Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v stručnosti zhrniem niektoré technické závery z tejto diskusie a, samozrejme, pokúsim sa aj nejaký záver uviesť. Nebudem hovoriť o všetkých, ale o tých, ktoré sa mi zdá, že je potreba dovysvetľovať v atribútoch z tejto diskusie.
V podstate, myslím, že pán poslanec Zajac spomenul viackrát, že vláda Roberta Fica nastavila systém riadenia, ktorý je byrokratický, umožňuje schvaľovať predražené projekty, umožňuje využívať systém agentúr a poradenských firiem a tak ďalej. Moja otázka znie, prečo ste potom v takomto systéme počas vášho vládnutia pokračovali, prečo ste tento systém nezmenili, naviac pán exminister Figeľ si stiahol pod seba aj toho hlavného metodika, ktorý v podmienkach Slovenska je centrálny koordinačný orgán, pod vtedajšie ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Čiže nič nebránilo tento systém zmeniť, prekopať, odbyrokratizovať, predložiť na rokovanie vlády.
Áno, systém je zložitý, ale systém je správny, o čom svedčí aj to, že ste naozaj naň vôbec nesiahli a pokračovali ste v ňom. Čiže ak je to problém, tak je niekde inde a nie v systéme riadenia, myslím, ktorý ste napádali, v systéme riadenia eurofondov.
Zas tu zaznelo veľa problémov ohľadne nástroja Jessica, finančného nástroja, alebo veľa námietok. Finančný nástroj Jessica je správny a je správne aj to, že nám Európska komisia v rámci tých nových flexibilít umožnila do tohto nástroja presunúť určité prostriedky vo výške absorpčnej kapacity tohto nástroja. Aby som trošku upresnil, na Slovensku je cirka 64 800 bytových jednotiek v obytných bytoch a momentálne je nezateplených asi 36 200 alebo presne 36 280 bytov, čiže ten priestor na využitie tohto nástroja je tu obrovský. Naviac tento nástroj Jessica, ktorý umožňuje využiť europrostriedky aj na energetické úspory v obytných budovách, je charakterizovaný ako návratná forma pomoci. Čiže to je to, čo by sme naozaj mali vo väčšej miere na Slovensku uplatňovať. Tá návratná forma pomoci je vlastne pomoc formou úverov s tým, že pri efektívnom rozdeľovaní, čo sa aj v Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý tento nástroj aplikuje, v praxi využíva a môže sa tento nástroj pri návratnosti a jeho zvyšovaní pri tom tzv. pákovom efekte zvyšovať podstatne viac. Čiže ten priestor je tu obrovský a je správne určený, len som vám chcel upresniť pár číslami smer vo využití tohto nástroja cez eurofondy.
Stagnácia kontrahovania za vlády Ivety Radičovej, viackrát sme to tu spomínali. Predvádzali sme tu rôzne grafy, kritika kontrahovania, stále sme si tu predvádzali, čo je, aké je, prečo bolo také veľké kontrahovanie, malé kontrahovanie. Fakt je ten, že krivka kontrahovania, čo som ja prezentoval, a to je zo zdrojov ITMS, zo zdrojov toho systému, ktorý je vlastný a ktorý rešpektujeme všetci, na spravovanie eurofondov a monitorovanie eurofondov, čiže tá krivka kontrahovania naozaj stagnovala a nie gradovala. To je ten kameň úrazu, o ktorom stále hovorím, že v tých rokoch, keď už sme vlastne vedeli, čo chceme, tak sme naozaj mali výrazne zvyšovať krivku kontrahovania tak, aby bolo dokontrahovanie čo najskôr a aby sme sa mohli uvoľňovať do implementácií, čo nám spôsobilo skoro dvojročný sklz v tom, že naozaj sme museli dokontrahovávať a až potom sme sa mohli venovať plne implementácii.
Ale to, či bola miera kontrahovania dostatočná alebo nedostatočná, o tom v podstate svedčia aj tieto správy a ja tu teraz nechcem hovoriť, či ste sa usvedčovali alebo neusvedčovali, dokonca tu mám k nahliadnutiu 2, 4, 6, 7 správ, ktoré schválila vláda za Ivety Radičovej od 17. 6., 31. 7., 31. 8. až do konca roka 2011. Ostatné som už nebral, kde v týchto správach, aby ste vedeli, jednoduché, ktoré schválila vláda o stave realizovania Národného strategického referenčného rámca napríklad 17. 6. 2011, mám tu aj vyznačené, čo sa dialo v kontrahovaní, a môžem teda, aj odcitujem dve vety k tomu, s tým, že napríklad v tejto informácii zo 17. 6. sa jednoznačne konštatuje a vláda to schválila, ktorá tu analyzuje o tom, že pri detailnejšej, citujem, "pri detailnejšej analýze vývoja kontrahovania v porovnaní so stavom k 31. 12. 2010 možno so znepokojením konštatovať, že dochádza k výraznej stagnácií stavu kontrahovania".
To je tu presne odcitované, čo schválila vláda Ivety Radičovej, a vôbec vás to nejako ani nevyrušilo a schvaľovali ste každý mesiac takéto správy. A teraz mi ale neargumentujte tým, že bolo kontrahovanie super, rôznymi grafmi, ktoré tu boli predvádzané.
Ďalej nárast, citujem z ďalšej správy, "nárast kontrahovania len o 4 % za necelých 6 mesiacov" videla vláda vtedy ako problém. Stagnácia v kontrahovaní sa prejavuje najviac v rámci OPIS-u, nárast len o 0,34 %, v Operačnom programe Vzdelávanie, nárast len o 2,6 percenta. Dokonca tu je veľmi tvrdá konštatácia v tých správach, ktoré ste schválili. V prípade, citujem, "v prípade, ak by ďalšie kontrahovanie pokračovalo v existujúcom trende, to je nárast kontrahovania len o 4,8 % za necelých 6 mesiacov, reálne hrozí, že Slovensko nedokáže ani do konca programového obdobia, t. j. do 31. 12. 2015 zakontrahovať celú alokáciu na programové obdobie 2007 až 2013".
Čiže vy ste sami videli, že to je problém, tak teraz ma tu nepresvedčujte rôznymi grafmi, že to problém nie je a to kontrahovanie bolo super. Tu ste sami povedali, že ak týmto tempom pôjdete, ktoré som ja dokumentoval, že bolo veľmi nízke, tak ani do konca decembra, ktoré je obdobie za 7 mesiacov, by ste nedosiahli kontrahovanie, ktoré treba. A za ním nasleduje celý rad procesov, ktoré sme si tu dokumentovali vo veci vlastnej implementácie, to spočíva v podpise žiadosti o nenávratný finančný príspevok vo verejnom obstarávaní alebo vo vlastnej implementácii toho projektu, ktorý je predmetom tejto europomoci. Čiže, a takýchto konštatovaní a mám tu tie správy, bolo v priebehu roku 2011 sedem. Takže opatrne s tými grafmi, lebo graf sa dá svojím spôsobom zdeformovať a naozaj treba sa opierať o fakty, ktoré ste sami konštatovali.
Nečerpanie v roku 2007. Často tu zaznelo, že čerpanie v roku 2007 bolo nula. Áno, je to pravda, ale súvisí s čerpaním v roku 2007 alebo v prvom roku oprávnenosti alebo oprávneného obdobia, v podstate nie je jednoduché dosiahnuť čerpanie, dokonca by som povedal, že ani v prvom polroku nasledujúceho roku je problematické dosiahnuť čerpanie. Čiže je to ľahko takúto myšlienku vysloviť, ale ťažšie je sa zamyslieť, čo všetko spočíva v tom, aby to čerpanie mohlo byť. Spočíva v tom, samozrejme, schválená Partnerská dohoda alebo vtedy Národný strategický referenčný rámec a následne v tom spočíva celý rad úkonov, ktoré sú obrovské, náročné, zložité, veľa, veľa dokumentov je potrebné vydať, čiže musí centrálny koordinačný orgán v zmysle pravidiel a metodík vydať možno 50 zložitých predpisov, každý má 20, 30, niektoré 120 strán. Volá sa to systém riadenia. Musí certifikačný orgán vydať systém finančného riadenia, tiež obrovsky, veľmi zložité predpisy a, samozrejme, musia operačné programy spracovať svoj systém riadenia, svoj systém finančného riadenia v celej jeho škále, dať si to zauditovať a až potom môžu realizovať prvé čerpanie.
Čiže, že tento proces nie je jednoduchý, o tom svedčí aj to, že v podstate, a zas tu mám len dokument, žiadna z členských krajín Európskej únie v roku 2007, je to cohesion date, informačná stránka cohesion date, informačná stránka Európskej komisie na webovej lokalite Európskej komisie zverejnená. Žiadna členská krajina Európskej únie v roku 2007 nevyčerpala nič. Takže nehovorte tu, že Slovensko je nejaké, bolo nejaké zaspaté v roku 2007, alebo mi povedzte, ktorá krajina nebola zaspatá, čiže opatrne narábať aj s takýmito údajmi.
Samozrejme, táto tabuľka, ktorú tu mám a môžete tiež do nej nahliadnuť, obsahuje 1,7, dvojpercentné čerpanie, ale ďalej vo výsledku, kde Slovensko dosiahlo, moment, 2,1 %, ale tak isto je treba si pozrieť ďalej vysvetlivky k tejto tabuľke a v podstate všetky členské krajiny čerpali takéto nízke sumy, čerpali preto, lebo si museli pripraviť systém riadenia, riadiacu dokumentáciu na úrovni centrálnej, ako národnej a na úrovni operačných programov, a v týchto krajinách v podstate boli čerpané iba alebo započítané, to som hľadal ten výraz, boli započítané iba zálohové platby na úrovni v priemere okolo 2 percent. Tak isto v prvom polroku 2008 boli započítané iba zálohové platby a až potom v druhom polroku 2008 sa niektoré krajiny rozbehli v čerpaní a už sa tu rysuje čerpanie okolo 5 %, čo má aj Slovensko, v tom čase 5,5 % dosiahlo, ale znamená to, že 1,5 % asi urobili v prvom polroku všetky krajiny a zostatok v druhom polroku.
Takže chcem len zdôrazniť, že nenarábajte s tými údajmi, že sme zlí v tom, že sme vyčerpali nulu v roku 2007, pretože žiadna členská krajina Európskej únie nedosiahla iné čerpanie a Slovensko v tom čase dosiahlo aj podľa týchto štatistických údajov Európskej komisie okolo 2 %, tak ako aj ostatné krajiny, a spočívalo to iba v zálohových platbách, ktoré sa mohli realizovať.
Čo sa týka akčných plánov a monitorovacích a kontrolných výborov, chcem skonštatovať len to, že prijímanie akčných plánov a režim monitorovacích a riadiacich výborov máme na národnej úrovni zabezpečené v podstate od roku 2012. Začiatkom roku 2013 sa to výrazne rozbehlo. Pravidelne rokujú monitorovacie výbory, v každom operačnom programe prijímajú opatrenia. Riadiace orgány monitorujú akčné plány skoro na dennej báze v rámci svojich rizikových manažmentov, čiže máme to už prerizikované a môj názor je ten, že ďalšie akčné plány a ďalšie monitorovacie výbory spôsobia len to, že budú ešte viacej nervózne riadiace orgány, ktoré sú z toho naozaj nervózne, lebo ten stav je, nepochybujem, napätý, hlavne ten časový stav, ktorý nám, alebo ten časový priestor, ktorý nám ostáva, a riadiace orgány potrebujú momentálne čo najviac času na kľud, čo najviac kľudu a najviac zmysluplnej roboty robiť, pretože naozaj sú zahltené rôznymi činnosťami a veľkým spektrom činností v starom období a potrebujú riešiť pomerne veľa činností aj v novom období.
Naviac chcem uviesť, a to aj uvádzame v správe, že na Slovensku máme krízový manažment nielen na národnej úrovni, ale aj na úrovni EK, a to v tej forme, čo som spomínal tie akčné skupiny, kde v spolupráci s Európskou komisiou naši odborníci, odborníci Európskej komisie hľadajú, hľadali, našli a ešte stále hľadajú možnosti ďalších opatrení, ktoré by eliminovali a ktoré eliminovali riziko nedočerpania zdrojov a ktoré pomôžu čerpaniu eurofondov. Takže v tejto chvíli naozaj posledné to, čo potrebujeme, paralelné vytváranie nejakých ďalších štruktúr. A ubezpečujem vás aj o tom, že ten akčný tím na úrovni Európskej komisie je funkčný a vláda v podstate alebo riadiace orgány a, samozrejme, aj vláda a ja online spolupracujeme a denne prijímame potrebné opatrenia a vyhodnocujeme, o čom zase svedčí to, že zase sa nám okrem tých opatrení, ktoré som definoval a som sa ich snažil vyčísliť aj v správe, podarilo nejako skoro uzatvoriť alebo pred uzatvorením máme tzv. zálohové faktúry ešte, čo nám zrejme Európska komisia umožní a čo bude ďalším prínosom vo vlastnom čerpaní.
Dámy a páni, čo sa týka vlastnej diskusie, môžem skonštatovať to, že rozprava bola z môjho pohľadu málo zmysluplná. Ja som uviedol fakty k stavu implementácie z ITMS, zo zdrojov ministerstva financií. Naviac sme identifikovali férovo problém ohľadne tej ohrozenej sumy, ktorá sa tu často spomína. Identifikovali sme ho tak, že na riešenie tohto problému sme vyčerpali svoje exekutívne možnosti, ale to neznamená, že tá suma tých 270 mil. nám bude nedočerpaná. Samozrejme, my vynaložíme maximálne úsilie aj napriek tomu, že vo vzťahu k samospráve, ale aj k privátnemu sektoru, to som viackrát spomenul, že máme obmedzené exekutívne možnosti, a máme naďalej tú ambíciu eliminovať riziko takto ohrozených zdrojov a, samozrejme, dočerpať ich zmysluplne do minima, resp. na nulu.
Viac som ale očakával diskusiu na budúcnosť. To znamená, očakával som aj námety, legislatívne námety, podnety, ako tento problém riešiť, pretože tento problém sme identifikovali a snažil som sa že v kontexte naznačiť, aby ste nám aj vy podali pomocnú ruku a skúsili spolupracovať, ako tento problém vyriešiť. A namiesto námetov a podnetov na budúcnosť som si tu vypočul trošku prispôsobené údaje, musím povedať, o mesiacoch, rokoch, o percentách – a mňa, už sa priznám, že to až tak nebaví – tej-ktorej vlády. A toto je z môjho pohľadu irelevantné a z vášho pohľadu vnímam to tak, že je rozhodujúce, pretože váš cieľ bol iný, ako hľadať budúcnosť. Váš cieľ bol, ako sa vysporiadať s tým, aby sme odvolali túto vládu alebo, ja neviem, odvolali predsedu vlády, a to ma trošku mýli, pretože rád by som bol, aby sme hľadali riešenia do blízkej budúcnosti spoločne.
Viem aj to, že ste svojím spôsobom rozčarovaní z toho a zo skutočnosti, že vo veci odúčtovania eurofondov za programové obdobie 2007 – 2013 na národnej úrovni je to tak, že termín je 04 až 05/2016, ale jednoducho je to tak, tak sú definované smernice a nariadenia, to už zoberte ako fakt, a vôbec to neni nejaké naše zatĺkanie alebo snaha to posunúť. Aj keby sme to chceli deklarovať, tak to nevieme zodpovedne deklarovať, ako to vlastne dopadne, ale robíme všetko pre to a pevne verím, že aj urobíme všetko pre to, aby to dopadlo úspešne.
Zopakujem len to, že ku koncu apríla 2015 vyčerpalo Slovensko vyše 8 mld. z tých celých 11,5 mld. alokovaných eurozdrojov v čistých európskych zdrojoch. Táto uvedená suma znamená to, že 70 % disponibilných prostriedkov bolo alokovaných na realizáciu projektov zameraných na infraštruktúru, na životné prostredie, dopravu, na regionálnu dostupnosť, vedomostnú ekonomiku a ľudské zdroje. Zopakujem aj to, že došlo k výraznej akcelerácii čerpania v porovnaní s minulosťou, a to nás oprávňuje definovať určité postupy a prognózu v tom, že tento scenár bude úspešný a bude naplnený až do konca.
Zopakujem aj to, že ďalšie znižovanie tohto rozdielu medzi mierou kontrahovania, ktoré máme 107 %, a mierou čerpania, ktorú máme 70 %, čiže ďalšie znižovanie tohto rozdielu je v súčasnosti naozaj takmer výlučnou zodpovednosťou prijímateľov a naozaj v najväčšej miere súkromného sektora, resp. sektora samosprávy. Je predovšetkým v ich záujme využiť možnosti, ktoré im nenávratná forma pomoci z eurofondov ponúka, čo v praxi znamená naozaj korektne zrealizovať a riadne ukončiť svoje projekty tak, aby mohli byť do toho apríla, resp. mája odúčtované. A práve od ich zodpovednosti a prístupu a spoľahlivosti v tomto procese závisí prípadná konečná výška možno prepadnutých prostriedkov, ale opakujem a znovu zdôrazňujem, že to riziko nedočerpania máme podchytené a budeme ho eliminovať na nulu. S tým, že je treba naozaj využiť v maximálnej miere zostávajúce mesiace roku 2015, je treba nechať čo najväčší kľud riadiacim orgánom, pretože sú to stovky projektov, ktoré treba dotiahnuť. Pre ilustráciu, máme cirka 10-tisíc projektov v tomto období, cirka 6 500 je už implementovaných a asi 2 700, skoro 3 000 ostáva na dočerpanie, ktoré sú rozbehnuté a, samozrejme, treba im dotiahnuť všetky tieto procesy, ktoré s tým súvisia.
Chcem len na záver zdôrazniť, že aj napriek určitému útlmu, ktorý som hovoril a ktorý ste dokumentovali aj vy vo schválení vašich správ, najmä teda straty kontinuity, útlmu v čerpaní, ktorý je preukázateľný minimálne tou správou, ktorú vláda Ivety Radičovej každý mesiac schvaľovala, ktorú mám k dispozícii, keby ste jej neverili, môžete sa na ňu pozrieť. Tak chcem zdôrazniť to, že súčasná vláda zaviedla dynamiku, dosiahla kontrahovanie vo výške 107 %, k dnešnému dňu čerpanie vo výške 70 percent. Tento harmonogram budúceho alebo zostávajúceho obdobia je naozaj napätý, ale môžem konštatovať to, že sme úspešní v tomto procese, a hlavne do mája 2016 budeme úspešní. Procesy sú nastavené tak, aby sa toto konštatovanie stalo skutočnosťou.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod odpovede na vašu otázku oprieť sa o niekoľko štatistických údajov z Eurostatu. Za prvé tri mesiace v tomto roku dosiahlo Slovensko 3,1-percentný hospodársky rast a je na tom v tempe ekonomickej výkonnosti ďaleko lepšie, ako je priemer celej Európskej únie, ktorý sa pohybuje na úrovni iba 1,4 % hrubého domáceho produktu. Naša krajina má v prvom štvrťroku 2015 najvyšší rast ekonomiky zo všetkých štátov eurozóny, ktorý zároveň predstavuje zdvojnásobnenie rýchlosti tempa oproti priemeru za eurozónu a poukazuje tak súčasne na veľmi dobrú kondíciu národného hospodárstva Slovenska. Ďalšie čísla ekonomických ukazovateľov z Eurostatu rovnako potvrdzujú skutočnosť, že slovenské hospodárstvo sa dynamicky zrýchľuje. K výborným výsledkom dospejeme aj pri porovnaní údajov našej ekonomiky za štvrťroky. Napríklad komparácia vývojových trendov za prvý štvrťrok tohto roku a posledný štvrťrok minulého roku jasne hovorí, že náš hospodársky rast je dvojnásobne rýchlejší.
Ďalej, ak vezmeme do úvahy, že priemer medzikvartálneho rastu v Európskej únii je na úrovni okolo 0,4 %, tak na Slovensku je to 0,8 %, čo je dvojnásobok. Podobne sme na tom veľmi dobre, ak porovnávame štatistické údaje aj na medziročnej báze. Hospodársky rast Slovenska však bude dynamický nielen v roku 2015, ale podľa posledných vyjadrení a odhadov Európskej komisie môžeme očakávať, že tempo zvýšenia nášho HDP bude značný i v roku 2016. Nasvedčuje tomu nakoniec aj veľmi priaznivá štruktúra faktorov, ktoré podporujú súčasný vysoký hospodársky rast, čo je pre budúci vývoj ekonomiky Slovenska silný pozitívny signál.
Kľúčovým ukazovateľom celkového zotavovania sa našej výrazne otvorenej ekonomiky je aj klesajúci trend nezamestnanosti. Táto v marci tohto roka dosiahla po šiestich rokoch úroveň, že spadla pod hranicu 12 percent. Zvýšené tempo rastu slovenskej ekonomiky tak vytvára zároveň predpoklady na to, aby si viac ľudí na Slovensku našlo prácu.
Okrem samotného Eurostatu boli priaznivé ekonomické výsledky predbežne potvrdené aj naším Štatistickým úradom. Aj podľa neho vzrástol hrubý domáci produkt v prvom štvrťroku 2015 v stálych cenách v porovnaní s prvým štvrťrokom 2014 o 3,1 percenta. V bežných cenách to predstavovalo objem 17,8 mld. eur. Celková zamestnanosť za prvý kvartál dosiahla 2 243 600 osôb, v porovnaní s prvým štvrťrokom 2014 tak vzrástla o 1,8 percenta.
Za týmto pozitívnym ekonomickým vývojom stojí kombinácia vládou prijatých hospodársko-politických opatrení, ako aj zdravá štruktúra hospodárskeho rastu. K zvýšeniu objemu hrubého domáceho produktu tak bude naďalej prispievať nielen zahraničný dopyt, ale aj rastúca domáca spotreba. Vďaka týmto výborným národohospodárskym číslam môžeme súhrnne skonštatovať, že Slovensko je na dobrej ceste a že sme ako krajina vykročili naozaj tým správnym smerom.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi v súvislosti s vývojom našej ekonomiky uviesť ešte pár ďalších údajov. Tie prezentujú nielen konkrétne parametre úspechu hospodárskej politiky vlády, ale rozhodne viac napovedajú aj o jej zodpovednom prístupe k verejným financiám, ako aj o dobrých výsledkoch celkového hospodárenia štátu. Tieto v konečnom dôsledku predstavujú významný faktor, ktorý bude mať tiež nezanedbateľný vplyv na zabezpečenie vysokého trendu slovenského hospodárstva.
Doterajšia konsolidácia verejných financií pokračuje naďalej udržateľným spôsobom. Verejný deficit je plne pod kontrolou a jeho výška zostane menšia ako 3 % hrubého domáceho produktu. Rovnako výbornou správou je, že sa nám darí postupne znižovať verejný dlh, ktorý nám klesá po prvýkrát za posledných šesť rokov. V minulom roku sme znížili tento dlh o 1 % na úroveň 53,6 % HDP a deficit verejných financií dosiahol úroveň 2,87 percenta. Tieto údaje nám už potvrdil aj Eurostat vo svojej aktuálnej notifikácii. Inými slovami môžeme tiež povedať, že Slovensko po tom, ako na jar minulého roka opustilo trestnú lavicu nadmerného deficitu, tak jasne potvrdilo, že nešlo o nejakú jednorazovú záležitosť, ale o nastúpený vývojový trend.
V súčasnosti pokračujeme v konsolidácii verejných financií s cieľom na konci roka znížiť deficit na úroveň 2,5 % hrubého domáceho produktu. Konsolidácia sa však týmto rokom nekončí, ale budeme v nej pokračovať ďalej s prioritou dosiahnuť vyrovnaný rozpočet štátu v roku 2017. V nasledujúcich rokoch preto očakávame, že aj verejný dlh zostane bezpečne pod hranicou 55 % a do roku 2018 klesne pod úroveň 50 percent.
V súvislosti s procesom konsolidácie verejných financií treba povedať ešte jednu podstatnú skutočnosť, ktorá sa tak často našimi médiami neprezentuje. Opatrenia vlády na znižovanie verejného deficitu nezasiahli veľmi ľudí s nízkymi a strednými príjmami a tí, naopak, po poklese odvodov dostali možnosť zarobiť si v čistom výrazne viac ako pri relatívne nízkej hrubej mzde.
Pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky v rámci celkového hospodárenia štátu, treba vyzdvihnúť, že príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu apríla 2015 medziročne vyššie o viac ako 18 % a výdavky narástli iba o 2 percentá. Štátny rozpočet tak dosiahol ku koncu apríla 2015 schodok vo výške 990,8 mil. eur, čo predstavuje medziročné zníženie takmer o 35 %, presnejšie o 525,5 mil. eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný aj z hľadiska príjmov z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému nárastu o 248,8 mil. eur. Rovnako medziročný nárast zaznamenali aj príjmy štátneho rozpočtu z dividend, a to o 61,4 mil. eur. Medziročný nárast daňových príjmov štátu bol 520,9 mil. eur, čo predstavuje 18,7 percenta. Priaznivý trend zaznamenali aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré medziročne klesli o 82,3 mil. eur.
Prirodzene, tak ako je to na Slovensku pomaly už zabehnutým a samozrejmým zvykom, mnohí neprajníci a rôzni pochybovači si tieto priaznivé čísla za ekonomiku, ako aj dosiahnuté dobré výsledky hospodárskej politiky vlády budú analyzovať a interpretovať po svojom, svojsky či svojrázne a budú ich ešte aj obracať. K tomu môžem povedať za celú vládu iba jedno zásadné: Ak Eurostat ako renomovaná nezávislá a objektívna európska inštitúcia oficiálne oznámi, že naše hospodárstvo rástlo v prvom štvrťroku 2015 najrýchlejšie spomedzi všetkých štátov eurozóny, je to taká správa, o ktorú sa musíme podeliť s občanmi Slovenska, a je povinnosťou vlády objektívne informovať našu verejnosť. Zároveň tiež treba dodať, že sa pre vládu týmto vytvára ďalší priestor na to, aby prijala také hospodársko-politické opatrenia, ktoré pomôžu bežným ľuďom s nižšími a strednými príjmami zvýšiť ich životnú úroveň a súčasne podporia aj rast domácej ekonomiky a zamestnanosti.
V tejto súvislosti mi však nedá aspoň v krátkosti nespomenúť, že v júni v minulom roku sme na sneme SMER-u – sociálna demokracia schválili prvý balík opatrení pre zvýšenie zamestnanosti, podporu rastu hospodárstva a zlepšenie životnej úrovne ľudí. Dnes, teda po necelom roku, je už dvanásť z pätnástich opatrení reálne zavedených do praxe. Viac ako pol milióna ľudí s nízkymi príjmami má vďaka zníženiu zdravotných odvodov vyššie čisté príjmy. Vianočný príspevok dôchodcom sme zvýšili až do úrovne 100 eur. Ďalším 75-tisíc dôchodcom zvyšujeme ich disponibilný príjem zavedením garantovaného minimálneho dôchodku. Minimálnu mzdu zamestnanca sme posledne zdvihli tak, že v kombinácii s inými opatreniami vlády jej zvýšenie predstavuje akoby trinásty plat. Takmer 700-tisíc študentov a dôchodcov používa vlakovú dopravu zadarmo. Zamestnávateľov motivujeme ponúknuť študentom odbornú prax a zvyšovať tak ich budúcu zamestnateľnosť.
A môžem uviesť aj ďalšie opatrenia vlády. Mestám a obciam sme napríklad ponúkli rozširovanie kapacít predškolských zariadení. Poskytujeme im financie, aby si zrekonštruovali škôlky a zvýšili tak ich celkovú kapacitu, aby rodičia mohli chodiť do práce. Teda robíme a plníme všetko to, čo sme ľuďom pred necelým rokom sľúbili. Chceme, aby slovenská verejnosť reálne pocítila, že sa začína našej ekonomike dariť. Tiež aby pocítila, aby sa tento dobrý výsledok hospodárenia dostal ľuďom adresne domov, priamo do peňaženiek a prispel tak k zlepšeniu ich životnej úrovne.
Dosiahnuté kladné ukazovatele našej ekonomiky, ktoré boli potvrdené zo strany uvedených štatistických inštitúcií, predstavujú zároveň dobrú správu aj smerom k podnikateľskému sektoru. Hospodárska politika, ktorú vláda realizuje v zmysle svojho programového vyhlásenia, prináša konkrétne a nespochybniteľné pozitívne výsledky. Začínajú oživovať viaceré priemyselné odvetvia v hospodárstve. Firmy investujú do nových technológií a rozširovania produkcie, čím vznikajú ďalšie tisíce pracovných miest. Pribúdajú nové priemyselné investície a subdodávateľské firmy k etablovaným podnikateľským subjektom. Skutočnosť, že ekonomika Slovenska je najrýchlejšie rastúcou v eurozóne, bude vnímaná tiež tak, že sme krajina, kde sa oplatí investovať a vkladať kapitál. Aktuálnym príkladom toho je nakoniec aj nedávne otvorenie novej karosárne závodu Volkswagen v Bratislave, ktorá predstavuje najväčšiu investíciu v jeho 24-ročnej histórii u nás.
Opatrenia hospodárskej politiky, ktoré doteraz táto vláda zrealizovala, zreteľne naznačujú, že sú s podnikaním konformné. Ak by som to mohol povedať lapidárnejšie, vo vláde si dobre uvedomujeme fakt, že kvalitné podnikateľské prostredie je pre národné hospodárstvo to, čo zdravé srdce pre ľudský organizmus.
Z posledných opatrení možno spomenúť novely daňových zákonov, ktoré predkladá rezort financií a ktoré by mali vstúpiť do platnosti od budúceho roka. Nová legislatíva prinesie pozitívne zmeny pre platiteľov DPH, novinky v oblasti investovania, ako aj úpravu sankcií vyplývajúcich z daňového poriadku. Ministerstvo prichádza s novelami viacerých daňových zákonov, ktorými reaguje jednak na požiadavky trhu, ale aj na rôzne situácie, ku ktorým v poslednom čase došlo. Prijaté opatrenia by taktiež mali daňovníkov motivovať k zodpovednejšiemu prístupu k plneniu si svojich povinností.
Keďže sa za posledný rok potvrdili veľmi pozitívne trendy v našej ekonomike v konsolidácii verejných financií, výbere daní či poklese nezamestnanosti a raste zamestnanosti, pripravili sme balík ďalších opatrení, ktoré sú opäť nastavené tak, aby pomáhali bežným ľuďom, rastu ich životnej úrovne a súčasne aby boli rozvojovými impulzmi a podporovali hospodárstvo. Okrem iného budú pripravované opatrenia smerovať na podporu mladých rodín s deťmi, a na tom nám mimoriadne záleží. Ďalej na zníženie energetických nákladov domácností, podporu cestovného ruchu a ďalších oblastí.
Pravicoví politickí oponenti môžu náš systémový a cielený prístup opäť označovať, akokoľvek chcú. Nakoniec je to ich voľba, že nezdieľajú naše presvedčenie, že keď sa ekonomike krajiny darí, musia z toho mať prospech aj ľudia, ktorí majú hlbšie do vrecka. Je pochopiteľné, že opozícia chce hovoriť o všetkom inom, len nie o pozitívnych výsledkoch vlády, ktoré majú priamy a priaznivý dosah na reálny život ľudí, o raste ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych opatreniach, ale aj o zásadných reformách – ako o duálnom odbornom vzdelávaní, reforme ESO, štátnom elektronickom trhovisku či razantnej výstavbe diaľnic. Je zrejmé, že ich jedinou politikou je škandalizovať každý rok vlády, čo je však na ponuku reálnej alternatívy príliš málo. Vláda túto hru s opozíciou odmieta a sústredí sa naďalej na tie politiky, ktoré majú pozitívny vplyv na každodenný život našich ľudí.
V kontexte s dosiahnutými hospodárskymi výsledkami a priaznivými údajmi možno skonštatovať, že slovenská ekonomika je v súčasnom období v porovnaní s ekonomikami ostatných členských štátov Európskej únie vo veľmi dobrej kondícii. Významným prínosom je tiež skutočnosť, že sa nám z hľadiska spoločensko-politického vývoja podarilo udržať stabilnú a pokojnú atmosféru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka vlády NR SR
Pán podpredseda vlády, čas určený...

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Len dokončím jednu vetu.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka vlády NR SR
Dobre, nech sa páči.

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
... na základe ktorej máme v najbližšom období vytvorené solídne predpoklady a dobré vyhliadky na riešenie ďalších sociálnych a ekonomických problémov, ktoré pred nami ešte stoja.
Chcel by som úplne na záver uviesť, že v každom ohľade sa budeme naďalej sústreďovať na rast životnej úrovne ľudí, na tvorbu pracovných miest, rast reálnych miezd a zlepšovanie podnikateľského prostredia, ako aj podporu hospodárskeho rastu. Preto nás aj vyššie uvedené ekonomické výsledky oprávňujú k tomu, aby sme 23. mája 2015, keď budeme oznamovať druhý balík opatrení vlády, boli sociálne odvážni.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: minister životného prostredia Peter Žiga, pracovná cesta mimo Bratislavy a zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, služobné povinnosti mimo Bratislavy a nie sú naňho položené otázky. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta v Lotyšskej republike a tiež nie sú naňho kladené otázky.
Ďakujem.

Ja len konkrétne, pán poslanec Simon, dva projekty ste chceli zo samosprávy: kanalizácia a ČOV Sereď, názov prijímateľa ZVS akciová spoločnosť Nitra, sektor Vodárenská spoločnosť, dátum účinnosti zmluvy podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku 8. 11. 2011. Zazmluvnených 11,5 mil. eur. Čerpané dodnes celkom nula, to znamená, že v roku 2011 mali zmluvu, ktorá ich oprávňovala zabezpečiť korektné verejné obstarávanie, dodnes nie je korektné verejné obstarávanie zrealizované. Nevieme rozkázať samospráve, lebo to je samospráva, alebo akciová spoločnosť Vodárenská spoločnosť v tomto prípade je zastúpená samosprávou. Rozšírenie verejnej kanalizácie v meste Považská Bystrica. Prijímateľ mesto Považská Bystrica, verejný sektor 8. 12. 2011, dátum účinnosti zmluvy, to znamená, vtedy bola podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku, v roku 2011, respektíve začiatkom roku 2012 malo byť urobené verejné obstarávanie 4,2 mil. eur, dodnes ani verejné obstarávanie a ani cent vyčerpaný. To sú tie, ktoré sú identifikované, kde si vláda férovo priznala 270 mil., ktoré nevieme momentálne hýbať, nemáme na ne exekutívne možnosti, ale urobíme všetko pre to, aby sa tieto prostriedky vyčerpali. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja len päť postrehov a samozrejme, v záverečnom slove aj vystúpim ku komplexnejšiemu posúdeniu tejto rozpravy a takisto v priebehu rokovania vystúpia jednotliví ministri k tým námetom, ktoré ste uviedli. Ale tých päť postrehov zhrniem do takých základných troch bodov.
Prvý bod - 273 miliónov. Prečo to prekrucujete? Vláda nepovedala, že prepadne 273 mil. eur. V správe je jednoznačne napísané, že vláda identifikovala rizikových 273 mil., napriek tomu využije všetky svoje možnosti, zdá sa, že exekutívne možnosti vlády sú vyčerpané, ale aj tak využije všetky svoje možnosti, aby bol takýto decommitment eliminovaný na nulu. Chová sa to tak, že je Kohézny fond a štrukturálne fondy. Kohézny fond je založený projektovo. To znamená, že je určený na konkrétne projekty. Väčšina z tých 273 mil. je na konkrétne projekty, kde nie je možné realokovať tieto prostriedky a je vybraný prijímateľ, ktorý ich má realizovať. Ten prijímateľ je buď zo samosprávy, aj z privátu a tam si s tým nevieme poradiť, ale pevne verím, že si s tým poradíme. Prostriedky Kohézneho fondu, kde je prijímateľom organizácia, ktorá je riadená štátom, to znamená Národná diaľničná a ostatné, ktoré sú štátom riadené, tie určite vyčerpáme. S týmito kohéznymi prostriedkami, ešte raz zdôrazňujem, ktoré sú orientované projektovo, nevieme si s nimi zatiaľ poradiť, ale robíme všetko a budú informovať ministri, aby sme aj tento problém vyriešili.
Štrukturálne fondy sú riešené programovo. To znamená, že tieto prostriedky sa teoreticky môžu, aj prakticky realokovať a dajú sa riešiť aj programovo na úplne iné aktivity. Čiže s týmito by zásadný problém nemal byť. Kohézny fond je cca 3,9 mld. za celý národný strategický referenčný rámec a štrukturálne fondy sú cca 7,2 miliardy. Čiže vláda férovo prijala, že, teda priznala, že áno, tu máme aj napriek tomu, že sme na národnej úrovni urobili obrovský kus práce, že nám aj Európska komisia pomohla, to priznávam s Task fourses a takisto obrovský kus práce, stále tu evidujeme určité riziko, ktoré budeme eliminovať. Takto znie správa a tak to, prosím, aj ďalej interpretujte, ak svätíte to, čo je v správe definované.
Druhý bod - uvoľnené a pozastavené operačné programy. Na strane dvanásť takisto sú vymenované, ktoré sú uvoľnené a ktoré sú pozastavené. Môžem to zopakovať. Uvoľnené sú životné prostredie, Bratislavský kraj, zdravotníctvo, technická pomoc, doprava a zamestnanosť a sociálna inklúzia. Pozastavené sú výskum a vývoj, OPIS - operačný program informatizácia spoločnosti, regionálny operačný program a vzdelávanie. Dobre, doplním tú informáciu. Vláda Slovenskej republiky a riadiace orgány doriešia uvoľnenie týchto operačných programov pozastavených, pretože to nás naozaj trápi z hľadiska toho kešu, čo ste tu prezentovali voči Európskej komisii a v pozastavených platbách na Európskej komisii, ale aj tým, ktoré sú zastavené na úrovni Slovenska na ministerstve financií, čiže záver je ten, že výskum a vývoj a operačný program informatizácia spoločnosti budú odblokované v priebehu júna a regionálny operačný program a vzdelávanie, kde je podstatne viac projektov, pretože napríklad regionálny operačný program má vyše 2 200 projektov a tieto skontrolovať je ozaj sizyfovská práca, tieto budú odblokované najneskôr do septembra 2015.
Ešte, aby bola informácia korektná, čiastočne pozastavené sú doprava, zamestnanosť a sociálna inklúzia. Doprava v objeme cca 5 %, v praxi to znamená, že v 95 % tohto programu platby prebiehajú, zamestnanosť a sociálna inklúzia, vysvetlí aj minister práce sociálnych vecí a rodiny, je cca v objeme 12 %, to znamená, že 88 % tohto programu beží, platí sa, tam veľký problém nie je, ale vysvetlia vám aj, prečo sú pozastavené.
Tretí bod - Walter Deffaa nie je eurokomisár, ale riaditeľ direktoriátu pre regionálny rozvoj. Neviem, z čoho čerpáte, pán poslanec, že Walter Deffaa povedal, alebo napísal v liste, že prostriedky nemôžu byť použité znova. Možno je to len nejaký preklad váš, ale garantujem vám, že korekcie môžu byť použité znova, pretože nie sú to takzvané čisté korekcie, ktoré automaticky prepadajú, ale sú to bežné korekcie a všetky prostriedky, ktoré sú zatiaľ na Slovensku evidované, sú bežné korekcie, to znamená, tieto prostriedky sa môžu použiť znova. Možno máte zlý preklad, nemôžu sa použiť na ten konkrétny projekt, ktorý bol korekciami zasiahnutý, ale v rámci operačného programu, aj v rámci aktivít konkrétnej prioritnej osi sa znovu môžu použiť. Čiže možno je tam len nejaký prekladový problém a prekladový problém často používate aj v slove "prepadnú" prostriedky. Preložte si teda aj slovo, čo je to commitment. Commitment je záväzok. Je to záväzok Európskej komisie, že v prípade, že ak Slovensko bude tieto aktivity riešiť, ktoré sú definované v národnom strategickom referenčnom rámci, zaviaže sa Komisia tieto prostriedky preplatiť. To znamená, my tie prostriedky nemáme na účte a nemôžu nám ani prepadnúť. Je to záväzok Európskej komisie, že tieto prostriedky preplatí, ak všetko vyjde. To znamená, slovo commitment je záväzok a slovo decommitment je nenaplnenie tohto záväzku, ale nie prepadnutie.
Čo sa týka tých piatich bodov, ktoré ste spomenuli, v zásade sa môžem s nimi stotožniť. Tých bodov je oveľa viac a sú riešené, ale dajú sa riešiť len na programové obdobie 2014 - 2020 s tým, že samozrejme, platí elektronizácia, stabilita administratívnych kapacít, verejné obstarávanie, best practises, to všetko platí a môžem vám potvrdiť aj to, že vláda uvažuje aj o vyššej centralizácii, to, čo ste vlastne spomenuli v tých piatich bodoch problematiky eurofondov.
Posledné. Vláda Ivety Radičovej čerpala o 93 % mesačne viac, ako vláda Roberta Fica. K tomu môžem povedať len to, že nechcem vás uraziť, ale naozaj, urobte si trojčlenku. Ak by to tak bolo, čo hovoríte, 93 % viac, tak podľa trojčlenky vám vyjde, že v roku 2012 bude vyčerpaných celých 11,5 mld. eur a vláda Roberta Fica a druhá vláda Roberta Fica naozaj nemá s čerpaním čo robiť.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol správu o implementácii štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 až 2013. V zásade správu ste obdržali a pre úspornosť času nebudem opakovať to, čo je v správe. Sústredím sa na tie veci, ktoré dokresľujú túto správu.
Problematika európskych štrukturálnych a investičných fondov, ďalej len EŠIF, o ktorej budeme dnes v pléne Národnej rady rokovať, je bezpochyby zložitou záležitosťou, ktorá sa prelína horizontálne cez všetky zložky tak ústrednej štátnej správy, verejnej samosprávy, ako aj privátneho sektora, nevynímajúc fakt, že priamo úmerne prechádza jednotlivými programovými obdobiami od roku 2004. Je dôležité zdôrazniť, že vláda Slovenskej republiky od svojho nástupu venuje problematike eurofondov mimoriadnu pozornosť ako na národnej úrovni, tak aj, na národnej úrovni napríklad formou pravidelných rokovaní ministrov zodpovedných za jednotlivé operačné programy, ale aj na európskej úrovni v rámci negociácie s jednotlivými regionálnymi riaditeľstvami zodpovednými za riadenie procesov v rámci Únie nevynímajúc rokovania s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie. Výsledkom proaktívneho prístupu vlády Slovenskej republiky a pri M plus trojke zdôrazňujem, že osobitne predsedu vlády Slovenskej republiky, v roku 2013 bola Európskym parlamentom schválená zmena všeobecného nariadenia 1083/2006, ktorá nám výrazne pomohla a umožnila nám dočerpať ohrozené finančné prostriedky vo výške cca 600 mil. eur o rok neskôr, to znamená, získali sme rok času.
Tu treba podotknúť, že pri nastavovaní systému implementácie fondov v programovom období dve sedem až dve trinásť sme primárne vychádzali už z existujúceho systému v rokoch 2004 až 2006. Chcem zdôrazniť skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky aj naďalej aktívne komunikuje s Európskou komisiou, a to v rámci takzvanej akčnej skupiny pre lepšiu implementáciu Task Force, ktorej cieľom je navrhnúť a zavádzať dodatočné opatrenia na urýchlenie čerpania takzvané nástroje flexibility, ako napríklad fázovanie, reverzné fázovanie projektov, desaťpercentná flexibilita medzi prioritnými osami v rámci jednotlivých operačných programov a najmä finančné nástroje, ktoré sú v slovenských pomeroch Jessica a Jeremie. V rámci tejto akčnej skupiny, ktorú tvorí osem členských štátov, ktorých tá akcelerácia čerpania ku koncu programového obdobia nebola na potrebnej úrovni, je Slovenská republika hodnotená a zaradená medzi lídrov tejto skupiny a sme považovaní za ťahúňa v tejto oblasti, aj zavádzania flexibility, ale aj zavádzania nových nástrojov, ktoré súvisia s dočerpaním Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov Európskej únie a najmä súvisia s tým, že veľa nástrojov sme zaviedli sami a ostatné krajiny sa od nás a od nášho akčného prístupu naozaj poučili a je to oceňované aj najvyššími predstaviteľmi Európskej komisie. Preto sa nedá povedať, čo je v podtexte tejto, tejto správy a v podtexte toho, čo bolo schválené, že nedá sa povedať to, že vláda nekoná a že opozícia má nejaké iné zázračné riešenia. Naopak si myslím, že za to posledné obdobie môžeme ohodnotiť vo všetkých fázach implementačného procesu eurofondov konanie vlády Slovenskej republiky za úspešné a vláda robí maximum pre to, aby došlo k naplneniu záväzku v roku 2007 až 2013.
Dovoľte mi, aby som išiel k štruktúre toho, čo je správa, to znamená stav zverejňovania výziev na predkladanie žiadostí. Tento stav je dokumentovaný na grafe, sekundu, áno, tento stav je zachytený na tomto grafe, ktorý predkladám. Čiže stav zverejňovania výziev, v zásade platí, že základným predpokladom úspešnej implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v iniciačnej fáze každého programového obdobia je vyhlásenie výziev. Pri vyhlasovaní výziev je početnosť značne odlišná v závislosti od konkrétneho obdobia. Predkladám tento graf s tým, že počas 21 mesiacov medzi 1. 7. 2010 až 31. 3. 2012 bolo vyhlásené minimum výziev, čo je dokumentované tým modrým stĺpčekom na predloženom grafe a čo značne oneskorilo proces kontrahovania finančných prostriedkov. Tento výrazný pokles počtu výziev narušil významným spôsobom kontinuitu implementačných procesov a je preukázateľné, že zachovanie tempa výziev aj v tomto uvedenom období, ktoré je definované tým modrým stĺpčekom na grafe, by bolo viedlo k podstatne vyššej miere kontrahovania a poskytlo tak prijímateľom dlhší čas na realizáciu projektov a nemuselo sa v podstate všetko nasunúť do tohto záverečného obdobia, ako je to v súčasnosti.
Celkovo za obdobie od 1. 1. 2007 do 30. 4. 2015, pretože aj táto správa hodnotí obdobie oprávnenosti v programovom období 2007 až 2013 od 1. 1. 2007 do 04/2015, čiže za toto obdobie bolo vyhlásených 657 výziev v celkovej výške 14,22 mld. eur. To si myslím, že je, to je aj v tej správe, ktorú ste dostali. Z tohto počtu bolo realizovaných 576 výziev v sume 12,59 mld. eur a východisko, výzva pre vysvetlenie je vlastne východiskový a metodický a odborný podklad zo strany riadiaceho orgánu, na základe ktorého žiadateľ o nenávratný finančný prostriedok vypracováva a predkladá žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Pre doplnenie tohto grafu uvádzam, že ten prvý stĺpček od roku 2007 do roku 2010 predstavuje 314 výziev, ako základný predpoklad na ďalšie kontrahovanie a implementáciu. Modrý stĺpček predstavuje 57 výziev a posledný, ten tehlovej farby stĺpček alebo škoricovej predstavuje 205 výziev. Čiže tých 576 výziev bolo v takomto zložení uplatňovaných.
Ďalej sa budem venovať kontrahovaniu. To je už druhý bod v tej prezentácii tej správy. Tento graf dokumentuje to, čo je v správe uvedené, a to sú priemerné mesačné prírastky kontrahovania v eurách. V grafe je to zrejmé. Chcem k tomu podotknúť len to, že pri zmene vlády v roku 2012 bola miera kontrahovania na úrovni cca 65 % záväzku národného strategického referenčného rámca, pričom kľúčovou úlohou nastupujúcej vlády bolo zvýšiť kontrahovanie na úroveň 100 % výšky záväzku. Kontrahovanie je veľmi dôležitá súčasť úspešnej implementácie projektov. Samozrejme, predchádzajú mu tie výzvy, ktoré som dokumentoval pred chvíľou, ale bez kontrahovania, to znamená bez toho, že by Slovensko povedalo, že vieme, čo chceme, sa nedá realizovať žiadny projekt. Úloha úspešného dokontrahovania na 100 % bola splnená v rekordne krátkom čase, a to v máji 2014 a v máji 2014 dosiahla miera kontrahovania úroveň 100,23 % záväzku NSRR. To znamená, že za 26 mesiacov - od apríla 2012 do mája 2014 - sa podarilo vláde Slovenskej republiky a jednotlivým riadiacim orgánom zvýšiť kontrahovanie z úrovne 65 % a prekročiť na úroveň 100, resp. vyššiu ako 100 %, čím sme zadefinovali základný predpoklad úspešného pokračovania.
Chcem zdôrazniť to, že dnes má Slovenská republika kontrahovanie na úrovni 107,12 %, tabuľka je tiež uvedená v správe, ktorú ste obdržali a chcem zdôrazniť aj to, že zazmluvnením prostriedkov z európskych fondov si Slovenská republika alebo vláda Slovenskej republiky splnila pre čerpanie základný nástroj a splnila si aj svoju úlohu pre implementáciu jednotlivých projektov a v ďalšom budem hovoriť, ako sa darí napĺňať vlastnú implementáciu.
V tejto fáze, keď sme zakontrahovaní na 107 %, resp. vo fáze z mája 2014, keď už bolo prekročené kontrahovanie na 100 % alebo sumy 100 %, v tejto finálnej fáze končiaceho sa programového obdobia je preto nevyhnutné, aby prijímatelia naplno využili možnosť čerpania eurofondov a nedá mi pri tomto grafe spomenúť aj to, že v rokoch 2010 a 2011 implementácie Slovenská republika nevyužila lepšie príležitosť zazmluvniť väčší objem alokácie. V zásade často sa nám dáva za príklad v čerpaní Litva, Lotyšsko a Estónsko. Áno, sú výborní ale fakt, že v tom čerpaní sú ďaleko pred nami, blížia sa k 100 percentám dnes, ale fakt, že v tej krivke čerpania je treba sa pozrieť na aj krivku kontrahovania, kde presne v rokoch 2010 - 2011 gradovalo kontrahovanie u týchto štátov, ktoré následne boli úspešné, alebo sú úspešné v čerpaní. Naopak, na Slovensku došlo k takémuto poklesu, ako definujeme v tom grafe v kontrahovaní. To znamená, chová sa to, ako rozbehnutý vlak. Keď ten vlak ide svojou rýchlosťou a pribrzdí sa, sa ťažko, ťažko rozbieha a to postihlo aj nás v začiatkoch volebného obdobia súčasnej vlády Slovenskej republiky.
Čiže ak by sme chceli takú dynamiku v čerpaní, akú majú Litva, Lotyšsko, Estónsko, nemali sme dopustiť taký útlm v kontrahovaní, ako bol v tých rokoch, kedy kontrahovanie vlastne malo maximálne gradovať, lebo v tom roku 2010 už naozaj musíme vedieť, čo chceme všetky krajiny a nesmieme prerušiť tú kontinuitu a tam má dôjsť k takému výraznému nárastu, aby nedošlo potom, aby došlo potom ku kontinuálnemu čerpaniu.
Prejdem teraz k 4. kapitole, to je čerpanie záväzku NSRR. Čerpanie záväzku NSRR vychádza tak isto z určitých predpokladov. V podstate len to čerpanie záväzku ostatné veci, ktoré tu prezentujem, či už v správe, ale aj v týchto grafoch, sú založené na faktoch z ITMS z ministerstva financií. Čiže toto sú fakty, ktoré sú nepopierateľné. Fakt, že v tejto kapitole, čo sa týka čerpania, je ten odhad založený na určitých prognózach, ktoré sú definované buď historickými údajmi alebo z období z minulých rokov. Čiže čerpanie k tomu grafu, ku ktorému prídem, je dôležité si premietnuť tento graf, kde je čerpanie národno strategického referenčného rámca za prvé 4 mesiace posledných rokov, v zásade platí, že v programovom období 2007 až 2013 ku koncu apríla 2015 predstavuje stav čerpania na úrovni riadiacich orgánov vrátane predfinancovania zálohových platieb uhradených prijímateľovi sumu 8,1 mld. eur, čo predstavuje 70 % záväzku a čo znamená, že 30 % záväzku v tomto nasledujúcom období je potrebné dočerpať.
Znamená to ale tiež to, že do konca programového obdobia má Slovenská republika ešte k dispozícii 3,4 mld. eur. Ak zoberieme len čisté čerpanie bez tých, bez toho predfinancovania, je táto disponibilná suma 3,7 mld. eur. Z hľadiska finančného čerpania, samozrejme, platí táto suma 8,1 mld. eur. V tomto grafe chcem dokumentovať zrýchlenie, tempo čerpania v roku 2015, kde sú zelenými stĺpčekmi označené, označená výška čerpania za prvé 4 mesiace roku 2013 a prvé 4 mesiace roku 2014 s tým, že 2013 a 2014 boli historicky najúspešnejšie roky v čerpaní. Takže podľa týchto posledných a najúspešnejších rokov bolo čerpanie také, aké je tu definované s tým, že zase vidno tú gradáciu čerpania za rovnaké obdobie, to znamená január až apríl 2015, kde toto čerpanie narástlo o 50 %.
Ak by sme dodržali túto krivku 50-percentného nárastu čerpania, sa dostaneme na úroveň niekde 2,2 - 2,3 mld. eur v roku 2015 a samozrejme, zobrali sme do úvahy ešte jeden historický fakt, ktorý je definovaný v ďalšom grafe, a to je vlastne aj ten, ktorý ste obdržali v správe. Tento graf nadväzuje na predchádzajúci slajd a ukazuje predpoklad zrýchlenia čerpania do konca obdobia 2007 až 2013. Tu je treba zdôrazniť, že koniec obdobia oprávnenosti je síce 31. 12. 2015, ale v praxi to znamená, že do tohto dátumu je nutné výdavky vyfakturovať a uhradiť dodávateľovi. Čerpanie, ktoré je sledované a vykazované na úrovni ministerstva financií, však môže byť realizované aj v roku 2016.
Čerpanie v jednotlivých rokoch vždy výrazne rastie a kumuluje ku koncu príslušného roku. Dá sa to zhodnotiť aj tak, že ku koncu obdobia oprávnenosti, to znamená, ku koncu každého roku v programovom období čerpanie vzrastá, z tých historických údajov, ktoré som ukazoval v predchádzajúcom grafe, výrazne. To znamená, posledný kvartál naozaj narastá výrazné čerpanie v každom roku, a to je zvýraznené ešte aj tým, že ku koncu programového obdobia čerpanie narastá ešte oveľa vyššie ako v bežných rokoch. Znamená to aj to, že si pre porovnanie si to uvedomia ako určitý efekt daňového priznania. Vieme všetci dobre, že daňové priznania sa podávajú do konca marca v príslušnom roku a viete veľmi dobre, že daňové úrady sú posledné 2-3 dni pred uplynutím konca marca v príslušnom roku úplne zahltené a nevládzu a toto je obdobný prípad, že jednoducho sa to všetko sústredí do záveru roku a prijímatelia vzhľadom na časový tlak sa výrazne vždy sústredia na zrealizovanie všetkých aktivít projektov a do konca roku 2015 a fakturáciu si spravidla nechávajú na rok 2016, na prvý kvartál roku 2016 a vlastne tiež určité, určité úkony si tiež presúvajú na rok 2016, aby sa sústredili na vlastné, na vlastné aktivity projektu a tým pádom nám predpokladáme, že výrazne narastie čerpanie v poslednom štvrťroku 2016, v prvom štvrťroku 2016.
Funguje to tak, že prijímatelia a riadiace orgány sa sústredia na následnú administráciu žiadostí o platbu a vlastné žiadosti o platbu si nechajú až na začiatok roku 2016, pričom posledný termín predloženia žiadosti o platbu pre prijímateľov je marec 2016. Znamená to, že hociktorý prijímateľ, ktorý môže byť štátny subjekt, privátny subjekt alebo subjekt samosprávy, musí predložiť podľa smerníc Európskej únie žiadosť o platbu do konca marca 2016 na príslušný riadiaci orgán. Riadiaci orgán musí posúdiť oprávnenosť tejto žiadosti v priebehu apríla 2016 a do konca apríla 2016 musí predložiť súhrnnú žiadosť o platbu za riadiaci orgán, kde sú stovky prijímateľov na certifikačný orgán, ktorým je ministerstvo financií a ministerstvo financií schvaľuje tieto žiadosti na národnej úrovni do konca mája 2016 a to je moment, kedy budeme vedieť aj zo všetkých údajov a zo súhrnných žiadostí o platbu, ako vlastne Slovensko dopadlo a som presvedčený, že tam bude záväzok roku 2007 - 2013 vyčerpaný na nulu s tým, že samozrejme ministerstvo financií ešte má do konca roku 2016, resp. až do marca 2017 priebežne realizovať platby na Európsku komisiu a do konca marca 2017 podať dokumenty, ktoré smerujú k ukončovaniu programového obdobia.
Ďalší graf tu dokumentuje, že naozaj v období, v predchádzajúcom programovom období, naozaj v poslednom roku čerpania došlo k významnému nárastu a k významnej gradácii v čerpaní.
Posledné, čoho sa chcem ešte dotknúť v tomto úvode, je prezentácia pozastavených platieb z celkovej alokácie. Pozastavené platby z celkovej alokácie sú zhruba v takejto štruktúre, kde je evidentné, že pozastavené platby predstavujú pomerne významné, ale tiež stále veľký koláč z tohto, tento graf vlastne len v inom systéme zdokumentuje. To znamená, že zhruba 5,57 % sú neuhradené platby z Európskej komisie. To znamená tie, ktoré sú na Európskej komisii Slovenskom deklarované ako oprávnené, ale sú pozastavené z dôvodu nedoriešenia uvoľnenia platieb jednotlivých operačných programov, ktoré sú dokumentované v správe a posledné sú rizikové výdavky, ktoré sú zase len certifikované na ministerstve financií a pripravené na odoslanie do Bruselu. Táto suma je pomerne vysoká, tiež to máte v tej správe, ale je to 851 mil., sú tie neuhradené, ktoré sú na úrovni európskej, na Európskej komisii a na Slovensku je 729 mil., ktoré čakajú na to, aby sa odoslali. Čiže aj tuto deklarujeme to, že keď sa uvoľnia operačné programy, tak dôjde k výraznému nárastu v čerpaní.
Tu sú korekcie, je to citlivá téma, 244 mil., samozrejme, v diskusii sa jej zrejme budeme venovať viac a chcem zdôrazniť ešte to, že v jedenástich operačných programoch je v súčasnosti v procese uhrádzania platieb zo strany Európskej komisie 6 operačných programov a u piatich sú stále ešte platby zablokované a snažíme sa o čo najskoršie uvoľnenie týchto platieb. Korekcie, zase len sa veľa hovorí o korekciách, ale v prípade nedodržiavania určitých podmienok, ktoré sú definované v pravidlách Európskej únie, vznikajú korekcie. Tieto korekcie môžu byť opätovne použité a môžu sa korekcie vnímať ako zvýšenie investičných príležitostí príslušného štátu. V tej tabuľke predchádzajúcej je definované, že 244 mil. boli zatiaľ korekcie. Je to 2,13 %, tieto korekcie.
Podotýkam, že v podstate žiadna z krajín Európskej únie neurobila pravidlá, alebo nečerpala v zmysle pravidiel bez korekcií. Sú známe zo štatistík Európskej únie, to sú verejne prístupné zdroje, ktoré hovoria o tom, že a ktoré aj dokumentujem, že korekcie má každý členský štát, ja neviem, napríklad za rok 2013 má Británia 4,7 % korekcií, Holandsko má 6,7 % a Slovensko má viac ako 3 %. V zásade v tom grafe, ktorý som prezentoval pred chvíľou, je definované to, čo stále hovorím, že korekcie, ku korekciám dochádza rovnomerne počas celej dĺžky programového obdobia, pričom ich výška závisí najmä od objemu čerpania alokovaných zdrojov a zdôrazňuje, že je nezávislá od politického cyklu. Ten graf to jednoznačne dokumentuje v tom, že napríklad v lehotách vo verejnom obstarávaní, za ktoré sme zaplatili najvyššiu pokutu naozaj za obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 3. 2012, bolo z celkového počtu 176 chybných verejných obstarávaní, čiže za pomerné krátke obdobie bolo 176 chybných verejných obstarávaní, čo predstavuje 54 % z celkového počtu, ale za 1/4 programového obdobia a verejné obstarávanie za tých 63 mesiacov, keď chceme takéto členenie, bolo postihnuté týmito chybnými lehotami v 150 prípadoch. To znamená, za podstatne dlhšie obdobie naozaj bolo dosiahnutých veľa chýb, ale korekcie sú problém celoplošný a rovnomerne zapríčinený.
Dámy a páni, toľko k tej prezentácii. Viacej v rozprave a v diskusii k tejto téme s tým, že ako som povedal v úvode, vláda Slovenskej republiky si je vedomá napätosti týchto termínov ku koncu programového obdobia. Vláda Slovenskej republiky v jednotlivých operačných programoch urobí maximum. Považujeme správu eurofondov za úspešnú a pevne verím, že to, čo bolo úspešné doposiaľ, bude úspešné aj v nastávajúcom období a budeme vedieť skonštatovať a budeme môcť konštatovať, že v apríli 2016, že boli sme v čerpaní eurofondov úspešní a že táto významná pomoc pre Slovensko bola naplnená v maximálnej možnej miere.
Pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som.

Poviem len toľko, že mali tú možnosť, boli viackrát upozorňovaní odbornou verejnosťou aj mnou, že tieto ceny sú nereálne a spôsobia veľké zemetrasenie v stavebnom sektore. Za seba môžem povedať to, že som na to viackrát upozorňoval aj v médiách, aj v blogoch.
A, žiaľ, tento scenár, ktorý som predstavoval, sa napĺňa. Znížené parametre stavby cez žltý FIDIC a čo je horšie, celý strapec poškodených veriteľov, ktorí strácajú chuť podnikať na Slovensku. Pevne verím, že tento návrh zákona, ktorý je a ktorý bude ešte vyskúšaný praxou a bude môcť byť v praxi ešte upravený, ale v tejto podobe, že zaúčinkuje, zafunguje a zdvihne apetít drobných živnostníkov, podnikateľov, aby na Slovensku podnikali, a zároveň zamedzí nekalým praktikám tých, ktorí tie nekalé praktiky spôsobili zo strany vyšších dodávateľov, ktorí takéto verejné zákazky vyhrali.
Tiež je tu novelizácia alebo nový zákon o verejnom obstarávaní, v ktorom je v intenciách smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní definovaná skutočnosť, že ak to investor, v tomto prípade Národná diaľničná spoločnosť, zadefinuje v súťažných podkladoch, tak môže tiecť tok peňazí priamo od investora, to znamená, v tomto prípade od Národnej diaľničnej spoločnosti, subdodávateľom tej stavby za podmienok, ktoré budú definované v súťažných podkladoch a samozrejme zakomponované aj v zmluve s vyšším dodávateľom. Čiže tento režim tu od 1. 1. 2016 bude fungovať tiež, okrem tých nástrojov, ktoré sme sa snažili pripraviť touto novelizáciou viacerých zákonov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, dámy a páni, kauza Váhostavu rezonuje v médiách a spoločnosti posledné dva týždne. V úvode chcem zvýrazniť, že je len jednou časťou mozaiky z celej skupiny problémov, ktoré sa objavili v procese reštrukturalizácie niektorých podnikov. Tiež chcem zvýrazniť, že vláda Slovenskej republiky nie je priamou súčasťou procesu reštrukturalizácie spoločnosti Váhostav, ale vzhľadom na vzniknutú situáciu vláda v rámci svojich kompetencií navrhla riešenia.
V rámci tohto procesu bola zostavená špeciálna skupina expertov, ktorí analyzovali štruktúru veriteľov. Preverovali, či ide o živnostníkov v právnom slova zmysle, o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré v mnohých prípadoch predstavovala iba jedna osoba, alebo ide o malé a stredné podniky v podobe akciových spoločností. Experti venovali pozornosť postaveniu schránkových firiem ako veriteľov v reštrukturalizácii viacerých podnikov a rovnako boli hodnotené aj dopady zákona o reštrukturalizácii, ktorý je z dielne druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Tento zákon jednoznačne zvýhodňuje postavenie bánk v porovnaní s ostatnými veriteľmi, ale má aj množstvo ďalších úskalí, na ktoré treba reagovať novelizáciou.
Najpodstatnejšie však je, že ako to vlastne celé vzniklo. Zobrali sme štruktúru pohľadávok malého veriteľa, napríklad živnostníka alebo malej firmy, a pozreli sme sa, kde a akým spôsobom vznikla jeho pohľadávka. Štandardným spôsobom bolo, že malý subdodávateľ v podobe živnostníka, s. r. o. alebo malej akciovej spoločnosti podpisoval ako subdodávateľ zmluvu s veľkou spoločnosťou, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní, a určité obdobie za svoju prácu nedostával zaplatené vôbec, alebo len čiastočne.
Došli sme k záveru, že podstatná časť pohľadávok, ktoré neboli zaplatené, vznikla vďaka trom zákazkám, ktoré podpísal pán Figeľ v rokoch 2010 až 2012. Tejto zodpovednosti sa pán Figeľ ako vtedajší minister dopravy nemôže zbaviť. Opakujem, podstatný objem pohľadávok, o ktorých dnes hovoríme, vznikol uzatváraním zmlúv medzi subdodávateľmi a veľkou spoločnosťou pri zákazkách, ktoré pridelil cez Národnú diaľničnú spoločnosť alebo iné podriadené organizácie vtedajší podpredseda vlády a minister dopravy. Na jednej strane chcel presvedčiť verejnosť, že diaľnice sa dajú stavať lacno, a vytvárali tlak na stavebné spoločnosti, aby podpisovali zmluvy, ktoré často boli o 60 % lacnejšie, ako ukazovala štátna expertíza. Ak raz niečo stojí 100 mil., tak to nemôžeme postaviť za 40 mil., a preto začali vznikať problémy, ktoré sa ukázali vo vzťahoch medzi subdodávateľmi a dodávateľmi. Rovnako sme povedali a stojíme si za svojím názorom, že pokiaľ ide o správanie sa manažérov príslušných spoločností, vidíme jasné znaky trestného konania, predovšetkým podvodu a tiež znaky poškodzovania veriteľa.
Podporujeme vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči manažérom spoločnosti, ktorí úmyselne podpisovali rôzne obchodné zmluvy, pričom vedeli, že ich spoločnosti nebudú schopné pri cenách, ktoré dohodli, platiť svojim subdodávateľom. Došlo tiež k začatiu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľov. Všetky podklady získané v rámci analýzy reštrukturalizácie podnikov boli odovzdané špeciálnemu prokurátorovi. Nemôžeme zasahovať do trestného konania a rešpektujeme rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o začatí trestných konaní vo veci pre poškodzovanie veriteľa v značnom rozsahu.
Opätovne však pripomínam, že v prípade Váhostavu ide o obchodnoprávny vzťah medzi subdodávateľmi a akciovou spoločnosťou, ktorá je dnes v reštrukturalizácii. Ide o vzťah, ktorý vznikol v minulosti na základe obchodného práva.
Keďže naša analýza ukázala, že ide o veľký objem poškodených veriteľov, živnostníkov a malých spoločností, vláda Slovenskej republiky začala uvedenú situáciu riešiť. Očakávali sme, že rokovanie v Národnej rade bude prebiehať a pokračovať vo vecnej diskusii s cieľom nájsť riešenia pre poškodených v procese reštrukturalizácie. Žiaľ, diskusia sa vyvinula inak. Namiesto konštruktívnych návrhov opozícia použila rétoriku úplne odlišnú od podstaty problému. Pre vládu Slovenskej republiky je v danej situácii podstatne dôležitejšie rokovať a hľadať riešenia ako počúvať urážky zo strany opozície. Lebo nič iné opozícia nepredviedla, nedala žiadne relevantné návrhy ako tento problém riešiť.
Dámy a páni, chcel by som oceniť rokovania a poďakovať predstaviteľom z praxe za to, že prijali pozvanie na pracovné stretnutia na Úrade vlády a rokovali za účelom prijatia najvhodnejšieho riešenia. Tak ako sme avizovali, bolo pre nás veľmi dôležité využiť každú jednu hodinu na nájdenie efektívnych riešení, pokiaľ ide o ťažkosti, ktoré so sebou prináša reštrukturalizácia niektorých firiem. Ide najmä o ťažkosti v podobe obrovských dopadov na malé a stredné firmy, na živnostníkov, o ktorých sa v poslednom čase veľmi veľa hovorí. Chceli sme prísť do Národnej rady s návrhmi, ktoré budú vychádzať nielen z našich skúseností a poznatkov, ale predovšetkým zo skúseností zástupcov praxe.
Dámy a páni, na stretnutí predstaviteľov živnostníkov, bánk a spoločnosti Váhostav sme diskutovali o nasledovných témach: po prvé, aktuálny stav reštrukturalizácie Váhostavu, po druhé, čo urobiť do budúcnosti, aby sa podobné situácie, keď sú malé firmy poškodzované veľkými, neopakovali. Pardon (minister si odkašľal). Je tu jeden všeobecný základ, na ktorom sa zhodneme s predstaviteľmi z praxe. Musí definitívne skončiť politika nereálne lacných diaľnic a verejných zákaziek. Definovali sme, kde problém vznikol, a sme presvedčení, že jednoducho nie je možné, aby išla firma do súťaže a ponúkala 40 alebo 50 % reálnych obstarávacích nákladov. To bol základ celého problému, ktorý teraz riešime a ktorého dôsledkom je nezaplatenie malým firmám za vykonanú prácu.
Pokiaľ ide o aktuálnu reštrukturalizáciu, pripravili sme zmeny zákona, ktoré musia zabrániť podobným prípadom v budúcnosti. Chceme, aby boli v Národnej rade schválené zákony, ktoré nebudú len ad hoc reagovať na firmy v reštrukturalizácii, ale aj na budúce potreby praxe. Na včerajšom rokovaní na Úrade vlády sme s predstaviteľmi živnostníkov, zástupcami veriteľov, ako aj s predstaviteľmi bánk a spoločnosti Váhostav, podpísali memorandum. Vláda, veritelia, dlžník aj banky sa dohodli. Prostredníctvom novelizácie zákonov vláda ponúka veriteľom riešenie, v rámci ktorého môžu počas reštrukturalizácie získať okamžite 15 a viac percent zo svojich pohľadávok. Zvyšná časť ich pohľadávky nebude premlčaná, ale bude mať formu majetkového práva. Zo spoločného memoranda tiež vyplýva, že banky ako zabezpečení veritelia sú pripravení znížiť mieru svojho uspokojenia zo 100 na 85 percent. Zvyšných 15 % banky ponúkajú nezabezpečeným veriteľom. Chceme oceniť tento ústretový krok zo strany bánk.
V zákone bude riešené aj to, že správca sa v reštrukturalizácii bude môcť vzdať svojej funkcie, čo dnes nie je možné, a budeme výrazne eliminovať vplyv dlžníka na výber správcu. Ekonomickú zodpovednosť za stav, ktorý vznikol, musí prevziať aj samotná spoločnosť Váhostav. Váhostav sa nad rámec podmienok reštrukturalizácie vzdá 49 % akcií v prospech nezabezpečených veriteľov. Akcie nebudú ničím zaťažené a budú použité pomerne podľa výšky pohľadávky, výlučne pre nezabezpečených veriteľov, ktorí majú priamy obchodný styk s Váhostavom.
Výsledkom stretnutia je aj druhý variant riešenia. Ak veriteľ nevyužije spomínané možnosti uspokojenia svojich pohľadávok voči Váhostavu, vláda opätovne nezabezpečeným veriteľom ponúka odkúpenie celej ich pohľadávky, vrátane pomernej časti akcií Váhostavu, ktoré na veriteľa prejdú. Pohľadávku vláda odkúpi za 50 % nominálnej hodnoty do konca roku 2015. Štát si následne bude svoju pohľadávku vymáhať priamo od Váhostavu. Na základe zákona, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade, bude vláda zmocnená, aby svojím nariadením rozhodla, aký objem časti finančných aktív, ktoré zhromaždili banky platením osobitného odvodu, sa použije na uspokojenie nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Musíme počkať na rozhodnutie veriteľov, či schvália reštrukturalizačný plán, a tiež na rozhodnutie súdu, ktorý potvrdí zoznam nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Následne musíme nariadením vlády schváliť objem prostriedkov a subjekt, ktorý bude poverený operáciu vykonať. Vláda dá následne ponuku, ktorú nezabezpečení veritelia z obchodného styku budú môcť využiť, ale aj odmietnuť. Trváme na tom, že dopad na verejný dlh nebude žiadny, pretože riešenie je skonštruované z hľadiska štátnych finančných aktív, do ktorých stále prispievajú banky cez osobitný odvod.
Ďalej by som chcel zdôrazniť, že v Národnej rade sú predložené návrhy novelizácie zákonov, ktoré výrazne eliminujú využívanie reštrukturalizácie na úkor veriteľa. Je to významný krok. Ak totiž v procese reštrukturalizácie podniku získa veriteľ menej ako 50 % svojej pohľadávky, tak zostatok do výšky 50 % dlžnej sumy bude považovaný za právoplatnú pohľadávku a zvyšných 50 % dlhu si bude môcť uplatňovať z budúcich ziskov spoločnosti, a to bez premlčacej doby.
Na rokovanie Národnej rady sme predložili tiež pomerne rozsiahlu novelizáciu Obchodného zákonníka a ďalších súvisiacich predpisov. Novelizáciou reagujeme na problémy, ktoré boli odhalené v procese reštrukturalizácie, aj požiadavky praxe. Úprava Obchodného zákonníka zlepšuje postavenie tzv. nezabezpečených veriteľov, teda tých, ktorí na rozdiel od bánk nemali možnosť si zabezpečiť pohľadávky vo vzťahu k veľkým firmám, ktoré sa dnes nachádzajú v reštrukturalizácii.
Pripomínam, dámy a páni, že zákon o reštrukturalizácii je z dielne pravicovej vlády. Bol prijatý v roku 2005. Autorom bol predovšetkým pán poslanec Lipšic, intenzívne sa v návrhu zákona angažovala aj pani poslankyňa Žitňanská. Odstraňujeme nedostatky tohto zákona, posilňujeme postavenie tzv. nezabezpečených veriteľov, dávame im korektnú ponuku. Opakujem, na túto korektnú ponuku použijeme peniaze z mimoriadneho odvodu bánk do štátnych finančných aktív.
Myslím si, že sme opäť preukázali, že vláda vie s chladnou hlavou prijať problém, ktorý vznikol, a aj naň primerane reagovať. Žiadne návrhy z dielne science fiction, žiadne právne nezmysly, ktoré tu počúvame, pretože ľahko sa hovorí niekomu, kto nemá žiadnu zodpovednosť. My vieme, kde sú možnosti, čo môžeme urobiť, a to sme aj urobili.
Verím, že novelizácie príslušných zákonov tu na pôde Národnej rady čo najskôr schválite, budú predložené pánovi prezidentovi na podpis a zverejnené v Zbierke zákonov tak, aby ich ustanovenia nadobudli platnosť už 30. apríla 2015, keď sa bude konať schôdza veriteľov Váhostavu.
Ďakujem za pozornosť, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vzhľadom na skutočnosť, že ide o neplánovanú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády vo svojich pracovných povinnostiach a programoch s hodinou otázok nepočítali, a preto je účasť ministrov nižšia ako obyčajne, za čo sa v mene vlády ospravedlňujem.
Dovoľte mi teda, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: Podpredseda vlády a minister vnútra Róbert Kaliňák, pracovné povinnosti na Slovensku, zastupuje minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Ďalej podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zahraničná pracovná cesta, ale nemal položené otázky, takže ho nezastupuje nikto. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zahraničná pracovná cesta, nie sú položené otázky. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, konferencia tu v Bratislave, ale nemal položené otázky. Minister životného prostredia Peter Žiga, nie sú otázky. Minister kultúry Marek Maďarič, pracovná cesta na Slovensku, ale nie sú otázky. Minister obrany Martin Glváč, nie sú otázky. A minister hospodárstva Pavol Pavlis (vyslovené so začudovaním)? Toho neospravedlňujem.
Všetko, pán predseda, ďakujem.

Ďakujem. Nielen preto 15 %, ale aj preto. Je to jeden z argumentov. Súhlasím, že ak je to podvod, treba ho zavrieť a zhabať majetok, ja s tým nemám problém, ale naozaj to treba došetriť, či je to podvod. Ak je to podvod, pokiaľ viem, tak je tam viacero trestných oznámení a orgány činné v trestnom konaní už konajú. Čiže bavme sa o tom, čo je teraz na stole a čo sa má riešiť.
My nič nehádžeme na predchádzajúcu vládu, ale poukazujeme, že ten problém spôsobila aj predchádzajúca vláda, a snažíme sa ho riešiť, aby sme si toto vyjasnili.
Čo sa týka elektronického trhoviska, to funguje, myslím, že dva mesiace, takže neporovnávajme situáciu z roku 2011 s elektronickým trhoviskom a elektronické trhovisko, ak neviete, tak je na podlimitné metódy, to znamená, pri prácach je to od tisíc eur do päť miliónov eur zjednodušene a toto je stavba za 200 miliónov eur. Takže neporovnávajme neporovnateľné.
Čo sa týka, že aktíva prevyšujú záväzky, samozrejme, súhlasím s tým, ale toto musia došetriť orgány činné v trestnom konaní, či je to tak, a ak je to tak, tak, samozrejme, je treba konať v tomto duchu.
Čo sa týka najnižšej ceny, najnižšia cena nie je všeliek a spôsobuje problémy v tendroch, preto sa snažíme, a aj si myslím ja, že je to správne, okrem elektronického trhoviska, kde sa dajú pomerne jednoducho definovať obstarávané komodity, zadefinovať výsledok obstarávania nie na najnižšiu cenu, ale na ekonomicky oprávnené náklady. Ale ak sa zadefinuje na najnižšiu cenu, potom musí byť podstatne väčšia práca venovaná súťažným podkla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)