Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vystupujem za náš klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností možno presne v duchu, ako hovoril môj predrečník. O tejto situácii sme sa, musím povedať, nie málo bavili na klube a okrem odborných stanovísk, ktoré prezentovala pani prof. Eva Horváthová a kolegovia, ktorí sú z výboru, sme sa snažili v čo najširšej možnej sfére venovať otázke - a teraz čoho? Ja som si a takisto ako naši kolegovia z klubu veľmi pozorne pozrel, či už podanie pánov navrhovateľov, pri ktorom iniciovaní sme neboli a pôvodne sme neboli ani oslovení, a zároveň aj reakciu vlády na tento materiál. Pristúpili sme k tomu, že časť poslancov sa pod váhou argumentov, a budem chcieť vysvetliť, ktoré to boli tie argumenty, rozhodla nakoniec podanie na odvolanie ministerky zdravotníctva podporiť.
Ja si myslím, a ten najzávažnejší argument nie je to, čo sa nikde nespomína ani v podaní, a kým nevystúpila pani ministerka a následne pán podpredseda vlády, sme sa ani v najmenšom detaile nezaoberali volebnou kampaňou. Chcem povedať, že naše hnutie nemá absolútne žiadnu ambíciu, tým, že nekandiduje ani jeden z poslancov nášho klubu vo voľbách, aby sme, tak ako sa píše vo vládnom stanovisku, "účelovým pokusom v rámci predvolebného boja umelo spojiť" a tak ďalej. Čiže toto je, ak nie priamo lož, je to proste minimálne zavádzanie v dosť dôležitom dokumente pri odvolávaní ministerky, ak toto vláda tvrdí, na naše hnutie sa toto nevzťahuje ani v najmenšom. A myslím si, že je to, naopak, účelové zavádzanie a odpútavanie pozornosti, čo tu padlo niekoľkokrát.
Hovoril som asi v dvoch faktických poznámkach o tom, že táto metóda prekrývania jednej témy druhou môže fungovať do nejakého určitého času, ale v tomto je absolútne falošná. Je falošná preto, že prišlo tu z nášho pohľadu k dvom zásadným zlyhaniam. Prvé je manažérske a druhé je systémové. Ak sa budeme venovať tomu prvému, a to je priamo manažérske zlyhanie ľudí zodpovedných na ministerstve zdravotníctva za proces tendrovania spomínanej záchrannej licencie, ktoré mali byť udelené, a tam si myslím, že naozaj k chybe došlo. A dovolím si položiť aj otázku ministerke, či po následne a s odstupom určitého času od toho septembra súhlasí aspoň s tým, že ministerskí úradníci a vysokopostavení úradníci na ministerstve zdravotníctva urobili chybu. Ak áno, ak by bola odpoveď kladná, tak potom ak budeme súhlasiť s tým, že ministerstvá sú monokratické orgány, čiže sú vedené a zodpovednosť neodborná, a vôbec si nedovolím chodiť po nejakej morálnej a ľudskej zodpovednosti a tvrdo sa ohradzujem proti spájaniu nejakého ľudského osudu so systémovým a manažérskym zlyhaním. Ak teda súhlasíte s tým, že k tomu ministerskému, k tomu úradníckemu, manažérskemu zlyhaniu prišlo, či náhodou nie je dôvodné predložiť jedinú možnú obžalobu z hľadiska vedenia ministerstva, a to je iniciovať odvolávanie v Národnej rade. Ak áno, tak potom sme presne tam, kde máme byť. A to sme v pléne Národnej rady a vy čelíte odvolávaniu z dôvodu zlyhania.
Ono totiž tu sú rôzne druhy a typy manažérskych zlyhaní. Čiastočne to tu bolo naznačené, že niektoré vedú k tomu, že budú neskoro cesty, niekedy vedú k tomu, že nebudú vystavané chodníky, bude meškať nejaká iná výstavba, nebudú možno fungovať mobily, nebudú vysielať rádiá, nebudú vysielať televízie. Všetky tieto veci môžu pri zbabranom procese tendrov viesť k tomu, že nejaký proces sa oneskorí.
Ja sa preto pýtam aj z manažérskeho, aj zo systémového pohľadu, či je teda systém tendrovania, ktorý začal 7. 2. a viedol k tomu, že ste, tak ako v tom vládnom dokumente na túto, 2. 7., pardon, viedlo k tomu, že prišlo k päťdňovému omeškaniu pri ničom menšom a pri ničom väčšom, ako je záchranný systém. To znamená, prečo nemáme, a teraz systémovo, to znamená zákonne, čiže zákon ako vodítko k tomu, aby sme predchádzali možným nedobrým situáciám? Prečo neprišlo k úprave, k tomu, aby tento scenár neviedol k tomu, že päť dní nebudú udelené licencie? Dúfam, ak vláda nepristúpi k legislatívnej iniciatíve, ktorý tento nedobrý stav, nedobrý systémový stav, nedobré zákonné nastavenie nechcelo zmeniť, tak to zase ostane na poslancoch opozície, aby toto sme zvrátili a nikdy neprišlo k tomu, že bude systém udeľovania licencie mať zákonný, to, čo tu stále hovoríte, mal zákonný scenár, že budú licencie meškať.
Ak teda bol naozaj dodržaný zákon, a chceme tomu veriť a všade v tých stanoviskách to máte, tak ten zákon je zlý. Lebo na základe parametrov tohoto zákona prišlo k neskorému udeleniu licencií v tak dôležitej veci, ktorá ohrozuje ľudské životy. Nejde o fungovanie mobilných sietí, nejde o vysielanie rádia, nejde o stavbu ciest. Licencie neboli udelené tomu systému, ktorý má zachraňovať ľudské životy. Je prvý bod, systémové zlyhanie. A teda to manažérske. Ak vy nemáte krízový manažment na ministerstve, ktorý by dokázal zrátať lehoty, aj tie najhoršie možné, čiže ak pôjdem podľa zákona, nemôžem po tomto, čo tvrdíte v stanovisku vlády, podávať v zákonnej lehote, 2. 7. ustanovovať komisiu, ak existuje scenár, že ak budem postupovať podľa zákona, tak príde k rozhodnutiu päť dní po vypršaní pôvodne platných licencií. To sa fakt nikto nezamyslel, že pri tomto sa môže pristúpiť k tendrovaniu o pol roka skôr? Prečo? Neexistoval jeden zodpovedný človek na ministerstve zdravotníctva, ktorý by toto otvoril v polročnom predstihu? A ak to teda je na zlyhaní ľudského faktora, opravme zlý zákon. Zlý zákon, ktorý vedie k zlyhaniu a neskorému udeleniu licencií.
Myslím si, že máme dostatočne licencovaných konaní v slovenskom právnom systéme, že máme si odkiaľ zobrať príklad. Niektoré majú dvojročné lehoty, ktoré predchádzajú tomu, že v ročnom predstihu sú dávno známe licencie pre vysielateľov napríklad rádií a podobne, aby nenastal tento najhorší možný scenár. A to je, že licencia bude udeľovaná päť dní po jej vypršaní.
Preto sa chcem spýtať tú druhú otázku. Či niekto sa teda nad tým zamyslel a prečo sa toto neurobilo v polročnom predstihu?
Ak nebude ambícia meniť zákon v tomto smere, tak potom vás vyzývam, pani ministerka, začnite dnes - dnes - tendrovať budúce používanie licencií, aby ste to predsa len do budúcna teda stihli a nemuseli sme sa baviť na schôdzi nie o ľudskej tragédii, ale o systémovom a zákonnom manažérskom a pochybení ľudského faktora o týchto štyroch vecí. A nespájajme tu veci s predvolebnými kampaňami a osud človeka spolu. Pretože pod toto sa ani my, ani nikto z nášho klubu nechcel podpísať.
Čo sa týka možno úplne záveru môjho vystúpenia a skôr takého ľudského rozmeru toho, ja by som sa chcel aj opýtať, pretože tuná ten ľudský faktor je dosť dôležitý. Táto schôdza aj otázky, ktoré najviac na našom klube padali, bolo, že či my vieme vyhodnotiť alebo či sa vieme z externého prostredia pozrieť na to, či nám vie ministerka odpovedať na to, že je spokojná s tým, ako konala. Či naozaj urobila všetko pre to, aby sa z možných ôsmich, ak si dobre pamätám, vrtuľníkov boli všetky pripravené do akcie, kedy majú byť.
Úvodom pani ministerka hovorila o tom, v tej úvodnej reči, ja to odcitujem: "Bolo zabezpečené všetko tak, ako zabezpečené malo byť." Z môjho manažérskeho a laického pohľadu, keďže nie som zdravotník, sa mi zdá, že ak by malo byť zabezpečené všetko a ministerka trvá na tom slove "všetko", tak na 100 % to zabezpečené nebolo. Ak dve záchranné služby nemohli vzlietnuť, nie kvôli tomu, že bolo zlé počasie, nie kvôli tomu, že niekde inde museli zasahovať, ale iba kvôli zlyhaniu ministerského úradníka, tak pravdepodobne neplatí, že bolo zabezpečené všetko, pretože ministerské, zlyhanie ministerského úradníka zabezpečilo jediný fakt, že bola na nejaké percento zabezpečená funkčnosť záchranného systému, ale to percento nebolo stopercentné, alebo neznamenalo, že naozaj nemôžete s plnou vážnosťou tvrdiť, že bolo urobené všetko tak, ako malo byť. Čiže ako si vy viete odpovedať na otázku, či ste urobili všetko, čo som v danej situácii urobiť mohla alebo čo ste urobiť mohli.
Chcel som, chcel som možno úplne poslednú poznámku povedať o tom, že naozaj uznávam, že je ťažké riadiť rezort, ako je rezort zdravotníctva. Je rovnako ťažké počúvať obvinenia, počúvať to, že je treba niesť za nejaké konanie zodpovednosť, a rovnako ťažké je priznať si chybu a rovnako ťažké je uvedomiť si zodpovednosť. Ak budete súhlasiť s tým, že nastalo, že zákon je zlý a že predpokladal výberové konanie také, ktoré viedlo až k jeho uzavretiu až po lehote ukončenia licencií, a ak trváte na tom, že, alebo budete súhlasiť s tým, že nastala určitá manažérska chyba, tak potom treba tú ťažkú dilemu priznania si chyby a vyvodenia zodpovednosti naozaj urobiť a dúfam, že pod tlakom vlastného svedomia a možno teda argumentov, ktoré nebudú zmiešané ako hrušky a jablká, príde k vyhodnoteniu zodpovednosti a nebudeme nútení hlasovať v tomto pléne za vaše odvolanie.
Ďakujem.
