Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán predkladateľ, milí kolegovia, kolegyne, v krátkosti zhrniem, pretože som včera prerušila svoje vystúpenie, a v krátkosti poviem dvomi slovami, čo vlastne bolo v prvej časti môjho vystúpenia, kde som poukázala na negatívny demografický vývoj, ktorý nie je len na Slovensku, ale ktorý je aj v Maďarsku, v Poľsku a v okolitých členských krajinách, takisto na negatívny vplyv krízy. A povedala som, že takáto situácia si jednoznačne vyžadovala a vyžaduje riešenia.
Po prvých reformách a riešeniach problémov s udržateľnosťou financovania systému nepomohla ani finančná a dlhová kríza v Európe, ktorá sa aj v našom regióne prejavila najmä poklesom výkonu ekonomiky, postupným zadlžovaním a nárastom potreby krytia deficitu. Nedostatkom financií v prvom priebežnom pilieri bolo spôsobené práve aj vplyvom negatívneho vývoja hospodárstva, ale aj zlým nastavením sporenia v druhom pilieri.
Chcela by som tak, tak svojimi slovami povedať, pretože v tomto parlamente som už takpovediac trošku dlhšie a musím povedať, že som očakávala možno od opozície, že privíta, že sa snažíme konsolidovať financie. Pretože dennodenne to tu zaznievalo, keď sme urobili nejaký zásah, ktorý bol v prospech sporiteľa v druhom pilieri, že prečo stále iba druhý pilier, keďže ten prvý pilier, to sú spojené nádoby, a bez konsolidácie financií. Vždycky bolo po tom volané, nikto sa k tomu neodhodlal vlastne, takže my vlastne potrebujeme teraz konsolidovať finančné prostriedky aj v prvom pilieri.
A vrátim sa ešte trošku do minulosti, pretože prvý pilier v roku 1998 vykazoval, vykazoval plusové čísla, až nastavením predčasného dôchodku, čiže v roku, 1. 1. 2004, keď pán Kaník nastavil predčasný dôchodok vo veku od 45 rokov, tak vtedy nastal už prvý deficit Sociálnej poisťovne a ten prvý deficit sme zaznamenali vo výške 9 mld. korún.
Ak si pozrieme vývoj deficitu dôchodkového poistenia, tak zistíme, že deficit od roku 2000 je na úrovni 924 mil. eur v Sociálnej poisťovni. Dovolím si tvrdiť, že k tomuto deficitu prispel aj Kaníkov návrh v roku 2004 o predčasných dôchodkoch, ale aj v 2005. roku, kedy zase opäť pán bývalý minister Kaník prehĺbil deficit z mínus 483 mil. eur na 1,69 mld. nastavením druhého piliera. Všetci dobre vieme, že v roku 2005 sa zaviedlo sporenie v druhom dôchodkovom pilieri a následne túto, povedzme si, dieru sa snažil štát vykryť z transferov predaja SPP a iných finančných položiek.
Preto sa teraz čudujem, že pán Kaník sa pravidelne prihlási do rozpravy a rozpráva o tom, ako chceme tento, ako to on nazval personifikovane, vred prelepiť. Ale ja si myslím, že tento vred je tam skutočne už veľmi-veľmi dlhé obdobia a tento deficit je veľmi dlho otvorený a skutočne sa iba pláta, láta a máme s ním problémy od začiatku. A myslím si, že my musíme byť zodpovední za dôchodky nielen budúcich generácií, ale aj za dôchodky terajších starých rodičov, našich rodičov a musíme udržať dôchodkový systém taký, aby bol funkčný pre všetky generácie.
Všetkým je nám jasné, ako v koalícii, tak aj v opozícii, že zmeny sú neodvratné. Tak ako v prvom pilieri, tak aj v druhom pilieri, pretože prvý pilier je rovnako kľúčový, čo sa týka nastavenia druhého piliera, a sú to dve neoddeliteľné nádoby.
Moje výhrady, ako som povedala, nie sú u kapitalizácie, pretože kapitalizáciu považujem aj tretí pilier, ale k jeho nastaveniu ako takému. Jemne sa dotknem histórie a možno aj obrovských optimistických predpokladov. Musím tu povedať, pána Kaníka už spomínam tretíkrát, nieže by som bola zaťažená, ale pán Kaník najviac, najviac teda, najviac, najviac podielu práce dal do dôchodkového systému, ktorý sľuboval sporiteľom 6-percentný rast vkladov, čo by ani v čase bez krízy a konjunktúry nebolo reálne, a dnes sa ukazuje, že zhodnotenie peňazí v druhom pilieri je hlboko pod infláciou.
Pri naštartovaní druhého kapitalizačného piliera bola použitá zavádzajúca, ba až klamlivá reklama, ktorá lákala ľudí do druhého piliera bez toho, aby vedeli použiť jeho výhodnosť či nevýhodnosť z hľadiska ich veku či príjmu. Rovnako sa zaviedol povinný vstup mladých ľudí do druhého piliera bez možnosti rozhodnúť sa a vybrať si. V dnešnej novele zákona toto upravujeme následne.
Musím povedať, že toto je jeden z pozitívnych prvkov, pretože v žiadnom štáte a v žiadnej krajine nie je to nastavené tak, aby musel občan, akonáhle dovŕši vek a prvýkrát vstúpi do zamestnania, vstúpiť okamžite do druhého piliera.
Povinný vstup mladých ľudí bude nahradený dobrovoľným vstupom. Rozhodnúť sa o vstupe do druhého piliera je možné až do 35. roku života. Toto rozhodnutie môže urobiť každý, kto sa prvýkrát zamestná a stane sa dôchodkovo poisteným. Ak vnímame dobrovoľnosť vstupu do druhého piliera ako slobodu jednotlivca rozhodnúť sa o využití určitého finančného produktu, uznávame jeho ústavou garantované právo na slobodu rozhodovania. Dôvera v druhom pilieri individuálnou preferenciou určitého okruhu sporiteľov a nemôže byť štátom nanútená ostatným sporiteľom, ktorí tieto preferencie nemajú.
Ďalej upravujeme, od 1. októbra 2012 sa navrhuje úprava sadzby na starobné dôchodkové poistenie na 4 %. Stabilita systému je dôležitá a vychádzame z toho, že pôvodné nastavenie vo výške 9 % už v čase prijímania zákona o druhom pilieri bolo príliš vysoké, na čo slovenská ekonomika už v tomto čase nemala. Samozrejme, už som tu hovorila, že bol podaný pozmeňovací návrh, ktorý z večera do rána prišiel do parlamentu a zo 6 % bolo 9 % bez akejkoľvek, bez akejkoľvek analýzy, bez akéhokoľvek prepočtu. Tento návrh podali poslanci KDH pán Brocka. Pán Brocka, viem, že mi tu bude okamžite vracať v mojich mandátoch, lebo iný argument nemá, ale my sa teraz bavíme o druhom pilieri, takže jednoznačne si myslím, že to bolo urobené nesystematicky, chaoticky a bez akýchkoľvek prepočtov.
Prepočty hovoria o nastavení príspevkov do druhého piliera niekde na úrovni 3,7 %, keď to prepočítame, čo my dnes upravujeme na 4 % a ešte pridávame daňovú výhodu vo výške 2 %. Je to inšpirácia z Českej republiky, ale slovenskí sporitelia budú mať možnosť prispievať si okrem zákonom určenej výšky príspevku aj dobrovoľne, pričom tento dobrovoľný príspevok bude daňovo odpočítateľnou položkou vo výške 2 % z čiastkového základu dane.
Tu musím povedať, pretože stále tu počúvame, že ubližujeme sporiteľom, ktorých je milión a pol, robíme problémy sporiteľom. Ja si myslím, že tieto problémy sporiteľom ste urobili vy, keď ste zle tento systém nastavili. Pretože, ako som povedala, bez toho, bez akýchkoľvek prepočtov ste menili z večera do rána percentá, raz to bolo 6 %, raz to bolo 9 % a bez akéhokoľvek výpočtu, argumentov ste zmenili tieto percentá. Ja chcem podotknúť, ako som na začiatku rozprávala, ani v jednej krajine, ktorá je okolitá, ktorá má takéto kapitalizačné piliere nastavené, ani v jednej krajine nie sú nastavené percentá na 9 a 9 %. Pretože si myslím, že tam rozumne zvážili, poučili sa z chýb Slovenskej republiky, lebo ja to považujem za chybu, pretože sme to zobrali z Čílskej republiky, kde dôchodkový systém padol, a to nemôžete poprieť, a viac ako 60 % sporiteľov si nenasporilo, nenasporilo si na svoje dôchodky.
Viete, možno tá cesta, v Čile je horúco, keď ste boli na tú služobnú cestu, tak proste tam ste to nejakým spôsobom pochytili, priniesli ste to do Slovenskej republiky, ale ani jedna krajina takéto nastavenie neprijala. Pretože keď si zoberiete, Poľská republika ako nastavila 3,7 % a Česká republika ide nastaviť, a teda nastavila kapitalizačný pilier na 3 % s tým, že občan musí povinne si dať 2 % a až potom mu štát alebo teda prispeje tých 3,7 % a takýmto spôsobom sa nastaví vlastne kapitalizácia.
Takže myslím si, že skutočne si povedzme, či okolité krajiny majú ministrov, ktorí nie sú schopní, či všetky okolité krajiny vlastne nevedia, ako sa má robiť kapitalizácia, ale myslím si, že sa poučili z našich hrubých chýb pri nastavení, z našich hrubých chýb, a preto raz a navždy si povedzme, že treba jednoznačne povedať, že treba mať odvahu na to, aby sme kapitalizačný systém nastavili do budúcna tak, aby bol funkčný. Chcete, aby sme sa dohodli na nejakom zákone, ktorý by týmto ľuďom na ústavnom zákone niečo garantoval. Áno, môžme občanom garantovať, ale garantujme im reálne veci, garantujme im výnosy a garantujme im to, že z druhého dôchodku skutočne budú poberať dôchodok, lebo dnes ešte ani nevieme, čo bude stáť renta. Dnes to nemáme zadefinované.
A keďže som už, už tak zašla, tak poviem jedno. Na výbore z minulého roku si pamätám, je tu bývalý pán minister Mihál, ja si to pamätám, keď pán Štefanec a neviem, ktorý to tam bol poslanec, začali, doslova prosili pána Mihála, aby zadefinoval, aby zadefinoval, čo bude stáť renta. Čo bude stáť renta. Pretože nemáme to definované. Máme to v zákone, ale DSS-ky to nechcú prijať. A vaši poslanci, vaši poslanci o to prosili, pretože sú v druhom pilieri a pretože nevedia, aký budú mať z druhého piliera dôchodok.
Pán Kaník sa na mňa usmieva, to sa teším skoro ráno. (Reakcia poslanca.) Pán Kaník, tak sa pekne usmievate, ma to teší skoro ráno.
Ak porovnávame dôchodkové systémy v okolitých krajinách (smiech v sále.), tak zistíme...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pokračujte, pani poslankyňa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Áno, to je pekné, keď sa snemovňa usmieva, znamená, že súhlasí, všetko je v poriadku, ráno sme sa vyspali, nech to vydrží celý deň. (Reakcia ministra.) Áno, áno, pán minister, aj pán minister sa usmieva, výborne.
Ak porovnáme dôchodkové systémy v okolitých krajinách, tak zistíme, že práve takýmto nastavením sa blížime k štandardu v okolitých štátoch. A keďže už som spomenula, lebo vidím, že máme tu aj pána Mihála, veď aj pán Mihál, médiá to uviedli, pán Mihál, nie ja, že aj vy ste chceli ísť okamžite do úpravy druhého piliera, okamžite ste chceli ísť, ale, samozrejme, okamžite ste narazil na bariéru tuná usmievajúcich sa pánov z SDKÚ a tí vám nedovolili urobiť taký zásah, ku ktorému my dnes máme odvahu a hovoríme, že ak takýto zásah urobíme, budú to štandardné podmienky ako v okolitých krajinách.
Porovnajme si príspevkové sadzby v okolitých krajinách, to som povedala, čiže už ani nemusím, ale poviem v tejto súvislosti, druhý pilier by mal fungovať od roku 2013 v Českej republike, tak ako som pred chvíľou povedala, tromi percentami, ale ďalšie dve si budú musieť povinne dať občania a môžu sa prihlásiť, ale v roku 2012 na báze dobrovoľnosti. Ja som ešte nepostrehla, aby taká bombastická kampaň, ako bola u nás na Slovensku za toľké peniaze, aby prebiehala v Českej republike. A pritom majú nastavené, že ľudia sa môžu prihlásiť iba v roku 2012 a na báze dobrovoľnosti. Čiže nútiť niekoho a porušovať ústavu, myslím si, že nie to to správne.
V súvislosti so zavedením dobrovoľných príspevkov sa úpravou v § 26 zakotvuje ďalej povinnosť, pretože sme povedali, že zamestnanec si môže dobrovoľne odvádzať 2 %, ale môže si on dobrovoľne odvádzať aj vyššiu čiastku, čiže zakotvujeme v tomto zmysle zase, aby ten sporiteľ mal istotu, že mu zamestnanec odvedie tieto finančné prostriedky, tak ho chránime teda a istíme to, že jeho peniaze sa skutočne dostanú na jeho kapitalizačný účet, čiže to istíme úpravou § 26 a zakotvujeme povinnosť zamestnávateľa odovzdávať dobrovoľné príspevky zaplatené jeho zamestnancom.
Novela zákona o sociálnom sporení uvádza, že DSS-ka má povinnosť spravovať dva fondy. Nikto nevylučuje, že DSS-ka môže mať štyri fondy, môže mať viac fondov, ale povinnosťou je spravovať dva fondy: jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond. Okrem týchto dvoch dôchodkových fondov umožňuje zákon spravovať aj ďalšie dôchodkové garantované alebo negarantované podľa uváženia správcu dôchodkových fondov a požiadaviek sporiteľov. Dôchodkové správcovské spoločnosti preto nie sú nútené znižovať počet dôchodkových fondov, práve naopak, podľa súčasnej právnej úpravy môžu ponechať aj doteraz vytvorený indexový dôchodkový fond, prípadne vytvoriť nové dôchodkové fondy, ktoré by napríklad kumulovali aj výhody akciového a indexového dôchodkového fondu, a tým by mohli byť atraktívnejšie pre sporiteľov. Takýmto spôsobom by mohli dôchodkové správcovské spoločnosti zatraktívniť svoju ponuku a získať tak aj nových klientov.
Máme vedomosť o tom, že mnoho ľudí ani nevie, v akom dôchodkovom fonde sa momentálne nachádza, či je to fond garantovaný, alebo negarantovaný, a preto do budúcnosti zavádzame aj povinnosť správcovských dôchodcovských spoločností oznamovať listom, v akom fonde je sporiteľ a prehľady o sporeniach.
Tu by som sa tiež zastavila. Je to vysoko pozitívny krok, pretože skutočne napovedala by som, že ľudia sa nezaujímajú, povedala by som, že to nie je nejakou tradíciou, tradíciou slovenského národa proste ísť do nejakých investícií. Aj keď si zoberieme štatistiky, ľudia nevkladajú veľa peňazí do fondov, viac-menej vkladajú peniaze na istotu, vkladajú ich na svoj sporivý účet. A preto my tu zavádzame opätovne jeden veľmi pozitívny prvok, a to taký, že DSS-ky budú sporiteľom negarantovaných fondov zasielať listom poučenie o rizikách spojených u zúčastňovaných negarantovaných fondov, takisto v akom stave sú tieto fondy. A tí, ktorí nezašlú vyhlásenie o svojom rozhodnutí zotrvať v negarantovanom dôchodkovom fonde v stanovenej lehote, budú automaticky preradení do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, keďže sa predpokladá pasívny postoj sporiteľov.
A opätovne vychádzame z toho, keď si zoberieme štatistiky z bánk, ľudia nie sú tradične na Slovensku investori v svojich financiách, ale sú klasickí sporitelia a ukladajú si na klasické účty. A my tých ľudí musíme upozorniť a tí, ktorí sú, ktorí dokážu jednoducho so svojimi peniazmi nakladať tak, že si chcú kupovať nejaké, alebo chcú vstupovať do nejakých rizikovejších fondov, tým bude to umožnené, ostatní budú upozornení a možno, možno vlastne tým aj pádom títo ľudia budú vedieť, vôbec kde sa nachádzajú, pretože oni ani nevedia. Pretože ak mladý sporiteľ vstúpil do druhého piliera bez toho, aby mu to niekto oznámil, pretože to bolo povinné zo zákona, zaradili ho do nejakého fondu a ten človek ani nevie absolútne, čo sa deje s jeho peniazmi, kde sa jeho peniaze nachádzajú. A toto považujem za vysoko pozitívne, vysoko pozitívne pre občanov, pretože tá informovanosť je veľmi dôležitá.
Sporitelia môžu naďalej rozložiť svoje peňažné prostriedky, však najviac medzi dva dôchodkové fondy, z toho jeden musí byť dlhopisovo garantovaný dôchodkový fond, kombináciou bezrizikového aktíva garantovaného dôchodkového fondu s iným rizikovým aktívom, akýkoľvek iný negarantovaný dôchodkový fond si môže sporiteľ vytvoriť optimálne portfólio, kde určite jeho, alebo by mali byť jeho prostriedky zhodnocované, pretože budú aj zaručené tým, že je aj v garantovanom fonde.
V procese zlučovania dôchodkových fondov sa priznáva zvýšená ochrana majetku sporiteľov v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Jednak sa zakazuje zlúčenie garantovaného dôchodkového s negarantovaným dôchodkovým fondom. Čiže zavádzame akýsi poriadok v týchto fondoch, pretože presne špecifikujeme, ktoré fondy sú garantované, ktoré sú negarantované, sporiteľ si môže vybrať, že má časť peňazí v garantovanom, časť má v negarantovanom. A takisto urobíme poriadok v tom, že nemôžu sa fondy ľubovoľne medzi sebou zlučovať, ale môžu sa zlučovať len garantované fondy s garantovanými fondami a negarantované fondy s negarantovanými fondami. Ak je nástupníckym dôchodkovým fondom negarantovaný dôchodkový fond a súčasne sa zavádza povinnosť ešte pred zlúčením týchto dvoch dôchodkových fondov doplniť majetok v zanikajúcom garantovanom fonde, a to aj vtedy, ak nasledované obdobie ešte neuplynulo. To sú tiež veľmi pozitívne kroky, ktoré práve v tomto druhom pilieri zavádzame.
Sledované obdobie pri dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sa predlžuje na obdobie 10 rokov, pri tzv. nepovinných garantovaných dôchodkových fondoch to môže byť až 15 rokov. V dôchodkovom fonde sú uložené dlhodobé zdroje, ktoré je možné investovať do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, s vyšším výnosom, preto je vhodné dlhšie sledované obdobie.
A tu by som sa spýtala kolegov možno takú rečnícku otázku, vidím, že pán Kaník s pánom Mihálom sa radia. Prečo ste nepredĺžili? Stále ste kritizovali, že nie je možné dobre investovať, že nie je dobre možné investovať do dlhopisov, pretože je krátka doba porovnateľnosti, stále ste nás tu bombardovali od rána do večera, proste aké my sme urobili zásahy, ako my sme poškodili druhý pilier. Prišli ste k vláde, vážení, a čo ste urobili? Ste predĺžili obdobie na 9 mesiacov. No hurá! Hurá, zo 6 na 9. A my teraz čo robíme? No robíme opätovne pozitívny krok pre sporiteľov, skúste mi na to potom odpovedať, páni kolegovia, pán Kaník, nemračte sa, ešte ste sa smial pred tým, pretože je to dobré a pozitívne. (Smiech v sále.) 15 rokov ideme predĺžiť, to znamená, že ak na 15 rokov my predĺžime, tak automaticky za 10 rokov sledovania, alebo 15, môžte nakúpiť dlhopisy. Môžte nakúpiť dlhopisy. Určite môžte.
Čiže vy ste to stále kritizovali a nakoniec ja neviem, či ste mali zviazané ruky, alebo to, čo ste rozprávali, ste nemohli urobiť, ale ste to predĺžili na 9 mesiacov a my to dneska predlžujeme na 10 až 15 rokov, a to z toho dôvodu, že v dôchodkovom fonde sú uložené dlhodobé zdroje, ktoré je možné investovať do dlhopisov s dlhšou dobou splatnosti, s vyšším výnosom, preto je vhodné dlhšie sledovacie obdobie. Čiže tým pádom, že my to predlžujeme, automaticky by sme teda, alebo by sme teda chceli, lebo zákon nikdy, nikdy neurobí nič automaticky, pretože za všetkým sú DSS-ky, ale aspoň umožní, aspoň umožní zhodnocovanie alebo lepšie zhodnocovanie týchto peňazí. A my to predlžujeme na obdobie 15 rokov, čo opätovne považujem za vysoko pozitívny krok pre sporiteľov v druhom pilieri.
Navrhuje sa uvoľnenie pravidiel pre nákup prevoditeľných cenných papierov z nových emisií, to je opäť ďalší pozitívny krok.
Odplata za správu akciového portfólia je náročnejšia a drahšia, a preto sa navrhuje vyššia odplata za správu v prípade negarantovaných dôchodkových fondov ako v prípade garantovaných fondov. Cieľom vyššej odplaty za zhodnotenie je motivovanie DSS-iek, aby dosahovali vyššie výnosy, keďže ich investovanie je v súčasnosti až príliš konzervatívne. Zníženie odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu a poplatku Sociálnej poisťovni za výber príspevku do druhého piliera bude znamenať vyššiu silu príspevkov, ktorá môže byť ďalej investovaná a zhodnocovaná.
Tu sa ešte, vážené dámy a páni, zastavím, pretože toto stále kritizujete, že sme pridali DSS-kám na poplatkoch, a dokonca - ja by som to ani nevypustila z úst -, ale dokonca tvrdíte, že nejakým spôsobom sme ich chceli motivovať. Áno, my sme ich chceli motivovať, máte pravdu. Chceli sme ich motivovať, pretože poplatok bude tým vyšší, čím vyšší bude výnos. A komu prospeje, vážení, vyšší výnos? A komu prospeje, vážení, vyšší výnos? No predsa prospeje sporiteľovi. Prospeje sporiteľovi.
A keď ste kritizovali zásahy do druhého fondu, tak ste vtedy vykladali, aby sa DSS-ky proste zamiešali do tejto diskusie. A potom ste vzápätí povedali, že DSS-ky, to sú nič, to sú len správcovia peňazí, čo oni sa majú miešať, keď sú to politické záležitosti. Dneska sa DSS-ky nemiešajú, lebo ste im to povedali, dnes sa už rozprávate, že sa zase majú miešať. Tak viete, trošku to fakt máte také... (Reakcia z pléna.) Veď to sú vaše slová, pán Kaník, že DSS-ky sú čiste iba správcovia, ktorí vykonávajú nejakú prácu a nie sú o tom, aby rozhodovali o politickej... (Reakcia poslanca.) Tak.
No, čiže chcem povedať, tým, že sme my zvýšili poplatky, čo nás obviňujete, čím bude vyšší výnos, tým bude vyšší poplatok. Veď to je také porovnateľné, ako keď máte vyšší vklad v sporiteľni alebo banke a máte úrok a zvýšite niekomu úrok a on má vyšší vklad, tak automaticky má vyšší výnos. Takže aj tie DSS-ky my motivujeme, aby z vyšších vkladov sporiteľov sme im dali, samozrejme, vyšší poplatok, lebo spravujú vyššie účty. A ja sa pýtam, je to niečo zlé? Automaticky je to jasné, že tie DSS-ky motivujeme, aby tí sporitelia mali viac na účtoch. Čo to rozprávate?
Navrhuje sa zníženie hornej hranice odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu z 1 % na 0,75 %. Vidím, že mnoho kolegov si tu píše poznámky a ja som si také predsavzatie dala, tu sedí pán Hraško, že ja by som poprosila, aby faktické otázky alebo tí, ktorí vystupujú k druhému pilieru, aby aspoň povedali vo svojom vystúpení, čo je to napríklad osobný mzdový bod alebo mzdový bod. To by som bola veľmi rada, lebo všetci vystupujeme a nevieme ani podstatu. Čiže ja som hovorila, že sa aj opýtam tých rečníkov, aby mi vysvetlili napríklad takúto otázku, keď sa miešajú do dôchodku. Lebo ja by som v živote nevystupovala k energetike napríklad, ale všetci sme odborníci na dôchodky a možno podaktorí ani nevieme, čo sú to osobné mzdové body, čo sú to, jaké sú to fondy a tak ďalej a tak ďalej, ale vystupujeme. Ale určite sa prihlásime zase, no (rečníčka mávla rukou), zase všetci. (Smiech v sále.) Zase všetci. (Smiech v sále a potlesk.)
Ale pán Hraško keby mi vedel povedať, čo je to osobný mzdový bod, bola by som rada. Ako sa vypočíta, pán Hraško, lebo určite sa prihlásite, však? (Reakcia poslanca.) No ale viete, čo je osobný mzdový bod? Povedzte, no vidíte. (Smiech v sále.) No vidíte.
Navrhuje sa zníženie hornej hranice odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu z 1 % na 0,75 %. Nová úprava podmienok uzatvorenia zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, zhrnuté v skratke, čl. 4 mení a dopĺňa zákon 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V náväznosti na zmeny čl. 1 mení príslušné ustanovenia zákona, upravuje sadzby odvodov na starobné dôchodkové sporenie a zavádza ďalšie zmeny, medzi ktoré patrí zavedenie zásady úplnej dobrovoľnosti pre vstup do druhého piliera, založenej na rešpektovaní slobody rozhodnutia sa jednotlivca pre taký vstup až do veku 35 rokov. Navrhovanou úpravou sa tiež zreálňuje výška niektorých odplát a liberalizuje sa právne prostredie pre štruktúru dôchodkových fondov pri zachovaní možnosti rozloženia dôchodkových úspor medzi dva dôchodkové fondy.
Vládny návrh zákona takisto vytvára priestor pre možnosť sporiteľa priplácať si dobrovoľný príspevok na svoj osobný dôchodkový účet, zároveň sa navrhuje otvorenie druhého piliera v trojmesačnom období od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012. Je to taktiež pozitívna zmena, aj keď možno so mnou niektorí nebudú súhlasiť, lebo povedia, že opäť otvárame druhý pilier. Áno, pretože robíme zásadné zmeny. My robíme zásadné zmeny pri šporení do druhého dôchodkového piliera, ale tieto zásadné zmeny sú totožné s inými krajinami, ktoré zaviedli druhý kapitalizačný pilier. To znamená, že nastavujeme štandardy týmito zmenami, tak ako je to v iných štátoch. A nikoho nejdeme z druhého piliera ani vháňať, ani vyháňať, ale jednoducho aby si sporitelia mohli za toto krátke obdobie troch mesiacov uvedomiť tieto zmeny a mohli sa dobrovoľne rozhodnúť, či zostanú v druhom pilieri, či tam vstúpia do druhého piliera. Čiže je to krátke prechodné obdobie nie na to, aby sme tých sporiteľov vyháňali, ale na to, aby pri týchto zmenách, pri týchto zmenách dávame možnosť sporiteľom, aby sa slobodne rozhodli, čo a ako ďalej chcú pokračovať vo svojom sporení. To znamená, že im dávame možnosť výberu, pretože v celej tejto novele dávame ľuďom možnosť výberu. Nenútime ich, netlačíme ich do ničoho, ale dávame im možnosť výberu.
Druhý pilier sa otvorí na tri mesiace, ako som už povedala, od 1. októbra 2012 do 31. decembra 2012, pre vstup, ale rovnako aj výstup. Jeho cieľom je, že sa zásadne menili parametre, som povedala, sporenia v druhom pilieri, aby si ľudia mali možnosť rozhodnúť, či budú mať záujem o zapojenie sa do druhého piliera, a umožní im vstup, osobám sporiteľom, ktorí budú mať záujem len o prvý pilier, alebo budú mať možnosť vstúpiť aj tí, ktorí chcú sporiť v druhom pilieri. Nie je to žiadne vyháňanie klientov.
Vieme, že ekonomický vývoj je vždy cyklický, kde sa strieda ekonomická konjunktúra často s krízou, a my v snahe, aby sme udržali dôchodkový systém, konsolidovali finančné prostriedky a pomohli klientom s prehľadnosťou, výnosnosťou a nakoniec zabezpečili ľuďom poberanie dôchodku tak, ako je to v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, predkladáme tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú tieto zákony.
Spomenula som pred chvíľou a už na koniec poviem, že vždy nie je ekonomický rast. A preto vieme a viete to aj vy a vieme to aj my všetci, že zákony samy osebe, samy osebe zákony nemôžu nikdy vyriešiť ekonomickú podstatu, ktorú regulujú. Ale túto ekonomickú podstatu dokážu regulovať. Môžu však vytvoriť také predpoklady pre jej pozitívne riešenie, a preto si myslím, že tento zákon ponúka takúto alternatívu, štandardnú alternatívu, ako je to v iných európskych krajinách. A preto by som, si myslím, že by sme sa mali nejako dohodnúť a podporiť ho, aj koalícia, aj opozícia, pretože štandardne nastavuje podmienky, ako je to vo vyspelých ekonomických štátoch.
Ďakujem veľmi pekne. Skončila som, pani predsedajúca. (Potlesk.)