Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, poslanci, veľmi stručne. Chápem emócie, hlavne sentiment, ktorý tuná pán poslanec vyjadril k zákonu o Zbierke zákonov. Samozrejme, obsahovo, to je jedna vec, číslo, ktoré to má, je druhá vec. Nemyslím si, keď hovoríme o zákone o Zbierke zákonov, že by sme mali byť až tak viazaní sentimentom, skôr obsahom. A obsah, ktorým teraz meníme vlastne zákon o Zbierke zákonov, je podstatný, pretože hovoríme o tom, že Zbierka zákonov sa nebude vydávať len v papierovej forme, ale aj v elektronickej a všetky následky s tým súvisiace. Čiže nevidel by som v tom takýto problém, ako ho vidíte vy. Ale je to váš názor, samozrejme, neberiem vám ho.
Čo sa týka zákona samotného, v obsahu prvej časti, kde hovoríme o tvorbe právnych predpisov, treba si uvedomiť, že parlament má predsa len trošku, a to je zase, by mal byť váš sentiment ako poslancov, ingerenciu do tvorby právnych predpisov v parlamente. Práve preto, a to bol hlavne dôvod, prečo sme neurobili túto normu ako jeden kus, ktorý by zároveň pojednával o Zbierke zákonov, respektíve o tvorbe právnych predpisov od začiatku až do konca pri treťom čítaní a hlasovaní teda, ale sme to rozdelili v podstate už tým spôsobom tak, aby bolo jasné, že niektoré časti sú všeobecné, niektoré časti sa týkajú tvorby právnych predpisov v časti vládnej legislatívy. A teda poslanecký návrh, ktorý sa týka tvorby zákonov v parlamente, to jest rokovací poriadok, bude súčasťou návrhu, ktorý bude predložený na rokovanie a bude súladný a bude sa prekrývať a tvoriť jeden spoločný celok.
Čiže tá filozofia toho, že to nie je v jednom návrhu, je taká, ako som teraz povedal. To znamená, že poslanci by si mali sami rozhodovať a navrhovať spôsob, akým rokujú o aj tvorbe zákonov. Takže to je hlavná motivácia proste, než by navrhovala vláda, akým spôsobom majú poslanci rokovať, je lepšie, aby si to poslanci, vy, aby ste si to sami vyrokovali a povedali, akým spôsobom si to predstavujete najlepšie. Čiže to je k tej filozofii.
Myslím si, že pre prvé čítanie je to dostačujúce a budem rád, pokiaľ budete mať záujem, môžeme sa o detailoch, ktoré ste spomínali, môžeme si o nich podrobnejšie hovoriť neskôr.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní návrh zákona, ktorého cieľom je zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe prostredníctvom vymedzenia základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov. Zároveň návrh zákona aj predpokladá zachovanie dvoch osobitných dokumentov, a to legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré detailne upravia postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania.
Vzhľadom na častú novelizáciu právnych predpisov a potrebu poznania aktuálneho práva vyplýva pre adresátov práva de facto povinnosť skladať si z noviel aktuálne znenia právnych predpisov. To je však v praxi pre nich často nerealizovateľné, myslím, že aj vy poslanci sa s týmto často stretávate, preto úlohu zistiť aktuálne znenia právnych noriem riešia prostredníctvom iných nástrojov, než je Zbierka zákonov.
Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo projekt elektronizácie Zbierky zákonov Slovenskej republiky, cieľom ktorého je vytvoriť elektronickú podobu Zbierky zákonov, ktorá by bola rovnocenná v súčasnosti primárnej listinnej podobe Zbierky zákonov. Z uvedených dôvodov návrh zákona obsahuje v druhej časti právnu úpravu týkajúcu sa elektronickej podoby Zbierky zákonov Slovenskej republiky a návrh ďalších zmien, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s jej vytvorením. Návrh zákona tiež upravuje publikáciu konsolidovaných znení novelizovaných právnych predpisov v elektronickej podobe Zbierky zákonov.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie. Tento návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.
To je úvodom všetko, skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa a poslanec, veľmi stručne, ja, samozrejme, sme v prvom čítaní, čiže nemá zmysel teraz nejako podrobnejšie sa tým zaoberať. Ale chcel by som vás upozorniť ešte raz, že tu nejde o nejakú divotvorbu alebo normotvorbu, ktorú sme si urobili ako my na ministerstve. Tu ide o transpozíciu smernice, ktorá platí naprieč celou Európou, čiže tak ako to bude u nás, tak to bude v Nemecku, Francúzsku a tak ďalej, čiže tu nejde o nič iné, áno? Takže aby sme si rozumeli v tomto úplne jasne, že o čo tu ide.
Ak ste, pani poslankyňa, spomínali, že ukladaním alebo začínaním a ukončovaním mediácie, je to veľmi byrokratické a tak ďalej a tak ďalej, že teda sa musí ísť k notárovi. Chcem vás upozorniť na jednu vec, vy iste viete, že práva a povinnosti sú limitované určitými lehotami, či už sú to prekluzívne alebo premlčacie lehoty, a samozrejme, že začatie mediácie zakladá v podstate rovnaké právne účinky pre plynutie premlčacej lehoty ako začatie súdneho konania, čiže na súde. Čiže to treba nejakým spôsobom mať jasne zadefinované a bezsporne zadefinované, pretože potom, keď sa niekto bude odvolávať na premlčanie, tak môže vzniknúť spor a nebude to mať kto vyriešiť, pretože budú chýbať dôkazy. To je veľmi jednoduché, čiže o tom netreba nejak ďalej hovoriť, navyše je to uložené opäť členským štátom, aby sme takéto niečo urobili. Stručne. Nič viac.
Pán poslanec, prešli ste všetkým možným, samozrejme, ako obvykle, chcem upozorniť, že hovoríme teraz o zákone o mediácii, včera ste mali s pánom ministrom Hudákom možnosť hovoriť o inom zákone, tak skúsme sa sústrediť v debate vždy na ten zákon, ktorý je predložený, pretože niektoré tvrdenia, ktoré ste tu uvádzali, tak boli mimo tohto návrhu zákona. Takže ja by som len chcel poprosiť, keď budeme hovoriť k zákonu, tak hovorme k zákonu a nehovorme o veciach, ktoré sú mimo.
Spomínali ste aj skutočnosti, ktoré sa týkajú návrhu poslancov, ktorý bude tiež v riešení, čiže vyčkajte na tú debatu a potom o tom môžeme hovoriť konkrétne na mieste, keď to patrí.
Ďakujem pekne, to je všetko, skončil som.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené panie poslankyne, poslanci, účelom návrhu zákona, ktorý predkladám v prvom čítaní, je čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie európskej smernice č. 2009/22/ES, ktorá vymedzuje predpoklad nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie.
Úplnú transpozíciu smernice realizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolugescii s ministerstvom spravodlivosti v podobe osobitného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu a jeho účinnosť sa predpokladá k 1. januáru 2016.
V súvislosti s nevyhnutnosťou transpozície smernice je potrebné v návrhu zákona najmä definovať spotrebiteľský spor pre účely mediácie, precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra, upraviť takzvané odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov, upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov, zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácií mediátorom a mediačným centrom, precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania, precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra a napokon precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a taktiež zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv, vplyv na rozpočet verejnej správy a má vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 26. augusta 2015 ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.
Toľko úvodom. Pán predseda, skončil som. Ďakujem.

44.
Neviem, do akej miery, ale však zareagujem, aj keď som otázku celkom nezachytil, ale konštatujete teda, že stav je neprimeraný, zlý. Stotožňujem sa s vami v tomto, lebo tie fakty nepustia. Zároveň treba povedať, že v dôsledku legislatívnych chýb v podstate, dá sa povedať, minulej vlády prišlo k tomu, že vlastne tá legislatívna chyba týkajúca sa konkrétne elektronických podaní, ktoré nebolo možné prijímať fakticky na elektronických podateľniach súdov, keďže neboli zriadené, hoci zákon už platil, spustila jednu obrovskú vlnu hromadných podaní, ktoré prebehli cez všetky stupne súdov, samozrejme, Ústavný súd ako ten najvyšší stupeň vlastne ústavnosti tiež bol zachytený týmto a máte pravdu, že to obrovské množstvo hromadných podaní sa tam tiež dostalo.
Riešili sme to na všetkých stupňoch súdov, musím povedať, v uplynulých štyroch rokoch, prijali sme mnohé legislatívne opatrenia na to, aby už to tu nebolo v budúcnosti možné, naposledy, pokiaľ viem, tak včera bola prijímaná na pôde Národnej rady v rámci zákona o e-Governmente tiež úprava, ktorá sa týkala súdnych poplatkov pri elektronických podaniach.
Čiže nedá sa povedať, že by sme nerobili z hľadiska legislatívy niečo, čo je potrebné a čo sa týka tohto, ale asi nie je miesto na to, aby sme teraz tuná de lege ferenda, to znamená, do právnej budúcej úpravy teraz uvažovali, aké konkrétne opatrenia legislatívneho charakteru by sa dali robiť.
Ale vaša otázka smerovala k tomu, čo je možné urobiť z pohľadu súčasného platného právneho stavu, aspoň tak mi to vyplýva, a tu naozaj v tomto momente sa nedá urobiť nič viac. Ale teda to, čo som povedal, z hľadiska úpravy legislatívneho prostredia, zvýšenej vymožiteľnosti práva nového civilného kódexu procesného si myslím, že takéto prípady do budúcnosti budú ubúdať a celkovo tá súdivosť bude klesať.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

41.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, budem vám odpovedať v rámci platného právneho poriadku, tak ako ho dnes máme, a to tak, že každá osoba v tomto štáte má – či už fyzická, alebo právnická, samozrejme, má Ústavou Slovenskej republiky garantované právo podať tzv. ústavnú sťažnosť, ak namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd. A pevne verím, pán poslanec, že nie je vaším záujmom, lebo mojím určite nie, popierať ústavné práva občanov tohto štátu alebo spochybňovať základnú povinnosť advokáta pri výkone advokácie: postupovať jednak s odbornou starostlivosťou, ktorou sa, samozrejme, rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Akákoľvek limitácia týchto skutočností by bola zásahom do platného právneho stavu, navyše aj do ústavných práv, čo určite nikto nechce.
Čiže v tomto kontexte musím povedať, že ministerstvo spravodlivosti nemá akúkoľvek, žiadnu teda ingerenciu do tohto stavu a nemôže nijakým spôsobom do týchto práv zasahovať.
Toľko z mojej strany, samozrejme. Skončil som, pán predsedajúci.

131.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čiže dovoľte, panie poslankyne, poslanci, aby som v prvom čítaní predniesol návrh zákona Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vypracovalo vlastne na základe uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými poverila ministra spravodlivosti predložiť návrhy legislatívnych zmien vyplývajúcich z prijatia troch procesných kódexov, ktoré boli Národnou radou Slovenskej republiky schválené dňa 21. mája 2015.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým zosúladenie tých právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov, ktoré by s účinnosťou prijatej právnej novely v nových civilnoprocesných, nových procesných kódexoch stratili zmysel alebo by sa stali obsolentnými.
Návrh zákona obsahuje 178 novelizačných článkov. Zahŕňa predovšetkým zmeny technického charakteru, terminologické zmeny a zmeny, ktoré si vyžiadala potreba riadneho uplatňovania novoprijatých kódexov.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa rozhodlo pripraviť zmenu čo možno najkomplexnejšie a z toho dôvodu navrhuje zmenu aj v zákonoch, kde je potrebné zmeniť iba terminológiu, prípadne poznámky pod čiarou či odkaz k ustanoveniu. Takéto zmeny však považujeme za potrebné a práve tento návrh zákona dáva priestor na čo najdôslednejšie vykonanie zmien v právnom poriadku.
V tomto momente sa chcem poďakovať aj jednotlivým ústredným orgánom štátnej správy, ktoré poskytli ministerstvu spravodlivosti potrebnú súčinnosť pri príprave návrhu zákona v rozsahu právnych predpisov spadajúcich do ich pôsobnosti. Táto spolupráca bola pre nás prínosná a verím, že aj táto skutočnosť sa odzrkadlila v kvalite predkladaného návrhu zákona.
Účinnosť zmien v jednotlivých zákonoch sa navrhuje na deň 1. 7. 2016, aby sa docielila kompatibilita právneho prostredia so schváleným znením civilných procesných kódexov, ktorých účinnosť je stanovená k rovnakému dátumu.
Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Rokovala o ňom Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky. Na rokovanie vlády bolo predložené bez rozporov a taktiež schválené dňa 24. 8. 2015.
Ďakujem pekne, to je všetko, skončil som. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám v prvom čítaní návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SEV.
Transpozícia smernice 2011/99/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa vykonáva návrhom predkladaného zákona formou osobitného zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, to je k článku I, a súčasne súvisiacou zmenou a doplnením zákona č. 300/2005 Trestného zákona v znení neskorších predpisov, pričom deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť, aby sa v spoločnom európskom priestore spravodlivosti bez hraníc zabezpečila ochrana určenej fyzickej osoby voči trestným činom, ktoré môžu ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, ktorá jej bola poskytnutá v jednom členskom štáte Európskej únie, aby sa táto ochrana preniesla a pokračovala aj v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, do ktorého takáto osoba odchádza alebo odišla.
Smernica 2011/99/EÚ stanovuje normy, podľa ktorých sa ochrana vyplývajúca z určitých ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu mohla rozšíriť na iný členský štát, v ktorom sa chránená osoba rozhodne mať pobyt alebo sa zdržiavať. Dosiahnutie tohto cieľa sa má uskutočniť prostredníctvom vzájomného uznávania ochranných opatrení v trestných veciach, a to vydaním európskeho ochranného príkazu. Uznaním európskeho ochranného príkazu dochádza k akceptácii existencie a platnosti ochranného opatrenia prijatého v inom členskom štáte Európskej únie a následnému poskytnutiu obdobnej ochrany dotknutej osobe v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu. Týmto návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice č. 2011/99/EÚ.
Transpozícia smernice 2013/40/EÚ o útokoch na informačné systémy do právneho poriadku Slovenskej republiky sa vykonáva zmenou a doplnením zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a to v článku II tohto návrhu.
Počítačová kriminalita ako jedna z oblastí modernej kriminálnej činnosti, ktorej rozmach je sledovaný najmä v posledných rokoch v súvislosti s nástupom digitálneho veku, je súborom protiprávnych konaní, ktorých hlavným znakom je využívanie informačných technológií – najmä počítačov a elektronickej siete – na páchanie trestnej činnosti. Jej rozmach je priamo úmerný postupujúcej informatizácii a internetizácii spoločnosti aj v Slovenskej republike. Za účelom transpozície sa dopĺňa osobitná časť Trestného zákona o osobitné trestné činy spadajúce do pôsobnosti označenej smernice. Návrhom zákona v článku II sa teda vykonáva úplná transpozícia smernice 2013/40/EÚ.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. júla 2015.
Týmto chcem požiadať o prerokovanie a podporu pri hlasovaní do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predmetným návrhom zákona sa zriaďuje verejný register konečných užívateľov výhod vedený Úradom pre verejné obstarávanie, a to s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami pri verejnom obstarávaní. Predložený návrh zabezpečuje, aby zmluvy o verejnom obstarávaní uzatvárali iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb. Identifikácia konečných užívateľov výhod má nesporný význam ako nástroj na zvýšenie transparentnosti, zabráneniu konfliktu záujmov a boju proti korupcii vo verejnom obstarávaní.
Predkladaným návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní sa zavádza definícia konečného užívateľa výhod na účely tohto zákona. Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných svojich konečných užívateľov výhod. Zároveň úspešní uchádzači, ako aj ich subdodávatelia budú povinní mať na účely poskytnutia riadnej súčinnosti potrebnej na uzavretie zmluvy v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Uvedené povinnosti sa vzťahujú na nadlimitné zákazky a podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska. Zároveň predkladaný návrh zákona podrobne upravuje mechanizmus zápisu konečných užívateľov výhod na základe čestného vyhlásenia, overovanie identifikácie končených užívateľov výhod v súčinnosti s ostatnými štátnymi orgánmi a povinnými osobami a vyvodzovania zodpovednosti uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.
Predmetným návrhom zákona sa tiež vypúšťajú niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sú problematické z pohľadu smerníc Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Doterajšia právna úprava týkajúca sa preukazovania majetkovej účasti zároveň nepokrývala problematiku subdodávateľov a osôb, prostredníctvom ktorých uchádzači dokladajú splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. V zriadenom verejnom registri konečných užívateľov výhod budú tiež povinne uvedené údaje, či konkrétny konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom podľa osobitného predpisu.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Chcem vás zároveň požiadať o podporu aj v druhom čítaní hlasovaním o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za pochopenie. Ale aj keď mi to nie je úplne stopercentne ako overené, tak si dovolím povedať, že áno, určite sme. Ale nepýtali ste sa.