Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

20.3.2014 o 14:02 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

27.3.2014 14:45 - 14:46 hod.

Ľubomír Vážny
Ja ďakujem tiež.
Skryt prepis
 

27.3.2014 14:43 - 14:45 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, dovoľujem si vás informovať, že podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) a c) zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre oblasti lesného hospodárstva, pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Tento ústredný orgán je zároveň v rámci existencie integrovanej miestnej štátnej správy podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z. zodpovedným za riadenie a kontrolu štátnej správy vykonávanej okresnými úradmi na predmetných úsekoch. Z uvedeného dôvodu vám odporúčam obrátiť sa s vašou otázkou na ministra vecne príslušného rezortu.
Zároveň ale sám nie som spokojný s takouto odpoveďou, s tým, že som myslel, že pán minister Jahnátek by vám rád priamo na tú otázku odpovedal, ale je na zahraničnej pracovnej služobnej ceste v Maďarsku. Takže zabezpečím, aby vám odpovedal na to písomnou formou, s tým, že chcem len povedať to, že vláda Slovenskej republiky, čo sa týka ROEP-u alebo reorganizácie a obnovy evidencie pozemkov, si uvedomuje vážnosť situácie. A práve včera vláda svojím uznesením schválila doplnenie financií potrebných na dokončenie ROEP-u na Slovensku. Konkrétne sa jedná o sumu, ktorú zdokladoval úrad katastra v hodnote 3,8 mil. eur, tak aby mohol kontinuálne zabezpečiť tie úlohy, ktoré sú mu pridelené, a aby dokončil tie zazmluvnené vzťahy súvisiace s ROEP-om, ktoré sú, a výsledkom bude, že do konca roku 2015 bude zadefinovaných tých zostávajúcich cirka 220 katastrálnych území na Slovensku a do konca roku 2015 bude ukončený tento dôležitý projekt ROEP, reorganizácia a obnova evidencie pozemkov na Slovensku, pretože spôsobuje nedotiahnutie ROEP-u vážne problémy nielen v lesnom hospodárstve, kde sa pýtate na to vy, ale aj v budovaní infraštruktúry, najmä líniovej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 27.3.2014 14:24 - 14:28 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci, veľmi ma prekvapuje, že kladiete túto otázku práve vy, ktorý ste v rokoch 2010 až 2012 sedeli v Dozornej rade Národnej diaľničnej spoločnosti. Musíte alebo mali by ste vedieť, že práve pôsobenie vášho straníckeho šéfa na pozícii ministra dopravy výrazne zbrzdilo výstavbu diaľnic. Ak hľadáte dôvody, prečo sa dostavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami zdržala, mali by ste ich hľadať vnútri vášho hnutia.
Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 predpokladal realizáciu chýbajúcich úsekov diaľnice D1 formou verejno-súkromného partnerstva v dvoch balíkoch. Tieto sa však nepodarilo finančne uzatvoriť, došlo k určitému časovému sklzu najmä z dôvodov svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá ohrozila likviditu bánk. A znížila ju tak, že neboli schopné sa angažovať v tomto projekte v danom čase a na chýbajúcich úsekoch boli zrealizované iba takzvané prípravné práce.
V období, keď viedol rezort dopravy Ján Figeľ, došlo k zániku koncesných zmlúv a bolo rozhodnuté o financovaní týchto chýbajúcich úsekov z eurofondov. Rozhodnutie nerealizovať chýbajúce úseky D1 cez dva balíky PPP projektov sa ukázalo ako nesprávne, najmä pre vzniknutý výrazný časový sklz vo výstavbe.
Za zrušenie bezproblémového tretieho balíka, ktorý sme zanechali tesne pred podpisom koncesnej zmluvy, nesie plnú zodpovednosť vláda Ivety Radičovej.
Súčasná vláda bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní fondov Európskej únie po voľbách v roku 2012 a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinula maximálne úsilie pre riešenia na úrovni Európskej komisie a prijala konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov krízového manažmentu, ktorého cieľom je zlepšenie a akcelerácia čerpania eurofondov. Vláda si je vedomá, že využívaním fondov Európskej únie máme významnú možnosť pre zlepšenie infraštruktúry, pretože potreby Slovenska v tejto oblasti nie je možné riešiť zo štátneho rozpočtu. Potrebných diaľničných úsekov však máme viac ako peňazí z eurofondov. Zvolili sme preto verejno-súkromné partnerstvá ako efektívne doplnkové riešenie výstavby ciest, ktoré ju výrazne zrýchľuje.
Prvým slovenským PPP projektom bol úsek R1 Pribina medzi Nitrou a Banskou Bystricou, pre ktorý sme od vtedajšej opozície zožali veľa kritiky. Uvedený úsek je veľmi vyťažený a pre nás sú podstatné údaje o zvýšení bezpečnosti vodičov a zrýchlení dopravy. V roku 2013 vláda využila priaznivú situáciu na trhu a bankové úvery sme refinancovali projektovými dlhopismi. Touto operáciou sa podarilo ušetriť 144 miliónov eur. Prestížny britský časopis označil tento projekt Pribina R1 za najlepší dlhopisový projekt v roku 2013 v Európe.
Záujem investorov svedčí o tom, že Slovensko je dôveryhodný partner a forma verejno-súkromného partnerstva pri budovaní infraštruktúrnych projektov má u nás budúcnosť.
Ak prehliadnem sarkastický tón vašej otázky, môžem vám ponúknuť ďalšie fakty.
Úseky D1 Dubná skala – Turany, Jánovce – Jablonov, prvý úsek, budú sprevádzkované v tomto roku. A úseky D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, a Fričovce – Svinia budú odovzdané v budúcom roku. Ďalej sú v súčasnosti v realizácii úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Hubová – Ivachnová, pri ktorom došlo k ďalšiemu oddialeniu termínu realizácie pre neúmerne dlhý proces verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby z dôvodov revíznych postupov uchádzačov. Podobné problémy boli aj pri obstaraní zhotoviteľa stavby na úseku D1 Jánovce – Jablonov, druhý úsek, zdĺhavé obstarávanie zhotoviteľa stavby aj v prípade úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná skala. Na tomto úseku sa zároveň čaká na usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie z dôvodu rozsudku v prípade kartelovej dohody. Predpoklad začatia realizácie uvedenej stavby je v tomto roku a jej ukončenia je v roku 2019. Pre spresnenie musím dodať, že ide kartelovú dohodu ešte z roku 2005, teda z čias druhej Dzurindovej vlády, ktorej súčasťou bolo aj KDH.
Pri úseku D1 Prešov-západ – Prešov-juh sa už v súčasnosti pripravuje žiadosť o vydanie stavebného povolenia a súťaž na zhotoviteľa štúdie realizovateľnosti, ktorá je podmienkou pre odôvodnenie financovania z prostriedkov Európskej únie. Predpokladaný termín realizácie je tu stanovený v rokoch 2015 až 2019.
K oddialeniu realizácie chýbajúceho úseku Turany – Hubová došlo aj z dôvodu že Európska únia v rámci hodnotenia vplyvu stavby diaľnice na územia Natura 2000 požadovala ďalšie posúdenie. V roku 2011 ministerstvo dopravy prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti zadalo spracovanie doplňujúceho posúdenia skutkového stavu rozostavaného projektu a vplyv budúceho kompletného projektu na území Natura 2000. Boli navrhnuté technické opatrenia na zmiernenie vplyvu diaľnice D1 na územia Natura 2000, ktoré boli zapracované a posúdené do komplexného doplňujúceho hodnotenia vplyvu diaľnice D1 Turany – Hubová na územie Natura 2000, ktoré bolo prerokované s Európskou komisiou. Z dôvodu aktivizácie zosuvu v Šútove v blízkosti plánovanej trasy diaľnice v súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť zabezpečuje aktualizáciu technického riešenia diaľnice D1 Turany – Hubová. V rámci nej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času určeného na odpovede predsedu vlády.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.3.2014 14:16 - 14:23 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň v dňoch 20. až 21. marca sa predseda vlády Robert Fico zúčastnil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, kde okrem tradičných európskych tém bola hlavná pozornosť venovaná situácii na Ukrajine. Ešte predtým 6. 3. 2014 však mimoriadny samit Európskej únie rozhodol, že odpoveďou na ruské kroky voči Ukrajine budú stupňované sankcie. Zároveň rozhodol o aplikovaní prvej fázy sankcií, ktorú tvorilo zrušenie rozhovorov o vízovej liberalizácii a o novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom. Deň po referende na Kryme, čo bolo 17. 3. 2014, Rada Európskej únie pre zahraničné veci prikročila k druhej fáze sankcií, keď rozhodla o cestovných obmedzeniach a zmrazeniach aktív 21 osôb zodpovedných za aktivity podkopávajúce alebo ohrozujúce územnú integritu, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny. Diskusia na rokovaní Európskej rady k Ukrajine teda nadväzovala na spomínaný mimoriadny samit Európskej únie i na uvedené zasadnutie Rady Európskej únie pre zahraničné veci.
Diskutovalo sa o ďalších krokoch Únie vo vzťahoch s Ruskou federáciou. Okrem politického rozhodnutia zrušiť spoločný samit s Ruskom bola následne na úrovni Rady tiež schválená legislatíva rozširujúca sankčný zoznam o dvanásť osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz udeľovania víz a zmrazenie majetku. Bola dosiahnutá dohoda o zrušení pravidelných schôdzok na najvyššej úrovni členských štátov Únie s Ruskom. Európski lídri tam odolali zatiaľ prijatiu plných hospodárskych sankcií, dohodli sa však, že Európska únia nezostane len pri doterajších sankciách, ale, ak to bude situácia vyžadovať, bude v nich pokračovať. Európska rada potvrdila svoju podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny. Referendum a následné pripojenie Krymu a Sevastopoľa k Rusku považuje za nezákonné a neuzná ho.
Európska rada tiež vyhlásila, že akékoľvek ďalšie kroky zo strany Ruska vedúce k destabilizácii budú mať ďalekosiahly vplyv na vzájomné ekonomické vzťahy, a tiež že bude nutné pristúpiť k takzvanej tretej fáze sankcií. Hlásime sa k záverom Európskej rady. Nebránime sa diskusii o prípadnej tretej fáze sankcií v prípade, že by sa situácia dramaticky zhoršila. Zmyslom sankcií nie je trestať členské štáty Európskej únie, ale tých, ktorí porušujú medzinárodné právo a narúšajú územnú celistvosť Ukrajiny.
Pozícia Slovenska je jasná. Rusko prekročilo určitú hranicu, porušilo medzinárodné právo. Veľmi jasne však zdôrazňujeme, že akékoľvek sankcie Únie nemôžu mať negatívnejšie následky pre jednotlivé členské štáty ako pre samotné Rusko. Je viac než zrejmé, že ekonomiky Európskej únie a Ruskej federácie sú vzájomne prepojené. Tento fakt sa plne dotýka aj Slovenska.
V prípade zavedenia ekonomických sankcií v Únii voči Rusku a prijatia odvetných sankcií môžeme očakávať zníženie výroby v automobilových podnikoch a v podnikoch na výrobu bielej a čiernej techniky. V tovarovej štruktúre slovenského exportu do Ruskej federácie najväčší podiel predstavujú cestné vozidlá v hodnote 1,089 mld. eur, čo predstavuje 42,8 % exportu do Ruskej federácie. Nasledujú stroje, zariadenia na telekomunikáciu, záznam a reprodukciu obrazu a zvuku v hodnote 1,076 mld. eur, čo predstavuje 42,3 % tohto exportu. Ich dopadom by bol nárast nezamestnanosti v regiónoch Slovenskej republiky. Do Ruska vyvážame napríklad okolo štvrť milióna áut ročne, čiže asi pätinu produkcie Slovenska. Najviac postihnutým podnikom v oblasti automobilového priemyslu s negatívnym dopadom na udržanie pracovných miest v regióne by tak bola Kia Motors.
Prípadné uplatnenie plošných sankcií voči Ruskej federácii by Slovensko negatívne pocítilo aj v oblasti energetiky. Napríklad až 98-percentná je naša závislosť od dodávok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. V zmysle zákona o energetike je stanovená povinnosť pre účastníkov trhu s plynom zabezpečiť dodávky na 30 dní pre priemerný denný objem pre chránených odberateľov. Ďalšími možnosťami na získanie plynu je jeho nákup na spotových trhoch a následná preprava plynu reverznými tokmi. Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, má v zásobníkoch plynu uskladnených pre svojich odberateľov 65 % trhu Slovenskej republiky, približne 800 miliónov metrov kubických, čo predstavuje možnosť zabezpečenia spotreby všetkých kategórií odberateľov na tri až štyri mesiace v závislosti od poveternostných vplyvov. Premiér Robert Fico do Bruselu odcestoval so stanoviskom, že Slovenská republika nemôže súhlasiť s prerušením dodávok plynu, pretože by to znamenalo značné hospodárske straty pre našu krajinu.
Pokiaľ ide o ropu, tam je situácia veľmi podobná, Slovenská republika vykázala ku dňu 31. 12. 2013 aktuálne zásoby v objeme 136 dní, z čoho by pokryli potrebu ropy núdzové zásoby na 97 dní a komerčné zásoby na 39 dní. Potenciálnym rizikom je aj prípadné nepodpísanie pripravovanej medzivládnej dohody Slovenskej republiky s Ruskou federáciou o dodávkach ropy na obdobie do roku 2025. Podotýkam, že platnosť medzivládnej dohody Slovenska a Ruskej federácie o dodávkach ropy v objeme do 6 miliónov ton ročne vyprší 31. 12. 2014, aktuálne prebiehajú na pracovnej úrovni rokovania o príprave novej rámcovej zmluvy, kde gestorom na slovenskej strane je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Dovoz tejto strategickej suroviny od alternatívnych dodávateľov, napríklad zo Spojených štátov amerických by bol pre nás mimoriadne náročný.
V prípade zásob jadrového paliva zatiaľ nepredpokladáme prerušenie dodávok, zásoby boli aktuálne doplnené letecky, pre tri reaktorové bloky na jeden rok a v prípade štvrtého reaktora sú zásoby paliva do 9 mesiacov.
Povedzme si otvorene, akákoľvek ochrana ľudských práv Európskej únie sa končí pri ekonomických záujmoch. Myslíme si, že najväčšie krajný Únie dnes nemajú záujem udeľovať žiadne ekonomické sankcie. Napríklad Francúzsko nepristúpi k ďalším sankciám, ak Rusko bude súhlasiť s otvorenou diskusiou, vyhlásil ešte pred samitom európskych lídrov v Bruseli francúzsky prezident Francois Hollande. Aj my musíme byť veľmi opatrní, pretože Slovensko je mimoriadne citlivé na akékoľvek sankcie ekonomického charakteru vo vzťahu k Ruskej federácii.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 27.3.2014 14:06 - 14:07 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek je na zahraničnej pracovnej ceste v Maďarsku. Zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Minister školstva, vedy, výskumu a športu je tiež neprítomný, pán Dušan Čaplovič je na zahraničnej pracovnej ceste v Budapešti. Ale nezastupuje ho nikto, pretože neboli mu položené žiadne otázky. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tiež nemala položené žiadne otázky. A minister obrany Martin Glváč tiež nemal položené žiadne otázky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.3.2014 13:52 - 13:55 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemajte obavu, nezabudli sme na stanovisko vlády a teraz mi dovoľte, aby som prezentoval stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré má tlač 953.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. marca 2014 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi. Vláda Slovenskej republiky prijala k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti vláda Slovenskej republiky vníma ako pokus o nenáležite zasiahnuť do končiacej kampane pred druhým kolom prezidentských volieb a zároveň ako pokus vstupovať do živých trestných vecí.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec od nástupu do funkcie významným spôsobom prispel k odpolitizovaniu justície a vytvoril predpoklady pre systémové riešenie skutočných problémov súdnictva, ktorým je najmä otázka vymožiteľnosti práva a efektívnosti súdneho konania. Vláda konštatuje, že minister spravodlivosti konal na základe podnetu, ktorý po posúdení spisu vyhodnotil príslušný organizačný útvar ministerstva spravodlivosti. Na základe tohto posúdenia tohto trestného spisu boli zistené závažné chyby v hodnotení dôkazov, ktoré nebolo možné ignorovať a bolo nevyhnutné postupovať podľa zákona. Minister spravodlivosti postupoval v súlade s Trestným poriadkom, konkrétne podľa ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorého znenie v minulom volebnom období presadzoval bývalý minister vnútra Daniel Lipšic prostredníctvom bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Podľa citovaného ustanovenia ak minister spravodlivosti na základe preverovania podnetu zistí chyby súdu pri hodnotení dôkazov, je dovolanie povinný podať. To jest, nie môže, ak sa to hodí alebo nie, čo sa tu snažíte naznačiť, ale je povinný. Povinnosť podať dovolanie v prípade splnených podmienok judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky pod spis. zn. III. ÚS 220/2011 a to v prípade, keď dovolanie napriek splneným podmienkam nepodala bývalá ministerka spravodlivosti, súčasná poslankyňa Národnej rady pani Lucia Žitňanská.
Inými slovami, skupina opozičných poslancov chce vysloviť nedôveru ministrovi spravodlivosti za to, že plní svoje povinnosti v súlade so zákonom. Na základe uvedeného vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Tomášovi Borecovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.
Skryt prepis
 

20.3.2014 14:09 - 14:19 hod.

Ľubomír Vážny
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 20.3.2014 14:09 - 14:19 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, justícia je nepochybne jednou z najkomplikovanejších oblastí v štáte. Snaha o jej nezávislosť viedla k vytvoreniu množstva pravidiel, ktoré neraz brzdili úsilie o budovanie dôveryhodnej a efektívnej justície.
Vymožiteľnosť práva je významnou a neodmysliteľnou súčasťou podnikateľského prostredia a nepochybne jedným z jeho stabilných pilierov, tak ako som odpovedal na predchádzajúcu otázku. Je výsledkom dlhodobého a systémového prístupu predovšetkým k orgánom ochrany práva, k budovaniu ich statusu a predpokladov pre ich činnosť. Pri tomto chápaní je zlepšovanie vymožiteľnosti práva cieľom, ktorý v právnom štáte nemôže za žiadnych okolností stratiť na aktuálnosti a význame. Práve tak vláda Slovenskej republiky to vníma a pristupuje k vymožiteľnosti ako k otázke dlhodobého koncepčného a systémového charakteru.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k doposiaľ najkomplexnejším zmenám a opatreniam smerujúcim k zlepšeniu vymožiteľnosti práva. Môžem skonštatovať, že v súlade s programovým vyhlásením vlády sme predložili početné legislatívne návrhy a prijali mnohé opatrenia, ktoré na jednotlivých úsekoch výkonu verejnej moci odstránili existujúce nedostatky v oblasti vymožiteľnosti práva. Zároveň sme posunuli jej hranice ďalej k zlepšeniu podnikateľského prostredia a k posilneniu právnej ochrany občanov. Dosiaľ realizované, ale aj plánované opatrenia na zlepšenie vymožiteľnosti práva súvisia s rýchlejším a efektívnejším súdnym konaním, elektronizáciou rozhodovacích procesov orgánov verejnej moci a transparentnejším a rýchlejším exekučným konaním. V jednotlivých okruhoch vláda Slovenskej republiky predstaví a prijme zásadné koncepčné zmeny právnej úpravy, ktoré nadviažu na už uskutočnené opatrenia a zároveň prispejú k ucelenému riešeniu otázky vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.
Na programe prebiehajúcej schôdze Národnej rady je návrh na zmenu Ústavy Slovenskej republiky zameraný na obnovenie dôveryhodnosti justície. Z hľadiska obsahu boli predsedom vlády a ministrom spravodlivosti predstavené najväčšie zmeny v justícii od roku 2001. A dúfam, že v druhom čítaní budú aj podporené. Cieľom navrhovaných zmien v ústavnej úprave súdnictva je zlepšenie jeho fungovania, efektívnosti a kvality výkonu súdnictva. Tieto zmeny sa týkajú zníženia imunity sudcov, rozšírenia pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky za účelom jej výraznejšej účasti na správe súdnictva a spôsobu kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a nového zloženia členov Súdnej rady. Zároveň spoločným znakom navrhovaných zmien je snaha o vykonanie systémových zmien, ktorých cieľom je obnovenie dôvery v súdnictvo a posilnenie sudcovského stavu ako garanta spravodlivého a zákonného rozhodovania, a zámerom je, aby súdy časom patrili medzi najdôveryhodnejšie, a nie najmenej dôveryhodné inštitúcie.
Vláda Slovenskej republiky sa podujala na prípravu zásadných zmien v civilnom práve, ktoré spočívajú jednak v dokončení rekodifikačných prác na príprave nového slovenského Občianskeho zákonníka a jednak v príprave a predložení nových procesných kódexov. Ich prioritným cieľom bude zjednodušiť, zrýchliť a zefektívniť súdne konanie na všetkých jeho stupňoch. Na rozdiel od predchádzajúcej vlády sa hlásime k úlohe, ktorú sme si stanovili ešte v januári 2009, a to pripraviť a predložiť nový vôbec prvý slovenský Občiansky zákonník. V súlade s programovým vyhlásením vlády a schváleným legislatívnym zámerom sa komisia pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka snaží o vytvorenie ústredného a integrujúceho kódexu, na ktorý budú obsahovo a logicky nadväzovať všetky osobitné súkromnoprávne úpravy. V tomto smere sa v roku 2013 na pôde Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uskutočnili viaceré stretnutia, ktorých predmetom bola oblasť rodinného, vecného, záväzkového a dedičského práva. Len sprehľadnenie existujúcich občianskoprávnych vzťahov môže byť kľúčom k odbúraniu početných a najmä zbytočných súdnych sporov, ktoré každomesačne extrémne zaťažujú súdy Slovenskej republiky.
Rekodifikácia civilného práva procesného je omnoho náročnejšia, keďže jej proces začal až v roku 2012 a predpokladá vytvorenie troch samostatných kódexov. Aktuálne sa proces rekodifikácie civilného práva procesného nachádza vo fáze, keď je schválený vládou Slovenskej republiky. Po schválení legislatívneho zámeru sa v druhom polroku 2013 rekodifikačná komisia zamerala na tvorbu paragrafového znenia. Rekodifikácia Občianskeho súdneho konania je zameraná predovšetkým na opatrenia, ktoré umožnia koncentrovať konanie, hromadne spájať veci a prijať v súdnom konaní ďalšie procesné opatrenia, ktoré pri efektívnom využití manažmentu súdnictva umožnia v primeranej dobe docieliť právoplatné rozhodnutie. Na tento účel nie je vylúčená ani potreba istej miery reorganizácie súdnictva, ktorá však v žiadnom prípade nesmie mať negatívny dopad na prístup občana k súdu.
S cieľom zlepšiť vyťaženosť súdov a plynulosť rozhodovania sporov boli už vypracované a v legislatívnom procese sa nachádzajú právne predpisy týkajúce sa rozhodcovského konania a osobitného nového inštitútu, spotrebiteľského rozhodcovského konania. Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré by mala plánovaná novela zaviesť, je striktné oddelenie spotrebiteľskej od obchodnej arbitráže a súčasne spresnenie ich právnej úpravy. Zatiaľ čo novela zákona o rozhodcovskom konaní sleduje flexibilnejšie riešenie obchodných sporov v snahe odbremeniť súdy od nárastu obchodnej agendy, účelom nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízkych k rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu o skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Nová právna úprava vytvára prísne mantinely mimosúdnemu riešeniu spotrebiteľských sporov.
Uvedený návrh sleduje aj zlepšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva v Slovenskej republike. Po dlhom období príprav to bola práve súčasná vláda, ktorá v roku 2013 zabezpečila realizáciu tzv. e-Governmentu založeného na myšlienke elektronickej komunikácie a prepojenia všetkých orgánov štátu s občanom. Za významné čiastkové opatrenia vo sfére elektronizácie možno považovať najmä tie, ktoré prispejú k menej nákladnému a rýchlejšiemu súdnemu konaniu. Vláda Slovenskej republiky v tomto smere už onedlho predstaví používanie elektronického súdneho spisu, ktorý umožní vedenie súdneho spisu v elektronickej podobe a povedie k zníženiu nákladov a zefektívneniu procesov v súdnictve. Tento projekt je financovaný z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. A predpokladáme, že jeho výsledky budú môcť súdy začať využívať už na konci roku 2014. V súčasnosti prebieha kontrola procesu verejného obstarávateľa, poskytovateľom grantu, t. j. Úradom vlády Slovenskej republiky. Tiež prebieha odsúhlasenie procesu predmetného verejného obstarávania, čo sa očakáva v najbližších týždňoch.
Spomenul by som aj ďalší projekt, ktorého cieľom je rozvoj služieb súdnictva vo vzťahu k verejnosti, a to zverejňovanie štatistických údajov, vzdialený prístup k súdnemu spisu cez internet, efektívnejšie zverejňovanie súdnych rozhodnutí či zavedenie videokonferenčnej technológie pri súdnych pojednávaniach. Tento projekt sa v súčasnosti nachádza vo fáze schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok z operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Zabezpečenie efektívnejšieho prístupu adresátov práva k prameňom platného práva a vytvorenie predpokladov pre efektívnejšiu tvorbu a riadenie legislatívneho procesu umožní aj zavedenie elektronickej zbierky zákonov projekt SLOV-LEX a tiež elektronického insolvenčného registra. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou pre uplynutie času určeného na odpovede predsedu vlády.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 20.3.2014 14:04 - 14:09 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, je všeobecne známym faktom, že sudcovský stav, resp. súdnictvo nepožíva vo verejnosti dôveru v takom rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít. Treba však zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky aj počas posledných dvoch rokov pokračovala v zlepšovaní podmienok výkonu súdnictva. Pružne sme reagovali na otázku hromadných žalôb, vybavujeme súdy novou výpočtovou technikou a postupne zavádzame projekty elektronizácie justície, ktoré zjednodušia prácu sudcov. Vláda takto pripravuje rozsiahlu reformu procesného civilného práva, ktorá prinesie jasnejšie pravidlá rozhodovania na súdoch, čo pomôže aj sudcom pri vedení súdneho konania.
Ak by som mal priamo odpovedať na otázku, či má reforma súdnictva vplyv na podnikateľské prostredie, môžem konštatovať, že funkčné súdnictvo je jedným z hlavných predpokladov pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Kvalitné podnikateľské prostredie je základnou podmienkou konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Zároveň však treba povedať, že jednou zo závažných prekážok rozvoja podnikateľského prostredia na Slovensku je nejednoznačnosť niektorých zákonov a ich časté zmeny. Súčasná úroveň vymožiteľnosti práva je podnikateľskou sférou dlhodobo považovaná za najväčšiu prekážku podnikania na Slovensku. Z tohto pohľadu má reforma súdnictva zásadný vplyv a môže významne ovplyvniť zlepšenie podnikateľského prostredia.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že vláda Slovenskej republiky pravidelne hodnotí stav a kvalitu podnikateľského prostredia, ako aj navrhuje opatrenia na jeho zlepšenie. V roku 2013 boli prijaté opatrenia zamerané na zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania, exekučneho konania, realizáciu projektu elektronizácie činnosti stavebných úradov, zriadenie insolvenčného registra, zavedenie kategorizácie stavieb či zosúladenie sadzby súdneho poplatku pri vykonaní celého návrhu na zápis obchodnej spoločnosti v elektronickej podobe na jednotné kontaktné miesto so sadzbou súdneho poplatku pri celoelektronickom podaní do obchodného registra. V tomto roku pripravujeme nový súbor opatrení, ktorými chceme dosiahnuť zlepšenie postavenia Slovenskej republiky v hodnotení Doing Business Svetovej banky. Tieto opatrenia budú zamerané predovšetkým na oblasti, v ktorých Slovensko v hodnotení zaostáva, a to najmä založenie podniku, platenie daní, cezhraničný obchod, ochranu investorov.
Pri tejto príležitosti by som chcel zdôrazniť, že jednou z priorít rezortu hospodárstva v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku je vytvoriť a zaviesť systematický prístup, ktorý by umožnil sledovať vývoj administratívneho zaťaženia. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky realizuje v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy tretiu etapu znižovania administratívneho zaťaženia podnikania, kde zámerom je zmapovať informačné povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako sú rôzne zákony, vyhlášky či nariadenia, a vyčísliť administratívne náklady, ktoré vznikajú podnikateľskému prostrediu v súvislosti s ich plnením.
V roku 2014 vláda Slovenskej republiky pripravuje aj ďalšie systémové zmeny Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Dlhodobé úsilie o zjednodušovanie začatia podnikania napríklad v podobe rýchlosti založenia obchodných spoločností musí byť v rámci vymožiteľnosti práva sprevádzané zavedením nových povinností orgánov obchodných spoločností, ktoré budú úzko súvisieť s vytvorením a správou tzv. elektronického registra diskvalifikovaných osôb.
Rovnako vláda pripravuje návrh koncepcie stabilizácie a modernizácie súdnictva, ktorá nadväzuje na správu o základných otázkach justície a ktorá bude východiskom pre zmeny tzv. sudcovských zákonov.
Všetky reformy a opatrenia tejto vlády v oblasti súdnictva majú teda za cieľ zlepšiť fungovanie súdov v Slovenskej republike, zvýšiť dôveru verejnosti v ne a vytvárať optimálne podmienky na zlepšenie podnikania. Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 20.3.2014 14:02 - 14:04 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenie predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. A zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch amerických, a zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. A neprítomná je ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ktorá je na pracovnej ceste v Trenčianskom kraji, ale na ktorú nie sú položené žiadne otázky.
Skryt prepis