Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

28.6.2012 o 15:05 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2012 18:32 - 18:36 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácii z registra trestov medzi členskými štátmi, ako aj transpozícia nadväzujúca rámcového rozhodnutia rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.
Návrh zákona vytvára podmienky pre elektronickú výmenu informácii z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technická aplikácia priamo vyplýva z rozhodnutia rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV.
Na tento účel návrh zákona vymedzuje základné postupy registra trestov týkajúceho sa centrálnej evidencie odsúdených osôb podľa ich štátnej príslušnosti. V žiadosti o zaslanie informácie o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne vrátane podmienok ich použitia, ako aj možnosti uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré budú zasielané registru trestov. Ďalšie čiastkové zmeny a doplnenia zákona o registri trestov sa týkajú rozšírenia povinnosti uchovávať údaje v registri trestov aj vo vzťahu k právnickým osobám, zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadostí o výpis z registra trestov, ako aj úpravy rozsahu poskytnutia informácie z registra trestov na účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PLÚS 15/2006 z 20. mája 2009. Navrhované zmeny a doplnenia trestného zákona a trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia rady 2008/675/SVV.
Účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenským občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie, boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právnym poriadkom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, naopak, návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zlepšuje prístup k službám v registri trestov vďaka možnosti využitia integrovaných obslužných miest pri podávaní žiadostí o výpis z registra trestov. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Preto vás chcem požiadať o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2012 18:27 - 18:30 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za tieto pripomienky. A chcel by som niektoré veci ozrejmiť, pretože, samozrejme, tento zákon je citlivý. Ja to, samozrejme, takto vnímam. Len treba si povedať niekoľko faktov.
Transpozičný deficit, to znamená v preklade do slovenčiny nedostatok prijatia legislatívy, alebo proste nedostatky v prijímaní legislatívy, na ktoré sme my sa zaviazali v roku 2004 pristúpením do európskej zmluvy.
Naozaj je to hanebne dlhá doba od roku 2004 od 1. januára, kedy už dávno táto smernica mala byť prijatá. Nedá sa odkladať nijakým spôsobom transpozícia. Naopak, hrozia nám obrovské pokuty, plus-mínus okolo sedemnásťtisíc eur denne, áno. Čiže to, čo som ja dostal na stôl, keď som nastúpil ako minister, bol práve tento problém, ktorý bolo treba okamžite riešiť.
Samozrejme, môžeme o tom rozmýšľať, čo je lepšie. Či je to lepšie prijať vo forme jedného zákona osobitného, alebo nie. Nie je na to čas. Vzhľadom na legislatívny proces, ktorý u nás funguje a nie je ho možné obísť, tak nebola iná možnosť vzhľadom na pripravenosť týchto predpisov, alebo tejto transpozície v tej forme ako je teraz predložená. A jej dopracovanie tak, aby sme naozaj nedošli k tomu, že budeme platiť obrovské pokuty a budeme zažalovaní, tak toto bola jediná možnosť, áno.
Ja sa nebránim tomu, že ak bude prijatá nová smernica, tak budeme ju transponovať prijateľným spôsobom, tak aby sme už k transpozičnému deficitu sa nedopracovali jednoducho, ale v tejto chvíli jednoducho tá možnosť neexistuje.
To, že prečo to nebolo prijaté, ja nebudem rozoberať. Sami ste to konštatovali. A čo sa týka tej pripomienky, že ten zákon je elegantný a tak ďalej, nemôžem nesúhlasiť, len je fakt, že tie veci, ktoré tam sú, nie sú dotknuté. Takže poprosím, aby ste to vzali na vedomie, a nijako sa to občanov negatívne nedotýka. Takže v tomto smere by som vás chcel opätovne požiadať, aby ste vzali do úvahy, že tento problém tu máme a je vážny.
A čo sa týka problémov aplikačnej praxe, ja už som v úvodnom slove povedal, že tie problémy nie sú len na strane teda štátu pri niektorých, by som povedal, šikanóznych požiadavkách, ale naopak, aj na strane občanov, keď sa nevedia domôcť informácií. Takže chceme to riešiť, ale nie v tejto chvíli, pretože v tejto chvíli otvárať infozákon inak ako len k otázke transpozície nie je vhodné ani možné. Takže len toľko. A chcem vás ešte raz poprosiť o podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2012 17:56 - 18:01 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa zabezpečuje dôležitá transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Smernica je síce uvedená v transpozičnej prílohe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, avšak Európska komisia zaslala v novembri 2010 Slovenskej republike formálne oznámenie, v ktorom konštatuje nesprávnu transpozíciu smernice.
Od začiatku roka 2011 prebiehajú legislatívne práce, pričom vo februári 2011 bola zriadená odborná skupina na základe záverov, ktoré, predložilo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania samostatný návrh zákona o opakovanom použití informácií verejného sektora. Po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, sa z dôvodu vysokého počtu uplatnených zásadných pripomienok ukázala integrácia tejto problematiky do zákona o slobode informácií ako najvhodnejšie riešenie. Pripomienky mali vo veľkej miere protichodný obsah, čo spôsobilo odloženie témy na ďalšiu analýzu. Ministerstvo spravodlivosti plánovalo následne predložiť osobitnú novelu zákona o slobode informácií, avšak ďalšie potrebné legislatívne kroky na splnenie požiadaviek Európskej komisie boli spomalené v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky.
V súčasnosti sú zástupcovia Európskej komisie priebežne informovaní o legislatívnom procese aj o znení návrhu zákona, pričom sa neformálne vyjadrili, že ak bude zákon v Zbierke zákonov na jeseň v roku 2012, to jest v najbližšom období, žaloba by mala Slovenskú republiku obísť. V návrhu zákona sa upravujú základné pojmy požadované smernicou, najmä opakované použitie informácií, ako aj samotný pojem informácie. Špecifikuje sa aj okruh povinných osôb, ktorý korešponduje s právnou úpravou verejného obstarávania tak, aby boli naplnené požiadavky smernice. Návrh zákona vychádza z princípov nediskriminácie a transparentnosti podmienok a postavenia žiadateľov. Osobitne upravuje takzvané výhradné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia obsahujúce pre ostatných žiadateľov, pričom tieto považujú návrh zákona za neplatné. Výnimku tvorí prípad, ak je takéto obmedzenie vo verejnom záujme, čo sa však pravidelne prehodnocuje. Smernica ani návrh zákona neobsahujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na opakované použitie. Je na jej rozhodnutí, či informácie sprístupní. Ak tak však urobí, vzťahuje sa na ňu rad povinností, okrem iného hlavne zásada rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s možnosťami sprístupnenia informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza dva režimy, a to bez podmienok a s podmienkami.
Vzhľadom na to, že v súčasnosti už nemôžeme riskovať problémy pri prijímaní tohto návrhu zákona z vyššie uvedených dôvodov, dovolil by som si vás požiadať, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, aby bol zákon schválený v podobe, v akej bol schválený vládou Slovenskej republiky. Samozrejme, uvedomujem si, že v praxi sa stretávame s množstvom problémov pri aplikácii zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ministerstvo spravodlivosti preto má záujem byť lídrom diskusie ako tento zákon zlepšiť. Do budúcnosti máme záujem posilniť právo občanov na prístup k informáciám, a to zužovaním priestoru pre obštrukcie a účelové odmietanie poskytovania informácií povinnými osobami. Na druhej strane chceme hľadať aj účinné mechanizmy, pomocou ktorých by bolo možné brániť sa proti zjavne šikanóznym návrhom, ktoré niekedy doslova paralyzujú a predražujú fungovanie štátnych a verejných inštitúcií. Tieto problémy však chceme riešiť samostatnou novelou, ktorej bude predchádzať poctivá diskusia so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov mimovládneho sektora. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi súčasne a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Chcem vás teda ešte raz požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2012 17:49 - 17:52 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a ktorým sa dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o posilnení procesných práv osôb v podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Označeným rámcovým rozhodnutím sa vytvárajú pravidlá pre posilnenie princípu vzájomného uznávania trestných rozhodnutí v Európskej únii prostredníctvom zavedenia spoločných procesných garancií v prípadoch, ak ide o rozhodnutia vydané v konaní, na ktorom sa dotknutá osoba nezúčastnila.
Súčasne sa navrhuje využitie možnosti podľa čl. IV bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, na základe ktorého môže členský štát odmietnuť vykonať európsky zatýkací rozkaz, ak sa žiada o vydanie občana Slovenskej republiky, alebo osoby s obvyklým pobytom na svojom území, na účely výkonu trestu odňatia slobody za podmienky, že daný členský štát prevezme výkon cudzieho rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz. Návrhom zákona sú súčasne riešené aj identifikované aplikačné a výkladové problémy, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe pri aplikácii zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v súvislosti s úpravou príslušnosti súdu v prípadoch, ak konanie podľa tohto zákona začína na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh nemá, respektíve zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 11. júla 2012. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2012 13:19 - 13:25 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa predkladá najmä z dôvodu zrušenia ustanovení týkajúcich sa funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý neriadi žiadne ministerstvo. Právomoci, ktoré boli v pôsobnosti podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, sa navrhujú presunúť do kompetencií príslušných ústredných orgánov štátnej správy, pričom právomoc v oblasti podpory kultúry národnostných menšín zostáva na Úrade vlády Slovenskej republiky a bude ju realizovať splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny. Kompetencia v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí prechádza na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Prechodom dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán minister. Dámy a páni, ja vás poprosím, otvorili sme rokovanie. Rokujeme o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní. Poprosím všetkých tých, ktorí nechcú venovať pozornosť návrhu, ktorý prednáša pán minister spravodlivosti, aby radšej odišli z rokovacej sály.
Nech sa páči, pán minister.


Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Prechod dotačných titulov v oblasti ľudských práv z pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa zároveň Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky vymedzuje aj kompetencia v oblasti ľudských práv, pretože zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení v spoločných ustanoveniach zakotvuje, že ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy plnia aj ďalšie úlohy ustanovené v ústavných zákonoch a ďalších zákonoch. Z uvedeného vyplýva aj skutočnosť, že oblasťou ľudských práv sa naďalej budú zaoberať aj všetky ostatné ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, ako im to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Samotný zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy totiž vymedzuje kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy iba rámcovo. Výrazne sa posilňuje aj pôsobnosť Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky doplnením kompetencie v oblasti obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa dopĺňa aj názov ministerstva zahraničných vecí o agendu európskych záležitostí.
Stálym poradným orgánom vlády Slovenskej republiky bude Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie, ktorá do 1. novembra 2010 pôvodne tiež patrila medzi tieto stále poradné orgány a bola zrušená. Výslovne doplnenie ostatných poradných orgánov vlády do kompetenčného zákona nie je potrebné najmä z dôvodu, že ich zriadenie je možné na základe tohto zákona iba formou uznesenia vlády. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán minister, ešte raz vás preruším. Kolegyne, kolegovia.
Máte slovo. Nech sa páči.


Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem, pán predseda. Pokiaľ ide o Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, napája sa na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a jeho predsedu bude vymenúvať a odvolávať vláda na návrh ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje doplniť Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky kompetencia v oblasti výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Súčasťou vládneho návrhu zákona je aj sedem súvisiacich noviel osobitných zákonov. Na základe nich napríklad dotačný titul v oblasti riešenia situácie rómskej komunity prechádza z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na toto ministerstvo prechádza aj celý bývalý útvar splnomocnenca vlády pre rómske komunity.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené v druhom čítaní neakceptujeme a odporúčame ich neschváliť. Schváliť odporúčame len pozmeňovacie návrhy uvedené v spoločnej správe, a to v bodoch 1, 3, 4 a 5, a pozmeňovací návrh, ktorým sa posunie účinnosť návrhu zákona na 1. október 2012 z dôvodu dĺžky legislatívneho procesu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila uvedený vládny návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.8.2012 9:23 - 9:26 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Veľmi krátko chcem len zareagovať, máte pravdu, čo sa týka poznámky, že sme išli do vlády s dvoma alternatívami, pričom bol to v podstate súboj konceptov. Pretože tá prvá alternatíva bola taká, že, ktorú sme nakoniec zamietli, ktorá mala hovoriť o osobitnom budúcom zákone, ktorý upraví exekučnú imunitu do podrobnosti po trošku takej by som povedal dlhšej odbornej debate. Len sa nám to nejavilo ako vhodné riešenie konformné s ústavou, pretože zároveň sa hovorilo, že exekúcie sa akékoľvek zakazujú na majetok štátu. Čiže ako medzitým neriešenie do vyriešenia budúcej situácie sa nám to javilo síce ako technicky vhodné, ale nie konformné s ústavou, preto sme opustili tento koncept, a prišli sme s týmto druhým riešením.
A čo sa týka tej imunity a práva občanov alebo právnických osôb na náhradu svojich očakávaní, legitímnych, vo vzťahu k štátu, aby sa domohli svojho oprávnenia vo vzťahu k majetku štátu, samozrejme to tuná zakotvené máme. Ústavný súd vyriekol, že za ústavne neakceptovateľné nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah, čo je veľmi dôležité si uvedomiť. A na toto ten návrh zákona vlastne reaguje. A zároveň hovorí, že inšpiratívne v tomto smere chce upriamiť na skúsenosti zo zahraničia, kde sa ide spôsobom, kde sa prenáša z normatívnej úrovne do roviny individuálnej právno-aplikačnej praxe nemeckej a rakúskej, čo vlastne reagujeme na to v rámci nášho modelu zákona v tej druhej časti, kde hovoríme o takzvanej relatívnej exekučnej imunite.
To znamená, že podľa môjho názoru napĺňame a v rámci tých možností, ktoré máme aj z hľadiska času, aj z hľadiska právnych možností v súčasnosti a poznania stavu, za povedzme najlepšie z tých horších riešení. Čiže asi ďalej, ďalej nemá zmysel reagovať v tomto smere, len teda upozorňujem na to, že ideme aj v súlade so závermi Ústavného súdu, ktoré sú v časti V, začínajúce na strane 76 - Odôvodnenie nálezu.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok, napriek tomu, vážim si ho.
Skryt prepis
 

8.8.2012 9:02 - 9:08 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
2.

Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v skratke uviedol tento návrh zákona s tým, že bol prerokovaný včera na ústavnoprávnom výbore s jednou drobnou zmenou, ktorá bola odsúhlasená v bode 6, to je § 61c, ods. 1, písm. e), kde sa medzi slová "ustanoví a zákon" vkladá "osobitný", slovo "osobitný".
Čo sa týka samotného návrhu zákona, tak ako som uviedol už včera pri prvom čítaním, ide o iniciatívny materiál, ktoréhocieľom je reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ste mali možnosť vidieť. Má 78 strán, je to nález PLUS 111 z roku 2011 zo 4. júla 2012, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov 31. júla 2012 pod č. 217/2012. Vo výroku nálezu bolo vyslovené, že § 18a ods. 1 v časti slov "výkon rozhodnutia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona 79/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Základným dôvodom, ktorý Ústavný súd viedol k záveru ústavnej neudržateľnosti konceptu exekučnej imunity majetku štátu v právnom poriadku Slovenskej republiky, je rozsah namietanej exekučnej imunity, to však pri súčasnom plnom akceptovaní primeranej miery ochrany majetku štátu z dôvodu verejného záujmu.
Ústavný súd v náleze konštatoval, že za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci zo súčasnej právnej úpravy. Verejný záujem na zachovanie určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľným. Ústavne neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických osôb alebo právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi.Podstata konštatovanej neprimeranosti ochrany majetku štátu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia je, že veriteľ štátu po zastavení exekúcie súdom ex offo práve z dôvodu tejto reštrikcie stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie svojej pohľadávky. Treba povedať, že exekučná imunita v prospech štátu má svoje opodstatnenie, keďže štát plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované a nie sú ani zameniteľné, a v opačnom prípade by vznikli odôvodnené pochybnosti o legitimite štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie. Exekučná imunita neslúži na nepostihnuteľnosť štátu za jeho záväzky, ale má ochrániť plnenie jeho legitímnych funkcií, ktoré sú nezastupiteľné, a tiež v oblastiach, v ktorých štát presadzuje verejný záujem, ktorý z povahy veci nemôže byť zverený iným subjektom prioritne sledujúcich súkromný záujem a presadenie ktorého je niekedy potrebné vynútiť štátnou mocou.
Vzhľadom na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vypracovaný predmetný návrh zákona, ktorý ponecháva úpravu exekúcie majetku štátu v režime Exekučného poriadku s tým, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy nebude ochrana dotknutého majetku štátu koncipovaná ako absolútne právo nepripúšťajúce výnimky. V záujme zabezpečenia ochrany tohto majetku zákon taxatívne vymedzuje majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou, to jest majetok, ktorý má absolútne exekučnú imunitu. Jedná sa najmä o nehnuteľný majetok, príjmy štátneho majetku, rozpočtu, cenné papiere vo vlastníctve štátu, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, ako aj iný majetok štátu, o ktorom tak ustanovil a ustanoví zákon. Návrh zákona súčasne označuje majetok, ktorý má tzv. relatívnu exekučnú imunitu. Ide o majetok štátu, ktorý je vylúčený z exekúcie v prípade, ak súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že tento majetok je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu. Účinky imunity v tomto prípade nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

7.8.2012 17:21 - 17:23 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem veľmi poďakovať za pochopenie pri hlasovaní, ktoré ma naozaj potešilo, a chápem, že aj vy rozumiete tomu, prečo sme to dali na skrátené legislatívne konanie.
Čo sa týka samotného návrhu zákona, ide o zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na dnešnom zasadnutí.
Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a jeho cieľom je reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. US 111/2011 zo 4. júla 2012, pričom vo výroku nálezu bolo vyslovené, že v časti slovo "výkon rozhodnutia" zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999 Z. z., ďalej 278/1993 Z. z. a v znení zákona č. 374/1996 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 229/1981 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a taktiež § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 28 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Základným dôvodom, ktorý Ústavný súd viedol k záveru ústavnej neudržateľnosti konceptu exekučnej imunity majetku štátu v právnom poriadku Slovenskej republiky je rozsah namietanej exekučnej imunity, to však pri súčasnom plnom akceptovaní primeranej miery ochrany majetku štátu z dôvodu verejného záujmu.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci zo súčasnej právnej úpravy. Verejný záujem na zachovanie určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. Ústavne neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických osôb a právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi. Podstata konštatovania neprimeranosti ochrany majetku štátu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia je, že veriteľ štátu po zastavení exekúcie súdom (ex offo) práve z dôvodov tejto reštrikcie stráca účinný právny prostriedok na vynútené vymoženie svojej pohľadávky.
Exekučná imunita v prospech štátu má svoje opodstatnenie, keďže štát plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované. V opačnom prípade by vznikli odôvodnené pochybnosti o legitimite štátu, ktorý nie je schopný plniť svoje základné funkcie. Exekučná imunita neslúži na nepostihnuteľnosť štátu za jeho záväzky, ale má ochrániť plnenie jeho legislatívnych, legitímnych funkcií, ktoré sú nezastupiteľné a tiež v oblastiach, v ktorých štát presadzuje verejný záujem, ktorý z povahy vecí nemôže byť zverený iným subjektom prioritne sledujúcim súkromný záujem a presadenie ktorého je niekedy potrebné vynútiť štátnou mocou. Vzhľadom na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vypracovaný predmetný návrh zákona, ktorý ponecháva úpravu exekúcie majetku štátu v režime exekučného poriadku s tým, že na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, nebude ochrana dotknutého majetku štátu koncipovaná ako absolútne právo nepripúšťajúce výnimky. V záujme zabezpečenia ochrany tohto majetku zákon taxatívne vymedzuje majetok, ktorý nemožno postihnúť exekúciou, t. j. majetok, ktorý má absolútnu exekučnú imunitu. Jedná sa najmä o nehnuteľný majetok, príjmy štátneho majetku, rozpočtu, cenné papiere vo vlastníctve štátu, prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu ako aj iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví zákon.
Návrh zákona súčasne označuje majetok, ktorý má tzv. relatívnu exekučnú imunitu. Ide o majetok štátu, ktorý je vylúčený z exekúcie v prípade, ak súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že tento majetok je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu. Účinky imunity v tomto prípade nastanú až v dôsledku rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona je podľa nášho najlepšieho názoru, vedomia a svedomia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.8.2012 17:07 - 17:12 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. júla 2012 vo veci vedenej pod spisovou značkou PL. ÚS 111/2011 rozhodol nálezom, že § 18a ods. 1 v časti slov "výkon rozhodnutia" zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999 Z. z. a § 12 ods. 7 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Uvedený nález bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 31. júla 2012, t. j. pondelok minulý týždeň, a teda týmto dňom stratili citované zákonné ustanovenia účinnosť.
Napadnuté zákonné ustanovenia upravujú vo svojich dôsledkoch tzv. exekučnú imunitu, ktorú vo veľkej miere používal majetok štátu. Ústavný súd nespochybnil legitimitu ochranu verejného záujmu na zachovanie určenia majetku štátu na plnenie verejných úloh a funkcií. Vyslovil však, že jeho zákonná ochrana nie je proporcionálna vo vzťahu k ochrane základného práva vlastniť majetok a práva na jeho pokojné užívanie. Po strate účinnosti citovaných zákonných ustanovení nepožíva majetok štátu, napriek značnému rozsahu, pred postihnutím v rámci exekučného konania momentálne takmer žiadnu ochranu. Existuje reálna hrozba, že plošné zrušenie exekučnej imunity majetku štátu vyvolá nekontrolovaný proces postihovania majetku štátu, keďže nie je zároveň ustanovená žiadna dodatočná alebo dostatočná priorita vo vzťahu k úvahe súdneho exekútora o výbere najvhodnejšieho spôsobu exekúcie. V tomto stave teda môže dôjsť k ohrozeniu alebo dokonca k znemožneniu plnenia úloh, to znamená základných esenciálnych úloh orgánov štátu, najmä poskytovať ochranu základných ľudských práv a slobôd a garantovať bezpečnosť štátu. Hrozia taktiež značné hospodárske škody, umocnené aj tým, že navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Na zamedzenie vzniku týchto hospodárskych škôd s cieľom zabezpečiť riadny výkon štátnej moci, vláda Slovenskej republiky dnes schválila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je zamedziť uvedeným negatívnym dôsledkom. Vzhľadom na vážnosť situácie, ktorá je daná najmä súčasnou koncepciou právnej úpravy v exekučnom poriadku, je potrebné urýchlenie schválenia vládneho návrhu zákona.
Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, keďže hrozia štátu značné hospodárske škody, v dôsledku ktorých môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, rovnako aj k ohrozeniu bezpečnosti, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 28.6.2012 15:05 - 15:11 hod.

Tomáš Borec Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za túto otázku. Na začiatku chcem povedať, že Zbor väzenskej a justičnej stráže si napriek neľahkým podmienkam plní svoje povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a osobitných predpisov, a to či už vo vzťahu k zabezpečovaniu výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody alebo vo vzťahu k ochrane objektov, resp. penitenciárnej starostlivosti. Aj túto príležitosť by som rád využil na to, aby som ocenil ťažkú prácu príslušničiek a príslušníkov zboru, ktorí pôsobia často v naozaj náročných podmienkach. Obmedzený objem finančných zdrojov a pokračujúci trend rastu počtu obvinených a odsúdených osôb v ústavoch zboru si vyžaduje prijať potrebné opatrenia, inak by situácia v zbore z dlhodobého hľadiska nebola udržateľná.
V prvom rade si treba uvedomiť, že príslušníci zboru musia zabezpečovať dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť obvineným a odsúdeným v ústavoch, ktoré dnes máme značne preplnené. Kapacita našich zariadení ja 10 798 miest, no v skutočnosti je v nich umiestnených až jedenásť tisíc šesťdesiatdeväť obvinených a odsúdených. Navyše toto číslo má tendenciu pomerne rýchlo rásť. Súčasná situácia pritom nie je ani tak dôsledkom skutočného vývoja kriminality, ale skôr nie práve najlepšie nastavenej trestnej politiky štátu. Pravidlá výpočtu trestov sa totiž v minulosti spolu so samotným trestnými sadzbami v zásade iba sprísňovali. V konkrétnych situáciach sme potom svedkami, keď sú sudcovia nútení ukladať neprimerane vysoké tresty aj za niektoré spoločensky relatívne menej závažné trestné činy. Dovolím si pritom povedať, že v niektorých prípadoch zákonodarca núti sudcov ukladať vyslovene nespravodlivé tresty, pričom nemám na mysli len populárnu tému užívania tzv. mäkkých drog. V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a tiež v kontexte záväzkov v oblasti konsolidácie verejných financií rozhodne nechceme ísť cestou budovania nových väzníc. V prvom rade je potrebné využiť tie ubytovacie kapacity, ktoré máme aktuálne k dispozícii, a v tejto súvislosti prijať opatrenia k využitiu existujúcich ubytovacích kapacít, ktoré sú nevyužité, na tzv. otvorených oddeleniach. Ide približne o 200 miest pre odsúdených zaradených v minimálnom, v tzv. minimálnom stupni stráženia. Samozrejme, máme naplánované niektoré nevyhnutné rekonštrukcie, ktorých výsledkom bude aj zvýšenie kapacity ústavov. Ja som však za to, aby sme radšej neprimerane prísne pravidlá zmierňovali a uprednostňovali alternatívne tresty a ďalšie tzv. odklony tak, aby sa trest odňatia slobody vnímal až ako najkrajnejšie riešenie. Pozitívnym vedľajším efektom takýchto zmien v trestnej politike potom bude aj zmiernenie tlaku na kapacity Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Veľmi dôležitou úlohou, pred ktorou stojí zbor a ministerstvo spravodlivosti, je dôsledné posúdenie možnosti zaviesť elektronické monitorovanie osôb a tak vytvoriť predpoklady pre častejšie ukladanie trestu domáceho väzenia. Takýmto spôsobom na jednej strane môžeme spravodlivo potrestať páchateľov určitých trestných činov. Na strane druhej takýto odsúdený môže naďalej chodiť do práce, starať sa o rodinu a platiť dane. V tomto smere analyzujeme, či a v akom rozsahu by bolo vhodné na Slovensku zaviesť systém tzv. elektronických náramkov.
Samozrejme, na ministerstve spravodlivosti si uvedomujeme, že efekty týchto opatrení sa nedostavia zo dňa na deň. Čo však môžeme robiť okamžite, je zefektívňovanie niektorých procesov vnútri v zbore. Aj preto som veľmi rád, že ponuku na funkciu nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže prijal človek s dlhodobou riadiacou praxou a skúsenosťami vo väzenstve. Úlohou nového generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže nie je prinášať do zboru revolúciu, ale skôr postupnými a systematickými krokmi odstraňovať nedostatky a neefektivitu v jednotlivých ústavoch. Podľa mojich informácii už začal v tomto smere konať a verím, že sa čoskoro dostavia pozitívne výsledky vo fungovaní a bezpečnosti jednotlivých ústavov.
Z pozície ministra spravodli... alebo ministerstva sme v súčasnosti s novým vedením Zboru väzenskej a justičnej stráže prijali niektoré zmeny organizačného charakteru, či už ide o personálne a disciplinárne právomoci, resp. o opatrenia na zefektívnenie verejného obstarávania. Najmä v oblasti verejného obstarávania ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením prijalo opatrenia, ktoré zvyšujú kontrolu nad vynakladaním peňazí daňových poplatníkov v zbore.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, opýtam sa, ukončila, teda hodina otázok uplynula. Máte ešte veľa? Či...

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Posledný odsek.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Tak, nech sa páči, dokončite.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Cieľom všetkých týchto opatrení je stabilizovanie pomerov v záujme bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, ale aj bezpečnosti obvinených a odsúdených zároveň. V neposlednom rade máme pri racionalizačných opatreniach na pamäti aj otázku hľadania zdrojov na primerané finančné ohodnocovania náročnej práce príslušníkov zboru.
Pán poslanec, dúfam, že sa mi podarilo dostatočne zodpovedať vašu otázku.
Veľmi pekne ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis