Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.9.2013 o 16:07 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 16:51 - 16:53 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za poznámky a pripájam sa k tej výzve, aby bol tento, tak ako ho nazval kolega Štefanec, stiahnutý alebo prepracovaný nezmyselný lobistický zákon.
A chcem len dodať, že ten ťažký zápas zo spoliehania sa na vzbudzovanie ohlasu verejnej mienky už začína byť symptomatický pre rokovania Národnej rady. Proste v jednom kuse upozorňovať na to, a môžeme to nazvať hranie sa s vypúšťaním balónov a s tým, či si to teda opozícia všimne a či nejakým spôsobom si národ rozhnevá alebo nerozhnevá, je pre mňa falošná hra. Spomeniem to ešte raz. A to je ten moment, že vieme rozdávanie peňazí pre konkrétnych vybraných producentov zabaliť do podpory slovenského filmu, vieme rozdávanie peňazí pre konkrétne vybrané lobistické skupiny zabaliť do podpory cestovného ruchu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Nemyslím si, že degradovanie rokovaní parlamentu by malo byť o odkrývaní, kde sa v zákonoch, pre živého boha, nachádza schovaná akákoľvek lobistická skupina. Proste keď sa toto z rokovania pléna parlamentu pri vládnych návrhoch zákona nedostane čím skôr, tak budeme degradovať vôbec celý spôsob výkonu zastupiteľskej demokracie, lebo moc a peniaze proste korumpujú. A zdá sa mi, že tu niekomu tá moc výrazne zachutila, že niekto má pocit, že mu všetko prejde. Toto ale prejsť proste nemôže, to pán minister, dúfam, stiahne a opraví to do tej podoby, aby ten lobistický záujem z toho netrčal ako povestné brvno z oka. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2013 16:35 - 16:48 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nuž vypočuli sme si všeličo a voľačo. Ja som mal pár poznámok a možno pár otázok, ktoré predkladateľovi sa budem snažiť nasmerovať. A budem dúfať, že v záverečnom slove sa k nim vyjadrí, pretože z hľadiska legislatívneho zámeru a vôbec pri predávaní ideí podpory cestovného ruchu asi to nebude nikto v tejto sále, kto bude mať s týmto problém. Cestovný ruch sa nesie v celkom dobrej pozornosti z hľadiska toho, že vie pomáhať ekonomike, vie pomáhať regiónom, ktoré majú čo ponúknuť, a vie štartovať ekonomické procesy a podobne.
Ja som spomínal vo faktickej poznámke, a troška sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že dokážem byť lepšie pripravený, lebo podobne ako ostatní kolegovia som zachytil informáciu, že spôsob, akým ste sa rozhodli upraviť dotačnú politiku pre určitú časť turistov, ktorí sa môžu chystať do Slovenskej republiky, do parlamentu v tejto podobe predložený nebude. Napriek tomu by som teda vyjadril výhradu, že momentálne sa deje niečo, s čím sa nedá súhlasiť. A myslím, že hovorím za seba a za poslanecký klub strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento váš návrh sa pri najlepšej možnej vôli podporiť nedá.
Argumenty, ktoré zazneli, ja by som doplnil o jeden závažný argument. A to je ten, ktorý súvisí s úvodom. Hovorím, že cestovný ruch podporovať musíme. Ale existujú na to rôzne spôsoby. A ja si myslím, vychádzajúc aj zo štatistických údajov, že my máme problém v tom, že aj keď sem dostaneme turistov, zostávajú tu príliš krátko. Niektoré regióny potrebujú pomoc s tým, že potrebujú prerozbiť tzv. jednodňovú turistiku na dvojdňovú. Štatisticky vychádza, že je to päť dní, ktoré sa dostali do návrhu zákona. Ale ja tu mám iné číslo, dlhodobá ubytovateľnosť je pod tri dni, je teda 2,9 dňa, v Bratislave je to dokonca pod jeden deň. A myslím si, že práve tu by sme sa mali zamyslieť. A celkom to nesúvisí s tým, že budeme sem ťahať ľudí, ktorí sú mimo schengenského priestoru.
My máme obrovské množstvo práce pred sebou na to, aby sme zatraktívnili naše regióny. A čosi som v tej oblasti odrobil. Turista je, keď spomeniem región Trnavy, aj ten, kto príde, a budeme sa baviť o tzv. lokálnej turistike, kto navštívi mesto alebo prímestskú oblasť ako lokálny človek. Turistika je aj nadregionálna, turistika je aj celoštátna. A potom prichádza tá čerešnička na torte. A to je tá medzinárodná turistika. Myslím si, že my máme obrovské rezervy v tom, aby sa Slováci hýbali po našich regiónoch a nebolo morom Slovenska Chorvátsko a podobne. A niekde tu by som hľadal ja motivačný element legislatívnej činnosti či už ministerstva pri úprave nejakej možnosti podpory turistického ruchu.
To, čo ste priniesli, nehnevajte sa na mňa, do parlamentu, má obrovské znaky toho, že skutočne pôjde o vybrané podnikateľské subjekty. Nesúhlasím s dôvodovou správou, že je dôvodné predpokladať, že môže prísť k nárastu turistického ruchu. My môžeme betónovať nejaký ten stav. To znamená, tam, kde sa ten turistický ruch v nejakej miere nachádza, tieto dostanú úľavy. Môže to byť kľudne aj v tom duchu, že budú mať bližšie kamaráti k prideľovaným dotáciám ako spomínaní nekamaráti a podobne.
V návrhu zákona sa vyskytuje moment, kde sa zveruje do rúk ministerstva prijímanie vykonávacích predpisov a rozhodovanie jedného monokraticky riadeného orgánu. A dostávate takmer absolútnu moc nad tým množstvom peňazí, ktoré ste zatiaľ zadefinovali na tri roky, ale je tam aj dôvetok a tak ďalej alebo na ďalšie roky. A nemyslím si, že sú to malé finančné prostriedky, aby sme takýmto spôsobom pristupovali k podpore turistického ruchu.
Ja v dôvodovej správe som si všimol, a spomínal to tu predrečník pán kolega Sulík, že mali by sme sa presne zamerať z hľadiska štátu na vplyv na podnikateľské prostredie. Ministerstvo si dalo prácu a z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie zadefinovalo 5 otázok. Ja sa ich dovolím odcitovať.
Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Odpoveď ministerstva je, nehľadajte tu žiadnu exaktnosť, lebo proste v tom zákone v tejto miere absolútne neexistuje, ale je tu odpoveď, že sa predpokladá, že daným návrhom novely zákona o podpore cestovného ruchu budú pozitívne dotknuté niektoré podnikateľské subjekty poskytujúce služby ohľadom aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Terminus technicus tu je príjazdový cestovný ruch. Zarážajúce je, z čoho pramení tento predpoklad. Nič viac, nič menej sa tu nedočítame.
Druhá otázka znie: Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? Je tu zase veľmi zaujímavá odpoveď, že prínos pre podnikateľské subjekty bude spočívať vo zvýšenej miere návštevnosti zariadení cestovného ruchu, čím sa zvýšia ich výkony, ako aj ich zisk. A tu vychádzate presne z čoho? Existuje nejaká organizácia, ktorá vám potvrdila, že ak teda urobíme pri vízovej povinnosti tento ústupok, neostane ten moment na presne rovnakej úrovni a žiadny motivačný element, ktorý budete propagovať v tých krajinách, ktoré sú mimo schengenského priestoru, že, aha, môžete získať víza, ak si požiadate o ne nad päť dní, alebo čo bude boostovať alebo robiť ten marketingový presah toho, že máte tu víza, pričom na základe toho príde k navýšeniu. Neviem si to predstaviť. A z hľadiska dôvodovej správy ani v duchu zákona som proste ja ani ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, toto nepochopili.
Hovoríte, že z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie administratívne náklady nevzniknú. Ja si myslím, že pri žiadaní o akúkoľvek dotáciu proste vzniknú. A hlavne vzniknú tým, ktorí budú neúspešní. Proste budú musieť niečo zadministrovať. To nechajme bokom. Je to možno marginálna záležitosť, ale tak to exaktne tvrdiť, že nevzniknú, je podľa mňa choré.
Aké sú dôsledky pripravované navrhovaného zákona pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ako sa zmenia operácie na trhu? Ministerstvo definuje, že sa zvýši konkurencieschopnosť. Ja si myslím, a nie je to môj názor, ale je to všeobecne prevládajúci názor, že akákoľvek forma dotácie, ktorá zasahuje do voľného trhu, jednoducho konkurencieschopnosť ako takú ničí. Predstavte si dva subjekty, ktoré stoja medzi sebou, z nich v žiadaní o dotáciu bude jeden úspešný, druhý neúspešný. Čo to spraví? To znamená, že konkurencieschopnosť, presne, naopak, čo ministerstvo predpokladá, sa tým znižuje. A podľa mňa prioritne alebo z východiskového nastavenia a priori to musí deformovať konkurencieschopnosť. A preto sa mi to zdá trošku ako oxymoron, že dotáciami zvyšujeme konkurencieschopnosť. Nie je to pravda.
No a aké sú predpokladané spoločenské, ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? Regulácia činnosti v cestovnom ruchu a nepredpokladá. Čiže ak sa bavíme o tom, že štát má nejaké určité právomoci a kompetencie v nastavovaní vo svojom pôsobení pre vytváranie podnikateľského prostredia, tak tuto trafil absolútne vedľa. Proste pre podnikateľské prostredie neurobil vôbec nič, zdá sa, podľa parametrov, ktoré sú nastavené a sú nastavené nie na základe striktnej a jasnej vlády pravidiel, ktoré by mali byť obsiahnuté v zákonoch, ale skôr na tom, že bude predmetné rozhodovanie viac súťažou krásy ako dopredu nárokovateľných alebo dopredu vypočítateľného spôsobu uplatňovania toho, kto a na základe akých podmienok to dostane. Zdá sa, že toto zostáva v rukách ministra a politických nominantov a podobne.
Takže musíme odmietnuť navrhovanú úpravu a možnože vydať sa inou cestou, ako deformovať konkurencieschopnosť našich podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorá bude tá správnejšia, preto myslím si, že tu padol procedurálny návrh, aby sa stiahol tento návrh, ja dávam procedurálny návrh, aby sa vrátil tento návrh na prepracovanie a ministerstvu a bola zachovaná ambícia niečo s cestovným ruchom na Slovensku robiť, ale nie na základe týchto parametrov, ktoré sme dostali na rokovanie parlamentu, pretože mám za to, že skôr uškodia, ako pomôžu.
Posledná poznámka k tomuto návrhu zákona. Na tejto schôdzi ste nás z vládnej strany prekvapili ešte inou oblasťou, ktorej sa venujem viacej. A to je kultúrna oblasť, keď nie priamo z ministerstva urobili, ale môj poslanecký kolega z výboru pre médiá a kultúru urobil úplne rovnaký scenár pri Audiovizuálnom fonde, keď jeden z mála exaktných a taxatívne vymedzených spôsobov, ako sa budú prideľovať dotácie pri filmoch, ktoré môžu byť slovenskej produkcie, alebo pri filmoch, ktoré budú vznikať na Slovensku, kde bola striktná podmienka pridelenia tejto dotácie dvoch miliónov eur pri natočení, toto, čuduj sa svete, proste na výbore pozmeňujúcim návrhom kolegu Senka zmizlo a opäť sa dostalo do roviny súťaže krásy, a teda bude rozhodovať iba minister, kto nejakú dotáciu proste v miere 400 000 až 800 tisíc dostane. Myslím si, že v tejto miere ste sa nevydali správnou cestou, bombardujete parlament rozhodnutím, ktoré odstraňuje vládu práva a presných pravidiel, v ktorých sa aj čím ďalej, tým horšie dá vyznať, a väčšia miera centralizácie alebo ministerského rozhodovania vôbec nevedie k tomu, že by sme nadobúdali alebo že by obyvatelia nadobúdali istotu, že, ak budú či kvalitne natáčať alebo kvalitne podnikať v cestovnom ruchu, budú mať v tomto podporu štátu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2013 15:37 - 15:38 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som povedal, že takisto sa teším každému turistovi, ktorý je zo zahraničia, ale nie je to len o turistoch zo zahraničia, ale aj každému turistovi, ktorý sa vyberie na turistiku aj u nás, lebo turistika nie je len medzinárodná, ale aj regionálna, nadregionálna, štátna, celoštátna a podobne. To je prvý moment.
A druhý moment. Takisto si myslím a pripájam sa k tomu, že SMER sa vydal nejakou zvláštnou hrou s obyvateľmi Slovenskej republiky a občanmi. A to ja evidujem len za posledné obdobie, že pri téme doprivatizácie SPP a darovania ziskových častí J&T to zabalil do ceny plynu. Podpora turistického ruchu (resp. dva milióny rozdané zase opäť kamarátom) je zabalená do podpory cestovného ruchu. Ďalej tu nasleduje bod o Audiovizuálnom fonde, kde na kultúrnom výbore sme sa dozvedeli, že jediná podmienka, že filmár, ktorý sa rozhodne na území Slovenskej republiky natáčať film, musí preinvestovať 2 milióny eur, odpadá a už rozhodne len sám pán minister a zase to dostane nejaký kamarát a opäť je to zabalené do ceny, do podpory natáčania filmov na slovenskom území alebo podpory slovenskej kinematografie. Prosím vás, toto budeme stále a trpezlivo rozbaľovať, lebo sú to len marketingové hry na podporu cestovného ruchu, podporu slovenskej kinematografie alebo cien plynu. A nečudujte sa a nehnevajte sa, že niekto vystúpi proste aj nejakým spôsobom emotívnejšie, lebo je to falošná hra. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.10.2013 11:15 - 11:15 hod.

Jozef Viskupič
Pán predseda, ja by som chcel uviesť do zápisu pri hlasovaní č. 24 dnešného dňa o pozmeňujúcom návrhu pána Mihála a Podmanického, ma vykázalo hlasovacie zariadenie, že som sa zdržal hlasovania. Chcel by som byť za návrh.
A druhá vec. Nedalo by sa niečo urobiť s neustále padajúcim portálom Národnej rady Slovenskej republiky, keďže celé hlasovanie nie je funkčné a nevieme potom voľne sledovať vlastne hlasovanie?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2013 16:21 - 16:23 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja si myslím, že žiadne prímerie tu nevnímam a iba z jedného faktu, a vráťme sa teda k tomu, čo naozaj ideme prijať, a to je to, že rušíme jednej strane parlamentnej klub. Dôvody, prečo sa mi nezdá to, že robíme správnu a dobrú vec, som hovoril v rozprave, a to je preto, že robíme zo strany, ktorá si riadne pýtala dôveru vo voľbách, získala jedenásť mandátov, tá strana má šesť členov, naďalej zostávajú v poslaneckom klube a títo poslanci, budú naďalej na ne nahliadané ako na nezaradených poslancov. Myslím si, že je to minimálne, ak tu budeme používať všetky vzletné argumenty a pod., minimálne nespravodlivé, a v prísnej logike, ktorú hlása sám predseda parlamentu, že stojí na strane nejakých štandardných pomerov a výsledkov volieb a snaží sa ich svojimi krokmi rešpektovať, tak presne v tomto momente túto logiku ruší a šesť poslancov, ktorí zostávajú v klube SaS, sa dostáva do roviny nezaradeného poslanca a myslím si, že to spravodlivé nie je. Následne ďalšie kroky, ktoré by mohli smerovať k tomu, ako sa budú nezaradení poslanci správať voči ostatným orgánom parlamentu, či už grémiu, alebo podobne, by mohla byť otázka č. B, čo s 10 % parlamentu, ale už to tu bolo povedané niekoľkokrát a myslím, že to nemá význam. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2013 16:07 - 16:09 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán kolega, mňa vo vašom vystúpení zaráža to, čo veľmi účelovo používate, a to je hĺbka vašej pamäte. Aj váš predrečník, aj vy, spolu si vyberiete jeden moment a od neho začnete argumentáciu.
Tak ja vám teda pripomeniem, že ja nie som nejaký starý parlamentár. Som tretí rok aj s cestou, ale mňa absolútne zarazilo, ako si tam sediaci pán poslanec vtedy opozičný Kaliňák dovolil uraziť poslanca Matoviča. Následne po jeho reakcii ho vyzval na férovku. Tak keď to niekde začalo, tak to z môjho pohľadu začalo tuná. Novinári by vám určite vedeli dokumentovať ďalšie začiatky týchto vecí. Viete, najväčším nešťastím akéhokoľvek ľudského konania je, keď ambície predbiehajú schopnosti. A vy ste mali obrovské ambície aj z hľadiska tohoto rokovacieho poriadku. Koniec koncov sa tu teraz bavíme o rušení poslaneckého klubu SaS. Podľa mňa, tá ambícia urobiť nejaké základné nastavenie, pravidlá, či už z vašej strany, alebo zo strany opozície, bola legitímna. Akurát k nej vôbec neprišlo. Proste zhodené zo stola, nikam sme sa nedostali, obraz o tom, že sme rokovali o zmene pravidiel, ako majú poslanci medzi sebou fungovať, je nič, nula, žiadny symbolický moment neodišiel.
No a k tomu, čo sem kto zavádza. Kedy sa v tomto parlamente odvolávala vláda bez vlády samotnej a kedy sa cez deň rokovalo na riadnej schôdzi, v noci sa odvolávalo, potom sa zase rokovalo na riadnej schôdzi a potom sa zase odvolávalo. Veď toto sú veci, ktoré ste sem priniesli vy, nie my. Na to nemáme hlasy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2013 14:53 - 14:55 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Začnem odzadu. Pán poslanec Hrušovský je predseda poslaneckého klubu KDH, pani poslankyňa Lucia Žitňanská je predsedníčkou poslaneckého klubu SDKÚ a pán poslanec Zajac tiež patrí do KDH, takže vystúpili poslanci, tak to nie je celkom pravda. No a, pán Jasoň, my možno paradoxne, ale my sa zhodneme na začiatku toho, čo ste hovorili, ale vy zabúdate na jeden základný fakt, ktorý som povedal, a myslím, že dostatočne doložil. Tu je subjekt. Nebavme sa o nezaradených poslancoch, ktorí opustili strany, stranu SaS, ale bavme sa o tých šiestich poslancoch, ktorí sa stávajú rovnako nezaradenými poslancami, prešli reálne voľbami a reprezentujú program, za ktorý sú. A my ich dávame do jedného vreca. To je ten problém, ten, ktorý som nazval logický a filozofický.
Druhý som otvoril technický. Je na predsedovi parlamentu, poslanecké grémium funguje ako jeho poradný orgán, a keď si zoberie na svoje plecia to, že 10 % parlamentu nebude mať nejakým spôsobom prístup k tým rokovaniam, ktoré nič iné nerobia, len sa bavíme o organizácii, behu schôdze a podobne, je to na ňom, to ja nespochybňujem a iba som hovoril o podpore návrhu Martina Poliačika, to znamená, aby oni mohli reprezentovať na, svoj program na základe toho, že prešli reálne voľbami. O ostatných sa pravdepodobne zhodneme.
Čo sa týka poslaneckého prieskumu, poslanecký prieskum je inštitút. Nemyslím si, žeby bol zneužívaný. Ja len prečítam, asi sme sa nerozumeli: "Na výkon poslaneckého prieskumu sa použijú pravidlá pre vykonanie poslaneckého prieskumu organizovaného orgánmi Národnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak."
Čiže tie pravidlá tam presne sú. Zároveň výsledkom má byť správa pre výbor a výbor sa rozhodne, či berie alebo neberie na vedomie. Je to štandardný proces, ktorý rokovací poriadok pozná, takže nič nové sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2013 14:25 - 14:48 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi stručne zaujať možno zopár poznámok k procesu zmeny rokovacieho poriadku a zároveň predniesť svoj pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať zmeny, dvoch zmien, jedného znenia poslaneckého prieskumu a jeden otázkou pri interpeláciách voči exekutíve alebo členom vlády. Táto debata pre mňa má parametre, keďže sme ju otvárali na poslaneckých grémiách a držala vládna strana svoju džentlmenskú dohodu v tom, že rokovací poriadok sa bude meniť iba na základe dohody všetkých politických subjektov zastúpených v parlamente. Čiastočne je naplnená, keďže pozmeňujúce návrhy, či z vládnej strany, alebo všetky opozičné ako keby boli stiahnuté, ako keby teda nemali pred parlamentom, lebo neexistuje vôľa. V jednom bode to však neplatí. A tu by som chcel povedať, že z hľadiska koncepcie a filozofie a logiky, ktorú hovorí pán predseda parlamentu, kde vychádza z toho, že v parlamente by mali mať strany, ktoré riadne prešli voľbami, zastúpenie aj v orgánoch, či už vo výboroch alebo či už pri spomínanom poslaneckom grémiu, a mohli by sa združovať v kluboch a na toto ich oprávňuje práve mandát, ktorý získali vo voľbách, sa vaším návrhom zákona celkom nestretáva, čo znamená, že tá logika prestáva fungovať, pretože poslanecký klub, ktorý voľbami riadne prešiel, pôvodne mal, myslím, jedenásť členov, odišlo z neho päť, zostáva šesť. Tento poslanecký klub nebude požívať to právo, aby sa nie na základe konvalidácie pléna, ale na základe svojho rozhodnutia členov mohol stať poslaneckým klubom. Je to pre mňa dosť výrazné porušenie logiky celého volebného systému, pretože nie je podstatný počet ľudí alebo dáva sa to na obraz počtu odchodzích z poslaneckého klubu, resp. tých, ktorí zostali. Sú tu iné poslanecké kluby, ktoré, ku ktorým nebude pristupované rovnako, pretože je tu poslanecký klub napríklad KDH, z ktorého odišli traja poslanci, sme tu my, odkiaľ jeden a neviem, či do budúcna to nebudú ďalšie. Mňa táto otázka zaráža aj teda z pohľadu vecnosti logiky a volebného systému, ale aj z logiky z toho, čo sa stane po prijatí tohto, tejto vašej zmeny rokovacieho poriadku, a to je, a neviem, či si to pán predseda parlamentu dostatočne uvedomuje, vznikne tu 15 nezaradených poslancov, čo je 10 % parlamentu, a nechcem použiť tvrdé slová, že stráca v podstate vedenie parlamentu, kde poslanecké grémium pôsobí v zmysle platného rokovacieho poriadku ako poradný orgán predsedu, stráca nejaký možnosť vplyvu pri organizácii chodu schôdzí, chodu parlamentu ako takého a 10 %, čiže pätnásť poslancov bude mimo týchto rokovaní.
Navrhoval som predsedovi parlamentu, aby sme zriadili pre tento účel, či už na základe zmeny rokovacieho poriadku, alebo sa to dá akceptovať možno aj v miere nejakej džentlmenskej dohody, že zástupca nejakého klubu, ktorý môžme pracovne nazvať technickým klubom, by v zmysle informácie, o čo sa poslanecké grémium dohaduje, čo je predmetom jeho rokovania, aby sa zástupca z tých nových 15 poslancov, ak to povieme možno slovami alebo číslami, ako súčasne fungujú iné kluby ako klub strany SMER, bude to v podstate druhý najsilnejší klub. Bude tu 15 nezaradených poslancov okrem nášho klubu, ktorý je druhý najsilnejší v parlamente momentálne, bude 15 nezaradených poslancov naviac, bude to početne najväčšia skupina poslancov hneď po vládnom klube, klube vládnej strany. Myslím si, že z hľadiska predchádzaniu mnohých situácií v parlamente by predsa len predseda parlamentu mohol zvážiť, aby orgán poslanecké grémium, ktoré má slúžiť ako poradný orgán práve pre neho, bolo rozšírené o poslancov a zástupcu týchto nezaradených poslancov, pretože potom sa nám tu dejú veci, že títo pätnásti poslanci nebudú mať žiadnu inú možnosť, ako dávať svoje návrhy k behu schôdze, predkladať ich už priamo pri rokovaní pléna. To sú často zneužívané, ale niekedy vecné procedurálne návrhy, pretože ak si niekto ich návrhy z iných poslaneckých klubov neosvojí, nebudú sa mať ako dostať na poslanecké grémium. To je moment z hľadiska čisto technického, z hľadiska logiky a volebného systému, že strana, ktorá riadne prešla voľbami na základe, stotožňujem sa s návrhom, ktorý podával Martin Poliačik, aby nebola vylučovaná a bolo k nej pristupované nie z pohľadu toho, že ona znefunkčňuje, ale z presne z opačného, že snažil sa navrhnúť to, aby poslanecký klub aj s počtom piatich poslancov, myslím, že navrhuje, mohol dostáť tomu, že je funkčný, a mohol plniť svoje funkcie na to, k čomu dali voliči a obyvatelia Slovenskej republiky mandát. Takže dúfam, že tento základný logický rozpor koniec koncov zvážite a nakoniec táto celá veľká debata o zmene rokovacieho poriadku bude stiahnutá, k čomu ja dávam procedurálny návrh, aby bola vrátená predkladateľom na dopracovanie a resp. aby sme aj zastavili rokovanie o tomto bode programu, pretože si nemyslím, že súčasne čosi vyriešime, skôr spôsobíme väčší chaos v zmysle toho, čo prijaté má byť, podľa informácií, ktoré mám.
Mám pár poznámok k rokovaciemu poriadku, k norme, ktorá je dosť špecifická, pretože sa v prvom rade týka nás samých, a ak to v úvodzovkách poviem, tak sme tu v konflikte záujmov, lebo málokedy má možnosť niekto prijímať pravidlá, ktoré budú platiť priamo pre neho samého a prijíma ich v parlamente Slovenskej republiky. Rokovací poriadok okrem iných ustanovení hovorí a upravuje a hovorí o nás a pre nás upravuje, akým spôsobom a do akej miery je akceptovateľné vedenie politickej súťaže medzi nami, akým spôsobom budú, bude parlament a rozpravy v ňom, ktoré by mali byť jeho obsahom, ako budú fungovať jeho orgány, čiže je veľmi zrejmé, že táto norma je veľmi dôležitá pre všetky kolegyne, kolegov, ale, samozrejme, aj nastavuje pravidlá, akým spôsobom môže byť zainteresovaný občan priamo pri legislatívnom procese a pod. V podstate upravujeme normu, ktorá môže a musí, ktorú môže a musí volebný zástupca dodržiavať, a mali by sme hlavne prihliadať na to, aby svoj mandát mohol čo najviac a reálne uplatniť. Toto by malo byť veľkým mementom pri schvaľovaní akejkoľvek úpravy, ktorú v tomto, v tejto norme urobíme. Upravujeme v podstate to, ako sa po odovzdaní mandátu alebo dôvery od voličov nastavujú základné bazálne, fundamentálne a elementárne pravidlá spomínanej politickej súťaže fungovania parlamentu. Samozrejme, pravidlá, ktoré, na ktoré sa tu často odvolávajú najmä starší kolegovia, môžme ich nazvať nepísané, džentlmenské, zvykové alebo aj tradičné, neupraví žiadny zákon a mám pocit, že v poslednom období sa to džentlmenské, to zvykové, tá tradícia nie je dlhá, ale aj to tradičné vytráca a sme svedkami mnohých konaní, ktoré nemôžme kvalifikovať, že sú v súlade s dobrými mravmi a s dobrými zvykmi, na ktoré sú ad jedna, s ktorým je konfrontovaná spoločnosť a koniec koncov aj my sami. Ako hovorím málokedy a málokto má možno takú moc, že môže schvaľovať to, čo ho bude následne zaväzovať a oprávňovať.
Čo ma mrzí pri tento debate, je, že koniec koncov sme sa na ničom nedohodli. Boli dve poslanecké grémia, následne zasadal ústavnoprávny výbor, následne sme mali poslanecké grémium, kde padla dohoda, že niektoré pôvodné zámery predsedu Pašku a jeho spolunavrhovateľov nakoniec sťahujú a pristúpime k odstráneniu obsoletných a nevykonateľných ustanovení rokovacieho poriadku a následne prejdú niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré boli aj z dielne opozície, smerovali k tomu, aby poslanecký prieskum bol možný vykonať aj na základe či už individuálne, alebo tretiny poslancov, aby hodina otázok prestala byť viac straníckym PR-om, a tu upozorňujem, že hovorím o akejkoľvek vládnej strane, nie iba vláde SMER-u, toto je tu v dlhodobej tradícii, že, myslím, sa tak vzletne hovorí, že od čias vlády Vladimíra Mečiara sa tu traduje, že štandardne, v štandardných demokraciách najviac sledovaná hodina otázok je u nás absolútna nuda, pretože je to stranícky PR, marketingový nástroj, či už - a ešte raz hovorím - za tejto vlády alebo za predchádzajúcich vlád, kde občan nemá prečo počúvať otázky, ktoré nabiehajú vládnej moci alebo exekutíve, a nedostane tie relevantné odpovede, hlavne teda ktoré by mohli byť nepríjemné, a kde by mohol byť konfrontovaný s nejakou formou reality aj predstaviteľ exekutívy. Ja si paradoxne myslím, že to pre vládnu moc nie je veľmi dobrá skúška, pretože potom sa otvárajú tie debaty úplne na iných fórach, a myslím si, že určitá miera konfrontácie, ktorá pri dobre nastolenej otázke nemusí byť apriori výhodou pre otázku kladúceho poslanca, ale môže to byť výhoda alebo môže to byť priestor pre samotného predstaviteľa exekutívy, že svoje konanie môže obhájiť a môže ho obhájiť v relevantnej, možno nastoliť tému spoločenskú, ktorá práve pri jeho obhajobe aj v určitej miere kontraverzie upriami spoločenský záujem na to, že rieši ju práve preto, že ju považuje za prioritne dôležitú a parlamentná debata sa nebude musieť viacej uberať k tomu, aby niektorí poslanci, ktorí legislatívnu iniciatívu potom, aby ich hlas mohol zaznieť, nebojím sa povedať, že čiastočne zneužívajú na to, aby svoje témy prezentovali tak, že menia účelovo nejaké ustanovenie zákonov, čím si otvárajú debatu v parlamente, pretože pri predkladaní tohto legislatívneho návrhu im nikto nemôže odňať slovo.
Myslím si, že rokovací poriadok by mohol doznať zmeny. Oceňujem to, že koniec koncov to poslanecké grémium zostalo ako fórum, o ktorom sa môžme baviť. Výsledok ma však trošička sklamal, pretože, poviem to ešte raz, je to zlá vizitka pre nás úplne všetkých. Nedohodnúť sa na zákone alebo norme, ktorá má platiť pre nás, je pre mňa sklamaním a smútkom, pretože my tu neprijímame iba tieto normy, s ktorými sa máme riadiť v prvom rade my, ale prijímame tu predsa normy pre celú spoločnosť, pre, ktoré zaväzujú každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky, zaväzujeme, prijímame tu medzinárodné normy, ktoré sú, ktorými následne Slovenská republika a zase jej občania sú viazaní, preto táto diskusia by mohla dať nejaký nie veľmi pozitívny signál o našej poslaneckej práci, že sme sa nedohodli a nevieme sa dohodnúť ani na takejto norme, ktorá sa prioritne týka nás samých. Chcel by som povedať, čo, keďže vo viacerých návrhoch pozmeňujúcich návrhoch som ako spolupredkladateľ, dohodol som sa s poslancami z môjho klubu, že, alebo z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, že tá agenda, ktorú reprezentujú, by bola vhodná, aby ich predniesla. Nebudem sa venovať konkrétne všetkým. Čo mňa najviac trápi - je naozaj a spomínal som to v rozprave - reálne, reálna možnosť výkonu poslaneckého mandátu, keďže toho času som v opozícii, tak z opozície. A to je jeden z reálnych nástrojov, kedy poslanec, ktorý chce uplatniť nie svoju zákonodarnú a ústavodarnú iniciatívu, ale inú časť svojej kompetencie, a to je kontrolná právomoc, nemá na základe súčasných pravidiel nastavenia, fungovania výkonu svojho mandátu, kedy poslanecký prieskum, ktorý by mohol vykonať, ak oznámi, môže mu byť vládnou väčšinou, ak to bude dostatočne nepríjemné alebo pravdepodobne bude nejaká protiobrana, sa mu to, nemusí to byť poslancovi umožnené.
Bol tu spomínaný príklad výboru poľnohospodárskeho a environmentálneho, kedy podľa mojich informácií bol tento poslanecký prieskum odmietnutý päťkrát z rôznych dôvodov. Nemyslím si, že túto kompetenciu by mal mať nejaký kolektívny orgán, kolektívny orgán obsadený vládnou väčšinou, a na základe toho by sa malo odomykať konanie každého jedného poslanca. Každý jeden poslanec sa má riadiť na základe svojho svedomia a presvedčenia a výkonu jeho mandátu by nemala brániť konvalidácia väčšiny, v tomto prípade z výboru, ak ho chce napĺňať kladením otázok, ktoré slúžia k výkonu jeho mandátu.
Preto navrhujeme zmenu výkonu poslaneckého mandátu na individuálnej báze. Už som raz tento pozmeňovací, predkladal som to ako novelu rokovacieho poriadku, v tomto prípade, keďže je rokovací poriadok otvorený a na základe dopracovania niektorých výhrad, ktoré boli vtedy hlavne v niektorých radoch poslancov z vládnej strany, bol ten pozmeňovací návrh v tomto zmysle upravený a bol by som rád, keby sa nad tým zamysleli, pretože vládnu väčšinu nemá nikto garantovanú naveky a demokracia má a funguje, dúfam, že aj na Slovensku tak, že síce vôľa väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny, aby sa menšinový názor mohol stať väčšinovým.
Predkladám teda doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka, Igora Hraška, Jána Mičovského a Petra Polláka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dopĺňam takto:
V článku I sa za bod 2 vkladajú nové body 3, 4, ktoré znejú:
"3. § 128 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
(3) Poslanec môže vyžiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; tí sú povinní žiadosti poslanca vyhovieť do 30 dní.
4. Za § 132 sa vkladá § 132a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 132a
Poslanecký prieskum
(1) Poslanec môže vykonávať prieskum na získanie poznatkov o plnení úloh a povinností orgánov verejnej správy potrebných pre výkon poslaneckej funkcie. Informáciu o vykonaní poslaneckého prieskumu doručí poslanec najneskôr 24 hodín pred vykonaním poslaneckého prieskumu príslušného orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy je povinný poslancovi poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť.
(2) Poslanec je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a ochrany osobných údajov, a to aj po skončení výkonu svojej funkcie.
(3) Písomnú správu obsahujúce informácie o obsahu, priebehu a výsledku poslaneckého prieskumu schvaľuje výbor uznesením.
(4) Na výkon poslaneckého prieskumu sa primerane použijú pravidlá pre vykonávanie poslaneckého prieskumu organizovanej orgánmi Národnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak."
V stručnosti odôvodnenie. Viac-menej som ich povedal v úvode.
K tej prvej časti pozmeňovacieho návrhu som chcel povedať iba toľko, že skutočne si myslím, že síce vo fungovaní parlamentu, kde je vždycky rozhodujúca vôľa väčšiny, je v niektorých prípadoch možné pristúpiť k tomu, aby individuálny výkon poslaneckého mandátu, kde koniec koncov ponechávame výboru, či sa so správou, ktorú poslanec prednesie z predmetného vykonaného poslaneckého prieskumu, stotožní, alebo nie. Čiže následne ak bude prijímať výbor, do ktorého vecne pán poslanec, ktorý sa vydal na poslanecký prieskum, patrí, ak predloží nejaký návrh uznesenia, ten kolektívny moment súhlasu alebo nesúhlasu stále zostáva. Nijako nie je tým pádom dotknuté toto právo. Zároveň umožňujeme akémukoľvek poslancovi, nielen poslancovi opozície sa reálne a nie chodením na kávičku, prípadne odmietaním niektorých predstaviteľov orgánov verejnej správy, voľne disponovať s tým a byť iba pod gesciou, kde samotné odomykanie tejto iniciatívy je pod, vždy, vždy pod vôľou väčšiny.
Poprosím vás o, ak nebude vyhovené dvom mojim, dvom procedurálnym návrhom, nepristúpite k schváleniu návrhu pána Martina Poliačika, poprosím vás o podporu aspoň tohoto legislatívneho zámeru, pretože bráneniu alebo výkonu poslaneckého mandátu by malo byť urobené aj týmto návrhom zadosť.
Ďakujem vám týmto za pozornosť a dúfam, že sa aspoň na tejto bazálnej a fundamentálnej otázke dohodneme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2013 10:35 - 10:37 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Pani, pani kolegyňa, mne myšlienka, ktorá hovorí o tom, že členovia parlamentu, ktorí sú v opozícii, majú okrem ústavodarnej a zákonodarnej iniciatívy mať jednu obrovskú právomoc a to je kontrolná právomoc vládnej moci, je veľmi sympatická. Zo začiatku tohto volebného obdobia som predkladal návrh, ktorý by mohol urobiť z inštitútu poslaneckého prieskumu niečo reálne vykonateľné, to, aby poslanecký prieskum neschvaľoval výbor a jeho väčšina vo výbore, ale aby poslanec sa mohol na základe informácie od občanov alebo na základe toho, akú agendu rieši, uskutočniť poslanecký prieskum s reálnym výsledkom aj na individuálnej báze, resp. uvádzal som, že ak by táto individuálna báza, že sa sám pán poslanec rozhodne, pani poslankyňa, poslanecký prieskum vykonať, by sme mohli kopírovať inštitút, ktorý v rokovacom poriadku poznáme, a to je to, že okrem toho, že výbory zvoláva predseda, môže ich zvolať aj tretina, rozumejme v tomto prípade opozičná alebo akákoľvek tretina z výboru. Myslím si, že má to výraznú logiku z hľadiska toho, aby inštitút poslaneckého prieskumu nebol viac-menej na smiech a nebol v rukách tých, ktorí by mali byť kontrolovaní, preto som aj váš pozmeňovací návrh podpísal a ho podporím, i keď na základe toho, čo bolo na začiatku tejto rozpravy povedané, to neprejde, ale dúfam, že sa následne dohodneme na tom, že inštitút... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2013 14:53 - 14:55 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Mne sa páčil ten bod v tvojom príspevku, ktorý hovoril v podstate všeobecne o tom, že rozhodovania o veciach, ktoré súvisia so súkromným vlastníctvom, ním nakladaním verzus štátne vlastníctvo, aby sa do súkromných rúk, ktoré nemusia byť len slovenské, ale môže to byť hocikto, nezapájal monokraticky riadený orgán najvyššej štátnej správy, ale aby sme keď už tak sa zamysleli nad tým, že to posvätili tak, ako navrhuje pán, pán poslanec Hlina, aspoň nejakým kolektívnym rozhodovaním. Ja si spomínam na riešenie, ktoré navrhoval Janko Mičovský, alebo sme sa bavili, ale nechce sa mi veriť, že pod ministerským dobrozdaním sa bude nakladať alebo chce sa nakladať s tak dôležitým majetkom, ako sú lesy, a bude to iba v rukách ministra. Preto ja sa takisto stotožňujem s predmetným návrhom zákona a podporím ho kvôli tomu, že ak už, tak sa dohodnime na kompromise, že o tom musí rozhodovať vyšší orgán, ako je vláda, a posuňme to na túto úroveň, pretože neviem proste pochopiť, prečo by to mal mať v rukách samotný minister a rozhodovať o bytí a nebytí majetku štátu, v tomto prípade lesov.
Ďakujem.
Skryt prepis