Videokanál poslanca

64.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Takže, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil v prvom čítaní vládny návrh zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z. z., pričom predkladaný návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.
Obsahom návrhu zákona v článku I je zmena a doplnenie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v článku II zmena a doplnenie zákona č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, v článku III zmena a doplnenie zákona č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov a v článku IV zmena a doplnenie Trestného poriadku.
Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 - 2016, ktoré v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje potrebu prehodnotiť legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožnili priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Obsahom programového vyhlásenia je tiež prehodnotenie zásahov do justičného systému uskutočnených v roku 2010 a 2011 vo vzťahu k sudcom, kde jedným z cieľov vlády je vytvorenie právnych, organizačných a materiálno-technických predpokladov na inštitucionálnu a personálnu stabilizáciu súdnictva a zabezpečenie riadnej funkčnosti súdnictva, ktoré nadväzuje na vládou schválenú koncepciu stabilizácie a modernizácie súdnictva.
Cieľom návrhu zákona je teda zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomocí prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry.
Úmyslom vlády Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu zákona je v záujme zefektívnenia fungovania súdnictva a prokuratúry opätovne zaviesť viaceré motivačné a zásluhové prvky odmeňovania sudcov a prokurátorov.
Dovoľte mi, vážené pani poslankyne a poslanci, aby som vám podrobnejšie predstavil jednotlivé články predkladaného návrhu zákona.
Článok I predstavuje novelu zákona č. 153/2001, pričom potreba novelizácie zákona o prokurátoroch nastala v dôsledku poznatkov prokuratúry a samotných prokurátorov pri výkone právomocí v oblastiach pôsobnosti prokuratúry. Od prijatia zákona o prokuratúre uplynie v marci 2016 15 rokov, počas ktorých nebol novelizovaný tak, aby reflektoval poznatky, ktoré prokuratúra v rámci svojej činnosti nadobudla. Novela zákona z roku 2001 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky nálezom z roku 2014 v časti týkajúcej sa oslabenia právomocí generálneho prokurátora vo vzťahu k riadeniu prokuratúry vyhlásená za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky. Aj v nadväznosti na uvedený nález Ústavného súdu bola preto vypracovaná predkladaná novela zákona o prokuratúre.
Novým spôsobom sa upravuje pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k iným orgánom, a to k Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Upravujú sa predpoklady na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora vo vzťahu k dĺžke justičnej praxe a precizuje sa problematika zastupovania generálneho prokurátora.
S poukazom na nedávnu minulosť, kedy Slovenská republika nemala vymenovaného generálneho prokurátora a túto funkciu vykonával prvý námestník generálneho prokurátora, pričom viaceré jeho úkony predovšetkým vo vzťahu k Ústavnému súdu boli spochybňované ako nelegitímne, sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia generálneho prokurátora až do času, kedy novozvolený generálny prokurátor nezloží sľub. Funkčné obdobie generálneho prokurátora tak však všeobecne zostáva sedemročné.
V návrhu novely zákona o prokuratúre sa komplexne mení aj oblasť vybavovania podnetov na prokuratúre. Prokuratúry každoročne zaznamenali nárast podaní od fyzických a právnických osôb, pričom tieto podania majú rôznu obsahovú kvalitu, z ktorej často nie je možné zistiť, čoho sa podávateľ domáha. Ide o rôzne sťažnosti, žiadosti či informácie, ktorých vybavenie nie je v kompetencii prokuratúry, avšak neraz je s nimi spojené množstvo administratívnej práce. Súčasne je však zaznamenaný nárast tých podaní, ktoré sú skutočne podnetmi a ktorých vybavenie smeruje k uplatneniu niektorých oprávnení prokurátora. Takýmto podnetom je potrebné venovať zo strany prokurátora dostatok času a pozornosti.
Navrhovaná úprava má za cieľ zefektívnenie činnosti prokuratúry v tejto oblasti, nakoľko sa vytvorí priestor pre prokurátorov na dôsledné zaoberanie sa tými podaniami, ktoré sú skutočne podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, resp. iných aktov orgánov verejnej moci a ktorých obsah smeruje k uplatneniu oprávnení prokuratúry.
Predložený návrh zákona v článku I reaguje aj na medzinárodné záväzky, ktoré Slovenskej republike od prijatia zákona v roku 2001 vznikli. Ide predovšetkým o záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii.
V článku II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona o sudcoch a prísediacich v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú niektorých platových náležitostí sudcov, ktoré reflektujú navrhovanú právnu úpravu článku III návrhu novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Dovolím si spojiť odôvodnenie týchto dvoch právnych úprav vo vzťahu k platovým náležitostiam do jedného bodu.
Navrhovaná právna úprava vo vzťahu k sudcom, rovnako aj vo vzťahu k prokurátorom predpokladá vrátenie odmien ako zložky platu sudcu a prokurátora. Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu zákona a z priloženej doložky vplyvov, odmeny nebudú zakladať zvýšený nárok na štátny rozpočet, čo považujem za veľmi podstatné. Súčasne považujem potrebné zdôrazniť, že v prípade odmien nepôjde o zložku platu nárokovateľnú, automaticky priznávanú. Vznik nároku na odmenu sa bude odvíjať od aktivít prokurátorov a sudcov nad rámec ich služobných a funkčných povinností smerujúcich k zlepšeniu postavenia a vnímania justície prostredníctvom napríklad odovzdávania vedomostí a skúseností funkčne mladším kolegom, ich vzdelávaním či publikovaním článkov, ktoré nie sú nejakým spôsobom honorované. Súčasne sa prvýkrát za 15 rokov upravujú funkčné príplatky či príplatky za prípravu právnych čakateľov prokuratúry.
Čo sa týka článku III predloženého návrhu zákona, novelizuje sa v podstatne väčšom rozsahu, než sú spomenuté platové náležitosti prokurátorov. Vláda Slovenskej republiky predložila rozsiahlu novelu tohto zákona, ktorej cieľom je komplexne zmeniť viacej oblastí tejto právnej úpravy tak, aby spĺňali v čo najväčšej možnej miere náročné a prísne medzinárodné štandardy.
Novým spôsobom sa upravujú výberové konania na prokuratúre, či už ide o prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry alebo prokurátorov pri funkčnom postupe. Sprísňuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátorov, posilňuje sa postavenie samosprávnych orgánov prokurátorov.
V súvislosti s prijatými odporúčaniami skupiny štátov proti korupcii, tzv. GRECO, na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní. Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky, upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora a zavádza sa právna úprava Etickej komisie.
Toto všetko sú, vážené dámy a páni, skutočnosti, ktoré v doterajšej právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a k prokurátorom absentovali.
Predložený návrh zákona napokon v článku IV mení a dopĺňa Trestný poriadok, pričom novelizácia Trestného poriadku v predloženom rozsahu vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe. Aj tento návrh je realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 - 2016, ktoré v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje, že vláda Slovenskej republiky navrhne, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania. Sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok by mala byť účinným prostriedkom nápravy nezákonnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ku ktorých došlo z dôvodu právnych vád rozhodnutia a postupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal.
Právnou úpravou navrhnutou v článku IV predkladaného návrhu zákona sa tiež reaguje na poznatky prokuratúry vo vzťahu k inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní, zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom a v súvislosti s rozhodovaním súdov o väzbe odsúdeného, ktorý vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody v prípade povolenia obnovy konania.
Aj z tohto stručného predstavenia obsahu predloženej novely je zrejmé, že úmyslom vlády Slovenskej republiky je predovšetkým zefektívnenie fungovania prokuratúry a zvýšenie zodpovednosti prokurátorov pri výkone ich funkcie pri súčasnom zabezpečení účinnejšej ochrany práv a zákonom ochrany záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Toľko úvodom. Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

60.
Ďakujem veľmi pekne. Tak dovoľte, vážené pani poslankyne, poslanci, aby som predstavil v druhom čítaní návrh zákona o notároch a notárskej činnosti, pričom jedným zo zámerov predloženia návrhu zákona je zabezpečenie riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávania, výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia v dedičstve v praxi.
Návrh však zároveň obsahuje aj riešenie aktuálnych aplikačných problémov v praxi notárov a precizovanie právnej úpravy, pričom skúsim stručne povedať tie najdôležitejšie.
Jednak hovoríme o nezlučiteľnosti funkcie, kde precizujeme text upravujúci nezlučiteľnosť výkonu funkcie notára s inými aktivitami, kde sa výslovne upravuje zlučiteľnosť výkonu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva VÚC.
Ďalej riešime výberové konania, kde Komora notárov vyhlási výberové konania na všetky tzv. neobsadené úrady vždy raz ročne, a to do 31. januára.
Ďalej sa rieši zastupovanie, kde sa momentálne precizuje nedostatočne upravený postup pri ustanovovaní zástupcu notára, ktorý nemôže vykonávať činnosť.
Ďalej sa upravujú náležitosti notárskej zápisnice, kde v obligatórnych alebo záväzných náležitostiach sa dopĺňajú potrebné údaje o účastníkovi, ktorým je právnická osoba, v prípade zastúpenia účastníka na základe plnomocenstva sa vyžaduje vždy úradne overené splnomocnenie, ak splnomocnencom nie je advokát.
Ďalej sa rieši v návrhu komunikácia s účastníkom alebo inou prítomnou osobou podľa zákona, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa spisuje notárska zápisnica, pričom sa ruší povinnosť využiť výhradne služby tlmočníka zapísaného v zozname tlmočníkov podľa osobitného predpisu, čo trošku, vychádza sa teda v ústrety verejnosti.
Ďalej osvedčenie vyhlásenia o vydržaní sa rieši, pričom konkrétne podpisy na vyjadreniach osôb, ktorých vlastníctvo alebo práv zodpovedajúcich vecnému bremenu je preukázané zápisom v katastri, musia byť tiež úradne osvedčené. Vyhlásenie o splnení podmienok vydržania nemožno vykonať v zastúpení, stanovenie trojmesačnej lehoty pre vyjadrenie obce alebo iného dotknutého subjektu podľa osobitného predpisu v záujme odstránenia neúmerných prieťahov pri osvedčovaní vydržania.
Ďalej sa rieši precizovanie textu ohľadom notárskej úschovy. Určujú sa podstatné náležitosti zápisnice o prijatí do úschovy, ako i postup notára osobitne pre úschovu závetu, úschovu inej listiny a úschovu peňazí.
A napokon riešime aj disciplinárnu zodpovednosť, kde sa odstraňuje možnosť vyhnúť sa disciplinárnemu potrestaniu. Definuje sa disciplinárne previnenie. Výslovne sa uvádza, že ním je i zavinenie prieťahov v dedičskom konaní. Upravuje sa povinnosť poskytnúť disciplinárnej komisii súčinnosť pre riadne prejednanie veci a taktiež aj povinnosť vypovedať ako svedok.
Toľko stručne k obsahu.
Som presvedčený, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkom ani na iné spoločenské oblasti sledované v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky dňa 20. mája 2015.
Čo sa týka spoločnej správy, predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 18 s návrhom schváliť.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam poslancom schváliť vládny návrh zákona.
Veľmi pekne ďakujem. Skončil som, pani predsedajúca.

54.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže dovoľte, vážené pani poslankyne a poslanci, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorý Národný bezpečnostný úrad spoločne s Úradom vlády Slovenskej republiky vypracoval a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predstavuje plnenie opatrenia č. 1 vyplývajúceho z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 - 2020 schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 17. júna 2015. A jeho cieľom je úprava a vymedzenie kompetencií na úseku kybernetickej bezpečnosti.
Uvedený návrh vo svojom obsahu vymedzuje generálnu kompetenciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zveruje ju do pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ako ústredného orgánu štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť. Úlohy Národného bezpečnostného úradu budú najmä koncepčného, legislatívneho a metodického charakteru vrátane tvorby, koordinácie a uskutočňovania štátnej politiky pre kybernetickú bezpečnosť. Národný bezpečnostný úrad bude zároveň riešiť aj medzinárodné aspekty kybernetickej bezpečnosti.
Návrh zákona v rámci spoločných úloh ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy rovnako umožňuje plnenie úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti a všetkým ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, a to v rozsahu ich pôsobnosti určenej zákonom.
Tento zákon alebo jeho prijatie nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Vážené pani poslankyne, poslanci, som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte predložený návrh.
Ďakujem, skončil som.

50.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Naozaj si myslím, vážené pani poslankyne, poslanci, že je to téma, o ktorej treba hovoriť.
Musím povedať úprimne, že to považujem za dosť veľký úspech vzhľadom na to, že po 10 rokoch sa až podarilo tento zákon presadiť. A som veľmi rád, že sa to podarilo mne, neskromne to poviem v tejto chvíli. A by som sa aj čudoval, keby to bolo predmetom kritiky, pretože naozaj tá téma je mimoriadne ťažká a je naozaj najvyšší čas, aby sme nielen splnili svoje záväzky voči medzinárodným organizáciám, ale aj aby sme mali konečne účinný nástroj na potieranie rôznych druhov či už korupcie, alebo iného protispoločenského trestného správania. Či už hovoríme o daňových karuselových veciach, kde máme obrovský problém preberať trestné konanie od okolitých krajín, keď tieto štruktúry vlastne sú postihované prostredníctvom trestnej zodpovednosti právnických osôb a my nie sme schopní toto reflektovať, čiže máme s tým naozaj závažné problémy. A preto tento zákon, ktorý prichádza, je naozaj dôležitý.
Na druhej strane chcem povedať, že tá diskusia so zamestnávateľmi a ich zväzmi bola naozaj ťažká a ja úplne chápem a rozumiem aj tomu, čo hovoria. Vychádzame zo skúseností Českej republiky, podľa ktorej sme vlastne postupovali. A myslím si, že oni ako z hľadiska hodnotení medzinárodných dostali najvyššie známky. Čiže ten príklad, ktorý sme si zobrali, je oprávnený. A takisto máme skúsenosti z Českej republiky, ktoré ukazujú, že nie je obava, ktorá by mala prameniť z toho, že by bolo zneužité tento, alebo tento druh predpisu že by bol zneužitý. V Českej republike sa tak nestalo a majú to tam už skoro tri roky zavedené. Čiže aj to bol jeden z faktorov možno, na ktorý podnikatelia boli ochotní počúvať.
A taktiež ten rozsah naozaj trestných činov, ktoré sú momentálne zavádzané, reflektuje tie minimálne požiadavky medzinárodného štandardu, ktorý je požadovaný, ale nikto nehovorí, že do budúcnosti nebude možné na tomto ďalej pracovať.
Čiže ja to beriem ako naozaj kompromis. Pokiaľ budú nejaké návrhy, nebránim sa, ale treba si uchovať v pamäti aj to, že ten kompromis bolo naozaj mimoriadne ťažké dosiahnuť.
Ďakujem pekne.

40.
Dobré ráno prajem. Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vám predstavil v prvom čítaní návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Týmto návrhom zákona sa plnia medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd a právne záväzných aktov Európskej únie do vzťahu k vyvodzovaniu zodpovednosti právnických osôb za protiprávne konania.
Návrh zákona súčasne reflektuje úlohy vyplývajúce z unesení vlády, najmä z Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016.
Návrh od svojho predloženia na rokovanie vlády Slovenskej republiky v auguste 2014 prešiel podstatnou revíziou s cieľom riešenia rozporov a ostatných pripomienok zamestnávateľských zväzov. Uvedené zmeny sa dotkli najmä vymedzenia okruhu trestných činov, u ktorých vzniká trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, a zahladenia odsúdenia právnickej osoby.
Návrh zákona zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb za vybranú kategóriu trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy a výkon trestu ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní voči právnickej osobe.
Teoretické a praktické východiská návrhu zákona sú detailne popísané v dôvodovej správe.
Súčasťou návrhu zákona sú novely 84 osobitných zákonov, ktorých zmena je vyvolaná zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb. Ide o predpisy trestného práva a všeobecné predpisy upravujúce postup štátnych orgánov pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti, ako aj predpisy regulujúce vznik, zmenu, zrušenie a zánik rôznych typov právnických osôb, čiže obchodné spoločnosti, nadácie, neziskové organizácie a neinvestičné fondy a tak ďalej.
Pričom najpočetnejšiu skupiny novelizovaných predpisov predstavujú zákony upravujúce povoľovanie výkonu špecifických činností, kde sa zavádza podmienka bezúhonnosti právnickej osoby ako jedna z podmienok, ktorá musí byť splnená pre vydanie povolenia licenciou oprávnenia a tak ďalej.
Tento návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov v príslušných prílohách.
Tento návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 26. augusta tohto roku.
Toľko úvodom z mojej strany. Skončil som, pani predsedajúca.

119.
Ďakujem veľmi pekne.
Samozrejme, tá otázka je legitímna, na mieste a ja by som ju určite, aj pokiaľ by nepadla teraz, by som to ešte vysvetlil v ďalšom legislatívnom postupe. Skutočne treba povedať, že na ministerstve spravodlivosti sme vyvinuli intenzívne dvojročné úsilie, kde sme zapojili okrem mimovládnych organizácií aj miestne samosprávy. Zapojili sme ZMOS, zapojili sme orgány štátnej správy. Skutočne vzišiel z tohto fóra, by som povedal, jeden kompromisný návrh, ktorý naozaj bol posunom vpred, pričom chcem povedať, že dal som verejný prísľub, dal som verejný prísľub, že pokiaľ by sa stalo, že by ten štandard, ktorý sme na tom rokovaní, tú krehkú dohodu, ktorú sme našli, by sa mal nejakým spôsobom narušiť, resp. by nebolo možné toto udržať, tak určite ten návrh stiahnem.
Je fakt, že k materiálu prišlo vyše 150 zásadných pripomienok, ktoré v podstate rozbíjali celú tu krehkú dohodu a vyše 750 obyčajných pripomienok zo všetkých možných strán, pričom boli veľmi protichodné a subjekty zotrvávali na svojich stanoviskách. Čiže nebolo možné nájsť kompromis, nakoľko v prípade transpozície sme boli tlačení alebo sme tlačení vlastne Európskou úniou a lehotami, tak som rozhodol na základe môjho verejného prísľubu, ktorý som dal, že tú časť návrhu zákona stiahnem. Čo som urobil a týmto to aj verejne proklamujem, že ten sľub, ktorý som dal, musím naplniť, žiaľ. Proste je mi to ľúto, lebo ten návrh zákona bol naozaj posunom vpred. Čiže možno toľko na vašu otázku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, poslanci, návrhom zákona preberáme do právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. Transpozícia pôvodného znenia smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora bola vykonaná zákonom č. 341/2012 Z. z.
Najzásadnejšími zmenami, ktoré novela smernice zavádza, sú: rozšírenie pôsobnosti na múzeá, knižnice, archívy a akademické knižnice, preformulovanie tzv. všeobecnej zásady na povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na účel opakovaného použitia po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje zákon, zavedenie zásady marginálnych nákladov a stanovenie podmienok výnimiek a napokon osobitné ustanovenia vo vzťahu k výhradným dohodám, predmetom ktorých je digitalizácia kultúrneho dedičstva.
Tento návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Má však pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Vláda tento návrh zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 26. augusta 2015.
Toľko z mojej časti.

109.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dovoľte, aby som tento návrh zákona, ktorý je iniciatívnym návrhom, predložil v prvom čítaní, pričom tento návrh zákona podrobne a komplexne upravuje osobitný postup pri vybavovaní sťažností obvinených a odsúdených, ktorí sa v čase podania nachádzajú vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Ide o potrebu flexibilnejšieho reagovania na vybavovanie veľkého množstva podaných sťažností, a to s prihliadnutím na dôslednú ochranu práv a právom chránených záujmov väznených osôb.
Návrhom zákona sa tiež rozširuje ustanovenie, ktorým sa stanovujú osobitné prípady použitia ochrannej kukly príslušníkom zboru, a vzhľadom na veľký počet vykonávaných eskort a promptnosť ich nariaďovania sa rozširuje ustanovenie, ktoré určuje, v akých prípadoch môže riaditeľ ústavu nariadiť eskortu odsúdeného.
Tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.
Toľko úvodom. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
Takže dovoľte, aby som v prvom čítaní uviedol návrh zákona, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015. Ide o návrh zákona, ktorý súčasne reflektuje odporúčania hodnotiacej správy Slovenskej republiky v rámci štvrtého kola vzájomných hodnotení výborom expertov Rady Európy na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu. V neposlednom rade aj v súlade s článkom 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014 týkajúcim sa získavania a oznamovania telekomunikačných údajov, ktorým Ústavný súd vyslovil nesúlad niektorých zákonov s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných slobôd a práv a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Návrhom sa súčasne vykonáva aj čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní, a úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV, a to do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Tematicky možno zhrnúť obsah návrhu zákona nasledovne: Ide o riešenie problematiky falšovania liekov a boja proti nelegálnemu obchodu s látkami s hormonálnym a anabolickým účinkom, ďalej riešenie problematiky tzv. cudzích bojovníkov, tzv. foreign fighters. Ďalej riešenie vybraných odporúčaní výboru MONEYVAL, čiastočná transpozícia smernice 2012/29/EÚ v častiach týkajúcich sa garancie procesných práv poškodených v trestnom konaní, úplná transpozícia smernice 2014/62/EÚ a napokon riešenie problematiky uchovávania a využívania takzvaných prevádzkových a lokalizačných telekomunikačných úradov na účely trestného konania a mimotrestného konania.
Tento návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi a je výsledkom odbornej diskusie orgánov a aplikácie týchto právnych noriem.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie ani vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.
Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky na rokovaní 26. augusta 2015.
Ďakujem pekne, pán predseda, toľko úvodom.

Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám v prvom čítaní návrh zákona, ktorého účelom je vytvoriť novú formu obchodnej spoločnosti, ktorá ponúkne komplexné riešenie pre rizikové investovanie do obchodných spoločností. Príkladom takéhoto investovania sú investície do startupov ako podnikateľských iniciatív s vysokým inovačným a rastovým potenciálom, ktoré si nemôžu zabezpečiť financovanie prostredníctvom bánk. Pri rizikovom investovaní do základného imania spoločnosti je nevyhnutné flexibilné nastavenie vstupu, koexistencia výstupu investora nad rámec toho, čo umožňujú v súčasnosti existujúce formy obchodných spoločností, ktoré máme v právnom poriadku.
Navrhuje sa, aby sa táto kapitálová spoločnosť nazývala jednoduchou spoločnosťou na akcie. Jednoduchá spoločnosť na akcie predstavuje hybridnú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti preberajúcu niektoré prvky spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Táto navrhovaná právna úprava bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily alebo organizačné zabezpečenie. Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na životné prostredie a má vplyv na podnikateľské prostredie pozitívny, na informatizáciu spoločnosti taktiež a prináša taktiež pozitívne sociálne vplyvy.
Tento návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou dňa 26. augusta 2015.
Ďakujem. Pán predseda, skončil som.