Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

5.12.2013 o 14:04 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.3.2014 16:09 - 16:12 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o krátkodobom nájme bytu. Vláda predmetný zákon schválila na svojom rokovaní dňa 8. 1. 2014 uznesením č. 15/2014. Účelom návrhu zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného nájomného bývania na Slovensku.
Z analýzy, ktoré, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18. 12. 2013 uznesením č. 726/2013 pod názvom Návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republike, vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom stanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Navrhovaná právna úprava, ktorá má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je potrebná aj s ohľadom na odchýlnu úpravu v nájme, možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, uplatnením možnosti zmeny právneho režimu v prípade nesplnenia daňovej registračnej povinnosti, ďalej odchýlnou úpravou pri neplatnom skončení nájmu, tiež v zádržnom práve, v prechode nájmu, v peňažnej zábezpeke a podobne.
Osobitný právny režim zákona sa nevzťahuje na sociálne byty, sociálne nájomné byty, byty, ktoré boli financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, služobné a družstevné byty. Cieľom návrhu zákona je zvýšením právnej istoty pre nájomcu, ale aj prenajímateľa zvýšiť v súčasnosti spiaci potenciál budúcich prenajímateľov a tak ich motivovať a tiež rozvinúť segment tzv. trhového nájomného bývania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.1.2014 14:09 - 14:13 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, páni poslanci len stručne zareagujem, pretože už tie technické veci sa budú riešiť v druhom čítaní.
Pán poslanec Poliačik, prax ukázala, že bez takéhoto režimu lex specialis nefungujú tieto právne vzťahy, ktoré sú založené na báze dohody zmluvných strán. Dlhodobé nájomné je s možnosťou dvojnásobného predĺženia o dva roky, čo v praxi znamená, že podľa tohto zákona je možné po dodatku uzatvoriť nájomnú zmluvu v dĺžke trvania šesť rokov, ale zas nič nebráni zmluvným stranám, aby si založili po šiestich rokoch taký istý nový právny vzťah.
Čo sa týka súčasných alebo stávajúcich vzťahov, retroaktívne tento zákon nemôže vstupovať do týchto stávajúcich zmlúv. Fakt je ten, že práve preto, že nie je veľa tzv. takýchto nájomných vzťahov okrem tých, ktoré sú charakteru tzv. chráneného bývania, to je, tie, ktoré som pred chvíľou citoval. Práve preto nerieši tie stávajúce vzťahy nájomné. A stávajúce vzťahy, ak sú neusporiadané, vyvážené, tak musia byť jednoducho ukončené a podľa tohto nového zákona znovu uzatvorené.
Pán poslanec Lipšic, absolútne to nemá súvis s voľbami, naopak, si myslím, alebo s nejakou politikou. Ja som tento problém riešil ešte ako poslanec Národnej rady a chcel som ho teraz ako člen vlády dotiahnuť s tým, že mám pocit, že z vašej strany to má nejakú volebnú rétoriku, pretože ten geniálny príklad ohľadne nízkej dojivosti kráv, mám pocit, že chcete aby sa ho uchopili tí, ktorí vám budú zvyšovať popularitu, ale preto režim lex specialis zavedený, pretože rekodifikácia Občianskeho zákonníka má byť, ako ste správne povedali, až v roku 2016 a táto doba sa nám zdá príliš dlhá na to, aby sme tento problém neuchopili a nepokúsili sa ho riešiť tak, aby sa naštartoval ten apetít prenajímateľov a developerov realizovať pri takejto zvýšenej právnej istote svoje byty v režime tzv. trhového nájomného bývania, pretože ten apetít bytov do osobného vlastníctva sa na Slovensku už vyčerpal a chce sa tu otvoriť priestor aj na to, aby sa realizovalo tak zdecimované trhové nájomné bývanie, ktoré na Slovensku určite existuje, aby sa naštartoval tento režim trhového nájomného bývania porovnateľný s inými okolitými krajinami. Čiže ak si myslíte, že to má nejaké politikum, tak politikum by to bolo pre mňa, ako aj pre moju politickú stranu SMER iba negatívne, pretože tento návrh zákona zavádza pomerne silné trhové pravidlá a, samozrejme, režim tzv. chráneného sociálneho bývania zostáva nedotknutý, ale určite z toho politické náboje nejaké ani ja, ani strana SMER nechce získať, ale chce otvoriť priestor takémuto segmentu v nájomnom bývaní, ktoré sa volá trhové nájomné bývanie. Zase len tá argumentácia, že prečo sa to otvára a či sa to dá uzatvoriť podľa súčasného právneho stavu. Ja som povedal, že je potrebná takáto novela aj s ohľadom na odchylnú úpravu, najmä čo som vymenoval možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, tiež uplatnením možnosti zmenu právneho režimu v prípade nesplnenia registračnej daňovej povinnosti, odchylná úprava pri neplatnom skončení nájmu a toto sú tie chyby, ktoré sú v súčasnom právnom poriadku definované a ktoré má ambíciu tento návrh zákona riešiť. Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.1.2014 13:54 - 13:57 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o krátkodobom nájme bytu.
Vláda Slovenskej republiky predmetný zákon schválila na svojom rokovaní dňa 8. 1. 2014 uznesením č. 15/2014. Účelom návrhu zákona je rozvíjať a riešiť otázku súkromného nájomného bývania na Slovensku.
Z analýzy, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila 18. 12. 2014 uznesením č. 726/2013 pod názvom Návrh riešenia nájomného bývania so zameraním na zvýšenie podielu trhového nájomného bývania v Slovenskej republike, vyplýva potreba legislatívne upraviť práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov v režime tzv. krátkodobého nájmu bytu, ktorý by za zákonom ustanovených podmienok umožnil vyváženie práv a povinností účastníkov nájomného pomeru. Navrhovaná právna úprava, ktorá má charakter lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, je potrebné aj s ohľadom na odchylnú úpravu, najmä možnosti ukončenia nájmu jednostranným právnym úkonom - výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, uplatnením možnosti zmeny právneho režimu v prípade nesplnenia daňovej registračnej povinnosti, ďalej odchylnou úpravou pri neplatnom skončení nájmu, v zádržnom práve, v prechode nájmu, v peňažnej zábezpeke a podobne. Osobitný právny režim zákona sa nevzťahuje na sociálne nájomné byty, byty, ktoré boli financované prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, ďalej na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia, služobné byty a družstevné byty. Cieľom návrhu zákona je zvýšením právnej istoty pre nájomcu aj pre prenajímateľa zvýšiť apetít budúcich prenajímateľov, a tak rozvinúť segment takzvaného trhového nájomného bývania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní a jeho následné prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

5.12.2013 15:05 - 15:07 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, členovia vlády, zákroky..., samozrejme, vážený pán poslanec, ktorý otázku položil, zákroky polície sú vykonávané ako reakcia na protiprávne konanie občanov v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Policajný zbor ďalej v zmysle zákona o Policajnom zbore spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie. Služobné zákroky policajtov sa vykonávajú v súlade so základnými zásadami, a to najmä zásadami zákonnosti, oficiality, oportunity a primeranosti tak, aby zásah do základných práv a slobôd osôb neprekročil nevyhnutnú mieru na dosiahnutie účelu, a s dôrazom, aby nevznikla osobám bezdôvodná ujma na ich právach garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň je možné konštatovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

5.12.2013 14:16 - 14:22 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, samit v Bukurešti bol druhým oficiálnym stretnutím krajín strednej a východnej Európy a Číny. Rovnako ako minulý rok sa ho zúčastnili premiéri všetkých 16 krajín strednej a východnej Európy a Číny. Počas plenárneho zasadnutia zástupcovia krajín zhodnotili úroveň spolupráce s Čínou a navrhli nové oblasti pre rozvoj spolupráce nielen s Čínou, ale aj medzi krajinami stredo- a východoeurópskeho priestoru s čínskou účasťou.
Pýtame sa, prečo Čína? Bez ohľadu na súčasnú krízu pre Slovensko je nevyhnutnou cestou podporovať exportné aktivity aj do krajín mimo Európskej únie. Nie je to nič nezvyčajné, krajiny Európskej únie spolu realizujú viac ako 40 % obchodu s Áziou. Samotná Čína je dnes po Spojených štátoch amerických druhým najväčším samostatným obchodným partnerom Európskej únie. Význam otvárania nášho hospodárstva v prospech nových partnerov zvýrazňuje tiež skutočnosť, že až 90 % globálneho ekonomického rastu v najbližších desiatich až pätnástich rokoch sa bude realizovať mimo Európsku úniu a z toho asi polovica v Číne. Na tento trend reaguje aj slovenská podnikateľská obec.
Z pohľadu ekonomických potrieb Slovenska a zamestnanosti - a podporili to tiež všetky zúčastnené krajiny - považujeme za veľmi dôležité rozvíjať tento model spolupráce. Spolupráca formátu Čína + 16 je totiž orientovaná ekonomicky, kultúrne a sociálne. Aktivity v spolupráci s Čínou zamerané na obchod a investície dopĺňajú ďalšie iniciatívy v cestovnom ruchu, kultúre, poľnohospodárstve, vede a školstve. Z radu týchto aktivít sa Slovenská republika prihlásila k hosťovaniu spoločného sympózia Čína + 16 o inováciách v roku 2015, o ktoré majú záujem rezort školstva a tiež Slovenská akadémia vied. V tejto spolupráci vidíme jeden dôležitý moment a to je skutočnosť, že týmto formátom sa posilní nielen spolupráca krajín tohto priestoru s Čínou, ale aj zúčastnených krajín medzi sebou navzájom.
Nosným prvkom programu predstaveného Čínou už na minuloročnom samite je zvýhodnený úver vo výške 10 mld. USD. Keďže jeho využívanie pri realizácii verejných zákaziek je viazané na poskytovanie štátnych garancií, Slovenská republika ho na tejto úrovni zatiaľ nevyužila, rešpektujúc dohodnuté pravidlá rozpočtovej disciplíny. Požiadali sme čínskeho premiéra, aby túto podmienku prehodnotili, lebo takouto podmienkou limitujú svoju účasť na veľkých infraštruktúrnych projektoch aj v ďalších zúčastnených členských krajinách Únie z tejto iniciatívy.
Otvára to priestor pre iniciatívy súkromného kapitálu. V tejto súvislosti sme v spolupráci s našimi firmami zhromaždili viacero projektových návrhov a Čína tiež prejavila záujem o účasť na výstavbe prečerpávacej hydroelektrárne na Ipli. Novou iniciatívou, ktorú na samite prezentovala čínska strana, je vytvorenie špeciálneho investičného fondu pre strednú a východnú Európu so sídlom v Luxembursku so základným kapitálom 500 mld. USD, ktorý má investovať do konkrétnych projektov v našich krajinách. Do tohto fondu by sa mal vo väčšom rozsahu dostať aj súkromný kapitál z Číny. Vidíme tu perspektívu veľmi transparentnej finančnej a investičnej spolupráce, napr. s vytváraným slovenským investičným holdingom, a jej vyústenie do rozvoja miest, dopravy a energetiky.
Čínska strana deklarovala záujem o posilnenie rozvoja stredoeurópskeho a východoeurópskeho priestoru najmä podporou obchodu a investícií s cieľom podporiť regionálny rozvoj a vyrovnať regionálnu ekonomickú nerovnováhu medzi východnou a západnou časťou Európy. Toto by malo prispieť aj ku skvalitneniu dialógu medzi Európskou úniou a Čínou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, váš limit uplynul. Máte ešte veľa alebo viete spraviť záver krátky?

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Na záver chcem zdôrazniť, že chceme užšie spolupracovať tiež v oblasti vedy, výskumu, vývoja a transferu technológií. Čínska strana je priaznivo naklonená uskutočneniu sympózia na tému inovácií, technologickej spolupráce a medzinárodného transferu technológií v Slovenskej republike. Tiež je potrebné uviesť, že predseda štátnej rady Li Keqiang pozval pána premiéra na návštevu Číny, v reakcii na recipročné pozvanie vyjadril takisto záujem prísť na Slovensko, aby sa rozvíjal vzájomný čulý obchodný ruch medzi našimi krajinami.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

5.12.2013 14:04 - 14:16 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, všetci vieme, aký vplyv majú ceny energií na celkový hospodársky a sociálny vývoj v spoločnosti. Z tohto pohľadu je jednou z dôležitých povinností štátu zabezpečiť regulačné činnosti v sieťových odvetviach, ktoré predstavujú spojenie transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa.
Zvýraznil by som práve aspekt adekvátnej ochrany spotrebiteľa. Aj legislatíva Európskej únie zdôrazňuje, že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov. Preto vláda Slovenskej republiky pokračuje v úsilí o skvalitňovanie energetických služieb a dodávaných tovarov tak, aby každý odberateľ mal zabezpečený dostatok elektriny a plynu v požadovanom množstve a za primerané ceny. Na uvedené úlohy je potrebné nahliadať z rôznych úrovní. Je to úloha vlády v prijímaní hospodárskych a sociálnych opatrení, v definovaní energetickej politiky v navrhovaní zákonov a tiež v prijímaní sekundárnej legislatívy. Ďalej je to úloha zákonodarnej moci v prijímaní a schvaľovaní zákonov a nakoniec úloha regulátora vo vykonávaní regulácie v sieťových odvetviach, ktorý je v súčasnosti vo svojej činnosti nezávislý.
Po nástupe súčasnej vlády bola ako jedna z priorít zadefinovaná potreba transpozície tretieho energetického balíčka a začali sa prípravy novej energetickej legislatívy. V programovom vyhlásení vlády sme deklarovali, že implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka podstatne rozšírime právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi a podporíme rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami. Taktiež sme deklarovali, že v oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie na trhu. Naším cieľom je vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca s cieľom udržať konkurencieschopnosť priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti. Zároveň vytvárame podmienky, aby bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby mal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a tiež za účelom zníženia sieťových poplatkov. Som presvedčený, že všetky tieto záväzky a ciele plníme.
Prijatými opatreniami sme podporili vytváranie predpokladov na stabilitu a znižovanie cien energií. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že pri príprave návrhov zákonov boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, v prospech ochrany odberateľov energie, predovšetkým zraniteľných odberateľov, a boja proti energetickej chudobe. Príslušnými normami sa plne implementovali podmienky otvoreného konkurenčného trhu s elektrinou a plynom, zvýšila sa transparentnosť na trhu, výrazne sa posilnili práva odberateľov s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov a zvýšila sa miera informovanosti odberateľov.
Je na mieste poďakovať vám voleným zástupcom občanov za prijatie vládnych návrhov zákonov zákonov o energetike a regulácii sieťových odvetví.
Zmenou podmienok podpory elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou výrobou elektriny a tepla sa tiež vytvorili predpoklady na znižovanie nákladov a tým dopadov na ceny. Prijatými zákonmi sa zabezpečila vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch.
Okrem kompetencií regulačného úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákonov, zákona rozširujú právomoci úradu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhnutými kompetenciami a právomocami úradu sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Prijatím dvoch rozhodujúcich energetických zákonov dostal regulačný úrad do rúk kompetencie, ktoré mu prostredníctvom sekundárnej legislatívy umožnili razantne vstúpiť do tvorby sieťových poplatkov. Za veľmi krátky čas úrad využil získané kompetencie a vydal rozhodnutia, ktorými sa vytvorili reálne predpoklady na zníženie sieťových poplatkov. Pozitívne zmeny sa premietnu do tvorby koncových cien elektriny ešte v tomto roku. Znamená to, že odberatelia v celom spotrebiteľskom spektre pocítia už v roku 2014 pokles cien elektriny, čo mimoriadne ocenia najmä priemyselní odberatelia, u ktorých bude pokles cien najmarkantnejší.
To, že nastavené predpoklady a prijaté opatrenia boli správne, potvrdzuje aj súčasný vývoj v oblasti cien energií. Minulý týždeň predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví informoval, že cena elektriny pre domácnosti sa v roku 2014 zníži priemerne o 7 % a cena plynu o 0,23 %, čo v modelových prípadoch pri elektrine znamená, že odberateľ napríklad s tarifou D1 ušetrí priemerne 11 eur za rok a pri tarife D2 ušetrí priemerne 55 eur za rok a tiež pri tarife D5 je táto úspora priemerne až 200 eur za rok.
Maximálnu cenu elektriny určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví okrem domácností aj pre malé podniky s ročnou spotrebou do 30-tisíc kWh, pre ne sa cena elektriny zníži priemerne o 6,5 %. Na druhej strane veľké priemyselné podniky pod reguláciu nespadajú, ale taktiež budú profitovať z nižších cien sieťových poplatkov. Na západnom Slovensku klesne odberateľom pripojeným do siete veľmi vysokého napätia a do siete vysokého napätia cena sieťových poplatkov od 10 do 13 %, v regióne stredného Slovenska 10 až 15 % a na východnom Slovensku bude tento pokles od 3,35 do 10,2 %.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vytvoril pre podnikateľov či verejné inštitúcie dobré východiská na zníženie koncovej ceny, a tak má každý subjekt možnosť uzavrieť výhodnejšiu zmluvu na dodávku elektriny na rok 2014. Lacnejšou elektrinou, po ktorej volali veľké podniky na Slovensku, vytvárame podmienky pre zabezpečenie ich vyššej konkurencieschopnosti.
Ceny plynu na burzách sú relatívne stabilné, dôsledkom čoho je menšia zmena koncových cien za dodávku plynu pre domácnosti. Avšak dochádza aj k zmene variabilnej sadzby maximálnych cien za dodávku plynu malým podnikom. Priemerné ceny za dodávku plynu malým podnikom podľa informácie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2014 poklesnú o 6,53 %. Vyslovím otvorene, že zmena akcionárskej zmluvy v Slovenskom plynárenskom priemysle vytvára väčší priestor pre vplyv štátu na ceny zemného plynu pre obyvateľov zo segmentu domácností a malých podnikateľov. Len pre doplnenie uvádzam, že v budúcom roku môžu domácnosti očakávať aj stabilné ceny tepla. Podľa predbežných informácií variabilná zložka ceny poklesne v priemere o 3 % a fixná zložka z dôvodu klesajúceho odberu tepla stúpne o 2 až 3 %, čo by však pre väčšinu domácností nemalo mať vplyv na celkovú cenu tepla.
Na záver zopakujem, že jednotlivé verejné inštitúcie majú vlastné kompetencie vo vzťahu k energetickej a cenovej politike. Ešte raz zdôrazňujem, že úlohou vlády je prijímať hospodárske a sociálne opatrenia, definovať energetickú politiku, navrhovať zákony a sekundárnu legislatívu, úlohou zákonodarnej moci je prijímať a schvaľovať zákony a regulátor je pri výkone svojej činnosti nezávislý.
Skončil som, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

5.12.2013 14:04 - 14:16 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a tiež oznámil povereným, poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú:
- podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý má pracovnú cestu mimo Bratislavy, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny,
- tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír pre zdravotné problémy, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
- neprítomný je tiež minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Kórejskej republike, a zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek,
- tiež je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine, a nie sú naňho položené otázky,
- tiež minister spravodlivosti Tomáš Borec, pracovná cesta mimo Bratislavy, tiež nie sú naňho položené otázky a
- neprítomný je tiež minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič a tiež nie sú naňho položené otázky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

29.10.2013 14:05 - 14:06 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení predsedu vlády Slovenskej republiky ospravedlnil k bodu rokovania písomné odpovede na interpelácie a interpelácie z 29. 10. 2013 neprítomných ministrov a oboznámil vás s ich zastupovaním, neprítomných členov vlády a oboznámil vás s ich zastúpením.
Neprítomný je predseda vlády Robert Fico, ktorý je momentálne na prijatí, má akciu prijatie prezidenta Francúzska, zastupuje ho Robert Kaliňák, ktorý je na výbore a každú chvíľu príde. Neprítomný je Miroslav Lajčák, ktorý je tiež zúčastnený na návšteve prezidenta Francúzska, zastupuje ho Peter Kažimír.
Neprítomný je Martin Glváč, ktorý má prijatie ministra obrany Brazílie, zastupuje ho Tomáš Borec a neprítomný je Marek Maďarič, ktorý má momentálne medzinárodné pracovné stretnutie na medzinárodnej úrovni, a zastupuje ho pán Dušan Čaplovič.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

18.10.2013 13:51 - 13:54 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný vládny návrh zákona predkladám s cieľom zabezpečiť efektívnejšie fungovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Predchádzajúce schválenie zákona č. 309/2009 Z. z. podnietilo výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny, ktoré mali garantované výkupné ceny na obdobie 15 rokov, pričom náklady na takúto podporu elektriny sú prenášané do cien elektriny pre odberateľov, čo následne spôsobilo určitý nárast tarify za prevádzkovanie systému ako regulovanej položky v cene elektriny.
Navrhovanou zmenou podmienok podpory sa zohľadňuje rastúci vplyv podpory elektriny na cenu elektriny zavedením obmedzenia výroby elektriny pre nové zariadenia využívajúce biomasu a jej produkty, ako aj podmienky vysoko účinnej kombinovanej výroby sa efektívnejšie využijú dostupné obnoviteľné zdroje energie. Znížením hraníc, čo je ambíciou tohto zákona, výkonov pre zariadenia, ktoré majú nárok na doplatok pre všetku vyrobenú elektrinu, sa podarí aj ďalšia decentralizácia zdrojov. Taktiež tento návrh zákona rieši prostredníctvom zjednodušenia procesu pripojenia malého zdroja zlepšenie podmienok pre inštaláciu malých zdrojov s výkonom do 10 kW v domácnostiach, to znamená, rieši takzvanú atomizáciu obnoviteľných zdrojov energií a v tých domácnostiach s inštalovaným výkonom do 10 kW, ktoré nevyžadujú podporu doplatkom a týmito zdrojmi si pokrývajú, týmito vlastnými zdrojmi si pokrývajú veľkú časť vlastnej spotreby energie. Takýto spôsob podpory malých zdrojov nebude mať vplyv na cenu elektriny.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predmetný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov a nebude tiež mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o schválenie predloženého vládneho návrhu a ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

18.10.2013 13:44 - 13:48 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona je prierezovým zákonom, na vypracovaní ktorého sa podieľalo nielen ministerstvo hospodárstva vrátane Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov, ale aj ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra. Vychádza z doterajšej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky, a to z tretej časti zákona č. 51/1988 Zbierky o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a v znení súvisiacich predpisov.
Návrh zákona komplexne rieši určitú medzeru, ktorá v našom právnom poriadku bola, a teda upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície vrátane základných pravidiel na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku. Člení sa celkom na päť častí. Prvá časť upravuje základné ustanovenia, druhá výbušniny, výbušné predmety a muníciu, tretia upravuje štátnu správu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, štvrtá časť sankcie a posledná, piata časť rieši prechodné, spoločné a záverečné ustanovenia.
Predloženým návrhom predkladateľ podrobne upravuje skladovanie, prepravovanie, používanie výbušnín, upravuje tiež práva a povinnosti oprávnených osôb, ktoré podnikajú v tejto oblasti, riešia aj posilnenie bezpečnosti pri výrobe, vývoji, spracúvaní, výskume, pokusnej výrobe a skúšaní výbušnín, rieši ich uskladňovanie, zneškodňovanie a ničenie a takisto rieši aj delaboráciu a ničenie munície a posilnenie kontroly pri nakladaní s výbušninami. Tiež upravuje aj zákaz po domácky vyrábať muníciu a jej časti zo široko dostupných chemikálií, nakoľko táto výroba predstavuje tiež hrozbu rovnakého rozsahu ako komerčná munícia. Naposledy, v poslednej časti upravuje odbornú spôsobilosť na nakladanie s výbušninami a pôsobnosť štátnej správy v tejto oblasti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet, rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, na životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis