Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

A tento návrh predkladám z dôvodu potreby urýchlene vykonať opatrenia súvisiace so zavedením exekučnej imunity pre držiteľov povolenia na výrobu tepla, taktiež na rozvod tepla, ktoré sú právnickými osobami so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

Cieľom návrhu je predísť značným hospodárskym škodám na strane Slovenskej republiky, ktoré by exekvovanie aktív v takýchto subjektoch mohlo spôsobiť.

Exekučná imunita sa má vzťahovať na nehnuteľný majetok takéhoto subjektu, jeho peňažné prostriedky, pohľadávky, finančné nástroje v jeho vlastníctve, ako aj iný jeho majetok, ak slúži na výrobu a rozvod tepla, a to len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nebola ohrozená výroba tepla a jeho rozvod odberateľom a konečným spotrebiteľom.

Zároveň sa upravuje v prechodnom ustanovení, aby navrhovaná úprava sa vzťahovala aj na exekučné konania začaté pred dňom účinnosti návrhu zákona.

Z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu sa navrhuje účinnosť zákona dňom jeho vyhlásenia.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady o schválenie skráteného legislatívneho konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.Ďakujem za pozornosť, skončil som, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, z poverenia ministra zahraničných vecí Lajčáka dovoľte, aby som odôvodnil na rokovaní návrh zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý vychádza s Programového vyhlásenia vlády, ako aj z Plánu legislatívnych úloh vlády na tento rok.
Agenda rozvojovej spolupráce prešla v ostatných rokoch významnými zmenami, ktoré si vyžadujú hľadanie nových efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov, partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Do rozvojových aktivít Slovenskej republiky sa zapájajú nové subjekty vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv, preto vzniká potreba aj nových flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách.
Nové výzvy sa pretavujú tiež do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni Európskej únie, OSN či OECD i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Doterajšia aplikačná prax zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci z roku 2007 a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD tiež preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca. Súčasná právna úprava nie je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce teda dostatočne flexibilná, pričom limitujúcim faktorom pri príprave návrhu zákona sa ukázala aj jej roztrieštenosť, rovnako ako komplikované kompetenčné vzťahy.
Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa namiesto novelizácie platného zákona vypracoval nový zákon o rozvojovej spolupráci. Jedna z najdôležitejších zmien je popri existujúcich finančných nástrojoch, ktoré sú dotácie, finančné príspevky a vládne štipendiá, aj zavedenie nových nástrojov, ktoré umožnia väčšie zapojenie aj podnikateľských subjektov do rozvojovej pomoci. Ide v prvom rade o zadanie zákazky aj priamo v partnerskej krajine na základe výzvy na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, o ktoré sa bude môcť uchádzať slovenský subjekt aj subjekt založený podľa cudzieho práva, čím chceme vytvoriť širšie možnosti pre zapojenie podnikateľského prostredia do rozvojovej spolupráce.
Okrem toho bude môcť vláda na návrh rezortu zahraničných vecí a financií rozhodnúť o odpustení dlhu partnerskej krajine a navrhuje sa legislatívne upraviť aj zvýhodnený vývozný uver, ktorý bude môcť poskytnúť Eximbanka štátnemu orgánu partnerskej krajiny, jednotke územnej samosprávy, právnickej osobe so sídlom v partnerskej krajine alebo mimovládnej organizácii so sídlom v partnerskej krajine.
Ďalším nástrojom je darovanie hnuteľného majetku štátu na základe legislatívnej zmeny v zákone o správe majetku štátu tak, aby bolo možné darovať hnuteľný majetok Slovenskej republiky partnerskej krajine.
Súčasťou predkladaného zákona o rozvojovej spolupráci je v novelizovanom čl. 6 aj legislatívna úprava odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí, a to v dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávanie v roku 2013, o pevnú sumu 16 eur a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. Tieto legislatívne zmeny však nepredstavujú zvýšenie platov zamestnancov v zahraničnej službe a nemajú dopad na rozpočet verejnej správy.
Vážený pán predseda, dovolím si požiadať o prerokovanie materiálu a jeho následné schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, aj prítomní na balkóne rokovacej sály, dovoľte, aby som stručne uviedol, čo je cieľom predkladaného návrhu zákona.
Je to predovšetkým zosúladenie tých právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov, ktoré by s účinnosťou prijatej právnej úpravy v nových civilnoprocesných kódexoch stratili zmysel alebo by sa stali obsoléntnymi.
Návrh zákona preto zahŕňa predovšetkým zmeny technického charakteru, terminologické zmeny a zmeny, ktoré si vyžiadala potreba riadneho uplatňovania novoprijatých kódexov.
Toľko úvodom, pán predseda, ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol tento návrh zákona, pričom jeho hlavným cieľom je zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe prostredníctvom vymedzenia základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov.
Zároveň ministerstvo spravodlivosti pripravilo projekt elektronizácie Zbierky zákonov Slovenskej republiky, ktorá by bola rovnocenná v súčasnosti primárnej listinnej podobe Zbierky zákonov. Z uvedených dôvodov návrh zákona obsahuje v druhej časti právnu úpravu týkajúcu sa elektronickej podoby Zbierky zákonov Slovenskej republiky a návrh ďalších zmien, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s jej vytvorením.
Návrh zákona tiež upravuje publikáciu konsolidovaných znení novelizovaných právnych predpisov v elektronickej podobe Zbierky zákonov.
Toľko stručne úvodom, nechcem ďalej o tom hovoriť, keďže už som to spomínal aj v prvom čítaní, aj na výbore, tak predpokladám, že tú informáciu máte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predstavil na rokovaní pléna návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28. februára 2014 boli prijaté nové smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernica Európskeho parlamentu Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií.
Prvé dve uvedené smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice 2004/17 a 2004/18/ES a tretia uvedená smernica je úplne novou samostatnou právnou úpravou.
Predmetné smernice boli uverejnené v Úradom vestníku Európskej únie, pričom transpozičná lehota na zosúladenie vnútroštátnych právnych poriadkov uplynie 17. apríla budúceho roka.
Predpokladaný návrh predstavuje nový kódex v oblasti pravidiel verejného obstarávania, ktorým sa novokreované smernice v oblasti verejného obstarávania preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom predkladaného návrhu sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže vo verejnom obstarávaní, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.
Za týmto účelom bolo v predkladanom návrhu upravených niekoľko nových inštitútov, ako napríklad kompletná elektronizácia procesu verejného obstarávania alebo zavedenie nového postupu zadávania zákazky inovatívneho partnerstva.
Ďalej môžme spomenúť napríklad aj úpravu konfliktu záujmov priamych platieb subdodávateľom, tzv. in-house, zákaziek spoločného obstarávania verejných obstarávateľov z viacerých krajín, zavedenie zákonných dôvodov na odstúpenie od zmluvy a novej koncepcie uzatvárania dodatkov, revíziu úpravy kritérií na vyhodnotenie ponúk, v rámci ktorých sa priorizujú iné kritériá ako najnižšia cena či predbežného preukazovania podmienok účasti prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu.
Účinnosť predkladaného právneho predpisu sa navrhuje stanoviť na 18. apríla. Stanovený dátum účinnosti je plne koherentný s transpozičnou lehotou.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, vážené pani poslankyne, poslanci, aby som sa krátko vyjadril k pomerne dlhej rozprave.
Pán poslanec Lipšic, vy ste ma vyzývali, aby som vystúpil ešte v rozprave, chceli ste reagovať. Ako vy dobre viete, že omieľať dokola stále to isté je absolútne zbytočné, pretože to nič neprinesie nového. Pokiaľ by to malo prísť niečo nového, tak by som sa veľmi tešil, ale myslím si, že takýto druh debaty, ktorý tu vedieme, tak neprináša nič nového okrem politických vyhlásení a nejakého sa predvedenia, čo, samozrejme, je súčasťou tohto parlamentu, ale nič odborného, nového to neprinesie.
Takže ja som zástancom praktických a pragmatických riešení a to chcem dodržať aj teraz, takže nemá to naozaj nič spoločné s mojím strachom, nebodaj, pred vami alebo niečo podobné. To vás naozaj môžem ubezpečiť.
Ale ak teda by som chcel vystúpiť, tak veľmi vecne k niektorým veciam, ktoré tu zazneli, pretože nie, samozrejme, ja to chápem, je kampaň, chápem aj ten plagát tuná, ktorý je vyvesený, ale možno treba dať niektoré veci do súvisu, tak možno niektorých poteším, keď aj uvediem niekoľko čísiel k tejto téme.
Vy určite viete, že základný mechanizmus sudcovských príplatkov sme nezaviedli my. V podstate to bola druhá Dzurindova vláda, ktorá zaviedla tento systém fungovania príplatkov a, samozrejme, aj trináste a štrnáste platy sudcov. Takže tu, a prokurátorov takisto, samozrejme.
No, čiže ja vám môžem len povedať, že my sme siahli na tieto platy, a veľmi efektívne, pretože po prvé sme zmrazili na viac rokov tieto záležitosti, či už spôsobom zmrazenia valorizácie, alebo sprísnením kvalifikácie tých, ktorí majú nárok na trináste a štrnáste platy, pokiaľ si pamätáte, minulý rok zákonnou úpravou. Taktiež sme upravili aj regresnú zodpovednosť sudcov a prokurátorov.
Keby som mal hovoriť o číslach, tak v dôsledku zmrazenia valorizácie išlo na platy sudcov za posledné tri roky cca o 17 mil. eur menej, čo je fakt, že tento aktuálny návrh úpravy príplatkov, keď hovoríme v číslach, má dosah na budúci rok vo výške 640-tisíc eur, pričom celkovo finančné dosahy tejto novely zákona o sudcoch a, samozrejme, aj prokurátoroch je 1,5 mil. eur.
Tak to je obrovský nepomer, čo vám dávam do pozornosti všetkým, ktorí ste tu, aby ste si toto uvedomili, pretože to, čo som tu začul v tej debate, tak malo ďaleko od reality. Čiže aktuálne benefity naozaj tvoria iba zlomok toho, čo je predmetom dnešného návrhu.
Navyše treba povedať, že keď hovoríme o sudcoch, musia vybaviť omnoho viac vecí, ako to bolo v minulosti. Tým reagujem aj na pani poslankyňu Žitňanskú, ktorá v debate hovorila o tom, že ako sa predlžujú časy jednotlivých vybavených vecí v rôznych agendách. Tak pre porovnanie v roku 2007 až 2008 napadlo na súdy cirka milión vecí ročne. Teraz v roku 2013, povedzme, je to 1,6 mil. vecí. No to je obrovská zmena, obrovský nepomer, ale, samozrejme, vybavovanie vecí prebieha podstatne efektívnejšie, tak to treba niekde aj zohľadniť.
Čiže keď to poviem teraz takto nahrubo, tak, alebo v skratke nahrubo, tak táto vláda naozaj významným spôsobom siahla na benefity, ktoré boli v podstate zákonom nastavené. Účet za to je najmenej mínus 17 mil. eur v neprospech sudcov a prokurátorov za posledné tri roky a tie dôchodky, o ktorých hovoríte, majú hodnotu teda 640-tisíc eur.
Plusy a ďalšie benefity, na ktoré sa im siahlo, majú 17 mil. eur, pán poslanec. To je naozaj veľa. Takže to by ste si mali uvedomiť. Ak by si chcela totižto vláda kupovať sudcov a prokurátorov, ako ste to vyjadrili, tak by im tých 17 mil. určite nebrala. To asi pochopí každý. Možno vy nie.
Ešte inak. Ak by sme posledné štyri roky nechali zákon tak, ako ste ho nastavovali aj vy, aj vy, tak sudcovia sú na tom o 17 mil. eur lepšie, pán poslanec. No, žiaľ, musím povedať, a ťažko s tým budete polemizovať. (Reakcia z pléna.)
Ak hovoríme ešte teda o tom, že pre porovnanie, ako som hovoril, v roku 2007 a 2008 to bolo na súdoch cirka 1 milión nových vecí a ten vysoký nápad (ruch v sále), ten vysoký nápad na súdoch, ktorý máme posledných pár rokov, je naozaj obrovský. To znamená, že ak sa predĺžila doba vybavenia o niekoľko týždňov, znamená to, že sudcovia pracujú efektívnejšie. To nemôže nikto spochybniť. A potom kritika tohto je len populizmom, pretože ak nie je schopný niekto vidieť tento rozmer, tak to svedčí o tom, že tu niekto vie dlho rozprávať o justícii, ale asi tomu nerozumie. To musím povedať natvrdo.
Ja v podstate ďalej nechcem reagovať, ale možno by som ešte sa krátko pristavil pri pánovi poslancovi Hlinovi, ktorý vyjadril sa teda, že ide o zavádzanie novej imunity alebo väčšieho rozsahu imunity, alebo niečo v tom zmysle, tak chcem povedať v prvom rade, že naozaj čl. 78 ods. 3 ústavy platí bezo zmeny. Ten nikto nemenil. A ten hovorí jasne, že "poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky". To nemeníme.
Takisto platí, že poslanci naozaj majú imunitu iba vo vzťahu k hlasovaniu. Všetko ostatné bolo zrušené, ak si pamätáte (reakcia z pléna), a za výroky, pardon, aby som bol presný, ďakujem pekne, ale len v rokovacej sále.
No a za všetky ostatné trestné činy budú musieť naďalej byť trestne stíhaní ako ktoríkoľvek iní občania.
Ak ste spomínali, že Trestný zákon hovorí niečo iné, ja som presvedčený o tom, že možno to je len nedorozumenie, pretože Trestný zákon hovorí o, tak, pardon, poriadok, ospravedlňujem sa, tak som presvedčený o tom, že tam nie je žiaden rozpor, pretože generálny prokurátor je takisto prokurátor a ide len o zosúladenie, iba zosúladenie zmeny ústavy, ktorá bola zavedená minulý rok, keď sme zrušili trestnoprávnu imunitu poslancov, teda, pardon, sudcov, pán poslanec. A ide len o zmenu procesného postupu v súvislosti so zrušením sudcovskej imunity v roku 2014. Takže v tom nevidím žiaden, žiaden problém.
A pokiaľ tam vidíte vy rozpor, tak, samozrejme, je to váš názor, ktorý vám nikto nemôže zobrať a môžete si ho slobodne zastávať naďalej.
Ďakujem pekne, toľko som chcel povedať záverom.
Vážený pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás teraz podrobnejšie oboznámil s jednotlivými článkami predkladaného návrhu zákona.
Cieľom novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznejšej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry.
V nadväznosti na legislatívne zmeny v Ústave Slovenskej republiky a v osobitných zákonoch sa aktualizuje pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Upravujú sa predpoklady na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora vo vzťahu k dĺžke justičnej praxe a precizuje sa problematika zastupovania generálneho prokurátora. Z poukazu na nedávnu minulosť, kedy Slovenská republika nemala vymenovaného generálneho prokurátora a túto funkciu vykonával prvý námestník generálneho prokurátora, pričom viaceré jeho úkony predovšetkým vo vzťahu k Ústavnému súdu boli spochybňované ako nelegitímne, sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia generálneho prokurátora až do času, kedy novozvolený generálny prokurátor nezloží sľub. Funkčné obdobie generálneho prokurátora však všeobecne zostáva 7-ročné.
Na legislatívne zmeny v osobitných zákonoch reaguje aj právna úprava, ktorá vymedzuje pôsobnosť prokurátorov v trestnom konaní a pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Precíznejšie sú vymedzené právomoci asistentov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Novým spôsobom sa upravuje aj problematika vybavovania podnetov. Podnet sa definuje ako podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Vymedzujú sa náležitosti podnetov a spôsob ich vybavenia.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zefektívnenie činnosti prokuratúry v tejto oblasti a zjednodušene je možné povedať, že zákon o prokuratúre bude v tejto časti návodom pre občana, ako svoje podanie napísať tak, aby prokurátor mohol bez zbytočnej administratívnej záťaže a opakovanej komunikácie s podávateľom pristúpiť k urýchlenému vybaveniu podnetu.
V čl. II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona o sudcoch a prísediacich v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú niektorých platových náležitostí sudcov, ktoré reflektujú navrhovanú právnu úpravu v čl. III návrh novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
Uvedená právna úprava zavádza viaceré motivačné a zásluhové prvky odmeňovania sudcov a prokurátorov. Vznik nároku na odmenu sa bude odvíjať od aktivít sudcov a prokurátorov nad rámec ich služobných a funkčných povinností smerujúcich k zlepšeniu postavenia a vnímania justície, napríklad prostredníctvom odovzdávania vedomostí a skúseností funkčne mladším kolegom, ich vzdelávaním na základe ich činnosti v disciplinárnych a výberových komisiách, za bezodplatnú prednášateľskú alebo publikačnú činnosť a tiež za výkon funkcie na súde alebo prokuratúre, kde sú dočasne neobsadené funkčné miesta, prípadne za zastupovanie počas dlhodobej práceneschopnosti alebo materskej dovolenky.
Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu zákona a z priloženej doložky vplyvov, odmeny sudcov a prokurátorov nebudú zakladať zvýšený nárok na štátny rozpočet.
Predložená novelizácia obsahuje aj ďalšie motivačné opatrenia: zvýšenie funkčných príplatkov za výkon riadiacich funkcií, predĺženie preventívnej rehabilitácie na dva týždne po dovŕšený 45. roku veku v prípade, ak ide o sudcu alebo prokurátora, ktorý vykonáva svoju funkciu najmenej 20 rokov, ako aj o zvýšenie doterajších príplatkov k dôchodkom sudcov a prokurátorov, a to z doterajších 0,8 na 1 %, to je o 0,2 %.
Tieto motivačné opatrenia považujem za ocenenie náročnej práce väčšiny sudcov a prokurátorov a za kompenzáciu ich obmedzení v pracovnom i v súkromnom živote. Nemôžem predsa len na základe niekoľkých mediálnych káuz znehodnocovať náročnosť, zodpovednosť a špecifickosť povolania sudcu a prokurátora a nevidieť státisíce vecí, o ktorých musia sudcovia a prokurátori konať a rozhodnúť v primeranom čase pod sankciou disciplinárnej zodpovednosti a zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Okrem uvedeného článok III obsahuje nové pravidlá týkajúce sa výberových konaní na prokuratúre. Nie je pravda, že výberové konania na prokuratúre budú uzavreté pred kontrolou verejnosti. Na webovom sídle Generálnej prokuratúry sa budú zverejňovať najneskôr do 10 dní od skončenia ústnej časti výberového konania životopisy všetkých úspešných uchádzačov, ako aj vyhlásenia obsahujúce zoznam ich príbuzných, ktorí sú prokurátormi alebo zamestnancami prokuratúry. To znamená, že verejnosť bude riadne a včas oboznámená so všetkými potenciálnymi uchádzačmi o vymenovanie do funkcie prokurátora. Nevidím totiž žiaden rozumný dôvod na to, aby sa na internete zverejňovali životopisy tých záujemcov o funkciu prokurátora, ktorí sa síce prihlásili do výberového konania, ale nespĺňajú zákonné predpoklady pre vymenovanie do funkcie prokurátora alebo ktorí neboli úspešní vo výberovom konaní, prípadne ktorí sa ani len nezúčastnili samotného výberového konania.
Predložená právna úprava obsahuje aj novú, podstatne prísnejšiu právnu úpravu týkajúcu sa disciplinárnych konaní na prokuratúre. Sprísňujú sa nielen samotné sankcie, ale aj priebeh disciplinárneho konania tak, aby sa účinne eliminovali prieťahy v disciplinárnom konaní.
Posunie sa postavenie samosprávnych orgánov prokurátorov, najmä Rady prokurátorov Slovenskej republiky.
V súvislosti s prijatými odporúčaniami skupiny štátov proti korupcii, tzv. GRECO, na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní.
Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky, upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora a zavádza sa právna úprava etickej komisie.
Toto všetko sú skutočnosti, ktoré v doterajšej právnej úprave vo vzťahu k prokuratúre a k prokurátorom absentovali.
A článok IV obsahuje novelizáciu Trestného poriadku, pričom po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú inštitútu sťažností pre porušenie zákona, súhlasím s tým, aby bola táto časť vypustená. Novelizácia Trestného poriadku v časti týkajúca sa inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní a zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom vyplýva z poznatkov získaných v aplikačnej praxi.
Aj z tohto stručného predstavenia obsahu predloženej novely je zrejmé, že úmyslom predkladateľa je predovšetkým zefektívnenie činnosti prokuratúry a zvýšenie zodpovednosti prokurátorov pri výkone ich funkcie pri súčasnom zabezpečení účinnej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Verím, že schválením predloženého návrhu zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča schváliť gestorský výbor, dôjde k vytvoreniu takých podmienok, ktoré umožnia efektívny a kvalitný výkon pôsobnosti prokuratúry a právomoci prokurátorov, čím sa prispeje k naplneniu uvedených cieľov tak, aby prokuratúra mohla účinne a dôstojne napĺňať svoje ústavné poslanie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Národný bezpečnostný úrad spoločne s Úradom vlády Slovenskej republiky vypracoval návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon, pričom predstavuje plnenie opatrenia č. 1 vyplývajúceho z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 až 2020, schválenej vládou Slovenskej republiky, a jeho cieľom je úprava a vymedzenie kompetencií na úseku kybernetickej bezpečnosti.
Uvedený návrh vo svojom obsahu vymedzuje generálnu kompetenciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zveruje do pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ako ústredného orgánu štátnej správy, a to, samozrejme, pre kybernetickú bezpečnosť.
Úlohy Národného bezpečnostného úradu budú najmä koncepčného, legislatívneho a metodického charakteru vrátane tvorby, koordinácie a uskutočňovania štátnej politiky pre kybernetickú bezpečnosť. Národnostný bezpečnostný úrad bude zároveň riešiť aj medzinárodné aspekty kybernetickej bezpečnosti.
Toľko, vážené pani poslankyne, poslanci, úvodom.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Veľmi stručne.
Pán poslanec, vy ste si sám aj odpovedali počas vášho vystúpenia, takže myslím si, že viesť donekonečna a dokola stále to isté v rámci rozpravy je úplne zbytočné a je to len naťahovanie času, pretože nič nového sa nedozvieme ani od vás, ani odo mňa.
Ja chápem, že potrebujete prezentovať určitým spôsobom svoje názory vzhľadom na to, že včera začala kampaň už naostro, čiže úplne tomu rozumiem, ale musíte si uvedomiť naozaj, že tá šanca na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb tu bola veľakrát.
Vy ste včera tuná tvrdili vo vystúpení, že ste mali nachystaný ten zákon v podstate a že, žiaľ, teda v 2011 skončila vaša vláda. No keď ste to mali nachystané od roku 2004, pán poslanec, prečo to nebola prvá vec, ktorá tuná pristála na stole tohto parlamentu, a prečo ste to neschváli ihneď, keď ste to tak mali dobre nachystané? Hovoríte, že ten čas, koľko ste vládli, že to ako bolo niekde v poradí? Lebo teraz nás všetkých presviedčate, že ako je to mimoriadne dôležité. Ja s vami súhlasím. Ale potom vzniká otázka, prečo ste to hneď ako prvú vec na prvej schôdzi, kde sa hlasovalo, ja hovorím o vašej vláde, ktorú ste spomínali, v ktorej ste boli ministrom vnútra, no tak keď ste to mali nachystané na ministerstve spravodlivosti, tuná pani poslankyňa Žitňanská to určite mala na stole akú prvú vec zaradenú, nechápem, ako je možné, že ste to nepresadili? Ani ste to nepredložili. Takže to je trošku také, by som povedal, zavádzajúce tvrdenie, asi ste tak nemali dobre nachystané, ako tvrdíte. (Reakcia z pléna.) Len toľko z mojej strany.
Tá prax, o ktorej hovoríte, že teda mali sme tu zaviesť všetko hneď teraz atď. V Českej republike to je príklad, ktorý sme si my zobrali, pretože hodnotenie OECD k tomuto zákonu, ktorý sme my predkladali, v podstate sme sa inšpirovali Českou republikou. OECD vysoko hodnotilo návrh zákona, resp. schválený zákon, keďže aj je to záväzok voči OECD, prijať takúto právnu normu, tak sme sa inšpirovali v Českej republike a tam tiež išli tým spôsobom, že začali na minimálnom štandarde alebo rozsahu, ten rozsah, katalóg trestných činov, ktorý vlastne zavádzame aj my, a začali pridávať po dvojročnej praxi, keď sa ukázalo, že naozaj neprichádza k zneužívaniu tohto inštitútu v konkurenčnom boji medzi právnickými osobami, medzi podnikateľmi, ktorý je mimoriadne tvrdý. A iste viete, že aj dnes sa zneužíva trestné právo mnohokrát na boj konkurenčný, samozrejme, medzi fyzickými osobami. No tohto sa, samozrejme, podnikatelia obávali takisto aj v Českej republike. No ale po dvoch rokoch uplatňovania tohto zákona sa presvedčili, že naozaj to nie je problém a že teda je možné aj ďalej pokračovať a rozšírili alebo rozširujú katalóg trestných činov o podstatne väčší rozsah trestnej činnosti aj právnických osôb a už tam nevzniká ten strach, pretože podnikatelia sa s tým oboznámili.
Ja si myslím, že táto istá situácia nastane aj tu, a som presvedčený o tom, že nech už ktokoľvek bude na mojom mieste po vytvorení novej vlády a po parlamentných voľbách, takže touto cestou sa pôjde tiež.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som chcel zareagovať na poslanca Hlinu. Len chcel som ešte predtým, aby aj on mohol ešte potom odpovedať, ale tak nie je to také nevyhnutné asi, keď mu poviem, čo mám úmysle.
Tak určite pochopíte, pán poslanec, ak by ste si pozreli, a teraz to myslím v dobrom, § 26 predmetného návrhu, tak by ste zistili, že všetky tieto opatrenia, ktoré vy navrhujete, sú podstatne komplexnejšie a v súlade s Trestným poriadkom upravené v § 26. Tam sa hovorí, tak nechcem to teraz čítať, ale keď si to pozriete, v princípe ide o to, že ak súd zistí, že bude pokračovať v činnosti a tak ďalej a tak ďalej, ktorá je v rozpore so zákonom, tak voči obvinenej právnickej osobe môže uložiť obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia, ktorými sú okrem iného povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. A tie sú vyjadrené potom v ods. 4, kde sa hovorí jasne, že "rozhodnutie o uložení opatrenia podľa ods. 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt" a tak ďalej a tak ďalej "a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby", pán poslanec.
Čiže váš návrh v postate ide ako keby duplicitne, ale iným spôsobom. Čiže vám odporúčam, zoberte ten návrh späť a máte to tam vyriešené v podstate už teraz.
Takže toľko, ďakujem.