešením tohto problému je to, čo urobili v Poľsku, tak vám poviem, čo sa stalo. Dnes si objednávajú na stavby len veľké firmy, subdodávatelia, ktorí majú všetky profesie, nemajú prácu. A viete, prečo to tak je? Je to z jednoduchého dôvodu, preto, že musia ručiť majitelia, resp. tí, ktorí objednávajú práce, za všetky faktúry subdodávateľov. Viete, čo to znamená? Keď dodávateľ stavby dostane zaplatené a o päť rokov príde subdodávateľ, ktorýkoľvek, a povie, že nedostal zaplatené, tak sa to musí zaplatiť druhýkrát. Toto chcete? Tak ja hovorím, že nikdy pod toto sa ja nepodpíšem. Takže kľudne s tým príďte aj dvadsaťkrát, ale je to holý nezmysel.
Takže toľko k tomuto.
A čo sa týka samotného textu návrhu zákona, budeme o tom hovoriť, samozrejme.
A budem veľmi rád, keď pán Hlina príde s úžasným a geniálnym právnym riešením, lebo ak hovorí, že toto, čo som ja predložil, je hlúposť, tak si veľmi rád vypočujem riešenia pána Hlinu, odborníka na právo, ktorý naozaj tomu rozumie. Tak už sa na to tešíme všetci, myslím. Ďakujem.
Čiže to by som chcel povedať stručne.
A, samozrejme, tie riešenia, ktoré sú tu, sú tu teraz a ja budem rád, keď ich podporíte v tom, že budeme o nich rokovať v prvom čítaní po schválení skráteného legislatívneho konania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážené pani poslankyne, poslanci, myslím, že prišiel čas na to, aby som zareagoval na vystúpenia, ktoré tu odzneli dnes popoludní, pretože nedá mi nereagovať. Naozaj musím povedať, že niektoré veci hraničili, no, neviem ani použiť ten výraz, vyslovene s neznalosťou, aby som to povedal úplne slušne, a niektorí trpia zrejme lobotómiou, lebo si nepamätajú veci, ktoré sami hovorili nedávno. Tak ja by som si dovolil na niektoré veci naozaj zareagovať, pretože je to naozaj nevyhnutné.
Vystúpil tu pán poslanec Zajac. Dušoval sa, že ich návrh, ktorý rieši ochranu subdodávateľov a predkladal ho tu štyrikrát; je škoda ináč, že tu nie je nikto z KDH, lebo by si to mali vypočuť. Tento návrh zákona vychádzal v podstate z poľského modelu, ktorý ale ani sa veľmi nepodobá na ten poľský model. Je to skôr paródia. Poliaci mali totiž veľké problémy pri výstavbe diaľnice alebo diaľnic s čínskymi dodávateľmi. Tam rozhodovala tiež najnižšia cena, ktorá nezodpovedala, samozrejme, trhovým nákladom týchto firiem, boli hlboko pod cenu. A ak si spomínate, tak zostali tam naozaj stovky až tisícky malých a stredných podnikateľov bez zaplatených faktúr. Dokonca aj zamestnávatelia bez vyplatenia, zamestnanci bez vyplatených miezd. Nato sa Poliaci rozhodli ísť veľmi tvrdou právnou úpravou, ktorá zaviedla všeobecné ručenie medzi dodávateľmi a subdodávateľmi, a to nielen pre segment verejných zákazok, ale plošne pre všetky právne vzťahy. Malí a strední podnikatelia si od tejto právnej úpravy sľubovali veľa, avšak dostavil sa úplne opačný efekt, ktorý nikto nečakal. Objednávatelia si na stavby objednávali totižto len veľké firmy a zakazujú im vykonávanie prác v subdodávkach, čo výrazne postihlo segment živnostníkov a malých firiem. V dôsledku toho trh stráca konkurencieschopnosť v prospech veľkých nadnárodných firiem. A poľská úprava má ešte jeden výrazne nepriaznivý efekt, a síce ak si napríklad dojednáte s firmou stavbu rodinného domu a nezakážete im tam subdodávky, tak nie je vylúčené, že aj po rokoch sa vám môže ozvať subdodávateľ firmy, že chce preplatiť touto firmou nezaplatenú faktúru, a tak sa vám môže stať, že jedno dielo zaplatíte dvakrát.
Chceme teda, aby živnostníci mali menej práce? Ja určite nie, a preto ten návrh, ktorý predkladá KDH, určite nikdy nepodporím. Navyše uvedený návrh zákona je nepriamou novelizáciou kódexov občianskeho a obchodného práva, do ktorých by zavádzal terminologický a logický absolútne zmätok.
Nie je ďalej ani ústavne akceptovateľné, aby sa problematika sporov vznikajúcich z obchodnoprávnych vzťahov vyňala z právomoci súdov Slovenskej republiky a preniesla by sa na nové fórum verejného obstarávateľa. Ten predsa nemá žiadnu kapacitu na to, aby riešil otázky, či zmluva medzi subdodávateľom a dodávateľom bola uzatvorená platne, či došlo k omeškaniu pri plnení záväzkov, a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že určite v tomto prípade nie je možné ich návrh predložiť, aj keby ich predložili ďalších štyrikrát alebo aj viac.
Ďalej pán poslanec Zajac tunák tvrdil, že ako úžasne po roku 1998 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu stúpla vymožiteľnosť práva. Tak ja len pripomeniem, že pri konkurze spoločnosti Hydrostav, ktorá bola v roku 2002, 2 300 živnostníkov a malých a stredných podnikateľov neboli vôbec uspokojení, dostali nula, nula korún. Takže neviem celkom presne, čo tým myslel, ale zrejme na toto asi zabudol.
Ja by som ešte tiež chcel povedať k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá nie je síce tu, aha, dobre, je tu, ďakujem pekne. Myslím si, to bol naozaj príspevok, o ktorom sa dá diskutovať a s ktorým sa dá aj polemizovať, ale chcem zaňho poďakovať.
Chcem povedať toľko, že ten návrh, ktorý je dnes tu na stole, nie je nový pre túto poslaneckú snemovňu. Ak sú tam nejaké drobné zmeny, tak sú naozaj len drobné a vylepšujú ten návrh, ktorý tu bol v snemovni na dvoch čítaniach, bol schválený, respektíve troch, a len tým, že prezident uplatnil nejaké svoje výhrady, neprešiel tento návrh pri opakovanom predložení, pretože chýbal jeden hlas. Takže nikto z vás, kto ten návrh tunák mal a kto tu bol prítomný, nemôže povedať, že sme nič nepredložili, že sme nechceli riešiť situáciu a že toto je niečo nové, čo ste ešte nevideli. To je naozaj nie pravda.
Je fakt, že ak by sme nazvali teda to, čo tunák; a takisto pán poslanec Novotný to tiež zrejme celkom presne nepozeral, pretože tu sú tri účinnosti. Jedna je ihneď, pán poslanec, ďalšia účinnosť, ktorá je, teda je tu delená účinnosť, ďalšia je od 1. 7. a tá tretia je od 1. 1. 2016. A samozrejme, má to aj svoje dôsledky alebo dôvody, prečo to tak je, pretože na niektoré veci je potrebný dlhší čas. Zjednodušene povedané, je potrebné, aby sa na to jednak podnikatelia pripravili a aby sa pripravila aj štátna správa, pretože sa zavádzajú niektoré veci, ktoré je potrebné dať aj z hľadiska softvérového a inštitucionálneho na poriadok, respektíve pripraviť. Čiže nedá sa povedať, že by to bolo niečo nové, čo tu nikto nevidel a nevie k tomu nič povedať. To je z hľadiska toho obsahu, všeobecne.
Čo sa týka výhrady, že teda nie je potrebné, aby sme išli v celom tom rozsahu skráteným konaním, ale len teda tie tri paragrafy, tak ja tuná chcem oponovať a chcem povedať, že čas je tunák absolútne nevyhnutne vážnou veličinou, pretože ak by toto už bolo prijaté, tak by sa tu s mnohými vecami sme sa dnes nemuseli napríklad zaoberať.
A tiež nesúhlasím s tým, že keď pani poslankyňa povedala, že nie sú zodpovední v tomto návrhu zákona žiadni štatutári. Keď si pozriete návrh zákona pozorne, zistíte, že ide aj o to, že nová právna úprava – a tá má byť účinná v tejto časti ihneď – má zabrániť tomu, aby z firiem sa neodlieval majetok v prospech schránkových spoločností a spriaznených firiem. A každá zmluva firmy s jej spriaznenou firmou musí byť dojednaná tak, aby vzájomné plnenie medzi firmami bolo primerané. Ak by nebolo, nastúpi prísne zákonné rušenie štatutárneho orgánu a za takúto transakciu, ktorú firma, a teda aj veriteľov firmy poškodila.
Takže ja vás poprosím predsa len, skôr menej politicky a viac odborne diskutujte, pretože nemáte pravdu a sú to zbytočne stratené minúty a hodiny, ktoré tu trávime bez toho, aby sme sa dostali k podstate veci. Navyše chcem povedať, že ten návrh zákona je naozaj dobre spracovaný a je kvalitný.
A pán poslanec Kaník hovoril, že teda nech sa strhávajú, že to je nespravodlivé a že by sa mali z budúcich zákaziek takejto firmy, ktorá je v reštrukturalizácii a ktorej plán reštrukturalizácie teda by bol schválený, aby sa potom povedzme 10 % z každej faktúry, v ktorej bude platiť štát, áno, pri verejnom obstarávaní, aby sa strhávalo a platilo sa z toho teda tým, ktorí majú nejakú pohľadávku.
No, ja neviem, pán poslanec, ale nemyslíte si, že tí, ktorí budú v tých budúcich zákazkách ako subdodávatelia, nebudú sa cítiť byť ohrození? Alebo na úkor nich že by takáto úprava bola? To si myslím, že je trošku ako problém, pretože takáto firma navyše bude musieť takúto sumu zakalkulovať do svojej ceny a tým pádom sa stane absolútne nekonkurencieschopná. To je absolútny nezmysel. A okrem toho, kto rozumie reštrukturalizácii, tak vie, že výnosnosť reštrukturalizácií je na úrovni 30 % v priemere. Akým spôsobom vy chcete riešiť reštrukturalizáciu, keď hovoríte o 100 percentách? Veď tak potom dajme firmu rovno do konkurzu a nemusí existovať reštrukturalizácia. Ja sa potom ale pýtam, kto dostane kedy aké peniaze. V prípade Váhostavu? Tak pôjde do konkurzu a nedostane nikto nič, respektíve z toho majetku, ktorý tam je, možno tam je nejaká účtovná hodnota, ale to je účtovná hodnota, nie trhová. Takže pozor, áno, aby sme tu nehádzali číslami, ale realita je niekde inde. Navyše príde o prácu 1 500 zamestnancov Váhostavu, no keď si ich chcete zobrať na krk, nech sa páči. Ja to teda neurobím. A navyše, tých 15 % schválených v reštrukturalizačnom pláne alebo v ktoromkoľvek, veď predsa z čoho sa tých 15 % platí? Veď predsa firma je predĺžená, v tejto chvíli nemá žiadne peniaze.
Ten plán hovorí o tom, ktorý schvaľuje schôdza veriteľov, že sa tie prostriedky budú splácať z budúcich ziskov. Aj tých 15 % ide z budúcich ziskov. Akým spôsobom tam chcete tie peniaze zobrať a odkiaľ ich chcete dať? Veď uvedomte si a skúste sa zamyslieť nad tým, čo to reštrukturalizácia znamená. To znamená, že veritelia sa dohodnú, že tá firma má šancu v budúcnosti byť úspešná a z jej výnosov, z jej podnikania sa uhradí tá časť, ktorá sa dohodne v reštrukturalizačnom pláne. My hovoríme, že to, čo sa dohodlo v tomto prípade, je podľa nášho názoru málo, a preto chceme pomôcť živnostníkom, malým podnikateľom, prípadne tým, ktorí nie sú ani spriaznené firmy, ani schránkové firmy, ale tí, ktorí naozaj odviedli tovar alebo službu a prácu, aby dostali nejakú časť prostriedkov naspäť. Ale vy nemôžte povedať, že 100 %, lebo tá firma potom pôjde zrejme do konkurzu, nebude schopná uhradiť v danom čase. Treba si uvedomiť ten pomer. Už 40 % je veľa. Uvedomte si, čo to je reštrukturalizácia. Sme v trhovom prostredí. Slovenská republika je štát s trhovou ekonomikou. To nie je proste nič iné, to si musíte naozaj uvedomiť, keď debatujete o tejto téme.
A preto apelujem na vás, aby ste si; ja musím ešte povedať jednu vec. Pani poslankyňa Žitňanská predstavila v januári návrh za stranu MOST – HÍD, ktorý chcel zaviesť, priamo v reštrukturalizačnom pláne bude treba uspokojiť 50 % pohľadávok. Viete si predstaviť, koľko firiem, keď je priemerná výťažnosť 30 %, bude schopných reštrukturalizáciu absolvovať? Ja hovorím, že možno pár. Ale viac nie. Tak potom nepotrebujeme reštrukturalizáciu. Tak ju zrušme a nebude existovať. Ale otázka je, čo spraví potom podnikateľské prostredie.
Takže ja skutočne s plnou vážnosťou vás chcem požiadať, aby ste si uvedomili, že toto riešenie naozaj nie je žiadna snaha oklamať alebo okradnúť dodávateľov, ale naopak, vyjsť im v ústrety a pomôcť im aspoň tak, aby dostali čo najväčšiu časť, ktorá je reálna. To znamená, 40 % je z hľadiska výťažnosti viac, ako je bežné pri reštrukturalizáciách, ktorých bolo od vzniku tohto zákona vyše 500. Toľko pre túto chvíľu a, samozrejme, budem rád aj odpovedať ďalej potom na otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, poslanci, ak má spoločnosť dobre fungovať, ak chceme mať udržateľný hospodársky rast, zvyšovať zamestnanosť a mať zdroje na pomoc slabším, musia v spoločnosti platiť princípy slušného podnikania, zdravá a férová podnikateľská kultúra. Niet pochýb o tom, že Slovenská republika aj v tejto oblasti urobila obrovský posun (protestný potlesk, ruch v sále), obrovský posun vpred najmä v porovnaní s divokým podnikaním a privatizáciami z 90. rokov, resp. zo začiatku minulého desaťročia. (Reakcia z pléna.) Niet pochýb o tom, že podnikateľské prostredie prešlo za vyše dve dekády samostatnosti pozitívnym vývojom. Stále sa v ňom objavuje príliš veľa prejavov nie kultúry férového podnikania, ale kultúry podvodu. Prejavy tejto kultúry podvodu sú dnes rôznorodé. (Výkriky z pléna.) Väčšina obchodných spoločností je financovaná cez dlh, a nie cez základné imanie... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec Zajac, keby ste boli taký láskavý a dodržiavali kľud. (Ruch v sále.) Pán poslanec, aj vám bude dovolené slušne vystúpiť v pléne, poprosím, zachovajme si mieru kultúry (reakcia z pléna), máte aj v názve svojej strany kresťanskodemokratické, poprosím vás, naozaj, správajte sa slušne. (Reakcia z pléna).
Pán minister, prerušte na chvíľku svoje rokovanie a počkáme, kým sa ukľudnia páni poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia.
Môžeme pokračovať, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Pán poslanec ešte raz, poprosím vás, dodržiavajte pokoj a kľud v rokovacej sále, robíte si sám obraz o sebe pred verejnosťou aj pred kolegami, ktorí sedia v tejto sále, prosím vás pekne (potlesk), majte svoju dôstojnosť a úctu, ste poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. (Reakcia z pléna.) Nechajte pána ministra vystúpiť, potom môžte na neho reagovať. (Ruch v sále.) Poprosím, ukľudnite sa, ja viem, že ste nervózny, je to veľmi zložitá téma, ale skúsme si zachovať pokoj a rozvahu. (Reakcie z pléna.) Poprosím vás ešte raz... (Ruch v sále.)

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ja počkám.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím kľud, ešte raz vás žiadam, aby sme dodržiavali rokovací poriadok a zachovali pokoj v rokovacej sále. Ja pevne verím, že si každý so záujmom vypočuje každého jedného rečníka, bude naňho primerane reagovať či už faktickými poznámkami, alebo počas svojho vystúpenia, ktoré je v zozname. (Potlesk.) Pán poslanec Zajac, ste prihlásený ako tretí za kluby, čiže čoskoro príde vaša chvíľa a budete môcť vyjadriť všetky svoje pocity aj názory.
Pán minister, nech sa páči, poprosím, pokračujte vo svojom vystúpení.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne, pán predseda.
Väčšina obchodných spoločností je financovaná u nás cez dlh a nie cez základné imanie, čo vytvára veľké riziká najmä vo vzťahu k veriteľom. Financovanie cez dlh prebieha najmä cez skupiny spriaznených osôb, ktoré poskytujú do spoločnosti čerstvý kapitál, ktorý môžu v skutočnosti hocikedy do spoločnosti vytiahnuť a ohroziť tak uspokojenie štandardných veriteľov. To vytvára priestor pre nezodpovednosť majiteľov obchodných podielov a veritelia sú často vystavení len ich dobrej vôli pohľadávky uhradiť.
Pokiaľ ide o samotné reštrukturalizácie, tie dnes v mnohých prípadoch neslúžia ako štandardné riešenie úpadku firiem, čo je prirodzenou súčasťou voľnej súťaže, ale skôr ako proces slúžiaci na vyhnutie sa zodpovednosti za zlé obchodné rozhodnutia a neodborný prístup. Ak časť problémov v reštrukturalizácii vyplýva zo zle nastavených pravidiel, tak dnes je zrejmé, že podstatnejšou príčinou boli niektoré politické rozhodnutia, ktoré osobitne v oblasti stavebníctva prispeli k pokriveniu ekonomického prostredia. Vinou týchto rozhodnutí sme sa tak dostali do paradoxnej situácie. Napriek tomu, že stavebná produkcia sa oživuje a máme rekordné tempo výstavby diaľnic, stavebný sektor trpí anomáliami, ktoré ohrozujú množstvo pracovných miest.
Vláda Slovenskej republiky jasne pomenovala, kto za tieto rozhodnutia nesie politickú zodpovednosť, a tak isto vydala plnú podporu tomu, aby sa skúmala aj trestnoprávna zodpovednosť manažmentov spoločností, ktoré podpisovali zmluvy, pri ktorých museli vedieť, že ich nedokážu realizovať bez toho, aby poškodili svojich veriteľov. Vláda Slovenskej republiky jasne a podrobne zanalyzovala príčiny súčasného stavu a je jednoznačné, že absolútna väčšina dnes problémových pohľadávok vznikla v roku 2011, resp. v čase, keď bol podpredsedom vlády a ministrom dopravy súčasný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Figeľ. Bolo to práve vedenie ministerstva dopravy počas vlády Ivety Radičovej (ruch v sále), ktoré v mene marketingových sloganov o lacných diaľniciach umelo tlačilo nadol ceny stavieb a podpísalo zmluvy, podľa ktorých sa mali diaľnice stavať za menej ako polovicu toho, čo vyplývalo zo štátnych expertíz.
Aj keď som ja v tom čase nebol vo verejnom živote, je nespochybniteľné, že to bola práve politická strana SMER – sociálna demokracia, ktorá upozorňovala, že na takéto konanie vtedajšej vlády nakoniec doplatia dodávatelia. Mimochodom, na problémy, ktoré spôsobia nereálne ceny diaľnic, ministra Figeľa v tom čase medzi inými upozorňoval aj riaditeľ Slovenskej správy ciest za KDH a člen KDH Pavel Pavlásek. Citujem: "Viacerým menším firmám, ktoré sa podieľajú na výstavbe diaľnic, hrozí krach. Ako obstarávateľa Slovenskú správu ciest kontaktovali mnohí subdodávatelia, že nedostanú zaplatené, pretože vysúťažené ceny sú príliš nízke."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mohol by som ešte dlho hovoriť o chybách z minulosti, no rád by som upriamil skôr pozornosť na riešenia, ktoré vláda Slovenskej republiky ponúka. Preto len veľmi krátko zdôrazním tri fakty. Po prvé, zákon, na základe ktorého dnes veritelia, živnostníci, malé eseročky a akciové spoločnosti prichádzajú o peniaze za svoju riadne vykonanú prácu, prijala v roku 2005 vláda Mikuláša Dzurindu.
Absolútna väčšina, po druhé, zmluvných vzťahov, ktoré sú príčinou dnešných problémov, vznikla za pôsobenia pána Figeľa na poste ministra dopravy vo vláde Ivety Radičovej a sú priamym dôsledkom presadzovania kultúry podvodu v oblasti stavebných zákaziek.
Po tretie, návrh zákona a ďalšie riešenia, ktoré tieto nespravodlivosti zmierňujú, a najmä vracajú poškodených veriteľov opäť do hry, ponúka vláda Slovenskej republiky dnes. Rád by som zdôraznil, že súčasná vláda tento problém neobjavila ani v tomto období a väčšinu z dnes predstavovaných systémových riešení na ochranu veriteľov a podporu zodpovedného podnikania už vláda predložila do Národnej rady Slovenskej republiky ešte minulý rok. Žiaľ, návrh zákona vrátil Národnej rade prezident Slovenskej republiky a na prelomenie jeho veta následne chýbal jediný hlas.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes máme možnosť systémovo napraviť mnohé nedostatky obchodného a insolvenčného práva, podporiť princípy férového podnikania a zmierniť niektoré krivdy, ktoré vznikli v súvislosti s reštrukturalizáciami. Dovoľte mi preto, aby som v stručnosti priblížil niekoľko najdôležitejších opatrení z materiálu, ktorým sa dnes vláda Slovenskej republiky uchádza o vašu podporu.
Predložená novela ustanoví, že ak sa nezabezpečeným veriteľom v reštrukturalizácii ponúkne uspokojenie ich pohľadávky len na 15 %, tak zostatok ich pohľadávky neprepadne, ale 40 % pohľadávky si budú môcť uspokojiť na úkor ziskov a iných príjmov reštrukturalizovaných firiem. Štyridsať percent preto, lebo analýza uskutočnených reštrukturalizácií hovorí, že priemerná hodnota uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizáciách je okolo 30 až 45 percent. Preto 40 % je o niečo výhodnejší pomer, ako je štandardné uspokojenie pohľadávok. Súčasne štátna Slovenská záručná a rozvojová banka ponúkne neuspokojeným veriteľom okamžité odkúpenie ich pohľadávok, ktoré majú predovšetkým v medializovanej reštrukturalizácii Váhostavu, v hodnote 40 % ich pohľadávky. To znamená, že veritelia nebudú musieť 4 až 5 rokov vymáhať svojich 15 % a ešte neskôr podľa nového zákona 40 % pohľadávky, ale v pomerne krátkom čase sa môžu dostať k 40 % pohľadávky naraz.
Tento spôsob pomôže poškodeným malým veriteľom, ale nie na úkor daňových poplatníkov, ale zo zdrojov bánk. Na tento účel budú použité zdroje, ktoré banky v podobe mimoriadneho bankového odvodu odvádzajú do štátnych finančných aktív. Súčasne bude vytvorený fond pre ďalšie reštrukturalizované firmy, do ktorého štát požičia svoje peniaze a do ktorého budú prispievať firmy zúčastňujúce sa veľkých verejných obstarávaní v podobe určitého percenta z výnosu, a tento fond bude riešiť potenciálne nespravodlivosti, ktoré sa pri reštrukturalizácii môžu objaviť. Dôležité je, že cez štátnu rozvojovú banku nebudú riešení veritelia, ktorí majú formu schránkovej firmy.
Novela tak isto zabezpečí, že reštrukturalizovaná firma nebude môcť svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr, ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do výšky 40 % ich pohľadávok.
Novelizáciou zákona o verejnom obstarávaní budú firmy v reštrukturalizácii vylúčené z verejných obstarávaní počas doby reštrukturalizácie. Tak isto novela zavedie register diskvalifikácií, kde budú uvedení manažéri, ktorí porušili svoje základné povinnosti a poškodili veriteľov. Sprísnená bude aj regulácia procesu úpadku firmy. Hroziaci úpadok budú musieť majitelia firmy riešiť najmä zvýšením základného imania. V stave, kedy má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok. Pred vyplatením zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom.
Zavádzajú sa aj prísne postihy pri umelom odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Riešené bude aj vylúčenie správcu reštrukturalizácie bez skúseností. Pri reštrukturalizácii dlžníka, ktorý má viac ako 50 zamestnancov alebo obrat viac ako 10 miliónov eur, bude zo zákona vylúčený správca, ktorý je v príslušnom zozname zapísaný kratšie ako 5 rokov. Rovnako zavádzame pre veriteľov s neuspokojenými pohľadávkami možnosť uhradiť DPH až do marca 2016 bez toho, aby im boli účtované penále za meškanie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený o tom, že predložená novela nielen systémovo rieši mnohé aktuálne problémy obchodného a insolvenčného práva, ale zároveň ponúka realistické riešenie pre poškodených veriteľov v intenciách ústavy. Návrh zákona zároveň poskytne náležitú ochranu ústavou garantovaného práva vlastniť majetok a slobodne podnikať. Tak isto prispeje k zamedzeniu vzniku značných hospodárskych škôd, ktoré štátu môžu hroziť najmä v rámci procesu verejného obstarávania pri projektoch financovaných zo štátneho rozpočtu aj zo štrukturálnych fondov. Preto súčasne navrhujem, aby sa o vládnom návrhu zákona uskutočnilo skrátené legislatívne konanie, a prosím o podporu uvedeného návrhu.
Uvedenej požiadavke na urýchlené prijatie zákona zodpovedá aj účinnosť navrhovanej úpravy. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť okamžite, to jest dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Oddialená účinnosť k 1. januáru 2016 sa týka len tých častí zákona, ktorých úspešná implementácia v praxi vyžaduje prípravu ako na strane podnikateľského sektora, tak aj na strane štátnych orgánov. Konkrétne mám na mysli krízu spoločnosti a register diskvalifikácií.
Čiže dovoľte mi na základe uvedených skutočností v zmysle § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa vzhľadom na to, že hrozia značné hospodárske škody, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku, ale myslím, že obsahom mojej odpovede už bola odpoveď na vaše otázky. A myslím si, že nie táto pôda, aj keď si ju naozaj veľmi vážim, je ten prvý prijímateľ informácie, ale sú to práve tí zamestnanci justície. Je slušné a korektné, aby som to oznámil im ako prvým a potom, samozrejme, všetkým ostatným. Takže, prosím, berte to s porozumením a pochopte, že nepatrí sa informovať najprv ostatných a nakoniec tých, ktorí sú prvotným prijímateľom informácie a ktorých to najviac zaujíma. To znamená, samotných pracovníkov justície by som najradšej informoval teda skutočne ako prvých. Takže veľmi pekne ďakujem.