Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, téma Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí bola preberaná aj na ostatnom zasadnutí kultúrneho výboru, kde on gesčne patrí. A možno viacerí z vás, ktorí sedíte v pléne, ste obdržali, môžem povedať, že to bolo taká smršť mailov, ktoré prichádzali. Neviem či, nepodarilo sa mi zistiť, či všetkým poslancom alebo tým, ktorí sú združení v jej ľudskoprávnom alebo kultúrnom výbore, alebo ako spomínal môj predrečník pri tejto téme, pán Jozef Mikloško, zahraničného výboru. A preto mi dovoľte spraviť niekoľko poznámok k tomu, s čím sme boli konfrontovaní. A možno aj na základe toho, že som k tejto téme interpeloval pána ministra, a pravdepodobne k niektorým parciálnym otázkam, ktorým by som sa nechcel venovať v rozprave, odpovede dostanem, ale niektoré zostávajú stále otvorené aj po teda prítomnosti pána Furdíka na rokovaní kultúrneho a mediálneho výboru.
Ten zásadný fakt, ktorý prišiel, bolo to, že mohli sme sa rôzne dívať na ambíciu vlády obsadiť tento úrad po voľbách svojím nominantom alebo možno odborníkom. A ten hlavný argument po jeho kreovaní alebo obsadení tejto funkcie bol ten, že v úrade nie je dobrá situácia a že prichádza k nejakej forme protestných ohlasov jednotlivých krajanských organizácií, a že teda mal by byť vymenovaný, lepšie vedenie, ktoré by dokázalo týmto situáciám predchádzať, respektíve ktoré by dokázalo ukľudniť, tu si dovolím zacitovať teda, "ukľudniť situáciu, ktorá na úrade panuje". A tým pádom sa teda prikročilo k vymenovaniu tohto nového pána riaditeľa alebo vedúceho úradu.
Čo sa ale stalo vlastne po roku a pol, je situácia, sa môže javiť mnohým z nás, a tam aj smerovala moja interpelácia, aj mnohé otázky na výbore, keďže nemôžem mať za to, ak ma kontaktuje zastúpenie teda 25-ch krajanských organizácií a napíšu nám list, ktorý má dvadsať konkrétnych otázok, a to priamo na výbor. Predpokladám, že takisto bolo kontaktované ministerstvo aj ostatní členovia výboru.
Jediná odpoveď, ktorá bola ako tak relevantná k tejto smršti e-mailov, listov, ktoré vyjadrovali nespokojnosť, bolo to, že organizácie, ktoré tieto listy píšu a tieto sťažnosti adresujú, či už poslancom alebo vláde alebo ministerstvu, nemajú dostatočnú reprezentatívnosť. Ja si dovolím teda s týmto veľmi nesúhlasiť. Pretože neviem, či je orientácia úradu len na niektorú a či má nejakú metodiku vypracovanú, kto reprezentatívny je a kto nie. Ale za všetky, ktoré sú tu spomenuté, a dovoľte mi možno odcitovať teda niektorých, ktorí sú pod sťažnosťou, ktorú adresovali aj nám do výboru, dokonca teda túto konkrétne z 19. 9. 2013 adresovali predsedovi Národnej rady a poslancom poverených výborov, sa obrátili napríklad v takej kauze Slovenského domu, ktorej sa tu venovali predrečníci, adresovali konkrétnych dvadsať otázok. A mám za to, že ak je niekto členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, že pravdepodobne jeho reprezentatívnosť, že zastupuje agendu Slovákov žijúcich v zahraničí pri vláde Českej republiky, asi nikto spochybňovať z tohoto uhla pohľadu nemôže. Sú tam ďalšie spolky, ako Asociácia etnika, Bonafide, Čierna labuť, Detvan, Dokumentačné a muzeálne stredisko slovenskej menšiny Českej republiky, Klub slovenskej literatúry, Listy, Obec Slovákov v Hradci Králové, Obec Slovákov v Prahe, Obec Slovákov v Tepliciach, Slovenské združenie Limbora, SomvPrahe.sk, Slovensko-česká spoločnosť, Zväz Slovákov, Československé dni v Plzni, organizátor slovenských kultúrnych podujatí pán Kršňák a Slovenské korene. Tých inštitúcií podľa mojich informácií, ktoré by sa mohli hrdiť tým, že niekoho reprezentujú v Českej republike, je 23 a 18 z nich je podpísaných pod, z môjho pohľadu, listom, ktorý sa vyslovene sťažuje na situáciu, ktorá sa vytvorila okolo Slovenského domu.
Druhý bod, ktorý zaujal mňa, bol takisto list, ktorý bol adresovaný nám ako členom výboru z, bol nám adresovaný od predsedu Slovensko-českej spoločnosti. Tento predseda je doktor Radovan Čaplovič a je to ten spomínaný člen rady vlády pri českej vláde, ktorý, dovolím si krátky citát: "Chcem vyjadriť poľutovanie a rozhodnutie, že ako člen Rady vlády pre národnostné menšiny v Českej republiky, ktorý v rade vlády v Českej republike zastupuje slovenskú menšinu žijúcu a pôsobiacu v Českej republike už siedmy rok, o projekte a realizácii tzv. Slovenského domu v Prahe sa dozvedám až ex post a sprostredkovane. Aj to nie od pripravovateľov, ale z kancelárie prezidentov Českej a Slovenskej republiky a z kancelárie ministrov zahraničných vecí oboch republík. Považujem túto skutočnosť za neadekvátny a neštandardný postup iniciátorov a dovoľujem si vyjadriť obavy nad plánovanou činnosťou a smerovaním tzv. Slovenského domu v Prahe, ktorý bude prevádzkovaný od júna roku 2014 jedným, jediným menšinovým krajanským spolkom, t. j. Slovensko-českým klubom. Samozrejme, osobne nemám výhrady proti myšlienke vzniku Slovenského domu v Prahe a podporujem jeho zriadenie, ale z hľadiska týchto tu", už parafrázujem, aby som sa dostal k záveru toho listu, "nemôžem súhlasiť ani s postupom, ani s formou a dokonca ani s obsahom toho, ako Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí pristúpil k tejto agende."
Je tu, keď som sa chystal na to, je tu niekoľko, toto je asi súbor tých sťažujúcich sa listov, ktoré prišli ohľadom tejto agendy, a nemyslím si, že celkom parlamentná pôda rokovania pléna je príslušná k tomu. Necháme si to aj do budúcna na výboroch. Ja som konkrétne otázky pánovi predsedovi úradu položil a chcel by som teda možno aj vás, pán minister, či už v záverečnom slove alebo pri spomínanej predmetnej interpelácii, vyzvať k tomu, aby sme z krajanskej politiky, ktorú, a kde s vami budem súhlasiť, že potrebuje nejakú jednotnú formu a potrebuje ukľudniť a potrebuje cítiť jasný support, aj, alebo jasnú podporu aj zo strany Slovenskej republiky, v jeho exekutíve, parlamentu a podobne, že, a chcem vás teda aj v tomto duchu informovať, že znaky ukľudnenia situácie na úrade sa nedejú. Podľa mojich informácií to predchádzajúce vedenie malo sťažnosti od siedmich až dvanástich krajinských organizácií, tuná sa nám sťažujú po roku a pol štyridsať, štyridsať organizácií. Čiže pravdepodobne prichádza aj k eskalácii tej nekľudnej situácie ohľadom Slovákov žijúcich v zahraničí. A myslím si, že nie je dobrým predpokladom a nie je nikoho záujmom, aby táto situácia naďalej pretrvávala a skôr by sme sa mali zamerať, k nejakému skutočnému, skutočným krokom, možno aj v personálnej politike, k tomu, aby krajanská politika mala jasnú a presnú, jasné a presné smerovanie a možno aj vedenie. A ja by som sa chcel, keďže sme to dávali pri prejednávaní kompetenčného zákona, prihovoriť za to, aby boli jasnejšie určené kompetencie, ktoré, či by ste mohli aj, pán minister, možno súhlasiť s tým, aby bolo, keďže zodpovednosť pred plénom máte vy a tým pádom aj vyššia miera riadenia a nastoľovania tej, politík aj v tejto oblasti, by malo patriť ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí. A ak tá ambícia príde, možno v klube sme, u nás Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pripravení toto podporiť a jasne zadefinovať to, aby sme takýmto situáciám mohli predchádzať.
Chcel by som možno z celkovej tej témy, čiže ako keby sme tu mali jedno jablko sváru, a to je ten spomínaný Slovenský dom, ktorý sa nachádza teda a ktorý sa stal problematický v Českej republike, ale téma úradu nekončí za hranicami našich západných susedov. Ale predpokladám to, že vystúpilo viac ako 40 organizácií z, z jedného veľkého spolku, asi tá situácia naozaj nebude, pôvodne ich tam bolo teda sto, a mám pocit, že ak by sme sa preklopili k päťdesiatke, tak viac ako teraz, je to 40 % z bývalých 100, sa čím ďalej viacej javí, že sa agendu úradu nedarí zvládať, nedarí sa zvládať ukľudnenie toho prostredia. A osobu, teraz spomeniem teda meno pána Skalského, ktorý reprezentuje vraj teda krajanov výlučne z Dolnej zeme, a ostatné krajinské organizácie majú skôr pocit, že reprezentované nie sú, respektíve ich hlas nezaznieva dostatočne nahlas, a vyzerá to, že situácia skutočne vygradováva tam, kde by vygradovaná mať, nemala, kde by nemala byť, a mali by sme urobiť nejaký posun.
Čo ma zaujíma ešte a možno, aby som nehovoril dlho, sú teda konkrétne otázky, nazvem to tak, že quo vadis, alebo kam sa chce uberať a bude uberať celková situácia pôsobenia, ad jedna, krajanskej politiky. Ako vy hodnotíte ukľudňovanie situácií pod vedením súčasného vedenia, keďže v máji 2012 ste sa vyjadrili, že očakávate konsolidáciu v krajanskej politike, pretože tu boli viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne v záujme Slovenskej republiky. Čiže na základe listov, ohlasov, dokonca kvantifikovateľných množstvom zastúpenia tejto krajanskej politiky v zahraničí, prichádza k tomu, že tejto vašej ambícii, ktorú ste v máji 2012 ohlásili, ako keby nebolo urobené zadosť a k žiadnej konsolidácii, tak sa to javí mne, neprichádza.
Ak sa dotkneme iba toho jablka sváru, toho Slovenského domu v Prahe, tak viem, že ak s touto dlhodobou agendou budú súhlasiť všetky krajanské organizácie, podľa mňa je treba s nimi komunikovať a trpezlivo a nedá sa hovoriť o tom, že niekto je reprezentatívny a niekto nie je reprezentatívny. A sám ste teda vraveli, že chcete predchádzať tomu, aby mal niekto pocit, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, ale pri tomto prístupe, že sa vybralo, pri Slovenskom dome jedna krajanská organizácia a táto ako keby mala reprezentovať, a proti nej sa z 23 ohlásilo 18, tak predsa len, ak úplne zredukujeme tú tému, to vyzerá skôr na to, že prichádza k nejakej favorizácii. A tento jav, si nemyslím, že je dobrý.
Samotný, samotný ten problém podľa mňa sa dá uchopiť z rôznych strán. A myslím si, že to, čo som urobil na výbore, že samotná správa, ktorá to, o čom som tu hovoril doteraz, nereflektuje, takmer v jednom bode bola pre mňa vypracovaná nedostatočne. A ja som dával procedurálny návrh na to, aby sme ešte v rámci času, ktorý nám zostáva do konca roka, vrátili túto správu na prepracovanie pánovi Furdíkovi a jeho tímu na úrade a skúsil zreflektovať a priznať možno niektoré chyby a naznačiť niektoré procesy, ktoré by mohli naozaj ukľudniť situáciu, naozaj ukľudniť krajanov žijúcich v zahraničí a teda aj spolky, ktoré ich reprezentujú. Mám, keďže toto nebolo prijaté, ja by som sa prikláňal k tomu, aby ctení kolegovia túto správu na vedomie nevzali, pretože vykazuje známky toho, že naozaj nereflektuje skutočnú situáciu v krajanskej politike, a asi by sme mali prikročiť k tomu a využijem svoje právo poslanca aj v pléne, chcel by som, aby sme procedurálne hlasovali o tom, aby táto správa bola poslaná späť na prepracovanie. V tom prípade, ak by toto bolo úspešné, mohli by sme sa naozaj baviť o správe, ktorá reflektuje situáciu, ktorá sa deje v tejto časti našej zahraničnej politiky. A dúfam, že plénum sa môže stotožniť s tým, aby ste sa aspoň, pani poslankyne a páni poslanci, dočítali o tom, čo vám následne potom chodí poštou a do mailov, a kde sa jednotlivé krajanské organizácie snažia dovolať nejakej možnej úpravy alebo zreflektovať situáciu, ktorá sa deje v krajinách, kde žijú a kde žijú naše menšiny a Slováci.
Takže dúfam, že tomuto bude vyhovené. A neviedlo by vaše hlasovanie, ak by ste súhlasili s týmto procedurálnym návrhom, k ničomu inému iba tomu, aby ste sa o skutočnej situácii, ktorá je v krajanskej politike, mohli dozvedieť aj z tej predkladanej správy. Správa má podľa mňa hlavný nedostatok v tom, že ako keby my na výboroch by sme mali plniť nejakú zástupnú funkciu k tomu, aby sme otvárali niektoré veci, ktoré má riešiť Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A podľa mňa to, že nie je schopný úrad toto zapracovať do samotnej správy, je pre mňa dôvodom, aby sme sa ňou zaoberali v tomto pléne a na výboroch ešte raz. A dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem.
