Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení občania, tento zákon, prebieha o ňom obrovská diskusia, a tak ako v prvom čítaní, aj teraz, je pre mňa trošička nepochopiteľná situácia, že neprichádza, tak ako spomínali mnohí moji predrečníci, z dielne tých, ktorí majú v tomto parlamente väčšinu, ale je tu niekoľko dobre vypracovaných návrhov a zámerov z opozičných lavíc. Bavíme sa teraz o zákone z dielne pána podpredsedu parlamentu Figeľa a môj predrečník, možno striktne dodržiavajúc pravidlá legislatívneho procesu, mal možnosť svoj prínos k tomuto zákonu predniesť iba tuná cez pozmeňujúci návrh, a keďže mám pocit, že mal 23 strán, to potrebovalo dostatočne veľkú časovú dotáciu. Ja by som sa pred potrebami druhého čítania, ktoré sa majú venovať nie technickým otázkam, to je až tretie čítanie, pán kolega Číž, a otázkam priamo pozmeňovacích, pozmeňovania niektorých konkrétnych ustanovení by som sa venoval následne. A možno k tej filozofii zákona a k celému, k celému, procesu a tomu, čo hovorí, a hovoríme to všetci jedným dychom, že sme na pôde symbolov. Potrebujeme spoločnosti vydať signál, že 150 poslancov má na duši verejné blaho, že kope na záujmy verejného alebo obhajoby verejného záujmu a že treba problém, o ktorom často rozprávame, o ktorom všetci vieme, s ktorým sa dotýkame, treba riešiť aj legislatívnou podporou.
Z našej dielne vyšiel tiež jeden návrh zákona, ktorý v prvom čítaní nedostal podporu, tak ako dostal podporu tento návrh zákona, a preto prišiel mohutný pozmeňujúci návrh, ktorý sa venoval, ak to poviem jednoducho, odmeňovaniu ľudí, ktorí našli v sebe statočnosť, a ak mali informácie, nechceli si už ich posúvať iba na svojich pracoviskách, možno v rodinnom kruhu, možno niekedy, ako to býva na Slovensku často zvykom, že si tak poplakali, keď sa niekde stretli, ale vyšli s tým na verejnosť a Janko Mičovský to hovoril slovami, ktoré mne sú asi najbližšie, že ten, tieto skutky je treba odmeniť.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol v celej svojej komplexnosti, sa venoval teda inštitútom, ktoré sme nevymysleli my na Slovensku, boj proti korupcii je celosvetový. Inšpirovali sme sa či už európskymi úpravami, alebo úpravami zo zahraničia. Najďalej v tomto boli aj zámorské krajiny ako Spojené štáty americké a pod.
Je, ak si môžme, z nejakého historického vývoja v boji proti korupcii niečo požičať, tak sú to presne inštitúty, ktoré navrhuje pán poslanec a pán podpredseda parlamentu Figeľ, ale je to aj inštitút, ktorý sme sa snažili do zákona zapracovať my. To znamená, aby ľudia v tom, ako, aké prostredie teraz na Slovensku máme a často ho aj voláme nejakou latentnou alebo skrytou normalizáciou. To znamená, že ľudia síce nie sú za svoje názory zatváraní, ale prichádzajú o zamestnanie, prichádzajú o svoju, svoje existenčné potreby, ak sa, a teraz za čo, ak sa ozvú. A v atmosfére strachu sa veľmi ťažko odhaľujú skryté korupčné praktiky a túto atmosféru strachu si občania Slovenskej republiky nezaslúžia, a preto by malo byť jasne legislatívne zadefinované, že potrestaní majú byť tí, ktorí tieto skutky páchajú, a nie, naopak, tí, ktorí na ne poukazujú.
Dokonca, my si myslíme, že tí, ktorí v sebe tú odvahu našli a nechcú ďalej podporovať tento mechanizmus, by mali byť odmenení a odmenení nie na úkor štátneho rozpočtu, ako to tu často robia, ale na úkor toho, že ak niekto z našich spoločných peňazí kradne, tak a niekto to ohlási, tak časť tých peňazí dostane ten statočný občan, tá statočná občianka.
Chcel som hovoriť o jednom príbehu, kedy legislatívne prišlo k úprave toho, pretože a pravdepodobne v histórii ľudstva sa musí stať nejaký vypuklý problém, niekto musí zomrieť alebo musí prísť k ujme veľká časť ľudí, aby sa tí zodpovední zobudili. Chceli sme byť a pripájame sa k iniciatíve Kresťanskodemokratického hnutia, chceli sme zvoliť tú cestu múdrejších, ktorí sa vedia poučiť z chýb cudzích a nemusia sa učiť na chybách vlastných. Chceli sme a dúfam, aj keď počúvam tuná po chodbách po chodbách parlamentu, že nikdy nepodporím zákon z dielne opozície a presvedčím všetkých kolegov, aby urobili to isté, čo sa mi zdá hrozne detinské a infantilné, ale, a teda prichádza to z radov poslancov vládneho SMER-u, aby našli v sebe dostatočné množstvo ratia a zdravého rozumu, aby mali na mysli verejný záujem a zákon posunuli do druhého a tretieho čítania a aby ten symbol, po ktorom všetci voláme, a to je symbol boja proti korupcii, sme vyslali, a aby nám toto do právneho systému po dnešnom našom rokovaní pribudlo a aby sme mohli do budúcna zodpovedať pred tým, čo sme v naozajstnom, nie deklarovanom, ale v reálnom boji s týmto neblahým javom urobili.
Vnímam aj kritiku, že rozpráva sa o tom veľa a že pre potreby tohoto, tejto úpravy sú rôzne odborné výhrady a morálna výbava nestačí. Mám, mám iný názor. Myslím si, že na tom, na našom návrhu zákona pracovalo štvormesačné obdobie obrovský tím právnikov. Vyvinuli sme činnosť aj smerom k NGO-čkám a neziskovým organizáciám. Pozývali sme ich do parlamentu, aby sa na ustanovenia, ktoré by sme radi videli v tomto zákone, pozreli, a môžem povedať, že odobrenie aj z časti občianskej spoločnosti, z časti nezávislých a mimovládnych organizácií, takisto právnych argumentov, ten návrh zákona aj náš pozmeňujúci návrh získal a je teda už len potrebné presvedčiť a tam sú tie argumenty z hľadiska symboliky, z hľadiska možno morálneho apelu dôležité, a preto aj pre potreby druhého čítania vyzývam poslancov vládnej strany, aby sa zamysleli nad tým, že toto nie je o politických tričkách, ale je to o tom, či verejný záujem bude v tomto momente obhájený.
Nechcem sa venovať konkrétnym ustanoveniam, keďže z nášho klubu toto prevzal Ján Mičovský, i keď k niektorým odôvodneniam by určite pre potreby druhého čítania bolo vhodné sa povenovať, ale to by sa museli do našej rozpravy zapojiť aj poslanci vládnej strany, nie v dvojminútových sambajtoch alebo faktických poznámkach, ale prísť s nejakou reálnou kritikou, prečo nie sú prichystaní tento návrh podporiť, pretože naša rozprava potom vyzerá ako monológ, a táto úprava by mala byť prijatá minimálne v pléne na báze dialógu, na báze výmeny názorov, kde sú tie odborné zádrhely, kde je to, ak nebudem hlasovať proti alebo sa zdržím, kde sú tie argumenty, tie právne argumenty, takisto by som ich rád počul, prečo sú nie sú ochotní jednu alebo druhú úpravu prijať? Ďakujem za pozornosť.
