Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi stručne zaujať možno zopár poznámok k procesu zmeny rokovacieho poriadku a zároveň predniesť svoj pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať zmeny, dvoch zmien, jedného znenia poslaneckého prieskumu a jeden otázkou pri interpeláciách voči exekutíve alebo členom vlády. Táto debata pre mňa má parametre, keďže sme ju otvárali na poslaneckých grémiách a držala vládna strana svoju džentlmenskú dohodu v tom, že rokovací poriadok sa bude meniť iba na základe dohody všetkých politických subjektov zastúpených v parlamente. Čiastočne je naplnená, keďže pozmeňujúce návrhy, či z vládnej strany, alebo všetky opozičné ako keby boli stiahnuté, ako keby teda nemali pred parlamentom, lebo neexistuje vôľa. V jednom bode to však neplatí. A tu by som chcel povedať, že z hľadiska koncepcie a filozofie a logiky, ktorú hovorí pán predseda parlamentu, kde vychádza z toho, že v parlamente by mali mať strany, ktoré riadne prešli voľbami, zastúpenie aj v orgánoch, či už vo výboroch alebo či už pri spomínanom poslaneckom grémiu, a mohli by sa združovať v kluboch a na toto ich oprávňuje práve mandát, ktorý získali vo voľbách, sa vaším návrhom zákona celkom nestretáva, čo znamená, že tá logika prestáva fungovať, pretože poslanecký klub, ktorý voľbami riadne prešiel, pôvodne mal, myslím, jedenásť členov, odišlo z neho päť, zostáva šesť. Tento poslanecký klub nebude požívať to právo, aby sa nie na základe konvalidácie pléna, ale na základe svojho rozhodnutia členov mohol stať poslaneckým klubom. Je to pre mňa dosť výrazné porušenie logiky celého volebného systému, pretože nie je podstatný počet ľudí alebo dáva sa to na obraz počtu odchodzích z poslaneckého klubu, resp. tých, ktorí zostali. Sú tu iné poslanecké kluby, ktoré, ku ktorým nebude pristupované rovnako, pretože je tu poslanecký klub napríklad KDH, z ktorého odišli traja poslanci, sme tu my, odkiaľ jeden a neviem, či do budúcna to nebudú ďalšie. Mňa táto otázka zaráža aj teda z pohľadu vecnosti logiky a volebného systému, ale aj z logiky z toho, čo sa stane po prijatí tohto, tejto vašej zmeny rokovacieho poriadku, a to je, a neviem, či si to pán predseda parlamentu dostatočne uvedomuje, vznikne tu 15 nezaradených poslancov, čo je 10 % parlamentu, a nechcem použiť tvrdé slová, že stráca v podstate vedenie parlamentu, kde poslanecké grémium pôsobí v zmysle platného rokovacieho poriadku ako poradný orgán predsedu, stráca nejaký možnosť vplyvu pri organizácii chodu schôdzí, chodu parlamentu ako takého a 10 %, čiže pätnásť poslancov bude mimo týchto rokovaní.
Navrhoval som predsedovi parlamentu, aby sme zriadili pre tento účel, či už na základe zmeny rokovacieho poriadku, alebo sa to dá akceptovať možno aj v miere nejakej džentlmenskej dohody, že zástupca nejakého klubu, ktorý môžme pracovne nazvať technickým klubom, by v zmysle informácie, o čo sa poslanecké grémium dohaduje, čo je predmetom jeho rokovania, aby sa zástupca z tých nových 15 poslancov, ak to povieme možno slovami alebo číslami, ako súčasne fungujú iné kluby ako klub strany SMER, bude to v podstate druhý najsilnejší klub. Bude tu 15 nezaradených poslancov okrem nášho klubu, ktorý je druhý najsilnejší v parlamente momentálne, bude 15 nezaradených poslancov naviac, bude to početne najväčšia skupina poslancov hneď po vládnom klube, klube vládnej strany. Myslím si, že z hľadiska predchádzaniu mnohých situácií v parlamente by predsa len predseda parlamentu mohol zvážiť, aby orgán poslanecké grémium, ktoré má slúžiť ako poradný orgán práve pre neho, bolo rozšírené o poslancov a zástupcu týchto nezaradených poslancov, pretože potom sa nám tu dejú veci, že títo pätnásti poslanci nebudú mať žiadnu inú možnosť, ako dávať svoje návrhy k behu schôdze, predkladať ich už priamo pri rokovaní pléna. To sú často zneužívané, ale niekedy vecné procedurálne návrhy, pretože ak si niekto ich návrhy z iných poslaneckých klubov neosvojí, nebudú sa mať ako dostať na poslanecké grémium. To je moment z hľadiska čisto technického, z hľadiska logiky a volebného systému, že strana, ktorá riadne prešla voľbami na základe, stotožňujem sa s návrhom, ktorý podával Martin Poliačik, aby nebola vylučovaná a bolo k nej pristupované nie z pohľadu toho, že ona znefunkčňuje, ale z presne z opačného, že snažil sa navrhnúť to, aby poslanecký klub aj s počtom piatich poslancov, myslím, že navrhuje, mohol dostáť tomu, že je funkčný, a mohol plniť svoje funkcie na to, k čomu dali voliči a obyvatelia Slovenskej republiky mandát. Takže dúfam, že tento základný logický rozpor koniec koncov zvážite a nakoniec táto celá veľká debata o zmene rokovacieho poriadku bude stiahnutá, k čomu ja dávam procedurálny návrh, aby bola vrátená predkladateľom na dopracovanie a resp. aby sme aj zastavili rokovanie o tomto bode programu, pretože si nemyslím, že súčasne čosi vyriešime, skôr spôsobíme väčší chaos v zmysle toho, čo prijaté má byť, podľa informácií, ktoré mám.
Mám pár poznámok k rokovaciemu poriadku, k norme, ktorá je dosť špecifická, pretože sa v prvom rade týka nás samých, a ak to v úvodzovkách poviem, tak sme tu v konflikte záujmov, lebo málokedy má možnosť niekto prijímať pravidlá, ktoré budú platiť priamo pre neho samého a prijíma ich v parlamente Slovenskej republiky. Rokovací poriadok okrem iných ustanovení hovorí a upravuje a hovorí o nás a pre nás upravuje, akým spôsobom a do akej miery je akceptovateľné vedenie politickej súťaže medzi nami, akým spôsobom budú, bude parlament a rozpravy v ňom, ktoré by mali byť jeho obsahom, ako budú fungovať jeho orgány, čiže je veľmi zrejmé, že táto norma je veľmi dôležitá pre všetky kolegyne, kolegov, ale, samozrejme, aj nastavuje pravidlá, akým spôsobom môže byť zainteresovaný občan priamo pri legislatívnom procese a pod. V podstate upravujeme normu, ktorá môže a musí, ktorú môže a musí volebný zástupca dodržiavať, a mali by sme hlavne prihliadať na to, aby svoj mandát mohol čo najviac a reálne uplatniť. Toto by malo byť veľkým mementom pri schvaľovaní akejkoľvek úpravy, ktorú v tomto, v tejto norme urobíme. Upravujeme v podstate to, ako sa po odovzdaní mandátu alebo dôvery od voličov nastavujú základné bazálne, fundamentálne a elementárne pravidlá spomínanej politickej súťaže fungovania parlamentu. Samozrejme, pravidlá, ktoré, na ktoré sa tu často odvolávajú najmä starší kolegovia, môžme ich nazvať nepísané, džentlmenské, zvykové alebo aj tradičné, neupraví žiadny zákon a mám pocit, že v poslednom období sa to džentlmenské, to zvykové, tá tradícia nie je dlhá, ale aj to tradičné vytráca a sme svedkami mnohých konaní, ktoré nemôžme kvalifikovať, že sú v súlade s dobrými mravmi a s dobrými zvykmi, na ktoré sú ad jedna, s ktorým je konfrontovaná spoločnosť a koniec koncov aj my sami. Ako hovorím málokedy a málokto má možno takú moc, že môže schvaľovať to, čo ho bude následne zaväzovať a oprávňovať.
Čo ma mrzí pri tento debate, je, že koniec koncov sme sa na ničom nedohodli. Boli dve poslanecké grémia, následne zasadal ústavnoprávny výbor, následne sme mali poslanecké grémium, kde padla dohoda, že niektoré pôvodné zámery predsedu Pašku a jeho spolunavrhovateľov nakoniec sťahujú a pristúpime k odstráneniu obsoletných a nevykonateľných ustanovení rokovacieho poriadku a následne prejdú niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré boli aj z dielne opozície, smerovali k tomu, aby poslanecký prieskum bol možný vykonať aj na základe či už individuálne, alebo tretiny poslancov, aby hodina otázok prestala byť viac straníckym PR-om, a tu upozorňujem, že hovorím o akejkoľvek vládnej strane, nie iba vláde SMER-u, toto je tu v dlhodobej tradícii, že, myslím, sa tak vzletne hovorí, že od čias vlády Vladimíra Mečiara sa tu traduje, že štandardne, v štandardných demokraciách najviac sledovaná hodina otázok je u nás absolútna nuda, pretože je to stranícky PR, marketingový nástroj, či už - a ešte raz hovorím - za tejto vlády alebo za predchádzajúcich vlád, kde občan nemá prečo počúvať otázky, ktoré nabiehajú vládnej moci alebo exekutíve, a nedostane tie relevantné odpovede, hlavne teda ktoré by mohli byť nepríjemné, a kde by mohol byť konfrontovaný s nejakou formou reality aj predstaviteľ exekutívy. Ja si paradoxne myslím, že to pre vládnu moc nie je veľmi dobrá skúška, pretože potom sa otvárajú tie debaty úplne na iných fórach, a myslím si, že určitá miera konfrontácie, ktorá pri dobre nastolenej otázke nemusí byť apriori výhodou pre otázku kladúceho poslanca, ale môže to byť výhoda alebo môže to byť priestor pre samotného predstaviteľa exekutívy, že svoje konanie môže obhájiť a môže ho obhájiť v relevantnej, možno nastoliť tému spoločenskú, ktorá práve pri jeho obhajobe aj v určitej miere kontraverzie upriami spoločenský záujem na to, že rieši ju práve preto, že ju považuje za prioritne dôležitú a parlamentná debata sa nebude musieť viacej uberať k tomu, aby niektorí poslanci, ktorí legislatívnu iniciatívu potom, aby ich hlas mohol zaznieť, nebojím sa povedať, že čiastočne zneužívajú na to, aby svoje témy prezentovali tak, že menia účelovo nejaké ustanovenie zákonov, čím si otvárajú debatu v parlamente, pretože pri predkladaní tohto legislatívneho návrhu im nikto nemôže odňať slovo.
Myslím si, že rokovací poriadok by mohol doznať zmeny. Oceňujem to, že koniec koncov to poslanecké grémium zostalo ako fórum, o ktorom sa môžme baviť. Výsledok ma však trošička sklamal, pretože, poviem to ešte raz, je to zlá vizitka pre nás úplne všetkých. Nedohodnúť sa na zákone alebo norme, ktorá má platiť pre nás, je pre mňa sklamaním a smútkom, pretože my tu neprijímame iba tieto normy, s ktorými sa máme riadiť v prvom rade my, ale prijímame tu predsa normy pre celú spoločnosť, pre, ktoré zaväzujú každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky, zaväzujeme, prijímame tu medzinárodné normy, ktoré sú, ktorými následne Slovenská republika a zase jej občania sú viazaní, preto táto diskusia by mohla dať nejaký nie veľmi pozitívny signál o našej poslaneckej práci, že sme sa nedohodli a nevieme sa dohodnúť ani na takejto norme, ktorá sa prioritne týka nás samých. Chcel by som povedať, čo, keďže vo viacerých návrhoch pozmeňujúcich návrhoch som ako spolupredkladateľ, dohodol som sa s poslancami z môjho klubu, že, alebo z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, že tá agenda, ktorú reprezentujú, by bola vhodná, aby ich predniesla. Nebudem sa venovať konkrétne všetkým. Čo mňa najviac trápi - je naozaj a spomínal som to v rozprave - reálne, reálna možnosť výkonu poslaneckého mandátu, keďže toho času som v opozícii, tak z opozície. A to je jeden z reálnych nástrojov, kedy poslanec, ktorý chce uplatniť nie svoju zákonodarnú a ústavodarnú iniciatívu, ale inú časť svojej kompetencie, a to je kontrolná právomoc, nemá na základe súčasných pravidiel nastavenia, fungovania výkonu svojho mandátu, kedy poslanecký prieskum, ktorý by mohol vykonať, ak oznámi, môže mu byť vládnou väčšinou, ak to bude dostatočne nepríjemné alebo pravdepodobne bude nejaká protiobrana, sa mu to, nemusí to byť poslancovi umožnené.
Bol tu spomínaný príklad výboru poľnohospodárskeho a environmentálneho, kedy podľa mojich informácií bol tento poslanecký prieskum odmietnutý päťkrát z rôznych dôvodov. Nemyslím si, že túto kompetenciu by mal mať nejaký kolektívny orgán, kolektívny orgán obsadený vládnou väčšinou, a na základe toho by sa malo odomykať konanie každého jedného poslanca. Každý jeden poslanec sa má riadiť na základe svojho svedomia a presvedčenia a výkonu jeho mandátu by nemala brániť konvalidácia väčšiny, v tomto prípade z výboru, ak ho chce napĺňať kladením otázok, ktoré slúžia k výkonu jeho mandátu.
Preto navrhujeme zmenu výkonu poslaneckého mandátu na individuálnej báze. Už som raz tento pozmeňovací, predkladal som to ako novelu rokovacieho poriadku, v tomto prípade, keďže je rokovací poriadok otvorený a na základe dopracovania niektorých výhrad, ktoré boli vtedy hlavne v niektorých radoch poslancov z vládnej strany, bol ten pozmeňovací návrh v tomto zmysle upravený a bol by som rád, keby sa nad tým zamysleli, pretože vládnu väčšinu nemá nikto garantovanú naveky a demokracia má a funguje, dúfam, že aj na Slovensku tak, že síce vôľa väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny, aby sa menšinový názor mohol stať väčšinovým.
Predkladám teda doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Igora Hraška, Jána Mičovského a Petra Polláka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dopĺňam takto:
V článku I sa za bod 2 vkladajú nové body 3, 4, ktoré znejú:
"3. § 128 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
(3) Poslanec môže vyžiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; tí sú povinní žiadosti poslanca vyhovieť do 30 dní.
4. Za § 132 sa vkladá § 132a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 132a
Poslanecký prieskum
(1) Poslanec môže vykonávať prieskum na získanie poznatkov o plnení úloh a povinností orgánov verejnej správy potrebných pre výkon poslaneckej funkcie. Informáciu o vykonaní poslaneckého prieskumu doručí poslanec najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu príslušného orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy je povinný poslancovi poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť.
(2) Poslanec je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a ochrany osobných údajov, a to aj po skončení výkonu svojej funkcie.
(3) Písomnú správu obsahujúce informácie o obsahu, priebehu a výsledku poslaneckého prieskumu schvaľuje výbor uznesením.
(4) Na výkon poslaneckého prieskumu sa primerane použijú pravidlá pre vykonávanie poslaneckého prieskumu organizovanej orgánmi Národnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak."
V stručnosti odôvodnenie. Viac-menej som ich povedal v úvode.
K tej prvej časti pozmeňovacieho návrhu som chcel povedať iba toľko, že skutočne si myslím, že síce vo fungovaní parlamentu, kde je vždycky rozhodujúca vôľa väčšiny, je v niektorých prípadoch možné pristúpiť k tomu, aby individuálny výkon poslaneckého mandátu, kde koniec koncov ponechávame výboru, či sa so správou, ktorú poslanec prednesie z predmetného vykonaného poslaneckého prieskumu, stotožní, alebo nie. Čiže následne ak bude prijímať výbor, do ktorého vecne pán poslanec, ktorý sa vydal na poslanecký prieskum, patrí, ak predloží nejaký návrh uznesenia, ten kolektívny moment súhlasu alebo nesúhlasu stále zostáva. Nijako nie je tým pádom dotknuté toto právo. Zároveň umožňujeme akémukoľvek poslancovi, nielen poslancovi opozície sa reálne a nie chodením na kávičku, prípadne odmietaním niektorých predstaviteľov orgánov verejnej správy, voľne disponovať s tým a byť iba pod gesciou, kde samotné odomykanie tejto iniciatívy je pod, vždy, vždy pod vôľou väčšiny.
Poprosím vás o, ak nebude vyhovené dvom mojim, dvom procedurálnym návrhom, nepristúpite k schváleniu návrhu pána Martina Poliačika, poprosím vás o podporu aspoň tohoto legislatívneho zámeru, pretože bráneniu alebo výkonu poslaneckého mandátu by malo byť urobené aj týmto návrhom zadosť.
Ďakujem vám týmto za pozornosť a dúfam, že sa aspoň na tejto bazálnej a fundamentálnej otázke dohodneme. Ďakujem.
