Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil materiál v prvom čítaní, a to vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a bol vypracovaný mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok roku 2012. Účelom predmetného návrhu zákona je novelizovať niektoré ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorých súčasné znenie a naň nadväzujúci výklad spôsobujú v aplikačnej praxi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody veľké problémy. Konkrétne ide o ustanovenie týkajúce sa neprípustnosti nahliadnutia do korešpondencie odsúdeného, ktoré je potrebné zosúladiť s § 36 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, a ustanovenie upravujúce styk odsúdeného s advokátom a inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, a napokon o ustanovenie týkajúce sa problematiky zahladenia disciplinárneho trestu uloženého odsúdenému.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona zároveň nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 12. septembra 2012 uznesením č. 454/2012.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Takže, vážený pán poslanec, dovoľte, aby som tlmočil odpoveď pána ministra vnútra.
V mesiaci august 2012 predložilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do medzirezortného konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia uvedenej novely zákona je potreba zníženia výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov z osobitných účtov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku tohto roka. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/20021 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných šesť aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v druhom polroku tohto roku. Celkom ide o deväť aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie. Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som veľmi stručne zareagoval. Chcem poďakovať za všetky tie návrhy alebo pripomienky, ktoré boli vecné, a myslím si, že budeme rozmýšľať nad viacerými pozmeňovacími návrhmi ešte v tejto súvislosti, ale chcem povedať zároveň aj to, že bola tuná daná otázka, či som ja tá správna osoba na predkladanie takéhoto zákona. Tak chcem veľmi jasne povedať, že áno, pretože jednak z pozície ministra spravodlivosti mi v zmysle kompetenčného zákona táto náležitosť prislúcha a je to jednoducho zákonné.
Čo sa týka toho, že či som konal aj predtým nejakým spôsobom neférovo alebo z pozície predsedu advokátskej komory, som sa v tomto smere angažoval a ako, tak by som chcel odcitovať z listu z 11. novembra 2011, ktorý mi zaslala terajšia pani poslankyňa, vtedajšia ministerka spravodlivosti pani Žitňanská. Citujem: "Chcem vám poďakovať za vaše doterajšie pôsobenie v pracovnej skupine a za prínos pri príprave návrhu novej právnej úpravy. Osobitne chcem oceniť vašu konštruktívnu spoluprácu založenú na vzájomnej úcte a dialógu, ktorá prispela k skvalitneniu legislatívneho textu. Dovoľujem si vás uistiť, že výsledky práce pracovnej skupiny, ktorej ste boli členom, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky uchová za účelom ich prípadného použitia v ďalšej legislatívnej činnosti." To, že som sa stal ministrom spravodlivosti ja, samozrejme, je už tým dielom osudu, ale toto dokumentuje, akým spôsobom som postupoval pri príprave návrhu tohto zákona v minulosti. Takže toľko som chcel povedať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Je fakt, že je to neprijateľný stav. Samozrejme, advokátska komora, pokiaľ viem robila v tomto smere kroky. Len viete, tam kde niet žalobcu, niet sudcu. to znamená, že, samozrejme, nikto sa k tomu oficiálne nechce priznať, pretože jednoducho advokátsky koncipient to nechce urobiť z jednoduchého dôvodu, lebo chce byť koncipientom, a advokát má lacnú alebo zadarmo pracovnú silu. Čiže v tomto smere je veľký problém zistiť vôbec, že kto takýmto spôsobom postupuje. Napriek tomu si myslím, že to treba riešiť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána Poliačika. Pán poslanec, samozrejme, tunák vyslovil určité tézy, tak ako aj ostatní poslanci. Ja sa pripájam k tomu, že nie celkom s dobrými informáciami pracoval, pretože potom tie výstupy, samozrejme, tiež nie sú v poriadku.
Po prvé. Otázka toho, že či je znevýhodnený mladý advokát, keď urobí advokátske skúšky, tak ako to prezentoval pán Poliačik, je, samozrejme, nezmysel, pretože napriek tomu, že nemôže vychovávať koncipientov, pretože nemá z akých skúseností, samozrejme, vychádzať, pretože výchova koncipientov znamená, že vychovávam a predávam skúsenosti, a tie, samozrejme, žiadne nemá, takže ich nemá odkiaľ zobrať. Takže je úplne logické, že ich ani nemôže dávať. Ale napriek tomu nie je znevýhodnený oproti advokátom, ktorí jednoducho môžu mať advokátskych koncipientov. Pretože zákon pamätá aj na takú skutočnosť, že advokát si môže zamestnať aj tzv. odborných zamestnancov, čo môžu byť právnici. Čiže žiadna konkurencia a nevýhoda v tomto prípade, pán poslanec, neexistuje.
Čo sa týka otázky inzerátu, ktorý ste spomínali. Veľmi dobrá poznámka a chcem vás teda týmto informovať všetkých, že konkrétne ten advokát alebo advokátka, ktorá tento inzerát podala, je disciplinárne stíhaná momentálne advokátskou komorou. Pretože je to naozaj priestupok voči advokátskym predpisom.
Čo sa týka platby alebo mzdy advokátskych koncipientov, tak je logické, že mzda sa odvíja od trhových podmienok a keďže je veľa koncipientov, tak aj mzdy sa odvíjajú od počtu koncipientov. Napriek tomu si dovolím povedať, že ak si dobre pamätám z vlastnej praxe, tak minulý rok bola priemerná mzda podľa profesie alebo neviem koho v tejto konkrétnej oblasti okolo 660 euro. Takže tvrdiť, že pracujú všetci ako "mukli" za minimálnu mzdu je, samozrejme, zavádzajúce. Napriek tomu ešte chcem povedať, že vo veľkých a úspešných kanceláriách sú omnoho lepšie platení a majú omnoho vyššie platy. Takže nezavádzajme a nehovorme, že sú tu len otroci, ktorí robia za minimálnu mzdu. Aj keď sú aj také prípady, že advokát jednoducho neplatí takého koncipienta, ktorý príde a žiada, že chce byť ako koncipient aj zadarmo, prípadne dokonca je ochotný za to aj zaplatiť. Takéto situácie vznikajú a sú len dôsledkom trhového stavu. Taký trh je.
Čiže toľko som chcel povedať. Čo sa týka tých opatrení, že traja koncipienti maximálne na jedného advokáta, má to veľmi dobrý, rozumný dôvod. Jednoducho advokát je ten, ktorý zodpovedá za výchovu koncipienta, a nie je prakticky možné, je to overené praxou, aby viac ako troch koncipientov naraz dokázal zodpovedne pripraviť na advokátske povolanie. Takže v tomto smere je to len opäť spôsob ako zvýšiť úroveň a kvalitu vzdelania koncipientov. Ďakujem pekne v tejto chvíli.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja by som chcel zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tunák boli. Jednak pani poslankyňa Žitňanská ma trochu prekvapila v tom, akým spôsobom vnútorne rozporne vyjadrila určité, určité tézy, na jednej strane hovorí, že sa venuje justícii veľmi podrobne a ju sleduje, na druhej strane tvrdí, že nevie o ničom, čo by malo z dielne ministerstva spravodlivosti vyjsť vo vzťahu k vymožiteľnosti práva. Tak to som naozaj veľmi prekvapený, pretože pokiaľ bolo dostatok, podľa môjho názoru dostatok informácií k tomu, že čo ministerstvo spravodlivosti chystá k téme zvýšenia vymožiteľnosti práva. Je to zásadná rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku, zmena zásadná v zákone o exekútoroch, v zákone o notároch a ďalšie predpisy, samozrejme, Trestný zákon, sama dobre viete, že to nejde rýchlo, naopak, ja sa chcem spýtať, čo ste pre vymožiteľnosť práva v tejto republike urobili vy, ako sa skrátilo súdne konanie? Takže ja by som naozaj v tomto smere nesúhlasil s vami, so všetkou úctou.
Čo sa týka zákona o advokácii a iných zákonov, napríklad o sudcoch, no iste zákon o sudcoch, zákon o prokurátoroch, to sú veľmi dôležité zákony, ale veď predsa tieto zákony momentálne sú prejednávané Ústavným súdom. Takže ja mám veľmi limitovanú možnosť, a to som aj povedal na začiatku, že kým Ústavný súd nerozhodne, tak nemám možnosť v tomto smere konať, nebola to naša alebo nie je to moja práca, takže v tomto smere tiež by som dával toto do pozornosti.
Čo sa týka zákona o advokácii, tiež vnímam veľmi rozporne vaše vyjadrenie, a to jednak ste vyjadrili, že tá spolupráca v čase, keď som bol predseda advokátskej komory, bola veľmi korektná. Navyše ten zákon v rámci komisie prejednávali mimo legislatívneho plánu vlády, pretože ste uznali, že naozaj tie problémy, ktoré tam sú, sú vážne a treba ich riešiť. Teraz nie celkom rozumiem tomu, čo ste jedným dychom povedali, že to je divné, že práve prichádzam s týmto zákonom, no bol nachystaný, áno, bol pripravený v podstate a vážnu výhradu ste mali len v dvoch veciach, ktorú ste aj vlastne pomenovali dnes. Takže nie celkom rozumiem tomu vyjadreniu na jednej strane áno, na druhej strane nie, takže v tomto si treba urobiť poriadok.
Čo sa týka témy dĺžky koncipientskej doby, ja vás chcem upozorniť, že dĺžka koncipientskej doby nie je novinka v tejto krajine, nie je to z čias stredoveku, je to obdobie rokov 1990 až rok 1996, kedy doba koncipientská bola 5 rokov, sú tu advokáti, ktorí túto dobu absolvovali a nemajú žiaden problém s tým, že ju absolvovali, sú veľmi spokojní, pretože sa veľa naučili. Mojim cieľom, naozaj si uvedomte, nie je, aby som ja nadržiaval nejakému zužovaniu trhu práce pre advokátov, pre budúcich advokátov, to určite nie. Mojim cieľom je zvýšiť kvalitu advokátov. To je prvoradý cieľ, pretože advokáti ako poskytujú služby, tak aj sú spokojní klienti, občania, to je podstatné. A to akých máme absolventov zo škôl, povedala to aj pani poslankyňa Žitňanská, je veľmi rôznorodé, áno, slušne povedané, takže niečo v tomto smere treba urobiť a občania sú na konci tohto reťaza, reťazca, či sú spokojní, nie sú a či dostanú kvalitnú právnu službu, alebo nedostanú. A môžme sa baviť o tom, že koľko ich je kvalitných a môžu ísť hneď potom trojročnej lehote alebo vôbec, alebo nie. Ale systém musí byť nastavený tak, pretože keď máte rýchlosť obmedzenú v jazde na 50 km za hodinu v nejakom úseku, tak to nie je kvôli tým dobrým autám, ktoré tade vedia prejsť aj 80-kou, ale kvôli tým starým a pokazeným, ktoré sa pri 60-ke prevrátia, takže na to sa nastavujú zákony. Takže to som ešte chcel povedať a, samozrejme, nebránim sa vecnej diskusii, ale naozaj vecnej. Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie a skvalitnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona v naznačených v oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje právnu platnú úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažuje, ktoré sťažujú dosiahnutie účelu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v podstate zhrnul tie informácie alebo tie určité tézy, ktoré tu zazneli počas rozpravy. Ja v podstate len chcem zopakovať, že tento návrh zákona alebo novely zákona má primárne za cieľ zvýšiť príjem prostriedkov do štátnej pokladnice trošku netradičným spôsobom, a to tak, že aby sme zabránili zbytočným konaniam, ktoré naozaj sú zbytočné, ale zákonom štát jednoducho je nútený, aby ich uplatňoval napriek tomu, že zjavne sú nehospodárne. Máte možnosť alebo mali ste možnosť včera počuť, dal som vám nejaké príklady, okrem iného momentálne je potrebné vymáhať regresne nárok aj od exekútorov a notárov, ktorí už uspokojili nárok z ich povinného poistenia, napriek tomu je potrebné toto vymáhať, aj keď je to zjavne nevhodné, neprimerané a zbytočné. Čiže to je jeden z príkladov, prečo vlastne tunak máme na stole aj túto, túto vec.
Potom by som chcel veľmi pekne poďakovať za vecné pripomienky, ale chcem poznamenať, že jednoducho, či boli, alebo neboli vykonané prieťahy súdom, nie je možné posudzovať v konaní o náhrade škody. Preto možno by som rád aj reagoval v tejto vecnej pripomienke na pána Poliačika aj na pani poslankyňu Žitňanskú. Jednoducho nato sú iné inštitúty. My nemôžme miešať, my nemôžme miešať rozhodovanie o tom, či boli, alebo neboli prieťahy súdu s tým, že zároveň je tam už aj daná náhrada škody okamžite. Čiže, najprv musí konštatovať niekto, že boli prieťahy, alebo neboli a až potom, keď boli konštatované príslušným orgánom, či už je to predseda súdu, Ústavný súd v rámci sťažností, až potom je možné uplatňovať takúto vzniknutú škodu, nie skôr.
Takže ale, samozrejme, nebránim sa vecnej diskusii aj na tie ďalšie otázky. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona spresňuje pôsobnosť orgánov konajúcich v mene štátu, zavádza právnu úpravu náležitosti žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov. Právna úprava ďalej definuje nesprávny úradný postup a jeho posudzovanie. Postup alebo výsledok postupu Národnej rade Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ústavy sa nepovažuje za nesprávny úradný postup. Návrh zákona nevylučuje Národnú radu Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Návrh zákona je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu výslovným vymedzením, že prijímanie zákonov Národnou radou Slovenskej republiky nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup. Mení sa aj koncept uplatňovania regresnej náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať forma zavinenia a štátu sa umožňuje upustiť od vymáhania registra náhrady. V tejto súvislosti ale chcem zdôrazniť, že návrh zákona v žiadnom prípade neumožní svojvoľné upúšťanie od uplatňovania regresnej náhrady. Podľa vládneho návrhu zákona upustenie od vymáhania regresnej náhrady bude prichádzať do úvahy len v špecifických zákonom vymedzených prípadoch. Ide o prípady, kedy je vymáhanie zjavne nehospodárne či nevymožiteľné, alebo ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku.
Určite sa zhodneme na tom, že ak obvinenému objektívne vznikne nárok na náhradu škody spôsobnej trestným konaním, nebolo by správne po oslobodzujúcom verdikte trestať vyšetrovateľa za to, že na základe dôvodných podozrení vôbec vzniesol obvinenie. Súčasné znenie zákona nevylučuje ani takéto absurdné situácie.
Návrh zákona sa ďalej týka konaní o žalobách o náhrade škody, pri ktorých majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Návrh zákona zavádza vzájomnú súvislosť medzi odškodnením osôb, poškodených, poškodením násilnými trestnými činmi priznávanými podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie. Predložený návrh zákona neznižuje ústavný štandard ochrany zaručenej čl. 46 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.
Návrh zákona zároveň rešpektuje súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a medzinárodných súdnych inštitúcií, napríklad Európsky súd pre ľudské práva. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012.
Ďakujem pekne.