Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť vám informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku roku 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v roku alebo v prvom polroku roku 2013.
Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulých, v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania, čo dnes činím.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 17 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1 tohto materiálu.
V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v prvom polroku tohto roku. Celkom ide o 6 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, avšak vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcii Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel som vyjadriť stanovisko k záverečnej správe alebo spoločnej správe. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy a po schválení príslušných pozmeňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení tento zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a taktiež zmenu zákona č. 8/2008 o poisťovníctve. Takže to je všetko. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh je iniciatívnej povahy. Návrhom zákona sa zabezpečuje riadna transpozícia smernice Rady č. 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovarom a službám v reakcii na oznámenie Európskej komisie z júna minulého roka. V oznámení Európska komisia upozornila na nesprávnosť vymedzenia definície nepriamej diskriminácie a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 4. marca 2011, v ktorom súd vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný, a to s účinnosťou od 21. decembra 2012.
V návrhu zákona sa upravuje definícia nepriamej diskriminácie tak, aby bola v súlade so smernicou. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sa návrhom zákona ďalej odstraňuje výnimka, ktorá umožňovala pri poskytovaní poistenia a ďalších súvisiacich finančných služieb použiť pohlavie ako faktor pre výpočet príspevok, príspevkov a dávok a následne tak vytvoriť rozdiely v príspevkoch a dávkach medzi mužmi a ženami.
V nadväznosti na túto zmenu sa novelizuje aj zákon č. 8/2008 Z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa ďalej upravuje aj negatívne vymedzenie diskriminácie v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami. V tejto súvislosti sa rozširuje možnosť ich prijatia pre všetky subjekty verejnej správy a poskytuje sa táto možnosť aj iným právnickým osobám. Návrhom sa reaguje na dlhodobé problémy aplikačnej praxe a odporúčania Európskej únie a Výboru pre odstránenie diskriminácie žien pri OSN.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 31. októbra v roku 2012.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, na rokovanie v prvom čítaní predkladám vládny návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to z dôvodu, že ochrana osobných údajov je jedným z ľudských práv, z ktorých časť agendy bola po zrušení funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny v septembri 2012 delimitovaná na ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok roku 2012.
Predloženým zákonom sa zabezpečuje dôsledná transpozícia smernice o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov alebo o voľnom pohybe týchto údajov, a to s ohľadom na pripomienky Európskej komisie z roku 2006, analýzu doterajšej aplikačnej praxe, ako aj s ohľadom na rýchly rozvoj spoločenských zmien a vývoj informačných technológií, ktoré v značnom rozsahu zasahujú práve do oblasti ochrany osobných údajov.
Návrh zákona bol zároveň koncipovaný tak, aby sa ním zabezpečilo plnenie úloh pre oblasť ochrany osobných údajov vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky, ktorých spolugestorom sú rezorty financií, vnútra a zahraničných vecí.
Návrh zákona poskytuje prehľadnejšiu úpravu práv a povinností osôb začlenených do procesu spracovania osobných údajov, čo predstavuje účinnejší spôsob na zabezpečenie rovnakého výkladu a uplatňovania pravidiel v oblasti ochrany osobných údajov.
Sprehľadnením a zavedením jednoznačnej právnej úpravy sa posilní právna istota nielen fyzických osôb jednotlivcov pri ochrane ich osobných údajov a uplatňovaní ich práv, ale aj v povinnostiach prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ako aj právna istota v oblasti postavenia úradu pri nezávislom výkone dozoru nad ochranou osobných údajov, ktorá svojou povahou predstavuje neoddeliteľnú súčasť základných práv a slobôd.
Predkladané znenie návrhu zákona predstavuje základné a súčasne nevyhnutné kroky pre konsolidáciu slovenského právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov. Na tieto zmeny bude nadväzovať prijatie dvoch vykonávacích predpisov, a to vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky o skúške fyzických osôb na výkon funkcie zodpovednej osoby a vyhlášky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení.
Predkladaný návrh zákona predpokladá po jeho prijatí vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu. Tieto vplyvy sú uvedené a detailne popísané v doložke vybraných vplyvov.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 9. januára 2013.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na prerokovanie návrh zákona, ktorým sa mení zákon a dopĺňa zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pričom sa rieši nový spôsob generovania správcov.
Správca bude po novom môcť vykonávať svoju činnosť v rámci väčšieho obvodu ako doteraz. Zoznam správcov sa zároveň rozčlení na tri oddiely, a to oddiel reštrukturalizačných správcov, oddiel konkurzných správcov pre právnické osoby a oddiel konkurzných správcov pre fyzické osoby. To umožní správcom vykonávať iba tú agendu, o ktorú majú naozaj záujem.
Ďalší tematický okruh súvisí so systematickou úpravou ukladania sankcií, lehotami na zánik zodpovednosti za správny delikt a dopĺňajú sa dôvody vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov.
V súvislosti s touto novou úpravou prihlasovania pohľadávok u správcu sa novela zaoberá aj okruhom otázok súvisiacich s vedením kancelárie správcu.
Toľko úvodom. Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Chcem vyjadriť v prvom rade poďakovanie tým poslancom, ktorí dnes debatovali vecne k téme, pretože si myslím, že je to téma, téma dôležitá. A myslím si, že sa všetci zhodneme, že justícia nie je v poriadku a treba ju riešiť. Ale samozrejme sa zhodneme aj na tom, že táto téma nie je témou dneška, áno, ani včerajška, ale že naozaj už je tu dlho. Keď som išiel do vlády na pozíciu ministra spravodlivosti, tak som si uvedomil, že byť minister spravodlivosti neznamená doslovne byť ministrom spravodlivosti, pretože názov ministerstva ako taký je trošku zavádzajúci. Ono sa to dneska prejavilo aj v tej debate, že spravodlivosť patrí pod ministerstvo. Nie je to tak. Ministerstvo spravodlivosti by sa malo podľa môjho názoru volať ministerstvo správy súdov a väzenstva. Pretože naozaj tu existuje jeden vážny rozdiel medzi výkonnou mocou a súdnou mocou. Súdna moc mi nepatrí v rozsahu jej výkonu. Ja dohliadam nad kvalitou jednotlivých vedúcich funkcionárov súdov a taktiež mám oprávnenia vo vzťahu k disciplinárnym, disciplinárnym právomociam, áno? To, to sú moje oprávnenia a samozrejme, mám právo legislatívnej iniciatívy. Ale téma spravodlivosti je samozrejme všeobjímajúca. Preto dovoľte, aby som povedal k tomu niekoľko slov. Dnes tu zazneli naozaj rôzne, rôzne by som povedal pohľady na to, čo spravodlivosť je a čo by mala byť. A vnímal som bez toho, že by som sa kohokoľvek z vás chcel dotknúť, jednu základnú vec. Pokiaľ by bolo právo a rozhodnutia v zmysle zákona také jednoduché, že by sa riadili len výhradne sedliackym rozumom, tak potom stačí, aby rozhodovali o tom ľudia, ktorí fungujú podľa sedliackeho rozumu. Ale toto nie je ten prípad, sudcovia musia rozhodovať podľa zákona. A ak by to malo byť tak, tak potom aj zákony, podľa ktorých sudcovia rozhodujú, by mali byť podľa sedliackeho rozumu, ale vy sami viete, aké zákony schvaľujete a že tie sa neriadia sedliackym rozumom. Takže to, si myslím, je dosť dôležité.
A ešte by som chcel povedať, že ma veľmi mrzí, že dnes sme tu sedeli, ja som sa musel na chvíľku vzdialiť, ale nebolo to z rozmaru, mal som dôležité povinnosti a v zmysle zákona ma môžu zastúpiť moji kolegovia, takže nemyslite si, že by som to urobil z nejakého nezáujmu o túto debatu.
(Reakcia z pléna.) Samozrejme.
To znamená, že to, o čom sme sa bavili, ja vnímam aj v takom rozmere, že nie všetci rozumieme celkom tomu, aký je rozdiel medzi neúmyselným zabitím a vraždou, nerozumieme tomu, aký je rozdiel, a tu v poslaneckej snemovni a ja nehovorím o Slovákoch, o slovenskom, o Slovákoch ako o národe, to znamená, že nikto nevie a ja sa vás kľudne opýtam, tí, ktorí nie ste právnici: Aký je rozdiel medzi lúpežou a krádežou? A nebudete vedieť. Väčšina z vás nebude vedieť. Ak to vie pán poslanec Kuffa, o to lepšie, ale tam potom aj z toho pramení určitá dezilúzia a zmätok, alebo neporozumenie toho, aké tresty v trestnom práve sú vlastne udeľované. Keď pán poslanec povie, že niekto je potrestaný nízko za nejaké zabitie, a myslel tým vraždu, tak si to pomýlil, jednoducho tam je veľký rozdiel. A z toho pramení mnohokrát, jednoducho, jednoducho je tu nízka, nízka úroveň právneho povedomia, čo ma veľmi mrzí a bolo by potrebné na tom pracovať.
Ak tu ktokoľvek spomínal akékoľvek prípady, tak ja som to vnímal veľmi pozorne a myslím si, že z tých prípadov sa treba poučiť v takom smere, že treba nastaviť legislatívu takým spôsobom, aby k nim už nedochádzalo. A môžem vás ubezpečiť, že na tomto pracujem, ale nie je to otázka jedného dňa, ani zajtra vám taký zákon nepredložím a možno ani za mesiac. Jednoducho je to nastavenie veľmi náročného, zložitého systému, ktorý funguje a ktorý je potrebné prestaviť, prenastaviť. A môžem vás ubezpečiť, že to chcem urobiť v záujme zvýšenia vymožiteľnosti práva, v záujme zvýšenia dôveryhodnosti v justíciu. A toto sú moje základné, základné úlohy, ktoré chcem riešiť. Takže chcem vám ešte raz pekne poďakovať za dnešnú diskusiu a ešte raz zopakovať, že ma mrzí, že tí, ktorí predkladali návrh na dnešnú debatu, že sú zastúpení veľmi, veľmi slabo.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Veľmi rád odpoviem na niektoré otázky, ktoré nastolil tuná pán poslanec Gál, pretože myslím si, že treba naozaj povedať, že sudcovia vo svojej drvivej väčšine postupujú zodpovedne. A vzhľadom na to, aké majú nástroje v rukách, tak mnohokrát je to skutočne veľmi ťažké, pretože tá legislatíva mnohokrát je tak nejednoznačná, že nielen advokáti, ale ani sudcovia sa mnohokrát v nej nevedia úplne dokonale zorientovať. To treba priznať a treba povedať, že to tak je.
Čo sa týka teda môjho hodnotenia práce sudcov, v drvivej väčšine chcem povedať, že si ich prácu veľmi vážim, pretože sú naozaj, naozaj v ťažkých podmienkach - či už takých, alebo onakých, či už v materiálno-technických a podobne. Ale čo chcem povedať zároveň, je aj to, že sudcovia majú naozaj v rámci legislatívy veľmi veľkú možnosť byť nezávislými, áno. Táto nezávislosť je im garantovaná.
Na druhej strane, čo si myslím ja a čo chcem urobiť, je to, že chcem zvýšiť ich druhú zložku tej nezávislosti, a to je zodpovednosť. Pretože zodpovednosť je takisto zložkou nezávislosti a musí fungovať v rámci justície aj zodpovednostná zložka.
Čiže, chcem vás ubezpečiť, že túto časť chcem svojimi nástrojmi, ktoré mám k dispozícii, samozrejme, posilniť.
Veľmi krátko k tomu, čo ste spomínali. Samozrejme, je to vytrhnuté z kontextu, keď ja som hovoril, že tie dôvody, ktoré boli vlastne dané na moje odvolávanie, sú smiešne. No ja len krátko poviem, že to slovo smiešne je synonymom v tomto prípade, aspoň ja som to tak myslel, je slovo, určitým spôsobom schizofrenické, áno, pretože na jednej strane mne je vyčítané, že akým spôsobom súdy rozhodujú. A na druhej strane, zároveň v tej istej vete bolo napísané, nie povedané, napísané, že ale veď predsa ani vláda, ani zákonodarný zbor, nebodaj ja, nie sme zodpovední ani nemôžeme zasahovať do súdnych rozhodnutí! Tak aký to je vlastne dôvod potom? Ja tomu nerozumiem, priznám sa, a pre mňa je to smiešne. Takže, toľko k tomuto.
Čo sa týka novelizácie. Naozaj, nejde o novelizáciu, ale o rekodifikáciu zákona, podľa ktorého konajú súdy. A to je Občiansky súdny poriadok. A pán poslanec, sami ste teraz povedali, a nielen vy, ale aj všetci ostatní, ktorí sa k tomu pripojili, aj pán poslanec Érsek, že ide o to, aby sa tá vymožiteľnosť zvýšila, aby súdy konali rýchlejšie, lebo keď neprichádza spravodlivosť včas, tak ako keby neprichádzala. No je to pravda. Ale na to treba vybudovať nástroje.
Veď predsa to nejde len tak, že zo dňa na deň teraz ja ako politik poviem, tak poďme teraz to urobiť inak. No nejde to, pretože ten systém je tak zložitý a ja ako advokát ho poznám, takisto aj ostatní, ktorí sú tu ako právnici, že to treba naozaj nastaviť veľmi pozorne a opatrne tak, aby sa nezboril ten systém, aby fungoval.
A preto ja hovorím, že sme začali od leta už pracovať na novom občianskom súdnom poriadku, kde sa podarí zjednodušiť konanie pre občanov, zrýchliť konanie pre občanov a aby sudcovia mali podstatne jasnejšiu a prehľadnejšiu situáciu v rozhodovaní a aby sa stali pánmi sporu, aby mohli jednoznačnejšie a rýchlejšie tie spory viesť. Aby neprichádzalo k prieťahom a aby dokazovanie neprebiehalo tak, ako prebieha.
Čiže, to sú len základné veci toho, čo chceme urobiť, ale to nejde zo dňa na deň, vážení! To nie je otázka, že ja poviem dneska, že chcem to inak. A zajtra to tak bude. To naozaj, to si musíte uvedomiť, že to je jeden zložitý proces. Nikto doteraz za celých dvadsať rokov, čo za dvadsať rokov, od roku 1963 platí Občiansky súdny poriadok. Od roku 1963, s vyše sedemdesiatimi zmenami.
Zatiaľ nikto nezmenil Občiansky súdny poriadok vo forme nového predpisu. A toto je moja ambícia. Takže neviem, čo ešte k tomu chcete počuť, ale vymožiteľnosť práva nejde zo dňa na deň zmeniť. Naozaj nie. Takže v tomto som s vami zajedno, že toto treba, toto treba riešiť.
A čo sa týka doručovania napríklad, pán poslanec Gál spomínal, áno, pripravujeme elektronické doručovanie vo forme dátových schránok, ale to tiež nejde zo dňa na deň urobiť. Takže chystáme to, áno. Máte pravdu. Je to dôležité. A podstatne sa tým zrýchli konanie a taktiež obštrukcie sa odstránia vo forme fikcie doručenia.
Ale mohol by som tu ešte dlho rozprávať, nechcem zdržovať debatu, samozrejme, takže v ďalšom budem reagovať tiež.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Správu o základných otázkach justície, ktorá je iniciatívnym materiálom vlády Slovenskej republiky a ktorý vláda zobrala na vedomie dňa 5. decembra tohto roku.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení okrem iného zaviazala vytvoriť predpoklady na obnovenie dôvery v súdnictvo, zvýšenie vymožiteľnosti práva a eliminovanie prieťahov v súdnom konaní. Vymožiteľnosť práva, dĺžka konania, efektívnosť konania majú vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. Obzvlášť v období hospodárskej a finančnej krízy je nevyhnutné, aby výkon súdnej moci bol čo najefektívnejší pri súčasnom rešpektovaní ústavného trojdelenia moci a nezávislosti výkonu súdnictva.
Dĺžka súdneho konania je dlhodobým a výrazným problémom slovenskej justície, hoci dochádza k postupnému skracovaniu jej priemernej dĺžky. V oblasti dĺžky súdneho konania pristúpilo ministerstvo spravodlivosti k novému prístupu vo vzťahu k odstraňovaní reštančných vecí.
Ešte v letných mesiacoch tohto roku sa uskutočnilo rozsiahle aktívne zisťovanie stavu reštančných vecí a prijatých opatrení. Predsedovia súdov dostali pokyn, aby dohliadli na riešenie týchto vecí, pričom prijaté opatrenia budú vyhodnocované vždy na polročnej báze. V záujme čo najefektívnejšieho postupu vo vzťahu k súdnym prieťahom bude v krátkom čase zriadený poradný orgán ministra spravodlivosti, ktorý bude pravidelne vyhodnocovať prijaté opatrenia.
Hneď po uvedení do funkcie bola z mojej strany vykonaná aj revízia k projektu informatizácie justície, pričom v zmysluplne a efektívne navrhnutých projektoch sa bude pokračovať, respektíve boli navrhnuté úpravy vychádzajúce predovšetkým z rozpočtového krytia v súčasnej finančnej situácii.
Nie je možné opomínať skutočnosť, že nezastupiteľnú úlohu pri výkone súdnictva majú aj zamestnanci súdov, keďže zabezpečujú podmienky pre každodenný výkon súdnej moci. V prebiehajúcom období sa začala riešiť dlhodobo neuspokojivo riešená problematika odmeňovania zamestnancov justície. V tejto oblasti sme dosiahli výsledky, ktorými je zmrazenie valorizácie platov sudcov za rok 2013, pričom takto získané finančné prostriedky budú použité v prospech zamestnancov súdov a udržania sociálneho zmieru.
V nadväznosti na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky dôjde k prehodnoteniu nastavenia takzvaných sudcovských zákonov. V snahe vyhnúť sa prehlbovaniu právnej neistoty je nevyhnutné poznať jasné stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky k jednotlivým sporným oblastiam vzťahu výkonnej, respektíve zákonodarnej moci k moci súdnej.
Svoje nenahraditeľné miesto v činnosti justície musí mať aj vyvodzovanie zodpovednosti v prípadoch morálneho a odborného zlyhania sudcov. Od volieb v roku 2012 bolo podpísaných šesť disciplinárnych návrhov z mojej strany voči sudcom, z nich dva sa v súčasnosti doručujú.
Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením začalo realizovať aj vážny a ambiciózny projekt na zefektívnenie súdneho konania, v histórii samostatnej Slovenskej republiky veľmi, veľmi unikátny projekt rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku.
Nový komplex právnych úprav vytvorí predpoklady na priblíženie spravodlivosti občanom a na účinný boj proti súdnym prieťahom. Dôraz bude kladený na zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, keďže odbremenenie od neefektívnych či obštrukčných úkonov prispeje k jeho zrýchleniu a skvalitneniu.
Súčasne s prácami na rekodifikácii procesného práva sa pracuje aj na rekodifikácii občianskeho práva hmotného Občianskeho zákonníka, aby Občiansky súdny poriadok so súvisiacimi predpismi nadobudol účinnosť súčasne s týmto Občianskym zákonníkom, ktorý bude obsahovo vychádzať z legislatívneho zámeru schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2009.
Skúsenosti s platnou právnou úpravou poukazujú na potrebu upraviť aj súčasné nastavenie trestnej politiky. Z tohto dôvodu pracuje ministerstvo spravodlivosti spolu s novelizačnými komisiami na zmenách oboch trestných kódexov pre trestné právo hmotné aj trestné právo procesné, pričom tieto komisie sú zložené zo zástupcov všetkých právnických stavov vykonávajúcich trestné právo. Predpokladom akýchkoľvek zmien bude dôsledné štatistické analyzovanie vývoja trestnej činnosti a uložených trestov.
Základným cieľom novelizovania trestných kódexov je vytvoriť spravodlivejší Trestný zákon a účinnejší Trestný poriadok, aby bolo možné účinne a rýchlo postihovať trestné činy, zvyšovať autoritu súdov a obmedzovať obštrukcie zo strany obvinených a obžalovaných.
Ďalšie systémové zmeny budú rozpracované v koncepcii stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktoré sa chystá na apríl budúceho roka a ktorým sa zároveň podrobnejšie rozpracujú pripravované opatrenia legislatívnej i nelegislatívnej povahy.
Podkladom pre dokončenie koncepcie budú aj výsledky prebiehajúcich diskusií na pôde novelizačných a rekodifikačných komisií, ktoré sme zriadili na pôde nášho ministerstva.
Na záver mi dovoľte uistiť vás, že vláda Slovenskej republiky i ja osobne podporujeme vedenie kultivovaného dialógu o stave justície, ktorého výsledky môžu významne prispieť k zvýšeniu dôvery občanov v právny štát.
Ďakujem pekne, skončil som.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa tiež mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa zabezpečuje riadna transpozícia smernice Rady č. 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužami, mužmi, pardón, a ženami v prístupe k tovarom a službám, ďalej len smernica, v reakcii na oznámenie Európskej komisie z júna tohto roka. V oznámení Európska komisia upozornila na nesprávnosť vymedzenia definície nepriamej diskriminácie a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 4. marca 2011, v ktorom súd vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný s účinnosťou od 21. decembra tohto roku. V návrhu zákona sa upravuje definícia nepriamej diskriminácie tak, aby bola v súlade so smernicou. A, samozrejme, aj s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie sa návrhom zákona ďalej odstraňuje výnimka, ktorá umožňovala pri poskytnutí poistenia a ďalších súvisiacich finančných služieb použiť pohlavie ako faktor pre výpočet príspevkov a dávok a následne tak vytvoriť rozdiely v príspevkoch a dávkach medzi mužmi a ženami. V nadväznosti na túto zmenu sa novelizuje aj zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa ďalej upravuje aj negatívne vymedzenie diskriminácie v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami. V tejto súvislosti sa rozširuje možnosť ich prijatia pre všetky subjekty verejnej správy a poskytuje sa táto možnosť aj iným právnickým osobám. Návrhom sa reaguje na dlhodobé problémy aplikačnej praxe a odporučenia Európskej únie a výboru pre odstránenie diskriminácie žien pri OSN. Návrh tohto zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh tohto zákona bol predmetom riadneho, teda pardon, skráteného pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 31. októbra 2012. Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Veľmi krátko chcem zhodnotiť diskusiu aj návrhy, ktoré boli predložené v druhom čítaní. V podstate som rád, že táto v podstate novela Obchodného zákonníka predložená bola zhodnotená prevažne pozitívne, a myslím si, že to bude mať naozaj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v Slovenskej republike. A čo sa týka jednotlivých pozmeňujúcich návrhov, chcem krátko zareagovať.
Myslím si, že návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Košútová v podstate len zvýrazňuje právny stav alebo zvyšuje možno právnu istotu občanov, ktorí nie celkom sú v práve zbehlí, pretože v podstate nemení obsahovo nič, len teda zvýrazňuje, že ak sa osobitný zákon rozhodne určiť kratšiu lehotu splatnosti, tak potom sa nepoužije Obchodný zákonník, ale táto zásada platí aj bez takto zvýrazneného ustanovenia, čiže nemám žiadne námietky.
Čo sa týka návrhu poslanca Martina Chrena v podstate tam ten vzťah medzi § 386, ktoré kogentné ustanovenia § 379, ktoré dispozitívne ustanovenie, myslím, jasne popisuje aj pani profesorka Ovečková vo svojich komentároch, čiže tam nevidím nejaký dôvod na to, aby sme prijímali osobitnú právnu úpravu, navyše odvolávanie sa na českú právnu úpravu asi nie je úplne správne a je dosť zjednodušujúce, pretože slovenské súdy musia vychádzať zo slovenskej právnej úpravy, aj keby sme priamo porovnávali § 386, tak je tu ešte § 379 Obchodného zákonníka a ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré musí príslušný súd brať do úvahy pri výklade. Takže nie celkom si myslím, že sa viem stotožniť s týmto návrhom.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Madeja, myslím si, že je to návrh, ktorý má reagovať a myslím si, že celkom správne na prípady falšovania podpisov a zmocňovania sa teda spoločnosti, v prípade majetku spoločnosti bez toho, aby tieto vôbec zareagovali alebo zistili vôbec, že sa niečo deje a rýchlym predajom potom majetku tejto spoločnosti dôjde k nenávratným škodám. Aj keď na druhej strane vnímam to, že sa trošku zvýši zase určitá administratíva pre podnikateľov, ale myslím si, že je to v ich záujme. A čo sa týka osvedčovania podpisov, Obchodný zákonník nikde nevymedzuje, že by malo ísť o nejaké osvedčovanie podpisov len notárom alebo len matrikou, ale myslím si, že všeobecne sa hovorí v celom Obchodnom zákonníku o osvedčovaní podpisov, takže pri procedúre samotného, povedzme, zápisu nejakej zmeny alebo prvozápisu by došlo k nejednotnej situácii, kde vlastne iné podpisy by bolo potrebné overiť akokoľvek a tento jeden podpis v prípade takejto zmeny by mohol osvedčovať len notár, čiže nebolo by to asi konzistentné s ostatnou právnou úpravou.
Inak, čo sa týka samotného návrhu, ten podporujem, no a čo sa týka pozmeňujúceho návrhu poslanca pána Kondróta, úprimne povedané, ja nie som za to, aby sa takýmto spôsobom menila legislatíva, ale na druhej strane vnímam veľmi citlivo aj to, čo je obsahom tohto návrhu, a vnímam aj to, že tu nejde o absolútnu exekučnú imunitu, tak ako je to možno vnímané na prvý pohľad, ale ide len o ochranu samotnej infraštruktúry, to znamená len časti majetku, ktorý tvorí samotné letisko. To znamená, že nejde o absolútnu exekučnú imunitu. A vnímam aj to, že vlastne ten majetok bol pôvodne chránený takýmto spôsobom, ale tým, že prišlo k presunom majetku medzi samosprávou a štátom, tak vlastne táto imunita padla. A myslím si zároveň aj tiež to, že ide naozaj o ochranu infraštruktúry, ktorá je veľmi ťažko potom opäť získateľná, respektíve vybudovateľná, takže tento návrh v konečnom dôsledku z hľadiska obsahového, to chcem zdôrazniť, podporujem. Ďakujem pekne.