Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

12.11.2015 o 14:20 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 3.12.2015 14:53 - 14:54 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
V podstate môžem skonštatovať len to, že Nord Stream 2, ktorý ste, pán poslanec, pred chvíľou spomenuli, sa vyvíja. V tejto situácii je dôležité pripomenúť aj vyjadrenia predstaviteľov Európskej komisie, napríklad podpredsedu Ševčoviča, ktorého ste spomenuli, alebo komisára pre oblasť klímy a energetiku Caneta, ktorí jasne deklarovali, že tento projekt podobne, ako aj všetky ďalšie projekty, musí byť plne v súlade s právom Európskej únie a nezanedbateľným je aj posúdenie vplyvu výstavby takéhoto plynovodu na existujúcu plynárenskú infraštruktúru na Ukrajine a s tým súvisiace riziko zníženia počtu prepravných koridorov do štátov Európskej únie, respektíve energetického spoločenstva.
Celý projekt je aktuálne na začiatku a bude musieť prejsť viacerými nevyhnutnými procesmi, kým sa dospeje k rozhodnutiu, či sa vôbec projekt bude realizovať. Slovensko projekt Nord Stream 2 nepovažuje za diverzifikačný a vníma ho naopak ako možné ohrozenie energetickej bezpečnosti Európskej únie ako celku. A Slovensko tiež spolu s ďalšími krajinami, ktoré projekt Nord Stream 2 vnímajú rovnako, zaslalo list Európskej komisii, v ktorom prezentuje obavy, resp. výhrady k tomuto projektu zo širšieho pohľadu energetickej bezpečnosti Európskej únie.
Čiže z toho vyplýva jasný postoj Slovenskej republiky a pevne verím, že nedôjde ani k narušeniu alebo k zníženiu prepravných tokov cez Ukrajinu a problém je tak komplexný, že neobávame sa toho.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 3.12.2015 14:46 - 14:51 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o podporu Európskej únie vo vzťahu k Slovensku v oblasti plynárenstva, vnímam túto situáciu opačne, ako naznačujete vo vašej otázke. Pre zvýšenie bezpečnosti dodávok plynu, ropy a elektriny pre región strednej a východnej Európy má rozvoj cezhraničných prepojení umožňujúci diverzifikáciu ich energetických zdrojov a trás zásadný význam. Preto Slovensko venovalo v uplynulom období značné úsilie, aby slovenské projekty, ktoré sú súčasťou severojužného plynárenského tranzitu, mali v Európskej únii prioritné postavenie a boli zaradené medzi takzvané projekty spoločného záujmu. V roku 2013 bol prijatý právny predpis, a to nariadenie č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru týkajúci sa infraštruktúrnych projektov v energetike. Tento predpis udelil prioritu dvanástim strategickým transeurópskym koridorom a oblastiam energetickej infraštruktúry a definoval štatút projektov spoločného záujmu.
Projekty Slovenskej republiky patria do koridoru severojužných prepojení v strednej a juhovýchodnej Európe. Na jeho základe bol v roku 2013 vydaný zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu, v ktorom boli zhrnuté aj významné prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, respektíve medzi Slovenskom a Poľskom. Na výstavbu prepojenia s Maďarskom, ktoré je v komerčnej prevádzke od 1. júla 2015, boli v rámci príslušných predpisov poskytnuté aj finančné prostriedky. Pre práce na projekte prepojenia s Poľskom v júni 2015 prevádzkovatelia slovenskej prepravnej siete a poľskej prepravnej siete podpísali s Výskumnou agentúrou Európskej komisie pre inováciu a siete (INEA) trojstrannú dohodu o finančnej pomoci Európskej únie na projekt s názvom "Vypracovanie projektovej dokumentácie a výkon inžinierskych činností pre poľsko-slovenské prepojenie plynárenských sietí". Na základe tejto dohody projekt získal finančnú podporu z Európskej únie vo výške 4,6 mil. eur v rámci fondu s názvom "CEF", po anglicky The Connecting Europe Facility, alebo nástroj na spájanie Európy.
Prednedávnom bol ukončený proces, na základe ktorého bol dňa 18. 11. 2015 Európskou komisiou prijatý nový druhý zoznam projektov spoločného záujmu, ktoré umožnia postupné budovanie energetickej únie integráciou trhov s energiou v Európe a diverzifikáciou energetických zdrojov a dopravných trás. Do tohto zoznamu projektov spoločného záujmu, na ktorom aj vďaka podpore a prezentovania príslušných projektov zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na rôznych úrovniach európskych štruktúr boli zaradené projekty prepojenia medzi Poľskom a Slovenskom, ako aj nový projekt prevádzkovateľa prepravnej siete spoločnosti Eustream a.s. Eastring. Projekt Eastring má ambíciu vytvoriť fyzické prepojenie medzi obchodnými plynárenskými uzlami, takzvanými "hubmi" v západnej Európe a plynárenskými trhmi predovšetkým v juhovýchodnej Európe. Prispeje tak k diverzifikácii trás ako aj zdrojov, pričom je možné očakávať jeho vplyv aj na ceny prepravovanej komodity. Nezanedbateľným prínosom je zvýšenie úrovne bezpečnosti dodávok plynu. Tento plynovod bude možné v budúcnosti využiť aj na prepravu plynu zo zdrojov v rámci južného koridoru, respektíve v rámci očakávanej ťažby plynu v Čiernej mori do Európskej únie.
Z pohľadu záujmov Slovenska je realizácia aj projektu Eastring v zmysle predstaveného konceptu riešením pre dosiahnutie strategického cieľa, zvyšovania energetickej bezpečnosti, vytvárania podmienok pre diverzifikáciu zdrojov a prepravných ciest plynu, ako aj zachovanie objemov plynu prepraveného cez slovenskú prepravnú sieť.
Vážený pán poslanec, aj na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že Európska únia v rámci svojich procesov podporuje slovenské projekty prepravnej plynárenskej infraštruktúry.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 12.11.2015 14:20 - 14:25 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Petro, ako dobre viete, súčasná vláda prisľúbila pomoc okresom s najvyššou nezamestnanosťou ešte v máji tohto roku, a to v podobe špeciálneho programu. Pomoc a podpora regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti bola súčasťou druhého sociálno-ekonomického balíčka. Napríklad včera bol v Národnej rade Slovenskej republiky definitívne schválený návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon nadobudne účinnosť už od 15. decembra 2015. Dovoľte mi preto vysloviť poďakovanie poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za schválenie uvedeného návrhu zákona.
Pravdepodobne sa väčšina z nás zhodne v názore, že je nevyhnutné prijímať na vládnej úrovni opatrenia, ktoré budú pomáhať znižovať veľké regionálne rozdiely. Hospodársky rast zvýrazňuje rozdiely medzi regiónmi a okresmi Slovenska. Pokiaľ určitá časť obyvateľstva z rastu profituje, najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a častokrát vzdelanej pracovnej sily a tiež trpia nedostatkom investícií a z toho vyplývajúcich podnikateľských aktivít.
V zmysle prijatého zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov je pre regióny s vysokou mierou nezamestnanosti vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory. Jeho cieľom je zmeniť a zmierniť hospodárske rozdiely medzi okresmi a naštartovať v týchto okresoch hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj kombináciou spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky, samosprávou a občianskou spoločnosťou vypracovaním päťročného akčného plánu rozvoja, ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia a ich harmonogram. Akčný plán môže nad rámec existujúcich opatrení a využívanie existujúcich finančných zdrojov obsahovať aj technickú podporu v miestnej samospráve a občianskej spoločnosti a tzv. regionálny príspevok ako doplnkový zdroj financovania pri realizácii príslušného akčného plánu.
Vo včera schválenom návrhu je novinkou aj predĺženie lehoty na predkladanie akčného plánu vláde Slovenskej republiky zo šesť na deväť mesiacov, ako aj zmena v striktnom stanovení vypracovania akčného plánu, ktorý sa bude vypracúvať spravidla na päť rokov. Zmenou je tiež zavedenie odvodovej úľavy na sociálnom a zdravotnom poistení, ako aj definícia subjektu sociálnej ekonomiky.
Vládny návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov stanovuje podmienky, formu a systém poskytovania podpory. Na tieto účely bol určený koeficient miery evidovanej nezamestnanosti, ktorý je rozhodujúcim pre určenie statusu najmenej rozvinutého okresu. Uvedený koeficient bol v schválenom zákone napokon znížený z 1,9- na 1,6-násobok, pričom znížením uvedeného koeficientu sa zabezpečuje poskytovanie pomoci podľa tohto zákona väčšiemu počtu okresov. Na základe prepočtu aktuálne dostupných údajov bude po znížení koeficientu priemernej miery evidovanej nezamestnanosti tvoriť zoznam najmenej rozvinutých okresov pravdepodobne 12 okresov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán podpredseda, chcem vás len upozorniť, že uplynul čas, ak by ste mohli svoju odpoveď postupne ukončiť. Môžete dokončiť, ak ešte máte pár viet.

Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Vláda už schválením tohto zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov prijímala viaceré opatrenia, ktoré pomáhajú v regiónoch znižovať nezamestnanosť. Doposiaľ bola v roku 2015 schválená investičná pomoc pre 11 spoločností, čím boli podporené napríklad regióny Kežmarok, Veľký Krtíš, Lučenec, Žiar nad Hronom, Michalovce, Prešov, Prievidza.
Ministerstvo hospodárstva na základe predložených investičných zámerov plánuje podporiť ešte v tomto roku investície, ktoré budú smerovať do regiónov Veľká Ida, Kechnec, Prešov, Košice, Nitra a Detva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, včera ste schválili predmetný návrh zákona, čím ste aj vy prispeli k znižovaniu regionálnych rozdielov, k zlepšeniu prístupu k investíciám a k znižovaniu nezamestnanosti v najslabších okresoch, ktoré boli definované týmto zákonom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 12.11.2015 14:19 - 14:20 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Pár slovami. Pán poslanec, migračný úrad Slovenskej republiky, ktorý je v gescii ministerstva vnútra, funguje, robí aj určitú selekciu medzi mimovládnymi organizáciami. Slovenská vláda podporuje vytypované a zmysluplné neziskové organizácie, ktoré sa naozaj snažia výrazne v tejto téme pomáhať. To, či by mala vzniknúť ďalšia komisia, je to na zamyslenie. Môžeme sa nad tým zamyslieť, ale najprv by sme museli sa zamyslieť nad tým, či migračný úrad robí svoju prácu zle. Ja mám ten pocit, že zatiaľ ju robí dobre. Ale nemáme problém, prehodnotíme to, že či má význam a účel ešte nejakú komisiu, ktorá bude spolupracovať s migračným úradom pri týchto témach.
Čo sa týka volebnej kampane, odznelo to už viackrát, určite ani SMER – sociálna demokracia, ani nikto z členov vlády nespôsobil túto migračnú krízu alebo túto utečeneckú vlnu imigrantov do Európy a na Slovensko. Čiže spájať to s nejakými predvolebnými aktivitami SMER-u je kontraproduktívne.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.11.2015 14:09 - 14:17 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, skôr ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, chcel by som zdôrazniť, že súčasná migračná kríza predstavuje najväčšiu humanitárnu výzvu od skončenia druhej svetovej vojny. Sme svedkami toho, že do Európskej únie v súčasnosti prichádza mesačne 250- až 300-tisíc nelegálnych migrantov. Je povinnosťou každej zodpovednej vlády a spoločnosti prejaviť s týmito ľuďmi solidaritu a pomôcť im.
Slovensko sa tejto zodpovednosti nevyhýba a od samého začiatku debát o utečeneckej kríze sme zástancami zodpovedných krokov a nie populistických riešení. Je prirodzené, že táto dôležitá téma rezonuje v živote slovenských občanov a, samozrejme, odzrkadľuje sa aj v politickom spektre. Chcem oceniť spoluprácu a konštruktívny prístup Národnej rady Slovenskej republiky k tejto téme. Som veľmi rád, že vláda svoju politiku realizuje na základe mandátu parlamentu a vyhlásenia, ktoré bolo podporené väčšinou poslancov naprieč politickým spektrom. Slovensko vždy odmietalo riešenia, o ktorých sme mali a stále máme pochybnosti. Viackrát nám bolo vyčítané, že nespolupracujeme, čo vyvrcholilo v našom prehlasovaní pri otázke tzv. povinných kvót.
Ako je známe, kvóty nefungujú a fungovať nikdy nebudú. Doteraz sa podarilo relokovať len asi 120 ľudí s pôvodne plánovaných 160-tisíc, pričom tieto relokácie smerovali do finálnych krajín, teda tam, kde utečenci chceli ísť, do Luxemburgu, Nemecka alebo Švédska. Momentálne však vidíme, že pozície Európskej únie sa približujú k tomu, čo tvrdíme od samého začiatku, a to k ochrane hraníc a zastaveniu migračných tokov.
Ako dobre viete, poslali sme 50 policajtov strážiť srbsko-maďarskú hranicu do Maďarska. Ďalších 20 našich policajtov odišlo minulý týždeň do Slovinska a 20 špecialistov sme poslali do agentúry Frontex. Navyše vláda vyčlenila 11 miliónov eur na riešenie migračnej krízy vrátane humanitárnych projektov. Slovenská republika prejavila veľkú solidaritu aj s Rakúskom, kde sme poskytli ubytovanie a stravu ich žiadateľom o azyl v našom zariadení v Gabčíkove. Dnes je kapacita 500 miest naplnená. O tom, že tento projekt funguje, sa priamo na mieste presvedčil aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun, ktorý vysoko ocenil slovensko-rakúsku spoluprácu.
Slovensko navyše už od roku 2008 robí tzv. humanitárne transfery, teda presídľovací program, kedy v spolupráci s úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a ďalšími organizáciami vyberáme ohrozené skupiny ľudí, prevažne matky s deťmi, priamo z utečeneckých táborov v Sýrii, v Turecku, Somálsku či v Eritrei. Týchto ľudí prichýlime v našom zariadení v Humennom, kde im poskytneme zdravotnú starostlivosť, ubytovanie, stravu, učíme ich jazyk a po polročnom pobyte u nás putujú do finálnej krajiny, vo väčšine prípadov sú to Spojené štáty americké. Kým doteraz sme takýchto humanitárnych transferov robili 300 ročne, tento rok ich budeme mať až 500.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som teraz prešiel k samotnej podstate vašej otázky. Naša vláda nikdy nerozlišovala migrantov na základe náboženstva alebo iných charakteristík. Od začiatku apelujeme len na dôsledné rozlišovanie medzi tými, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, a ekonomickými migrantami. Pri úvahách, koho na Slovensku prijmeme, sme sa rozhodli, že chceme pomôcť najviac zraniteľným skupinám: a tými sú rodiny s deťmi. Ako dobre viete, Slovensko je krajina s dlhoročnou kresťanskou tradíciou a je naším záujmom, aby sa ľudia, ktorí sem prídu, vedeli ľahšie prispôsobiť a chceli tu zostať. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pripravuje v súčinnosti s mimovládnymi organizáciami transfer 151 sýrskych kresťanov, ktorí sú v súčasnosti v utečeneckom tábore v Erbile v Iraku. Okrem toho sme poskytli slovenským mimovládnym organizáciám 500-tisíc eur na ich projekty zamerané na riešenie situácie migrantov. Popritom dlhodobo avizujeme príspevok Slovenska do tzv. Madad fundu určeného pre Sýriu vo výške troch miliónov eur. V tomto smere budeme vždy presadzovať zodpovedný prístup a nebudeme sa tváriť, že zvládneme asimilovať tisíce migrantov.
Našu ochotu pomoci Slovenskej republiky sme vyjadrili aj tým, že popri vládnych prostriedkoch i Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky poskytlo svoj finančný príspevok 10-tisíc eur výboru patriarchu melchitskej gréckokatolíckej cirkvi. Táto pomoc bola určená na nákup liekov a potravín pre najviac postihnuté a zraniteľné skupiny obyvateľov v Sýrii. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí odovzdal v máji t. r. patriarchovi melchitskej gréckokatolíckej cirkvi šek s uvedenou sumou, pričom zdôraznil, že príspevok je súčasťou dlhodobej snahy Slovenskej republiky pomáhať pri riešení následkov krízy. Takmer pol milióna eur smerovalo na pomoc sýrskym utečencom prostredníctvom medzinárodných organizácií, ako je úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, Červený kríž či Medzinárodná organizácia pre migráciu.
Slovensko má záujem o sýrskych kresťanov, ktorých chceme dobrovoľne prijať a poskytnúť im u nás druhý domov. Ide však o náročný proces, ktorý netrvá ani deň, ani týždeň a tiež ani mesiac. Naším cieľom je nájsť takých ľudí, ktorí chcú na Slovensku zostať a neurobiť len prázdne gesto, že ich k nám privezieme a o dva dni odídu, pričom krajiny ako Nemecko či Švédsko budú bojovať s ich sekundárnou migráciou. To by bola falošná pomoc a solidarita, preto aj selekcia týchto ľudí trvá dlhšie obdobie. Pre nás je podstatné, aby sme našli kresťanov, ktorí budú chcieť na Slovensku zostať, a teda aj ich integrácia do našej spoločnosti bude najjednoduchšia.
Vážený pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že Slovensko je solidárna krajina a poskytuje pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. Aj preto máme rozpracovaný projekt na presídlenie 25 kresťanských rodín, ktoré hovoria pôvodným arménskym jazykom, teda jazykom Ježiša Krista. Ide o rodiny, ktoré sú najviac ohrozené na živote a dnes sú na území, ktoré ovláda Islamský štát. Týchto ľudí chceme presídliť na Slovensko a v spolupráci s kresťanskými inštitúciami aj zahraničnými organizáciami ich integrovať do našej spoločnosti, o čo oni sami prejavili záujem. Čo sa týka ich prepravy na Slovensko, to je vec dohody medzi Slovenskou republikou a našimi partnermi v Európskej únii. V prípade, ak to bude potrebné, možno využiť aj vládny špeciál.
Pán predseda, skončil som, a vám ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 12.11.2015 14:09 - 14:17 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, neodkladné pracovné povinnosti, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Ďalej minister zdravotníctva Viliam Čislák, tiež neodkladné pracovné povinnosti a zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, nie sú otázky. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, nie sú otázky, a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, takisto nemal položené žiadne otázky.
Pán predseda, skončil som túto časť a som pripravený odpovedať na otázku.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 25.6.2015 15:12 - 15:14 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny; ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny; ďalej podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, tuzemská pracovná cesta, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec; minister dopravy a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec; minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorého zastupuje minister kultúry Marek Maďarič; tiež je neprítomný minister obrany Martin Glváč, ktorého zastupuje minister kultúry Marek Maďarič; ďalej minister hospodárstva Vazil Hudák, tiež zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; ďalej minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; a tiež je neprítomný minister zdravotníctva Viliam Čislák, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.6.2015 14:24 - 14:25 hod.

Ľubomír Vážny
Ďakujem. Jednoznačne podľa štatistík korupcia klesá.
Skončil som, pán predseda.
Skryt prepis
 

25.6.2015 14:09 - 14:22 hod.

Ľubomír Vážny
 

25.6.2015 14:09 - 14:22 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý má tuzemskú pracovnú cestu, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec; ďalej neprítomný je minister hospodárstva Vazil Hudák, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek; ďalej podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zahraničná pracovná cesta, zastupuje ho, nie sú na neho položené otázky; a podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zahraničná pracovná cesta, tiež nemá položené žiadne otázky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Skryt prepis