Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako alternát na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s druhou revíziou dohody z Cotonou, ktorá predstavuje významný zmluvný nástroj rozvojovej pomoci Európskej únie a jej cieľom je najmä odstránenie chudoby, zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, ako aj postupné zapojenie štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria do svetovej ekonomiky.
Európska únia v rámci svojej rozvojovej politiky dlhodobo podporuje budovanie vzťahov s týmito štátmi. Ich zmluvné zakotvenie našlo svoje komplexné vyjadrenie v dohode z Cotonou z roku 2000, ktorá bola za účelom skvalitnenia a prehĺbenia vzájomnej spolupráce prvýkrát revidovaná v roku 2005. Dnes predkladaná dohoda mení a dopĺňa pôvodnú dohodu s Cotonou po druhýkrát, vychádzajúc zo základného predpokladu, o ktorý sa opiera celá rozvojová stratégia spolupráce a to, že vhodná ekonomická politika povedie k rozvoju najchudobnejších regiónov v Afrike, Karibiku a v Tichomorí. Revidovaná dohoda prináša zmeny a doplnenie v rozvinutých oblastiach spoločenských vzťahov. Zo všetkých možno spomenúť najmä hospodársku, obchodnú a finančnú spoluprácu, ako aj spoluprácu pri ochrane životného prostredia. Osobitná pozornosť je ďalej venovaná otázkam bezpečnosti a bezpečnostných hrozieb, krízového manažmentu, prevencie konfliktov, podpory presadzovania práva, spolupráce v oblasti hraničných kontrol, humanitárnej pomoci či boja proti HIV. Snaha o posilnenie politického dialógu a dôraz na dodržiavanie ľudských práv, princípov demokracie a právneho štátu sú taktiež nesporným prínosom dohody.
Predloženú dohodu podporilo ukončením vlastných vnútroštátnych schvaľovacích procesov doposiaľ 36 krajín, z toho 9 členských štátov Európskej únie. Pre nadobudnutie jej platnosti je však potrebné uloženie ratifikačných listín všetkých členských krajín, ako aj samotnej Európskej únie a najmenej dvoch tretín štátov Afriky, Karibiku a Tichomoria. V tomto smere je potrebné vnímať ukončenie vnútroštátnej schvaľovacej procedúry a uloženie ratifikačnej listiny Slovenskej republiky ako nevyhnutný predpoklad pre nadobudnutie platnosti dohody.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že druhá revízia dohody z Cotonou je dôležitým prvkom rozvojovej politiky v línii Európskej únie - Afrika, Karibik a Tichomorie. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež, aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, ja by som chcel povedať pár slov, pretože naozaj si myslím, že je potrebné reagovať.
Pani poslankyňa Žitňanská tu na začiatku veľmi, by som povedal, intenzívne kritizovala moju činnosť, takže dovolím si odpovedať presne jej štýlom, aby sme si zostali akosi jedna - jedna. Spomínali ste, že moja úloha je zachovávať ticho v justícii a pokoj. Tak s tým by som nesúhlasil, pretože asi nie celkom ste rozlíšili, aký pokoj tuná na mysli niekto má, a my hovoríme o politickom pokoji, nie vecnom pokoji a myslím si, že to je úplne jasné, len niekto to tu chce zamlčať, takže ja to chcem zdôrazniť, naopak. Ide o to, aby v justícii nepokračovala polarizácia politického charakteru, pretože politika do justície jednoducho nepatrí a o to ide. Takže toto, aby bolo všetkým jasné.
Čo sa týka jednotlivých vecí, o ktorých ste hovorili, že nič nerobím, resp. neriešim. Tak ja by som sa chcel spýtať, ako ste riešili vy na rozdiel odo mňa otázku antidiskriminačných žalôb okrem toho, že ste ju podávali, a vstupovali do jednotlivých konaní, tak neviem, čo iného robím ja, pretože ja robím presne to isté. Okrem toho som ponúkol aj sudcom, že pokiaľ zoberú svoje žaloby späť, tak som ochotný sa im ospravedlniť, ale len v tej morálnej, nie vecnej rovine. Tak možno by bolo vhodné, aby ste povedali, čo ste mali na mysli.
Čo sa týka platov sudcov a ich zvyšovania. Tak ja sa pýtam, vy ste ich vo vašom volebnom resp. v minulom období zmrazili? Ale veď predsa je to napadnuté na Ústavnom súde. Tak aké vecné riešenie máte v tejto otázke? Chcel by som to počuť. Ďalej ste spomínali, že otravujem tento parlament zákonom, ktorý tunák asi nejakým spôsobom nepatrí, áno. No, tak ja by som vám chcel povedať, že my keď sme minulý rok o tom rokovali mimo legislatívneho plánu úloh a mimo programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, tak nechceli ste aj vy tento parlament otravovať týmto zákonom?
A potom by som ešte chcel povedať niečo na adresu pána poslanca Beblavého. Spomínali ste, že pani Žitňanská odmietla tento zákon. Tak by som vás poprosil, keďže teraz ste vedľa nej, tak aby ste sa o tom poradili, pretože ja tu mám list, zrejme máte zlé informácie, ja tu mám list zo dňa 11. novembra 2011, kde mi pani poslankyňa ďakovala za spoluprácu. Takže, aby sme to uviedli na priamu a správnu mieru. Takže len toľko. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona v druhom čítaní, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona je iniciatívnej povahy a vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie a skvalitnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pri tom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advokácii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplinárne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov.
Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv, ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012. Návrh zákona je v súlade, ako som povedal, so všetkými zákonmi a tak ďalej.
Stanovisko k spoločnej správe: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky schválil spoločnú správu (tlač 194a) k predmetnému zákonu dňa 16. októbra 2012. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 14 a 16 až 31 a 33 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 15 a 32 s návrhom neschváliť.
Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vypočul som si rozpravu a, samozrejme, mám stanovisko k jednotlivým bodom, tak ako boli navrhované.
Najprv by som sa k návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Žitňanská. V podstate dala 5 pozmeňovacích bodov, pričom môžem povedať, že som sa stotožnil s bodom č. 3, ktorý navrhuje v rámci § 16 ods. 4, kde, myslím si, že vecne naozaj nie je problém akceptovať túto pozmeňovaciu alebo tento pozmeňovací návrh, a myslím, že sa môžem s tým stotožniť.
V ostatných veciach sa nestotožňujem s jednotlivými bodmi tak, ako boli prednesené. Čo sa týka návrhu na definovanie zodpovednosti verejného činiteľa, myslím si, že to je naozaj veľmi vážna téma, ktorou ja som nemal možnosť sa oboznámiť, dostal som ju v podstate až v týchto dňoch, s tým, že si myslím, že naozaj táto téma stojí za to, aby sa prerokovala v trošku širšom, v širšom časovom rámci, a myslím si, že tiež by bolo možno vhodné, aby bol takýto pozmeňovací návrh daný vo forme návrhu zákona a nie ako vo forme pozmeňovacieho návrhu, pretože je to príliš vážna téma, akým spôsobom o tomto diskutovať, si myslím, že treba, ale tak ako je to navrhnuté, myslím, že je tam viacero problémov, ktoré tam vidím, ale nechcem vás tým oberať o čas, že by som ich konkretizoval a, samozrejme, je možné o tom hovoriť neskôr. Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, pani predsedajúca, aby som predniesol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona spresňuje pôsobnosť orgánov konajúcich v mene štátu, zavádza právnu úpravu náležitostí žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov.
Právna úprava ďalej definuje nesprávny úradný postup a jeho posudzovanie. Postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ústavy sa nepovažuje za nesprávny úradný postup. Návrh zákona nevylučuje Národnú radu Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Návrh zákona je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu výslovným vymedzením, že prijímanie zákonov Národnou radou Slovenskej republiky nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup.
Mení sa aj koncept uplatňovania registra náhrady, kde sa navrhuje zohľadňovať formu zavinenia a štátu sa umožňuje upustiť od vymáhania regresnej náhrady. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh zákona v žiadnom prípade neumožní svojvoľné upúšťanie od uplatňovania regresnej náhrady. Podľa vládneho návrhu zákona upustenie od vymáhania regresnej náhrady bude prichádzať do úvahy len v špecifických a zákonom vymedzených prípadoch. Ide o prípady, kedy je vymáhania zjavne nehospodárne a nevymožiteľné, alebo ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktorá zjavne nemá oporu v právnom poriadku. Určite sa zhodneme na tom, že ak obvinenému objektívne vznikne nárok na náhradu škodu spôsobenej trestným konaním, nebolo by správne po oslobodzujúcom verdikte trestať vyšetrovateľa za to, že na základe dôvodných podozrením vôbec vzniesol obvinenie. Súčasné znenie zákona nevylučovalo ani takéto absurdné situácie. Návrh zákona sa ďalej týka konaní o žalobách o náhrade škody, pri ktorých majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výške nemajetkovej ujmy.
Návrh zákona zavádza vzájomnú závislosť medzi odškodňovaním osôb poškodenými násilnými trestnými činmi priznávaným podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady škoda na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie.
Predložený návrh zákona neznižuje ústavný štandard ochrany zaručenej čl. 46 ods. 3 ústavy a návrh zákona zároveň rešpektuje aj súvisiacu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky a medzinárodných súdnych inštitúcií, pričom mám na mysli napríklad Európsky súd pre ľudské práva.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 22. augusta 2012.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len niekoľko slov, samozrejme vecne. Jedná sa skutočne o otázku, ktorá sa týka boja proti daňovým podvodom. Nevyjadrujem sa procedurálne, neprislúcha mi to, ale ide o to, že skutočne je to návrh, ktorý je dnes na stole preto, že je tu novela týkajúca sa, z leta, týkajúca sa daňových podvodov a ide o to, aby sa čo najviac zefektívnil tento boj. A myslím si, že tento konkrétny prvok má zmysel. Takže chcem vás požiadať o podporu, samozrejme.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 169.
Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia rámcového rozhodnutia č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ako aj transpozícia nadväzujúceho rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Návrh zákona vytvára podmienky pre elektronickú výmenu informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov, ktorého technická aplikácia priamo vyplýva z rozhodnutia Rady, ktoré som citoval, zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov, tzv. ECRIS, podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia č. 2009/315/SVV.
Na tento účel návrh zákona vymedzuje základné postupy registra trestov týkajúce sa centrálnej evidencie odsúdených osôb podľa ich štátnej príslušnosti, žiadostí o zaslanie informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi Európskej únie a odpovedí na ne, vrátane podmienok ich použitia, ako aj možností uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine, ktoré budú zasielané registru trestov.
Ďalšie čiastkové zmeny a doplnenia zákona o registri trestov sa týkajú rozšírenia povinnosti uchovávať údaje v registri trestov aj vo vzťahu k právnickým osobám, zavedenia integrovaných obslužných miest na podanie žiadosti o výpis z registra trestov, ako aj úpravy rozsahu poskytnutia informácie z registra trestov na účely vydania zbrojného preukazu a zbrojnej licencie v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL US 15/2006 z 20. mája 2009. Navrhované zmeny a doplnenia Trestného zákona a Trestného poriadku vyplývajú z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV. Účelom je zabezpečiť, aby právoplatné odsúdenia vynesené voči slovenským občanom súdmi iných členských štátov Európskej únie boli v trestnom konaní náležite zohľadnené, ak sa jedná o čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, aj keď si myslím, že teda má. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zlepšuje prístup k službám registra trestov vďaka možnosti využitia integrovaných obslužných miest pri podávaní žiadosti o výpis z registra trestov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, predkladám v druhom čítaní na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Smernica je síce uvedená v transpozičnej prílohe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, avšak Európska komisia zaslala v novembri 2010 Slovenskej republike formálne oznámenie, v ktorom konštatuje nesprávnu transpozíciu smernice. Od začiatku roka 2011 prebiehajú legislatívne práce, pričom vo februári 2011 bola zriadená odborná skupina, na základe záverov ktorej predložilo ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania samostatný návrh zákona o opakovanom použití informácií verejného sektora. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania sa z dôvodu vysokého počtu uplatnených zásadných pripomienok ukázala integrácia tejto problematiky do zákona o slobode informácií ako najvhodnejšie riešenie. Pripomienky mali vo veľkej miere protichodný obsah, čo spôsobilo odloženie témy na ďalšiu analýzu. Ministerstvo spravodlivosti plánovalo následne predložiť osobitnú novelu zákona o slobode informácií, avšak ďalšie potrebné legislatívne kroky na splnenie požiadaviek Európskej komisie boli spomalené, a to v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky. V súčasnosti sú zástupcovia Európskej komisie priebežne informovaní o legislatívnom procese aj o znení návrhu zákona, pričom sa neformálne vyjadrili, že ak bude zákon v Zbierke zákonov na jeseň tohto roku, žaloba by mala Slovenskú republiku obísť.
V návrhu zákona sa upravujú základné pojmy požadované smernicou, najmä opakované použitie informácií ako aj samotný pojem informácie. Špecifikuje sa aj okruh povinných osôb, ktorý korešponduje s právnou úpravou verejného obstarávania tak, aby boli naplnené požiadavky smernice.
Návrh zákona vychádza z princípov nediskriminácie a transparentnosti podmienok a postavenia žiadateľov. Osobitne upravuje tzv. výhradné dohody, ktorých obsahom, alebo ktoré obsahujú ustanovenia obmedzujúce pre ostatných žiadateľov, pričom tieto považuje návrh zákona za neplatné. Výnimku tvorí prípad, ak je takéto obmedzenie vo verejnom záujme, čo sa však pravidelne prehodnocuje. Smernica ani návrh zákona neobsahujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na opakované použitie. Je na jej rozhodnutí, či informácie sprístupní, ak však tak urobí, vzťahuje sa ňu rad povinností, okrem iného hlavne zásada rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s možnosťami sprístupnenia informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza dva režimy, a to bez podmienok a s podmienkami.
Ako som už spomenul aj predtým, nemôžeme riskovať žiadne problémy pri prijímaní tohto zákona, alebo návrhu zákona, dovolil som si vás teda vtedy aj teraz požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby bol zákon schválený v podobe, v akej bol schválený vládou Slovenskej republiky.
Samozrejme, uvedomujem si, že v praxi sa stretávame s množstvom problémov pri aplikácii tohto zákona, konkrétne mám na mysli zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ministerstvo spravodlivosti preto má záujem v ďalšom období byť lídrom diskusie ako tento zákon zlepšiť. Do budúcna máme záujem posilniť právo občanov na prístup k informáciám, a to zužovaním priestoru pre obštrukcie a účelové odmietanie poskytovania informácií povinnými osobami. Na druhej strane chcem hľadať aj účinné mechanizmy, pomocou ktorých by bolo možné brániť sa proti zjavne šikanóznym návrhom, ktoré niekedy doslova paralyzujú a predražujú fungovanie inštitúcií. Tieto problémy však chceme riešiť samostatnou novelou, ktorej bude predchádzať dlhšia diskusia so všetkými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov mimovládneho sektora.
Návrh zákona je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj s právom Európskej únie. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 1. augusta 2012.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Takže opäť sa vám prihováram, tentokrát s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady, a to č. 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Označeným rámcovým rozhodnutím sa vytvárajú pravidlá pre posilnenie princípu vzájomného uznávania trestných rozhodnutí v Európskej únii prostredníctvom zavedenia spoločných procesných garancií v prípadoch, ak ide o rozhodnutia vydané v konaní, na ktorom sa dotknutá osoba osobne nezúčastnila. Súčasne sa navrhuje využitie možnosti podľa čl. 4 bod 6 tohto rámcového rozhodnutia z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze č. 2002/584/SVV postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, na základe ktorého môže členský štát odmietnuť vykonať európsky zatýkací rozkaz, ak sa žiada o vydanie jeho občana, alebo osoby s obvyklým pobytom na jeho území, na účely výkonu trestu odňatia slobody do iného členského štátu za podmienky, že tento štát prevezme výkon cudzieho rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz.
Návrhom zákona sú súčasne riešené aj identifikované aplikačné a výkladové problémy, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe pri aplikácii zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. V čl. 2 sa navrhuje novelizácia zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v súvislosti s úpravou príslušnosti súdov, v prípadoch a konaní podľa tohto zákona začína na základe konania o európskom zatýkacom rozkaze.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 11. júla 2012.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Takže opäť by som si dovolil, vážené panie poslankyne a poslanci, predložiť v prvom čítaní vládny návrh, pardon, áno, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 211/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, prepracované znenie, ale aj reakcia na podnety aplikačnej praxe. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy Komisie Európskej únie nazvanej „Small Business Act“, ktorá identifikovala ako kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov z hľadiska konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ. Zároveň iniciatíva pomenovala ako najväčší problém skutočnosť, že malé a stredné podniky v čase globálnej hospodárskej a finančnej krízy nedisponujú účinným prístupom k financiám, čo ich častokrát vedie do platobnej neschopnosti, respektíve insolvencie.
V nadväznosti na uvedené sa v dôsledku transpozície smernice navrhujú do právneho poriadku Slovenskej republiky prebrať ustanovenia, ktoré sú spôsobilé založiť predpoklad pre zlepšenie platobnej disciplíny. Ide napríklad o zavedenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, čo vyplýva z čl. 6 Smernice 211/7/EÚ, stanovenie pre subjekty verejného práva maximálnej lehoty splatnosti peňažného záväzku v trvaní tridsať dní, od ktorej je možné sa zmluvne odchýliť len pod podmienkou, že takáto dlhšia lehota nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne šesťdesiat dní. Určenie ďalej pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi maximálne lehoty splatnosti, ktorú je možné zmluvne dohodnúť v trvaní šesťdesiat dní s možnosťou individuálneho dojednania aj dlhšej lehoty splatnosti peňažného záväzku dlžníka, ktorá však je podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa. A ďalej, zavedenie inštitútu nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe. To je príklad mnou vymenovaných niekoľko, niekoľko zlepšení.
Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vládny návrh je zároveň v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.