Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v snahe zabezpečiť stabilitu a hospodársky rast v rámci Európskej únie boli na úrovni Európskej únie predložené viaceré návrhy legislatívnych opatrení na zlepšenie existujúceho stavu na finančných trhoch.
Hlavným cieľom týchto opatrení je dosiahnuť stabilnejšie, konkurencieschopnejšie a odolnejšie podnikateľské prostredie, ktoré bude vytvárať vhodné predpoklady na naštartovanie dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu. Európska komisia v rámci dlhodobej vízie hospodárskej a fiškálnej integrácie iniciovala opatrenia na vybudovanie finančných trhov na zdravších základoch. Jedným z takýchto opatrení je vytvorenie druhého piliera bankovej únie ako jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií, druhý pilier bankovej únie založený na jednotných pravidlách pre riešenie krízových situácií, ktoré sa začnú uplatňovať od 1. januára 2016. Kľúčovým prvkom, ktorý by mal výrazne posilniť stabilitu a dôveryhodnosť bankovej únie, je jednotný fond na riešenie krízových situácií. Jednotný fond bude financovaný finančnými inštitúciami pôsobiacimi v krajinách participujúcich na jednom mechanizme dohľadu. Vzhľadom k vysokej citlivosti problematiky financovania jednotného fondu pre riešenie krízových situácií v jednotlivých členských krajinách boli negociácie týkajúce sa vytvárania spoločných pravidiel financovania presunuté na medzivládnu úroveň. Za týmto účelom vznikla Dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Dohoda podrobne upravuje problematiku financovania riešenia krízových situácií a problematiku prevodu finančných prostriedkov z národnej úrovne do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
To slovo mutualizácia, ktoré vadí aj mne trochu, znamená v tomto prípade nejaké zospoločňovanie alebo zdieľanie prostriedkov a mutualizácia v tomto prípade v podstate proces presunu prostriedkov z individuálnych častí jednotného fondu pri riešení krízových situácií, ktoré obsahujú príspevky členských štátov do spoločnej časti jednotného fondu pre riešenie krízových situácií. Členské štáty v tomto prípade nestrácajú kontrolu nad svojimi príspevkami, ale odovzdávajú ich časť na spoločné využitie. Rovnako však získavajú prístup k spoločným prostriedkom mutualizovaných od iných členských štátov.
Predmetná dohoda je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Jednotlivé ustanovenia dohody sú zapracované do návrhu zákona o riešení krízových situácií, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2014. Samotnou dohodou nevznikajú Slovenskej republike žiadne dodatočné náklady finančného sektora ani nároky na štátny rozpočet, pretože dohoda ako taká upravuje len prevod finančných prostriedkov z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som a ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavné ciele novely zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov sú integrovať do zákona požiadavky platného Kódexu postupov pre európsku štatistiku, vytvoriť právny rámec pre podstatnú elektronizáciu komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami v rámci elektronizácie výkonu verejnej moci, vytvoriť potrebné podmienky na zníženie zaťaženosti podnikateľských subjektov realizovaním zámerov úradu v oblasti využívania administratívnych zdrojov, údajov a v neposlednom rade upraviť niektoré ustanovenia platného zákona s cieľom skvalitniť a sprehľadniť jeho vecnú aplikáciu.
Navrhované zmeny platného zákona spočívajú v implementácii európskych štandardov štatistiky v rámci Európskej únie. Do návrhu novely zákona sú integrované požiadavky platného kódexu postupov pre európsku štatistiku, ako aj požiadavky vymedzenia a fungovania národného štatistického systému. Návrh zákona tiež rieši, aby národný štatistický systém okrem Štatistického úradu Slovenskej republiky tvorili iba tie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré plnia úlohy európskeho štatistického programu a programu štátnych štatistických zisťovaní. A tiež rieši, aby jeho koordináciou bol poverený Štatistický úrad Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť štatistiky.
Ďalšou skupinou zmien sú potreby elektronizácie výkonu verejnej moci, zvlášť komunikácie medzi spravodajskou jednotkou a Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Návrhom novely zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky pre podstatnú elektronizáciu komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami tak, aby si právnické osoby a fyzické osoby v stále väčšej miere elektronicky plnili svoje povinnosti voči Štatistickému úradu, čo bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Z aplikačného hľadiska sú dôležité zmeny, ktoré si kladú za cieľ vytvoriť potrebné podmienky na zníženie zaťaženosti podnikateľských subjektov realizovaním zámerov Štatistického úradu Slovenskej republiky v oblasti využívania administratívnych zdrojov údajov. Ide o údaje, ktoré pôvodne nie sú získavané pre potreby štátnej štatistiky, ale na rozhodovanie orgánov verejnej moci alebo iných inštitúcií, ktoré ich získavajú a spracúvajú. Tieto predstavujú stále významnejší zdroj pre tvorbu štatistických údajov. Ich využívanie šetrí verejné prostriedky a znižuje zaťaženie spravodajských jednotiek. Využiteľnosť týchto zdrojov administratívnych údajov aj na štatistické účely však predpokladá, že sú zostavené metodikou, ktorá zaručí ich kvalitu a kompatibilitu s inými štatistickými údajmi, preto sa zavádza povinnosť týmto inštitúciám pri ich získavaní a spracúvaní použiť metodiku, ako aj štatistické klasifikácie a číselníky, ktoré umožnia ich širšiu využiteľnosť.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesť záverečné slovo k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predkladaného návrhu zákona, ako iste viete, je v oblasti zákona o dani z príjmov zaviesť opatrenia na ďalšie posilnenie daňovej spravodlivosti a boj proti daňovým únikom pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb, v oblasti zákona o účtovníctve zlepšiť funkcionalitu registra účtovných závierok, v oblasti zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice rozšíriť zoznam služieb a zaviesť virtuálne registračné pokladnice, v oblasti zákona o rozpočtom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve zvýšiť percentuálny podiel obcí na výnose dane z príjmov, z dane z príjmov. V oblasti hazardných hier sa Národnej lotériovej spoločnosti týmto návrhom umožňuje prevádzkovanie novej lotériovej hry s názvom Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
V rámci legislatívneho procesu vo výboroch v prvom a druhom čítaní boli zohľadnení pripomienky aj pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom bolo najmä v prípade majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, zavedenie možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov vo výške 80 % a preukázateľnou výškou výdavkov, predkladal poslanec Kollár. V prípade operatívneho prenájmu takisto dôjde k predĺženiu doby odpisovania prenajatého majetku o neuplatnené odpisy, takisto predkladal poslanec Kollár. Tiež sa akceptuje zavedenie výnimky vo forme nezdanenia nemajetkovej ujmy, ak táto bola spôsobená trestným činom, pani poslankyňa Jurinová. Ďalej bol rozšírený okruh subjektov, ktorých výška vyplácaných provízií nebude daňovo limitovaná, poslanec Švejna, spresnenie práva o povinnosti vlastníka a nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, poslankyňa Pfundtner, oslobodenie od platenia dane z nepeňažných príjmov lekárov, ak tieto nepresiahnu 10 eur za kalendárny štvrťrok, poslanec Mihál. V záujme toho, aby virtuálna registračná pokladnica mohla byť využívaná väčším počtom podnikateľov, sa zvýšilo z tristo pokladničných dokladov za mesiac na tisíc pokladničných dokladov, poslanec Kamenický, a tiež z tejto časti legislatívneho procesu bolo akceptované používanie elektronickej registračnej alebo virtuálnej pokladnice na ďalšie služby, rozšírenie týchto služieb, kde autorom bol pán poslanec Martvoň.
V rámci rozpravy tu v pléne sa vyjadrím k predloženým poslaneckým návrhom okrem tých, ktoré odzneli na rokovaní pléna dnes, nasledovne. Čo sa týka zákona o dani z príjmov, autor pán poslanec Kollár, bolo akceptované vypustenie povinnosti zahrňovania nákladov na štúdie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov. Toto bolo akceptované.
Autori pán Hlina, pán Petráš, oslobodenie nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby, kde je poľnohospodárska výroba v úhrnnej výške 200 eur, akceptované.
Beblavý, Jurzyca, u daňovníka, ktorý si uplatní odpočet výdavkov na výskum a vývoj akceptované.
Pán Petráš, spresnenie možnosti uplatnenia reklamných predmetov do daňových výdavkov, spresnenie limitovania výšky daňovo uznanej provízie za sprostredkovanie a tiež spresnenie obsahu tlačiva, ktoré je držiteľ povinný predložiť správcovi dane, akceptované.
Poslanec Lipšic, oslobodenie odmeny oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného zákona akceptované.
Poslanci Mihál, resp. poslanec Kamenický, stanovenie minimálnej sumy nepeňažného plnenia 10 eur za kalendárny štvrťrok akceptované. Treba to ešte doladiť, lebo sú tu dva návrhy, ktoré sú skoro identické, ale treba vybrať ten lepší.
Skomentujem, ktoré neodporúčame prijať. Poslanci Miškov a Chren uplatnenie výdavku nákladu na majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby. Stručné vysvetlenie alebo odôvodnenie zamietavého stanoviska je, že rozhodovanie pri výkone kontroly, rovnako ako aj povinnosť dôkazného bremena na daňovníka sú upravené zákonom 563/2009 Z. z., a nie zákonom o dani z príjmov. A tiež povinnosť preukazovať využívanie majetku aj na osobné účely a v tej súvislosti aj krátenie výdavkov má daňovník, fyzická osoba aj v súčasnosti.
Ďalší návrh od týchto dvoch poslancov, od menovaných dvoch poslancov bol vo veci stanovenia minimálnej doby odpisovania a nahradenia rovnomerného zrýchleného spôsobu odpisovania odpisovaním vo výške zvolenej daňovníkom. Tiež sa neakceptuje, pretože takýto návrh má negatívny vplyv na financie verejnej správy a ide tento návrh proti filozofii navrhovateľa, to znamená ministerstva financií, zohľadniť reálnu dobu použiteľnosti prostredníctvom postupného zahrňovania vstupnej ceny do výdavkov cez odpisy.
Poslanec Hudacký, výdavky na marketingové a iné štúdie zahrňovať do základu dane vo forme do 5-tisíc eur a nad 5-tisíc eur, tu je ten problém, že návrh je legislatívne nejednoznačný, nevyplýva z neho jasne, či na zahrňovanie marketingovej štúdie je potrebné aj zaplatenie alebo sa bez ohľadu na jej zaplatenie iba časovo rozlišuje a členením v tejto sume do a nad 5-tisíc dochádza k dodatočnej evidenčnej povinnosti na strane daňovníka.
Poslanec Hudacký, zmena v uplatňovaní pravidiel nízkej kapitalizácie tak, aby sa úroky platené závislým osobám vylučovali zo základu dane. Jedná sa o metódu, ktorú nepoužíva žiaden členský štát Európskej únie a návrh navrhovateľa, to je ministerstva financií, vychádza z posudzovania ukazovateľa arbitra, to znamená, že vychádza z posudzovania ziskovosti. Poslanec Hudacký, zvýšenie percenta odpočtu výdavkov na výskum a vývoj z 25 % na 40 %. (Reakcia z pléna.) Ako? Jaj, ten nebol prednesený. Nebol som tu, takže tak ho nejdem komentovať.
Poslanec Kollár, uplatnenie pravidiel nízkej kapitalizácie iba pre úroky od závislých osôb nad 100-tisíc eur, tiež nie je akceptovateľný, pretože zavedenie takéhoto de minimis pravidla a prenosu neuznanej čiastky úrokov do budúcich období sú, sú, lebo bol príklad uvádzaný v nemeckých pravidlách, sú v nemeckých pravidlách dôležité, nakoľko aplikujú pravidlá nízkej kapitalizácie, ale ku všetkým úrokom, nielen vo vzťahu k spriazneným osobám. A pri ich akceptovaní návrhu je potrebné rozlíšiť alebo rozšíriť pravidlá nízkej kapitalizácie na všetky úverové vzťahy, nielen na tzv. spriaznené osoby. Čiže nie je akceptovaný.
Pán poslanec Kollár, uplatnenie odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov iba na majetok obstarávaný po 1. 1. 2015. Tiež nie je akceptovaný, pretože má takýto návrh negatívny vplyv na financie verejnej správy.
Poslanci Viskupič a Kvasnička, rozšírenie okruhu príjmov oslobodených od dane vo forme príspevku na kultúrny program. Tento návrh tiež nie je akceptovaný, pretože má negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, a platí tá zásada, ktorá je definovaná aj v príslušnom uznesení vlády, a tá zásada znie, nepredkladať v roku 2014 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov.
Pán poslanec Lipšic, posunúť postupné znižovanie asignácie dane o ďalší rok. Tiež nie je tento návrh akceptovaný s tým, že je tu možnosť riešenia v budúcnosti.
Pán poslanec Mihál, nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zase tých 10 eur. Tiež nie je akceptovaný, pretože znenie je legislatívne nedostatočné, a nie je jednoznačne zrejmé, či ich nepeňažné plnenie má byť oslobodené od dane alebo nie, je definícia v § 9 o oslobodení takéhoto príjmu a tiež nie je jednoznačné, či má podliehať zdaneniu podaním daňového priznania.
Pán poslanec Beblavý, novelizácia zákona o cenách, zavedenie najvyššej prípustnej obstarávacej ceny pri kúpe osobného motorového vozidla, tiež tento návrh nie je akceptovaný, pretože v zásade zavedenie maximálnych cien potiera zmysel zákona o verejnom obstarávaní, a stále hovoríme, že má takéto veci vyriešiť trh. Je tam tiež problém, kto stanoví tú maximálnu cenu, kedy a v akom čase bude aktualizovaná, a je to nesystémové riešenie, pretože sa treba viac venovať preventívnemu a represívnemu pôsobeniu na verejných obstarávateľov a na ich účinné využívanie súčasného zákona o verejnom obstarávaní.
K zákonu, ktorý je súčasťou tohto návrhu o používaní elektronickej registračnej pokladnice, poslanec Martvoň, doplnenie služieb do prílohy č. 1 pre poisťovne, SBS-ky, zdravotnú starostlivosť, áno, akceptované. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, pán poslanec Petrák, precizovanie oprávnenia správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z pozemkov pre ornú pôdu a tak ďalej. Akceptovaný návrh. Zákon o hazardných hrách, poslanci Kondrót, Bagačka, úprava zákona o hazardných hrách, akceptované.
Z dnešnej rozpravy vyplynuli ešte nejaké také tri námety, ktoré si dovolím komentovať. Hracie automaty, odznelo tu to, že bude presun automatov z Čiech na Slovensko a práve alebo z iných okolitých krajín, a práve tento návrh má tento problém eliminovať alebo riešiť, pretože iste viete, že sa má zvýšiť odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj z 3 608 na 4 200 eur. Tiež sa zvýši odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj v kasíne z 3 600 na 4 200 a takáto obava z presunu z Českej republiky, kde Ministerstvo financií Českej republiky navrhuje opatrenia na zníženie počtu výherných prístrojov na území Českej republiky, je málo reálna, pretože tie prístroje nebudú presúvané do drahšieho prostredia, kde náklady s prevádzkovaním takýchto prístrojov budú podstatne vyššie.
Druhý v dnešnej rozprave odznel ohľadne monopolnej dane. Zavedenie monopolnej dane. Je fakt, že Slovensko je investične podkapitalizované a stále riešime procesy na podporu a zvýšenie apetítu investorov na umiestnenie ich aktivít na Slovensku, a práve konsolidácia verejných financií, ktorá sa nám darí, a stabilita prostredia sú základnými kritériami v rozhodovaní investorov, či umiestniť svoju investíciu aj na Slovensku. Zavedenie monopolnej dane by bol jasný signál o nestabilite prostredia a dosiahli by sme to, že vlastne investori ustúpia od svojich úvah investovať svoje aktivity na Slovensku, a takisto to treba zvážiť v celom komplexe, pretože je tu viac monopolov na Slovensku a pán poslanec Lipšic to spomenul v súvislosti so SkyTollom, čiže neexistuje iba SkyToll na Slovensku, ale monopolov je viac a myslím si, že takýto návrh je dosť nesystémový v kontexte apetítu investorov. A vlastne ak mu vadí SkyToll, tak takéto zavedenie monopolnej dane vôbec nepomôže štátnemu rozpočtu v prípade SkyTollu, pretože ak sa mala takáto monopolná daň zaviesť, tak sa mala zaviesť pred dvomi-tromi rokmi, keď bol pán poslanec Lipšic v opozícii, a vtedy ešte SkyToll vykazoval pomerne veľké, veľké aktivity a dnes už v podstate len má nízky doplatok z tej vybratej sumy z mýta a v podstate 95 % odvádza štátu. Čiže ten program alebo ten projekt bol postavený tak, že prvých 5 rokov sa sanujú jeho náklady z výberu mýta v pomerne vysokej sume, ale zvyšok ostatných, zvyšok do tých 12 rokov sa v podstate platí štátu 90 % z výberu mýta, čiže tam by to bolo kontraproduktívne, v tom SkyTolle zaviesť takúto monopolnú daň, ale, samozrejme, treba to zvážiť.
Posledné, čo ešte zaznelo, poslanec Chren, ktorý hovoril o tom, že aby sa rozšírila tá možnosť z tristo pokladničných blokov vo virtuálnej pokladni na tisíc blokov mesačne s tým, že chcel to postaviť alebo chce, mieni to postaviť na obrate, a nie na počte blokov s tým, že tiež chcem vysvetliť to, že je to nový podprodukt virtuálnej pokladne. A, samozrejme, že rezort financií bude uvažovať na nejakom domodulovaní podľa toho, čo ukáže prax. V súčasnosti je obava, že ak by sa rozšírila možnosť pokladničných blokov virtuálnej pokladni podľa obratu, je reálna možnosť, že by došlo k zahlteniu systému a systém by skolaboval, čo nechceme pripustiť, a preto je vhodné, aby sa rozšírilo len na tých tisíc blokov, a samozrejme, v budúcnosti podľa výsledkov praxe sa bude dať aj s takýmto návrhom zaoberať.
Takisto chcem pár slov povedať k skutočnosti, že nemôžem súhlasiť s viacerými nekorektnými a zavádzajúcimi, niekedy až klamlivými vyhláseniami alebo s takými návrhmi, ktoré nie sú v súlade s filozofiou predkladaného návrhu zákona. Je predsa evidentné, že odstraňujeme výnimky pri používaní registračných pokladníc a z tohto opatrenia očakávame dodatočný príjem 70 mil. Nejde teda o žiadne dodatočné zdanenie, ale hľadáme peniaze tam, kde sú, ale do rozpočtu sa nedostávali. Tiež zavádzame pravidlá nízkej kapitalizácie, čiže zamedzenie prelievania ziskov do zahraničia. Z tohto opatrenia takisto očakávame 57 mil. eur. A takisto sa pýtam kritikov tohto opatrenia, či sú advokátmi tých, ktorí prelievajú zisky do zahraničia.
Zavádzame zmeny uplatňovania koeficientu DPH v sume 40 mi. eur, resp. chceme, aby bolo spravodlivé zdanenie nepeňažných príjmov lekárov. Ide o 170 mil. eur a tých 170 mil. eur od tých, ktorí dane neplatia, resp. platia ich v nižšej výške. Je evidentné, že navrhovateľ neposudzoval predložené pozmeňujúce návrhy či už vo výboroch, tak aj tu v pléne podľa toho, či sú opoziční alebo vládni, ale podľa ich obsahu, prínosu a hlavne podľa toho, či prispievajú k naplneniu cieľov a k filozofii zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viem, že je to málo reálne najmä pre opozičných poslancov, ale mám to tu napísané, tak to musím spomenúť, dovoľte mi na záver požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, ktorý je na tuzemskej služobnej ceste a zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý má pracovný program mimo Bratislavy, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, pracovná cesta mimo Bratislavy, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Pellegrini, ktorého zastupuje minister obrany Martin Glváč. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, zastupuje ju minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič, a minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister hospodárstva Pavol Pavlis.
Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci a vážený pán poslanec, ktorý položil otázku, dovoľte mi najprv na úvod zopakovať pár vybraných myšlienok, ktoré predseda vlády uviedol v predmetnom televíznom vystúpení. Tieto vám poskytnú diametrálne iný interpretačný výklad, ako aj objektívny a ucelený pohľad na citovanú časť z jeho vyjadrenia. Nepokladám totiž za korektné a prípustné, ak je nejaká veta cielene a účelovo vytrhnutá z kontextu, nezohľadňuje konkrétne a súvisiace fakty, respektíve povedané skutočnosti, alebo je dokonca manipulatívnym spôsobom interpretovaná a šírená ďalej.
V uvedenom televíznom vystúpení zo strany predsedu vlády jasne a zreteľne zaznelo, že rozpočet je zrkadlom toho, čo sme všetko urobili vo verejnej správe a pri konsolidácii verejných financií. Bolo tiež spomenuté, že náš dlh bude pod hranicou 55 % a že je to jeden z najnižších dlhov v celej Európskej únii. Predseda vlády deklaroval čitateľný a nemenný postoj, že vláda sa bude správať maximálne zodpovedne, aby dochádzalo k ďalšiemu znižovaniu deficitu a aby bol verejný dlh pod kontrolou. Určite nepôjdeme do žiadneho rozhadzovania. Mimochodom, doteraz to nebola iba konsolidácia verejných financií a lepší výber daní, ale aj znížené náklady štátu. Je tu predsa projekt ESO, o ktorom sa síce málo hovorí, ale jeho dosiahnuté výsledky sú viac ako viditeľné, či už na úrovni krajov, alebo okresov. Podobne je to aj na úrovni jednotlivých rezortov, kde je naplánované šetrenie, pokiaľ ide o počet zamestnancov alebo spájanie rôznych rozpočtových či príspevkových organizácií.
Vážený pán poslanec, asi neprezradím žiadne veľké tajomstvo, keď vám teraz poviem, že ako dôkladne sú monitorované prejavy a vyjadrenia predsedu vlády Slovenskej republiky zo strany mnohých subjektov. Obsah jeho vystúpení je veľmi precízne zanalyzovaný a vyhodnotený. Preto si myslím, že ani nemusíte byť nejakým špičkovým analytikom, aby ste aj vy zistili, keď si prečítate prepis predmetného televízneho vystúpenia, že veci sa majú asi inak, než ako ich nastoľujete vy vo vašej otázke, a že nie je potrebné strašiť slovenskú verejnosť.
V súvislosti s uvedeným vyjadrením mi však dovoľte ešte poznamenať a vyzdvihnúť jednu významnú skutočnosť. Slovensko si počas členstva v Európskej únii, ako i v eurozóne vybudovalo v mnohých oblastiach ekonomiky dobré meno a veľmi slušné renomé. Vo verejných financiách ako zodpovední a uznávaní hospodári si určite nemôžeme dovoliť robiť nejaké fiškálne fígle alebo rozpočtové kúsky či nebodaj podobné kúzla s číslami, ako boli prípady tzv. kreatívneho účtovníctva na úrovni štátu, známe u niektorých problémových členov Únie. Preto s plnou vážnosťou chcem zdôrazniť, že tvorba nášho štátneho rozpočtu bola zvládnutá vysoko profesionálne a predpokladaný rozpočtový návrh do parlamentu je pripravený zodpovedne a starostlivo. Je napokon v záujme nás všetkých, aby naša krajina pri jeho posudzovaní Európskou komisiou dopadla veľmi dobre a aby sme naďalej zostali v očiach ostatných členov Únie ako dôveryhodný a spoľahlivý ekonomický partner.
Pokiaľ ide o predmetný citát z vyjadrenia predsedu vlády, ale aj hlbšie a jasnejšie pochopenie súvislostí v danej veci, treba dodať a upresniť nasledovné: Dôležitým momentom je aj samotný časový posun medzi stanoveným termínom odovzdania návrhu štátneho rozpočtu a oficiálnym vyhlásením zo strany Eurostatu, pokiaľ ide o definitívnu a verifikovanú podobu nielen výšky verejného dlhu, ale aj ostatných ukazovateľov z oblasti verejných financií. Skúsenosti z praxe nám potvrdzujú, že pri zostavovaní štátneho rozpočtu je lepšie vychádzať z prísnejšieho rámca a pripraviť sa radšej na horší scenár, ako byť prehnane optimistický pri očakávaniach jeho vývoja. Viete veľmi dobre, že sme sa už raz dočkali nepríjemného prekvapenia aj od inštitúcie, ako je Eurostat, práve v oblasti metodologických zmien, ktoré sa vzťahovali na sektor verejných financií. Aj táto skutočnosť preto rozhodla, že sme sa nakoniec priklonili k predloženému variantu návrhu, ale s dostatočnou finančnou rezervou, aby sme už zmienené a vo verejnosti pertraktované výdavkové oblasti zvládli v rámci posudzovania a schvaľovania štátneho rozpočtu v Národnej rade.
Vážený pán poslanec, toto je alfou a omegou celého procesu okolo súčasného návrhu štátneho rozpočtu. Je mi preto ľúto, že ste televízne vyjadrenie predsedu vlády v tejto veci nepochopili, nesprávne interpretovali, čomu nasvedčuje napokon aj samotná formulácia a zameranie vašej otázky.
Vážené pani posla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážení poslanci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návštevu spolkovej kancelárky Angely Merkelovej v Slovenskej republike vnímame ako potvrdenie strategického charakteru bilaterálnej spolupráce a nadštandardne vysokej úrovne slovensko-nemeckých vzťahov. Zvlášť je potrebné vyzdvihnúť vysokú mieru porozumenia v dôležitých európskych témach. Kancelárka Merkelová v Bratislave ocenila úlohu, ktorú Slovensko zohráva v strednej Európe, ale aj v rámci Európskej únie.
Aktuálnou prioritou vo vzájomných vzťahoch je posilniť postavenie Nemecka ako krajiny, ktorá môže prinášať do slovenskej spoločnosti – tak do ekonomiky, ako aj do vedeckej komunity – silné inovačné impulzy. Rozhovory predsedu vlády a spolkovej kancelárky boli prednostne orientované na najpálčivejšie témy súčasnosti, ktorými sú situácia na Ukrajine a plynová kríza a klimaticko-energetický balíček vo svetle októbrového zasadnutia Európskej rady. Návšteva kancelárky Merkelovej potvrdila, že vzťahy oboch krajín sú kvalitné a bezproblémové. V slovenskej ekonomike, ktorá je silne otvorená, sa prejavujú všetky medzinárodné impulzy – či už pozitívne, alebo negatívne – a ovplyvňujú jej vývoj. Najväčší vplyv na vývoj a štruktúru slovenskej ekonomiky má práve Nemecko ako najvýznamnejší obchodný partner Slovenska. Naviac sme s Nemeckom v menovej únii, čo túto väzbu ešte viac prehlbuje. Vzájomné vzťahy sú upevňované vysokou hospodárskou spoluprácou, čo malo pozitívny vplyv aj na ukazovatele vzájomnej platobnej bilancie. Obrat zahraničného obchodu má trvalo rastúci trend. Nemecké investície na Slovensku reprezentuje viac ako 450 firiem, ktoré zamestnávajú približne 100-tisíc ľudí. Objem exportu tvorí viac ako osem miliárd eur, čo predstavuje takmer štvrtinu z celkového vývozu Slovenska. Taktiež z pohľadu dovozu tovarov je Nemecko na čele rebríčka. Na ilustráciu uvediem, prečo je Nemecko pre slovenský trh kľúčové.
Najvýznamnejším investorom naďalej zostáva Volkswagen Slovakia, ktorý sa už niekoľko rokov drží na najvyšších priečkach v obrate zahraničného obchodu s veľmi kvalitnými výrobkami. Spolu s ďalšími dvoma automobilkami sú ťahúňmi slovenskej ekonomiky. Svoje výrobné prevádzky majú na Slovensku aj iné významné nemecké podniky svetoznámych značiek. Ako dodávatelia sa na Slovensku usídlili početné malé a stredné nemecké podniky. Väčšina z nich dokázala udržať výrobu aj počas finančnej krízy. Tiež prieskumy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ukazujú, že viac než 90 % nemeckých investorov je spokojných s výberom Slovenska ako miesta podnikania. Prejavuje sa to okrem iného aj tým, že stále viac podnikov považuje Slovensko nielen za výhodné miesto pre produkciu výrobkov, ale aj pre vytváranie oddelení výskumu a vývoja.
Predseda vlády na rokovaní informoval o konsolidačných krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky v poslednom období realizovala v rámci dodržania fiškálnych pravidiel Európskej únie. Lídri slovenskej a nemeckej exekutívy hovorili aj o aktuálnom vývoji ekonomickej situácie v Európe. So znepokojením vnímame náznaky spomalenia hospodárskeho rastu v eurozóne, ako aj v Európskej únii ako celku. Na stretnutí panovala zhoda v nutnosti generovať opatrenia na zabezpečenie rastu a zamestnanosti. Spolková kancelárka odporučila venovať zvýšenú pozornosť agende digitálnej ekonomiky a investíciám do vzdelávania v oblasti informačných technológií. Je to veľká šanca pre členské štáty, ktorú nesmieme premárniť.
Zhodli sa tiež v tom, že aktuálny spôsob využívania eurofondov nie je dostatočne efektívny. Kancelárka Merkelová vyjadrila presvedčenie, že nový komisár Frans Timmermans prinesie do problému aj nový prístup. Eurofondy musia byť lepšie využiteľné a zároveň flexibilné, aby zbytočná byrokracia neodrádzala prijímateľov. Navrhla, aby krajiny V4 spoločne pripravili experience report z využitia fondov a predložili ho už na decembrovej Európskej rade. Prisľúbili sme, že v rámci aktuálneho slovenského predsedníctva vo V4 bude Slovensko takýto dokument iniciovať. Musíme mať rýchlu dostupnosť k fondom Európskej únie, tak aby sme mohli podporiť hospodársky rast a znížiť nezamestnanosť mladých ľudí. Tu zastávame absolútne jednotnú líniu.
Slovensko aj Nemecko majú záujem na uzavretí politickej dohody o klimaticko-energetickom balíčku, ktorý je predmetom práve prebiehajúcich rokovaní summitu Európskej rady v Bruseli, dnes a zajtra. Cieľom je nájsť rovnováhu pri zachovaní pracovných miest, ochrane klímy a zabezpečenia konkurencieschopnosti produkcie Európskej únie. Existuje spoločný záujem dosiahnuť kompromis a Slovensko chce byť v tomto duchu konštruktívnou krajinou. Dôležité pre nás je, aby sa dbalo na záujmy všetkých členských krajín s dôrazom na ich špecifiká.
Spoločné rokovania nemohli obísť ani súčasnú situáciu u nášho východného suseda. Nemecká strana ocenila spustenie reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Angela Merkelová pri spoločnom vystúpení vyjadrila pochopenie s problémami Ukrajiny a zdôraznila, že Únia bude Kyjevu pomáhať aj s dlhmi, pre ktoré majú teraz obmedzené dodávky plynu. Európska únia má pripravených pre Ukrajinu spolu až 11 miliárd eur, ale bude na politickom rozhodnutí členských krajín Európskej únie, či vyčlenia potrebné zdroje. Podľa Nemecka by malo ísť o preklenovací úver. Obaja predstavitelia vlád sa zhodli, že finančná pomoc pre Ukrajinu musí byť podmienená potrebnými reformami. Slovensko žiada politické záruky už teraz. Budeme chcieť vidieť, ako sa na plnení úloh podieľa samotná Ukrajina, pretože niekedy máme pocit, že Ukrajina čaká kroky od všetkých, len nie od seba.
Z pohľadu ďalšieho vývoja budú kľúčovú úlohu zohrávať nadchádzajúce parlamentné voľby na Ukrajine. Medzi Slovenskom a Nemeckom existuje zhoda v podpore mierového plánu prezidentov Ruska a Ukrajiny, je to významný krok k deeskalácii krízy na juhovýchode Ukrajiny, avšak kľúčovou otázkou je jeho implementácia. Pokiaľ by bolo skutočne naplnené to, čo bolo dohodnuté, mohlo by dôjsť k otvoreniu diskusie o zrušení sankcií voči Rusku.
Pán predseda vlády informoval nemeckú partnerku aj o opatreniach, ktoré podniká vláda Slovenskej republiky v súvislosti so znížením dodávok zemného plynu z Ruska, ktoré neustále pretrváva a môže ohroziť energetickú bezpečnosť v Európe. Nemecká kancelárka sa v tejto súvislosti vyjadrila, že je dôležité uzavrieť rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou tak, aby boli pred nadchádzajúcim zimným obdobím zabezpečené dodávky plynu.
Okrem bilaterálnej spolupráce sa predsedovia vlád venovali aj spolupráci krajín združených v regionálnom zoskupení V4. Predseda vlády pozval pani Merkelovú na summit V4, ktorý sa bude konať v rozšírenom formáte spoločne s Nemeckom a Francúzskom na budúci rok v Bratislave.
Bilaterálne rokovania potvrdili, že slovensko-nemecké vzťahy sú orientované na budúcnosť a pevne zakotvené v európskych princípoch.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák – pracovná cesta mimo Bratislavy, ale nemá položené žiadne otázky. A tiež minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek – tiež pracovná cesta mimo Bratislavy a tiež nemá položené žiadne otázky.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.
Neprítomní sú minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, minister spravodlivosti Tomáš Borec a podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Zastupujem ich ja podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície. Neprítomní sú minister kultúry Marek Maďarič a podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ich podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Neprítomní sú minister obrany Martin Glváč, minister hospodárstva Pavol Pavlis, zastupuje ich minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Pellegrini, taktiež ministra životného prostredia Petra Žigu zastupuje minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Peter Pellegrini. Tiež sú neprítomní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek a zastupuje ich pani ministerka zdravotníctva pani Zuzana Zvolenská.
Pani podpredsedníčka, ďakujem.

Agentúr je do 250 rôznej veľkosti. Na Slovensku fungujú tak, že sú licencované cez svoju živnosť ako poskytovanie projektových a inžinierskych služieb v oblasti eurofondov a poradenských služieb v oblasti eurofondov. V zásade ich cena je limitovaná verejným obstarávaním, ktoré je povinný každý žiadateľ , ktorý si chce zabezpečiť externé služby agentúry, urobiť. Čiže, opakujem, ten problém je u tých žiadateľov, u tých konečných prijímateľov, ak teda chcú byť na vyššej etickej úrovni, tak môžu zabezpečiť agentúru takú, aby im poskytovala také služby, ktoré naozaj potrebujú na primeranej cenovej aj technickej úrovni. Čiže mali by zabezpečiť verejné obstarávanie, samozrejme, ak idú v určitých limitoch v zmysle zákona o verejnom obstarávaní alebo minimálne nejaké prieskumy trhu ak idú na služby pod 30 tisíc eur v príslušnom roku, ak by takáto služba agentúry stála.
No a k tomu, na čo sa pýtate. V zásade sa to deje formou tých malinoviek, to znamená, v zásade tá konkrétna zmluva tej konkrétnej agentúry obsahuje tie služby, ktoré súvisia s tým projektom. Ale sú tam teda iné služby zazmluvnené, ktoré sú na iný predmet plnenia, pokiaľ ja mám informáciu. Čiže preto nie je jednoduché tento proces riešiť. Ale ho treba začať riešiť, pretože určite nie sú pravdou tie čísla, čo ste pred chvíľou povedali, že polovica eurofondov odišla cez agentúry, ale je tam nejaký ťažko vyčísliteľný úbytok týchto prostriedkov, ktoré sú naozaj vzácne a dajú sa určiť na tie investičné aktivity, na ktoré sú určené. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci a v neposlednom rade vážený pán dotazujúci sa poslanec, v novom programovom období 2014 až 2020 nastavujeme procesy tak, aby príprava projektov, podávanie žiadostí, výber projektov a samotná implementácia boli jednoduchšie.
Sumárne opatrenia spočívajú v znižovaní administratívnej záťaže na strane žiadateľov o nenávratný finančný príspevok a na strane štátu v posilnení dohľadu nad efektívnym a hospodárnym nakladaním s týmito zdrojmi.
V prvom rade ide o zavedenie elektronickej výmeny informácií medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi najneskôr v roku 2016. Táto komunikácia nahradí papierovú výmenu charakteristickú pre toto programové obdobie.
Rovnako sa snažíme o postupné nahradzovanie dokladov predkladaných žiadateľmi v papierovej forme, elektronickou komunikáciou medzi štátnymi orgánmi, ktorá zabezpečí nielen časovú, ale tiež aj finančnú úsporu spojenú s predložením projektu na strane žiadateľa.
Ďalšie opatrenia zavádzané z úrovne centrálneho koordinačného orgánu smerujú k priamej podpore žiadateľov o finančné prostriedky vo forme zriaďovania informačných a konzultačných centier, ďalej zavedenia tzv. dvojkolového procesu výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorého cieľom bude podrobnejšie dopracovanie projektu len vtedy, keď má žiadateľ istotu, že jeho projekt bude hodnotený. Odstráni to tak dubiózne náklady na projektovú dokumentáciu. Toto opatrenie bude uplatnené najmä v rámci implementácií Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý bude slúžiť na podporu väčšiny vami vymenovaných oblastí aktivít.
Vypracovanie vzorových projektov, na ktoré sa konkrétne pýtate, vzorov projektových zámerov, vzorov žiadostí o nenávratný finančný príspevok, nepovažujeme za adekvátne, aj vzhľadom na špecifiká a jednotlivých projektov a najmä vzhľadom na skutočnosť, že prakticky každé verejné obstarávanie je jedinečné a neopakovateľné, čo znamená, že sumár údajov zo vzorových projektov by sa obmedzil len na malé množstvo základných náležitostí každej žiadosti. Pre účely žiadostí o podporu sú a budú vypracované jednotné formuláre žiadosti o nenávratný finančný príspevok spolu s podrobnými inštrukciami na ich vyplnenie. A ich súčasťou bude aj príručka pre žiadateľa, aby sa vedel žiadateľ jednoduchšie v tejto oblasti zorientovať.
Podľa môjho názoru aj keby bolo efektívne a prakticky uplatniteľné používanie vzorových projektov, čo som pred chvíľou povedal, že ho nepovažujeme za adekvátne, nezabránilo by to nekalým praktikám niektorých agentúr, na ktoré poukazujete, odborná úroveň žiadateľa má byť dostatočná na to, aby žiadateľ vedel posúdiť, kedy a za akým účelom potrebuje externú pomoc s prípravou projektu.
Na záver chcem skonštatovať, že problém, na ktorý poukazujete, nie je v potrebe vzorových projektov, ale v nevyhnutnosti byť z úrovne niektorých žiadateľov o nenávratný finančný príspevok na vyššej úrovni, ani nie na vyššej úrovni technickej ako na vyššej úrovni etickej. A v prípade nevyhnutnosti žiadatelia majú spolupracovať len s takými agentúrami, ktoré ponúkajú korektné služby za primeranú a prijateľnú cenu. Ak také žiadatelia nepoznajú, čo, si myslím, poznajú, tak sme ochotní poskytnúť informácie hociktorým takýmto žiadateľom na Slovensku či už z úrovne centrálneho koordinačného orgánu aj takisto z úrovne kancelárie podpredsedu vlády pre investície.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.