Videokanál poslanca

Ak môžem odpovedať; ďakujem. Pán poslanec, určite ste postrehli, že som minister spravodlivosti, nie ani vyšetrovateľ, ani nezodpovedám za rezort, ktorý má na starosti vyšetrovanie, prípadne políciu, takže vás odporúčam, aby ste v rámci rokovacieho poriadku kládli otázky ministrom v rámci rokovacieho poriadku a k tým veciam, ku ktorým sa vyjadriť majú a môžu. Čiže v tomto prípade vám odpovedať neviem a nikdy som sa ani ako právnik nejak hlbšie trestným právom nezaoberal, takže by som považoval za krajne nezodpovedné, ak by som vám teraz začal tuná robiť právne analýzy k tomuto, k týmto vašim otázkam. Ale určite máte nejakých právnych poradcov, ktorí vám určite spracujú právnu analýzu tak, ako budete očakávať.
Takže toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán poslanec Zajac, v prvom rade mi dovoľte ohradiť sa voči tvrdeniu, že som, alebo že čo mi podsúvate vlastne vo vašej otázke. Ja som sa nikdy nevyjadroval k tomu; prosím, to si zistite; či v tejto konkrétnej trestnej veci obvinený mal alebo nemal byť zobratý do väzby, áno, to v prvom rade. Moje rozhodnutie nepodať dovolanie v tejto veci neznamená nič viac a nič menej ako to, že v konkrétnej trestnej veci neboli dané podmienky dovolania, a teda ako minister som nemal žiadny právny dôvod uplatniť v tomto prípade mimoriadny opravný prostriedok.
Rád by som však využil túto príležitosť na pripomenutie niektorých základných pravidiel týkajúcich sa väzby, pretože určite, pán poslanec, však vy každý deň sedíte v laviciach, robíte so zákonmi, tak budete vedieť, o čom hovorím. V prvom rade samotné obvinenie zo žiadneho trestného činu ako také nezakladá dôvod väzby. Na to, aby súd mohol obvineného zobrať do väzby, musí byť splnený niektorý z taxatívnych dôvodov uvedený v § 71 Trestného poriadku. Zároveň by som chcel pripomenúť, že väzba je fakultatívny inštitút, ktorého aplikácia je limitovaná zásadami primeranosti a zdržanlivosti. Trestný poriadok vyslovene umožňuje súdu, aby aj v prípade, ak je daný dôvod väzby, mohol väzbu nahradiť zárukou, sľubom alebo dohľadom.
Tak ako v mnohých iných prípadoch sa presne to isté stalo v zmieňovanej trestnej veci, súd prijal kauciu, písomný sľub obvineného a popritom uložil obvinenému ďalšie povinnosti a obmedzenia, najmä zákaz komunikácie a priblíženia sa k poškodenej a jej dcére. Tieto obmedzenia a povinnosti možno v takýchto prípadoch považovať za dostatočne spôsobilé na nahradenie väzby u obvineného. Akékoľvek indície alebo signály o nedodržiavaní primeraných obmedzení a povinností by boli dôvodom na okamžité konanie orgánov činných v trestnom konaní v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Inými slovami, ak by sa dnes ukázalo, že obvinený porušil súdom uložené povinnosti, už zajtra môže byť vo väzbe.
Vážený pán poslanec, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky prípad podrobne preverilo aj nad rámec posudzovania dovolacích dôvodov a vyžiadali sme si informáciu o tom, ako obvinený plní uložené povinnosti a obmedzenia. Podľa informácií od súdu a vyšetrovateľa neboli nikým signalizované žiadne porušenia týchto povinností a primeraných obmedzení.
Chcem zdôrazniť, že plne rešpektujem oprávnenie generálneho prokurátora podať podnet na dovolanie, v tomto prípade však súdy podľa mojej mienky postupovali v intenciách Trestného poriadku, a teda, ako som už uviedol, nebol daný žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by som sa mohol domáhať zrušenia predmetného uznesenia.
Čo sa týka tvrdení o prebaľovaní peňazí, pán poslanec, ktoré zazneli v médiách, musím uviesť, lebo vy ste si to určite nevšimli pri formulácii vašej otázky iba nedopatrením, že uvedené informácie sú novými informáciami a neboli známe v čase rozhodovania o podnete generálneho prokurátora na podanie dovolania v neprospech obvineného, keďže to som urobil dňa 25. 9. 2015, pán poslanec. Takže; v konaní o dovolanie je totiž možné vychádzať iba z aktuálnych informácií a dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v trestnom spise v čase rozhodovania o podnete na podanie dovolania. A je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby posúdili ďalší postup v intenciách vývoja prípadu. A ja pevne verím, pán poslanec, že som to dostatočne zrozumiteľne a jasne objasnil aj v rámci časovej osi plynutia veci a že ste to pochopili.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dostal som sa do finále v rámci mojich bodov na tejto schôdzi, takže dovoľte, aby som uviedol posledný bod mojich bodov.
Čiže predkladám na dnešné rokovanie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2015 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2015. Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
Čiže v hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 13 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 nájdete návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku roku 2015. Celkom ide o 20 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viacej aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení.
Ďakujem pekne, skončil som.

204.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže dovoľte, vážené pani poslankyne, poslanci, aby som stručne k tomuto materiálu uviedol, že trestný procesný kódex Slovenskej republiky alebo Trestný poriadok podmieňuje odovzdanie odsúdenej osoby na výkon trestu odňatia slobody do štátu, ktorého je občanom, resp. prevzatie takejto osoby z cudziny existenciou medzinárodnej zmluvy.
Pristúpením Slovenskej republiky k Managujskému Medziamerickému dohovoru o výkone trestných rozsudkov v cudzine z 9. júna 1993 dôjde k významnému rozšíreniu tejto obligatórnej zmluvnej základne o ďalšie štáty. Predovšetkým hovoríme o latinskoamerických štátoch, ale napríklad aj USA a Kanada, v ktorých sa nachádzajú slovenský občania vo výkone trestu. Tým bude daná týmto občanom možnosť vykonať úložné tresty v Slovenskej republike. V súčasnosti vrátane Českej republiky je signatárom Managujského dohovoru celkom 19 štátov. Postup a princípy, resp. podmienky odovzdávania odsúdených osôb na výkon trestných rozsudkov v cudzine stanovené v Managujskom dohovore sú v súlade s Trestným poriadkom, ako aj so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z Dohovoru Rady Európy o odovzdávaní odsúdených osôb z roku 1983 a tiež príslušných rámcových rozhodnutí Európskej únie.
Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je predkladaný dohovor prezidentskou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto si vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a vystavenie listiny o pristúpení prezidentom Slovenskej republiky. Tento dohovor je súčasne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Tento materiál bol predmetom prerokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá vyslovila uznesením č. 341 zo dňa 1. júla 2015 súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k tomuto dohovoru.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

202.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, myslím si, že ochrana detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním je nadovšetko dôležitá, a myslím si, že naprieč celou snemovňou, a teda poslancami, ktorí tu dnes sedia, je o tom, je to nesporné, áno, o tom niet sporu.
Ja som už na začiatku povedal, a teraz si dovolím tu zopakovať, že štandard, ktorý je zavedený u nás ohľadom sexuálnej výchovy na školách, je dostačujúci aj pre tento dohovor. To znamená, že nejdeme nič nové zavádzať a to chcem veľmi zdôrazniť aj pre pána poslanca Mikloška, ktorého to naozaj trápi, a hovorím, že tak, ako je zavedená sexuálna výchova u nás v rámci školských osnov, a to musím povedať, že aj po debate s ministerstvom školstva, je dostačujúca. Čiže nič nové nejdeme zavádzať v tejto chvíli, tak aby to bolo jasné.
Taktiež, čo sa týka odoberania detí, vy dobre viete, že v nedávnej minulosti sme novelizovali zákon o rodine, ktorého súčasťou je aj táto téma, a myslím si, že ten zákon bol prijatý pozitívne aj z vašej strany a treba povedať, že naozaj náš štandard je trošku iný ako povedzme v niektorých iných krajinách, ale to nebráni tomu, aby sme tento dohovor napĺňali aj tým, čo máme dnes v zákone, a tie kritériá na odobratie detí sú trošku iné ako skutočne v niektorých iných krajinách. Ale to je v poriadku a tento dohovor nás neviaže k ničomu prísnejšiemu v tom zmysle, že by sa mali odoberať deti za bitie po zadku alebo niečo podobné. To je nezmysel. A to prosím berte ako fakt.
Takže takisto aj väznice. Veď viete, že v Nórsku väzenie, áno, ten hromadný vrah dnes sedí v takej väznici, ktorá vyzerá lepšie ako luxusný byt ktoréhokoľvek z vás, možno, ale to je proste štandard, ktorý sa tam vyvinul, a my nemôžme do toho nejako zasahovať. My máme trošku iný štandard a takto to je.
Čiže chcem vás ešte raz upozorniť a zároveň aj uistiť, že ratifikáciou tohto dohovoru sa nestane nič svetoborné. Skôr naopak, vidím to ako veľmi pozitívny prínos a chcem vás poprosiť, aby ste takto vnímali vy takisto a aby ste podporili potom pri hlasovaní tento dohovor.
Ďakujem pekne.

190.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Čiže ak dovolíte, pani poslankyne, poslanci, a ešte ste ochotní ma počúvať v tomto maratóne, ktorý dnes mám, aj pokračujem zo včera, dovoľte, aby som vám povedal, že po podpísaní dohovoru Slovenskou republikou dňa 9. septembra 2009 boli vykonané potrebné legislatívne úpravy v Trestnom zákone. Bolo posúdené uplatňovanie výhrad, resp. vyhlásenie Slovenskej republiky k dohovoru a riešená bola aj otázka určenia vnútroštátneho koordinačného orgánu zodpovedného za ochranu, prevenciu a boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí. A tiež určenia orgánu zodpovedného za zhromažďovanie a uchovanie údajov týkajúcich sa identity a DNA páchateľov trestných činov označených v dohovore, pričom dohovor je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky prezidentskou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách a zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon.
V súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky preto dohovor podlieha vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky. Dohovor je zároveň medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Tento materiál bol predmetom pripomienkového konania, ktorého vyhodnotenie je súčasťou predkladaného materiálu, pričom sú tam aj neakceptované zásadné pripomienky zo strany verejnosti. Problematickým pre verejnosť, ktorá teda pripomienkovala tento materiál, je najmä ustanovenie dohovoru, ktoré predpokladá zabezpečenie alebo zabezpečovanie poskytovania informácií deťom o možných rizikách sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania.
Chcem tu povedať, že obavy verejnosti zo zavádzania extenzívnej sexuálnej výchovy nie sú opodstatnené, nakoľko dohovor neurčuje formu, ako majú byť tieto informácie poskytované. Je na samotnom štáte, akú formu si zvolí, a existujúce učebné osnovy, a to chcem zdôrazniť, sú už v súčasnosti v súlade s týmto dohovorom, čiže niet čo meniť.
Materiál bol, samozrejme, prerokovaný v riadnom legislatívnom procese a vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas dňa 1. júla s ratifikáciou dohovoru.
Základným cieľom teda dohovoru je predchádzať sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a bojovať proti nemu. Chrániť práva detských obetí od sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania, podporovať vnútroštátnu medzinárodnú spoluprácu proti sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí. Jeho vykonávanie budú v rozsahu svojej vecnej pôsobnosti zabezpečovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo školstva, vedy a výskumu, ako aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Slovenská republika jednoznačne aktívne vystupuje v oblasti ochrany a podpory práv detí a hlási sa ku všetkým aktivitám medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti. V otázkach ochrany a boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí aktívne pôsobia viaceré ústredné orgány štátnej správy, najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo školstva, ale aj iné vládne a mimovládne organizácie, ktorých jednou z hlavných náplní činnosti je práve problematika, ktorá je predmetom úpravy dohovoru.
Je preto v záujme Slovenskej republiky, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s dohovorom.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi stručne chcem zaujať stanovisko, keďže ide o prvé čítanie. Nechcem zachádzať do podrobností, bolo tuná, samozrejme, napriek tomu analyzované mnoho, mnoho konkrétností.
Chcel by som len povedať, teda že som presvedčený o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie bude ochotný urobiť nejaké stretnutie s vami poslancami k daným témam, ktoré ste naznačili dnes, a som presvedčený aj o tom, že akékoľvek návrhy, ktoré vylepšia alebo zjednodušia právnu úpravu naznačeným smerom, myslím si v tej odbornej časti diskusie, ktorá tu dnes zaznela, bude prínosom a ja sa tomu nebránim.
Toľko stručne z mojej strany. Ďakujem pekne.

164.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Takže dovoľte, pani poslankyne, poslanci, aby som pokračoval v úvodnom slove.
Hlavným cieľom teda navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže vo verejnom obstarávaní, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.
Za týmto účelom bolo v predkladanom návrhu upravených niekoľko nových inštitútov, ako napríklad revízia úpravy kritérií na vyhodnotenie ponúk, v rámci ktorej sa prioritizujú iné kritériá, ako najnižšia cena, kompletná elektronizácia procesu verejného obstarávania alebo zavedenie nového postupu zadávania zákazky inovatívneho partnerstva.
Ďalej je možné spomenúť napríklad aj úpravu konfliktu záujmov priamych platieb subdodávateľom, tzv. in house zákaziek, spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, zavedenie zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy a novej koncepcie uzatvárania dodatkov či predbežného preukazovania podmienok prostredníctvom účasti jednotného európskeho dokumentu.
Účinnosť tohto právneho predpisu sa navrhuje stanoviť na 18. apríla 2016, pričom tento stanovený dátum účinnosti je plne koherentný s transpozičnou lehotou.
Vážené pani poslankyne, poslanci, verím, že návrh zákona v tomto prvom čítaní podporíte.
Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

88.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, dňa 28. februára 2014 bolo prijaté novou smernicou upravujúcou oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní, pričom smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií. Prvé dve uvedené smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia uvedená smernica je úplne novou samostatnou právnou úpravou.
Predmetné smernice boli uverejnené v úradnom Vestníku Európskej únie dňa 28. marca 2014, pričom transpozičná lehota na zosúladenie vnútroštátnych právnych poriadkov uplynie 17. apríla 2016.
Predkladaný návrh predstavuje nový kódex v oblasti pravidiel verejného obstarávania, ktorým sa novokreované smernice v oblasti verejného obstarávania preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Predkladaný návrh zákona okrem transpozície vyššie uvedených smerníc recipuje aj požiadavky skôr transponovaných smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania.
Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie... (Veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, keďže máte dlhší úvod, prerušíme toto rokovanie, tento bod momentálneho rokovania, a pripravíme hlasovanie.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

86.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, poslanci, zareagujem na niektoré pripomienky, pretože bolo ich viacero, samozrejme, ale myslím si, že sme stále v prvom čítaní, takže nemá podľa môjho názoru zmysel, aby sme to opakovali, patria niektoré veci do druhého čítania.
Napriek tomu si dovolím zareagovať na pani poslankyňu Žitňanskú v tej časti, kde ma označila za poštára. No tak samozrejme, že dá sa aj takýmto spôsobom vyjadrovať, ale potom musím aj ja zareagovať úplne rovnakým spôsobom, že v roku 2010 pani poslankyňa Žitňanská predkladala návrh novelizácie zákona o prokuratúre a, samozrejme, aj ona robila poštára. (Potlesk.)
To by som chcel ešte zdôrazniť, že prípravu tohto návrhu zákona nerobili na ministerstve spravodlivosti, ale na ministerstve vnútra, konkrétne pán Maroš Žilinka, prokurátor, takže iste viete, o čom hovorím, a myslím si, že nie je to správne takýmto spôsobom sa vyjadrovať, ale keď si to vyžiadala pani poslankyňa, tak nech sa páči.
Dôležité je povedať jednu vec. Generálna prokuratúra napriek tomu, že je uvedená v ústave ako samostatný orgán, najvyšší ústredný orgán štátnej správy, tak treba povedať, že nemá zákonodarnú iniciatívu, to znamená, že musí to niekto predkladať, v tomto prípade minister spravodlivosti, takisto ako Úrad pre verejné obstarávanie alebo Národný bezpečnostný úrad takisto nemá zákonodarnú iniciatívu, to znamená, tiež to musí predkladať nejaký minister, ale samozrejme, že na príprave sa podieľajú tieto inštitúcie a to je logické. Nevidím na tom nič zlé, a preto takéto prioratívne vyjadrenia na moju adresu si vyprosujem.
A čo sa týka konkrétnych vecí, tak ako som povedal, chcel by som zareagovať ešte na pána poslanca Hlinu. Pán poslanec, treba si uvedomiť viaceré veci, viete, treba vnímať tie veci aj v širšom kontexte, nielen takto úzko, ako to vy vidíte, ja vás chápem, čo hovoríte, ale chcem vám ešte raz povedať, že v zmysle § 13 pán generálny prokurátor oznamuje, oznamuje, nie žiada o súhlas, áno. To je v odseku 3. Čo sa týka odseku 4, tam je vzatie poslanca do väzby. To je iné. (Reakcia poslanca Hlinu.) Áno, áno.
Ale uvedomte si jednu vec a to je, a to je dôležité, ten širší kontext, pán poslanec, ktorý si treba uvedomiť, zneužitie policajnej moci. Ak vám to vyhovuje, že ktorýkoľvek poslanec môže byť odstavený pred rokovaním a môže byť - to je váš prípad, vám sa to mohlo ľahko stať a neboli by ste tu v parlamente, neboli by ste mohli predložiť zákon, nemohli by ste predložiť zákon, pretože ktorýkoľvek vyšetrovateľ policajný alebo ktorýkoľvek okresný prokurátor by vás veľmi ľahko mohol stiahnuť z parlamentnej sály a zabránil by sám v predložení zákona. (Potlesk.)
To by vám vyhovovalo? Nech sa páči. Ja si myslím, že to je nezmyselné a že treba, je to štandardom, pán poslanec, vo všetkých parlamentoch sveta. Štandardné, úplne. To, že nemáte imunitu, je takisto štandardné a myslím, že je to v poriadku.
Ďakujem veľmi pekne. Toľko.