Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

29.10.2013 o 9:58 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 4.12.2013 17:50 - 17:52 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno budem sa venovať, ďakujem za podporné komentáre. Chcem sa venovať dvom.
Pán predseda Jarjabek, kritika pre kritiku nebola, ja som hovoril o možnej ambícii ministerstva, čiže, čo sa predpokladám, keď aj by bol nejaký rozpor medzi či centralizovať, alebo necentralizovať, ale určite by sme sa zhodli na tom, že štandardy a možno aj personálne štandardy a ich odborná kvalifikácia by mohlo byť ambíciou ministerstva kultúry. Zároveň poznámky k rozpočtu, ja som predpokladal teda, že bude vyššia miera jednania z hľadiska toho, čo sa podarilo ministrovi pri programovom vyhlásení vlády presadiť priamo do znenia, a to je ambícia, aby kultúra nebola na veky popoluškou rozpočtových, čiže rozpočtových kritérií a podobne. Takže o tom sa môžme sporiť, prečo a ako, a viacej sme to preberali na výbore, kde samostatný odkaz ministerstva kultúry voči ministerstvu financií hovoril o možnom kritickom stave z hľadiska práve platov ľudí, ktorí na ministerstve pracujú, a že sa to už dá hovoriť o havarijnom stave.
Čo sa týka pána kolegu Hambálka, ja do galérie prijímam pozvanie, ale ja som v galérii bol aj túto sobotu, vo veľkej synagóge. Bola tam organizovaná beseda TEDx a podobne. Môžme mať rôzne subjektívne názory. Ja som hovoril, ani ja, ani vy nie sme výtvarníci. Tí ľudia, ktorí to hovoria, sú všetci vzdelaní a docenti v odbore výtvarníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2013 17:27 - 17:41 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pár poznámok k predkladanému legislatívnemu zámeru ministerstva. Pripojím sa k pani kolegyni Vášáryovej, ktorá hovorila o tom, že nazvem to tak, že čakal som aj od ministerstva vyššiu ambíciu. A to je v tom, že tento zákon by potreboval nie novelu, ale možno by sme sa už mohli dočkať, tak ako bolo spomínané, možno moderného zákonu, flexibilnejšieho, s vyšším zámerom. Chcel by som možno pre potreby prvého čítania hovoriť o dvoch základných témach. A to je, že zdá sa mi, a nielen mne, a odcitujem niektoré dokumenty, ktoré sme ad jedna dostali ako poslanci kultúrneho výboru, ad dva aj z mnohých diskusií, ktoré pri galerníctve a pri múzeách začínajú byť čím ďalej väčším, vypuklejším problémom.
Keďže pochádzam z Trnavy a v Trnave pôsobí jedna z galérií, ktorá síce spadá do pôsobnosti, jej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, by som chcel ale vyzdvihnúť jeden moment, a to je to, že pri tej vyššej ambícii ministerstva že by mohla vzniknúť, tak ako aj hovoria samotní odborníci, ktorí sa venujú výtvarnému umeniu, galériám, nejakým spôsobom jednotná koncepcia ministerstva, ktorá by určila ten základný rozmer nášho múzejníctva a galerníctva, a dalo by sa teda hovoriť o tom, že nebudú nám následne chodiť listy a sťažnosti či už na výbor, alebo konkrétne ako poslancom.
A ja si dovolím iba pre krátkosť času mierne zacitovať z toho, že možno viete, možno nie, pán minister, v Trnave vznikla teda aj petičná akcia na to, kde sú dva základné momenty, a ja som ich v predkladanom, predkladanej novele nenašiel. Ide o to, že ľudia podpísaní pod petičným výborom z hľadiska tejto agendy chcú a žiadajú o prehodnotenie pôsobnosti vyšších územných celkov v oblasti galérií a ich odborné riadenie realizovať cez novovytvorenú nezávislú ústrednú galerijnú radu menovanú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, čo si myslím, že by hovorilo o tej vyššej ambícii ministerstva a vôbec štátu sa o túto oblasť starať. A chcú a žiadajú o vypracovanie relevantných štandardov kvality ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a ich zavedenie do praxe v štátnych a regionálnych galériách. Myslím si, že spôsob decentralizácie moci a uvoľňovanie niektorých kompetenčných alebo presun niektorých kompetencií z vyššej úrovne sa určite dotýka niektorých oblastí, kde to môžme privítať. Ale v tomto prípade sa aj ja stotožňujem s výzvou jednej časti alebo jednej galérie, môžem ich uviesť aj viacej, kde absencia nejakej základnej odbornej rady alebo komisie alebo čohosi, ktoré by dokázalo nejakým spôsobom určiť základné parametre - a teraz čoho? - odborných garantov jednotlivých výstav a boli by určené štandardy kvality, aby sa nám nestávalo to, že potom, ak v samosprávnom kraji, kde je galéria s dobrým menom, pri personálnej výmene trpí tým, že neexistuje to, o čo by sa musel v tomto prípade samosprávny kraj opierať.
Ja by som možno z hľadiska tých výziev, si dovolím zacitovať ešte veľmi krátko aj od ľudí, ktorí sú vzdelaní a môžme ich považovať - či už je to pani docentka Ronayová, pani docentka Orišková, pán docent Baláž -, píšu, dostalo sa to aj ku mne ako členovi výboru, že hovoria o nespokojnosti so stavom konkrétnej galérie. Dokonca používajú slová, že sa nachádza v dezolátnom stave. Dôležité z hľadiska tej personálnej politiky je, že v galérii nepracuje ani jeden pracovník na odbornej pozícii okrem piár manažérky, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele. Galéria nemá menovanú galerijnú radu. Absentuje akýkoľvek vedecko-výskumný program. Výstavnú činnosť zapĺňajú výstavy vytvorené prevažne bez hlbšej vedeckej prípravy, výskumu, systémom ad hoc. Vystavovaní výtvarníci patria prevažne do stredného prúdu s komerčnými filiáciami. Pripomíname, že analytický materiál síce na samosprávny kraj v tomto prípade poslaný bol, ale ako keby sa nevedeli dovolať nejakej zmeny. A možnože s týmto bolo konfrontované aj samostatné, samotné ministerstvo kultúry.
Čiže pre potreby prvého čítania by som chcel možno dostať odpoveď alebo prísľub, či ambícia ministerstva, kde pravdepodobne sa stotožníme s tým, že odborníci a odborní garanti usporiadateľov výstav a podobne by v našom slovenskom galerníctve urobili len dobre. A v podstate o čom hovorím? Hovorím o tom, aby kompetencii určovania hlavného prúdu ministerstva bolo aj zákonným nastavením urobené zadosť a ministerstvo by mohlo určovať základný prúd aj cez nastavenie nejakých štandardov. A ja by som, možno v miere, možnože aj samotný pán minister by vedel túto vec, na čo sa v Trnave, možno aj v iných regiónoch Slovenska spisujú petície, by vedel podporiť v tom, že áno, ministerstvo by mohlo mať ambíciu určovať to, akým spôsobom obsadzované pozície na základe odbornej kvalifikácie pri síce zriaďovaní zriaďovateľmi, ako sú samosprávne kraje, ale budú musieť spĺňať nejaký kvalifikačný predpoklad, aby sa nestalo to, že ľudia, ktorí sú v tejto oblasti vzdelaní, hovoria o tom, že ani nepracuje, v galérii nepracuje ani jeden jediný pracovník na odbornej pozícii, ktorý by spĺňal kvalifikačné a kvantitatívne ukazovatele.
To znamená, či už sme v miere zákonného nastavenia, alebo vyššej vymožiteľnosti, ak budeme rešpektovať zákon, aby ministerstvo malo skutočne páky na to, že ak sa nejaký zriaďovateľ v rámci regionálnej alebo lokálnej zriaďovateľskej právomoci vymkne tomu, tak aby boli urobené, urobené či už zákonu zadosť, alebo aby nám z toho nevypadávalo to, že potom tu niekto konštatuje, že Galéria Jána Koniarika, o ktorej je tu hovorené, padá až na úplné dno odbornej úrovne. V minulých rokoch v nej vystavovali a prinášali renomé stredoeurópskej úrovne výtvarníci svetového rangu, čo sa teraz nedeje a vraj galéria padá do úrovne periférneho okresného kultúrneho strediska. Toto by sa, toto asi nie je dobrým obrazom našej pôsobnosti, alebo pôsobnosti aj ministerstva, aby takéto hodnotenie prichádzalo od, možnože bude znamenať časti odbornej verejnosti. Ale každopádne tá situácia si aj v každej jednej galérii zaslúži pozornosť, a preto hovorím o tom, že by sme potrebovali moderný zákon, alebo ministerstvo by malo prísť s vyššou ambíciou.
Čo sa týka, ten druhý bod som chcel venovať tak isto hurbanovskej alebo právnej subjektivite hurbanovského observatória, hvezdárne. Myslím si, že pani Vášáryová celkom slušne zhrnula tú historickú genézu a tiež nepovažujem veľmi za šťastné, že by mal tento subjekt stratiť svoju právnu subjektivitu, a boli sme s tým konfrontovaní aj ako poslanci. A to vysvetlenie, ktoré obsahuje dôvodová správa, je veľmi chabé z hľadiska toho, čo sa ministerstvo snaží urobiť. A možnože tam budú smerovať aj v druhom čítaní naše pozmeňováky. Nie som teda veľmi nadšený, že sa právna subjektivita hurbanovskej hvezdárne v tomto prípade ruší. Aj v duchu toho, že akým spôsobom štát k tomuto majetku prišiel, a skôr si myslím, že by mal mať ambíciu sa venovať tomuto subjektu úplne z iných parametrov a nešetriť na dvoch účtovníčkach, ktoré majú znamenať nejakú obnovu.
Posledný bod by bola teda otázka, ktorá súvisí s tým prvým. Kedy a či vôbec toto volebné obdobie sa dočkáme zákona, ktorý by vedel pokryť naozaj a nielen deklaratórne potreby moderného galerníctva, moderného múzejníctva, keď vieme, že aj v súčasnej dobe nám vznikajú aj komerčné galérie. Tento sektor by mohol byť tým, ktorý určuje trendy, a štát, samosprávy alebo vyššie územné celky disponujú predpokladom napríklad, aj keď sa budeme venovať aj krásnym objektom dvoch výstavných, ktoré v Trnave napríklad sú, a to je samostatný kaštieľ alebo prerobená bývalá synagóga, kde je, kde je na prvý pohľad, keďže v Trnave máme svetový unikát, že máme dve synagógy, ktoré neslúžia sakrálnym účelom, sú od seba vzdialené 25 metrov, je to unikát. Jedna pôsobí v komerčnej sfére, druhá je pod správou samosprávneho kraja a ten rozdiel je pre každého jedného návštevníka markantný, čiže myslím si, že spôsob, ako hovorí aj predmetný list, ktorý sme dostali, či, alebo tá petícia, ktorá hovorí o dvoch základných bodoch, aby teda bola určená nejaká línia, ktorú by už nemohli podliezať ani samosprávne kraje, ani, ani samosprávy, v tomto prípade by mala byť z ministerstva určená a malo by byť tomuto urobené zadosť aj na základe legislatívnej iniciatívy ministerstva.
Toľko z mojej strany a pre potreby prvého čítania vítam to, že do tejto oblasti aj v miere, v ktorej niektorých bodoch predkladanej novely boli zapracované, sa dajú oceniť, ale prikláňam sa k tomu názoru, že potrebujeme sa na to pozrieť komplexnejšie a s vyššou ambíciou z hľadiska tejto kultúrnej oblasti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2013 16:59 - 17:01 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Pri všetkej úcte, asi v strede vášho prejavu, ktorý hovoril o nejakých číslach, ste hovorili o filozofii alebo si hovoril, pán predseda, o filozofii, akú ponúkame my a že tu nebol pozmeňujúci návrh alebo nejaká legislatívna iniciatíva, ktorá by zvýšila a zabezpečila vyšší výber daní. Mne tam v tejto súvislosti chýbal jeden moment. A keďže, keďže si to uviedol ako nejakú filozofiu, akú ponúkame, tak ti tam chýba jedna hodnota, a to je, prečo by ľudia mali za služby štátu, ktoré im nejakým spôsobom ponúka, platiť a byť uzrozumení s tým, že vy zvyšujete dane? Tak, ak sa bavíme teda filozoficky o tom, že prečo by sa dane mali platiť, mne uchádza skôr váš, keďže od 2004. roku, od vstupu do Európskej únie, tu vládnete už šiesty rok a nastavujete práve tie filozofické parametre, tak tým zvyšovaním daní bez toho, aby ste mali na zreteli, ani raz to nezaznelo v tom prejave, že by mali byť zvyšované aj tie služby štátu, je pre mňa politika zvyšovania daní a následne posielanie kontrolórov alebo drábov nad tým, ktorí majú dohliadať na to, aby pri zvýšených daniach čo najmenej unikalo, je podľa mňa chybná filozofia. To, že tu nevzniká žiadny pozmeňujúci návrh v radoch opozície na to, aby sme vám s týmto nejakou vyššou mierou pomáhali, je naozaj filozofický spor. A to je, ten spor je o tom, že je riešenie, ak chce štát konsolidovať a uvedomí si, že situácia rovnako, ako sa týka štátu a jeho makroekonomických ukazovateľov, sa môže dotýkať aj tých malých, aj tých úplne najmenších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.10.2013 11:03 - 11:04 hod.

Jozef Viskupič
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som stiahnuť svoj procedurálny návrh, ktorý padol v rozprave pri prejednávaní bodu o správe úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, kedy som chcel vrátiť správu na prepracovanie. Vzhľadom na to, že dobrá vôľa pána predsedu úradu, ako aj pána ministra, jednak sme dohodli poslanecký prieskum z kultúrneho výboru a je aj prísľub, že sa k nám pripojí zahraničný výbor, tak tento procedurálny návrh sťahujem. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.10.2013 10:21 - 10:30 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem za poznámky a neostáva mi nič iné, ako v záverečnom slove zhrnúť a povedať, že neviem, či sa dá lepšie trafiť klinec po hlavičke, ako to tu bolo povedané, a požičiam si z oboch predrečníkov, či už vo faktickej, alebo v rozprave, jeden zásadný fakt a ten bol, bolo tu spomínané slovo rešpekt. Mám tiež za to, že môžme do ústavy napísať kontrolnú právomoc, môžme to rokovacím poriadkom, ale dostať do fázy, kedy rešpekt z našej práce nejde. Ja sa tiež chcem opýtať, či vám, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste dočasne vo vládnej pozícii, ale aj opozičným poslancom nevadí to, že znižujeme sami rešpekt, sami rešpekt toho, čo máme a z čoho by mal plynúť, pretože sami určite ste bombardovaní mnohými otázkami, mnohými, či už NGO-čkami, alebo samostatnými sťažnosťami občanov, aby ste zjednali nápravu, ak sa nejaká forma arogancie moci, nejaká forma u zlyhania nejakého úradu objaví, a potom jediné, čo môžte oznámiť, je, že môžem to predložiť na výbor, a uvidíme, či toto bude pre dočasnú vládnu moc alebo nejakú vládnu moc schodné alebo či to pre nich bude príjemné, že sa nechajú kontrolovať.
Kontrolná právomoc má ísť mimo vôľu väčšiny, kontrolná právomoc je tá, ktorá práve vtedy, keď to tej väčšine najmenej vyhovuje, keď nastala nejaká chyba, by mala ísť automaticky, a nie, že v každom jednom výbore Národnej rady, ktorý je vykreovaný hneď po voľbách, má automaticky, a tak je tu dlhodobý úzus, automatickú väčšinu vládna moc, je jedno, či to bola predchádzajúca alebo táto, a iba pod milostivým schválením vládnej moci, či sa chce dať kontrolovať. Ja mám iný príklad k tomuto a to je ten najväčší protiargument, ktorý tu spomínal aj Dodo Hlina, a to je, že by sme ústrednú štátnu moc a orgány nejakým spôsobom zdržovali a obťažovali. Chcete mi povedať, že tých 12 kontrolných orgánov, s ktorými sa dotýka každý jeden človek, ktorý má otvorenú prevádzku na Slovensku, by mal takú právomoc, že on rozhodne, či sa bude nechať v nejakej situácii, či sa umilostí a pustí tieto kontrolné orgány do prevádzky? Hygiena, živnostenský úrad, daňový úrad, požiarnici, SOZA, SLOVGRAM, OZIS a máme ich dokopy 12 a všetci môžu vykonávať nejaké, v nejakej svojej pôsobnosti kontrolné právomoci.
Prečo znižujeme svoju vlastnú váhu a iba klopíme oči pri tom, že nemôžeme dostáť výkonu svojho vlastného mandátu, a staviame tu nejaké vzdušné zámky, že čo vlastne, čo vlastne sme. Veď už raz a navždy vysvetlime tým občanom, že kontrolná právomoc sa dá uplatniť iba vtedy, ak s tým súhlasí ten, kto chce byť kontrolovaný alebo má byť kontrolovaný. Ak nechce, tuná sedí pán poslanec Mičovský, ktorý vie podať presné svedectvo z výboru pre poľnohospodárstvo, kde, myslím, že tri poslanecké prieskumy v závažných problémoch neboli proste schválené. Vládnej moci nevyhovovalo to, že niekto bude klásť aj nepríjemné otázky, ktoré by mohli viesť k odhaleniu, a teraz to nemusí byť priamo vládne zlyhanie, ale zlyhanie zodpovedných ľudí, ktorí majú zodpovedne vykonávať svoje úradnícke alebo výkonné právomoci. Ešte raz, rešpekt, ktorý by poslanec mal vzbudzovať v spoločnosti na základe výkonu svojich kontrolných právomocí, by týmto začal platiť de facto, to znamená, neboli by sme, či budeme vo vláde alebo v opozícii, je to úplne jedno v tomto prípade, tu sme na jednej lodi, na jednej palube a dostali by sme reálny nástroj do rúk, aby sme mohli urobiť výkonu poslaneckého mandátu zadosť.
V čom to spočíva? Je to právo vyžadovať správy v zmysle § 128, ktorý akože máme, rokovacieho poriadku a toto, keď je zadefinované, môžme urobiť iba konvalidáciou kolektívneho orgánu. Podľa mňa je tam aj výrazný významový rozpor medzi tým, že nemôžeme zrovna kontrolnú právomoc nechávať na vôli a nevôli vládnej väčšiny. Rokovací poriadok pozná aj iný mechanizmus ako priamo individuálny poslanecký prieskum a napr., čo všetci poznáte, že tretina výboru vie zvolať výbor aj bez vôle predsedu v tomto prípade, a ak by bolo zádrhelom to, že nerobme to na individuálnej báze, ale dajme tento mechanizmus, ktorý poznáme všetci z dlhodobej, tak ako výbory fungujú, tak môžme sa pri debate o posune; aby nie vládna väčšina, a je jedno aká; stále to zdôrazňujem, rozhodovala o naplnení kontrolnej právomoci pri výkone poslaneckého mandátu, ale ten mechanizmus, ktorý poznáme z rokovacieho poriadku pri samostatnom zvolávaní, samotnom zvolávaní výborov, by sme si mohli následne ako kompromisné riešenie pre druhé čítanie osvojiť. Podľa mňa neurobíme nič iné ako to, že zvýšime dôveryhodnosť, rešpekt a reálny výkon poslaneckého mandátu v zmysle nie zákonodarnej a ústavodarnej moci, ale tej, ktorá je, ako som spomínal v úvode, definovaná ústavou, a to je kontrolná právomoc. Chcel by som vám preto apelovať a tentokrát nie žiadať, ale prosiť o podporu tohto detailu, aj v duchu toho, že zároveň rušíme zákon, ktorý definuje poslaneckú prácu ešte spred novembra 1989. Myslím si, že aj v duchu toho, že sme oslavovali 95. výročie založenia Československej republiky, je historizujúci moment alebo historický moment toho, že riešme tie otázky aj v týchto detailoch, ktoré síce môžu na prvý pohľad zdať ako detaily nášho právneho poriadku, ale majú obrovský symbolický význam. Nie je nám blbé, že my, a našu prácu definuje zákon č. 45 z mája '89? Toto po 24-ročnej ceste budovania aj tohto parlamentu je podľa mňa už neakceptovateľné a neodkladajme to nadlho. Tento zákon sa dá prijatím tejto novely zrušiť a zadefinovať aj ten rozmer výkonu poslaneckého mandátu, ktorý vie reálne naplniť vykonaním kontrolnej právomoci, a volajme to pracovne individuálny poslanecký prieskum. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.10.2013 9:58 - 10:06 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorý rokovací poriadok v jednom podstatnom bode upravuje, a jeden, ako právnici hovoria, obsoletný zákon ruší.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie poslaneckého prieskumu a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov, a to priamo v rokovacom poriadku, čím sa zároveň vytvoria všetky legislatívno-právne predpoklady na zrušenie zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Máme za to, že súčasťou kontrolnej činnosti Národnej rady, parlamentu, ktorá je vymedzená v ústave zákonom Národnej rady a teda aj zákonom Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a osobitnými predpismi, je právo vykonávať poslanecký prieskum podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku iba orgánom Národnej rady a právo požadovať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku túto právomoc priznáva iba výborom.
Právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom podľa § 12 písm. h) a ch) podľa zákona o poslancoch, ktorý v mnohých bodoch, keďže bol prijatý ešte v máji v roku 1989, obsoletný. Zákon o poslancoch naprieč celým svojím textom používa množstvo zastaralých, obsoletných a nepoužívaných pojmov, napr.: Národný front, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika. Vzhľadom na obdobie, prijatie zákona o poslancoch - spomínaný rok 1989 a jeho prvá časť - a jeho noviel v roku 1990 a 1992 ani zmena, či úprava použitej terminológie by nemala potenciál konvalidovať obsoletno-normatívnych častí tohto zákona. Ustanovenie zákona o poslancoch bolo navyše nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky nasledujúcimi zákonmi v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat legi priori, prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä do rokovacieho poriadku.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie. Máme za to, že návrh zákona je v plnej miere v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Dovoľte mi v úvode povedať pár slov, keďže s týmto návrhom zákona prichádzame druhýkrát, a mali sme za to, že rokovací poriadok a takisto aj zákon o poslancoch je v roku 2013, máme za to, že by bolo dobré vyhovieť jednak požiadavke doby na to, aby sme mali skutočne kvalitný zákon o poslancoch. Keď som konštatoval, že nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy alebo podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, toto platí, ale nekvalitný zákon o poslancoch môže a podľa mňa aj vyvoláva mnohé otázky vo verejnosti, pretože to, na základe čoho a akým spôsobom tí, ktorí určujú pravidlá, či už ústavné, alebo zákonné, si nevedia prijať od roku '89 jeden kvalitný zákon, ktorý by presne vymedzil ich pôsobenie, je podľa mňa obrovským výkričníkom a obrovskou hanbou aj pre túto snemovňu. Možno si pamätáte proces, kedy sme sa bavili na orgáne, poradnom orgáne predsedu parlamentu, poslaneckom grémiu, o tom, že nový a kvalitný zákon o poslancoch uzrie svetlo sveta v tomto roku. Mám za to, že tento proces sa nestihne, a debaty o tomto návrhu zákona sa zatiaľ nedostali do fázy, aby sme mali na stole nie priamo paragrafové znenie, ale aspoň nejaký ideový zámer, aspoň nikto z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností sa k tomuto nedostal. Je preto dôvodné, aby sme aspoň schválili to, že starý zákon z prvej polovice '89. roku, ktorý používa pojmy ako Národný front a Slovenská socialistická republika, nebol, nepatril do platných zákonov platiacich v Slovenskej republike v roku 2013, a aby sme prebrali ustanovenie do rokovacieho poriadku, dve ustanovenia, ktoré ešte môžu mať akú-takú platnosť, a tento zákon zrušili.
Z tohto dôvodu vás aj po rozprave budem žiadať o podporu návrhu zákona, ktorý bude rušiť starý nefunkčný obsoletný zákon o poslancoch, ktorý v podstate nevymedzuje ohľadom našej poslaneckej práce takmer nič, a aby sme prijali, ak by sa náhodou dostalo do druhého čítania, nejaký mechanizmus schodný pre všetky, všetky poslankyne a poslancov Národnej rady, aby poslanecké prieskumy nemuseli byť schvaľované väčšinou vo výboroch a aby túto kontrolnú právomoc mohol vykonať buď poslanec sám, ale sme ochotní aj pristúpiť k mechanizmu, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, aby tretina poslancov, ak sa rozhodne na poslanecký prieskum ísť, aby tento mohla vykonať a nemusela to konvalidovať väčšina vo výbore. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.10.2013 15:22 - 15:41 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, téma Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí bola preberaná aj na ostatnom zasadnutí kultúrneho výboru, kde on gesčne patrí. A možno viacerí z vás, ktorí sedíte v pléne, ste obdržali, môžem povedať, že to bolo taká smršť mailov, ktoré prichádzali. Neviem či, nepodarilo sa mi zistiť, či všetkým poslancom alebo tým, ktorí sú združení v jej ľudskoprávnom alebo kultúrnom výbore, alebo ako spomínal môj predrečník pri tejto téme, pán Jozef Mikloško, zahraničného výboru. A preto mi dovoľte spraviť niekoľko poznámok k tomu, s čím sme boli konfrontovaní. A možno aj na základe toho, že som k tejto téme interpeloval pána ministra, a pravdepodobne k niektorým parciálnym otázkam, ktorým by som sa nechcel venovať v rozprave, odpovede dostanem, ale niektoré zostávajú stále otvorené aj po teda prítomnosti pána Furdíka na rokovaní kultúrneho a mediálneho výboru.
Ten zásadný fakt, ktorý prišiel, bolo to, že mohli sme sa rôzne dívať na ambíciu vlády obsadiť tento úrad po voľbách svojím nominantom alebo možno odborníkom. A ten hlavný argument po jeho kreovaní alebo obsadení tejto funkcie bol ten, že v úrade nie je dobrá situácia a že prichádza k nejakej forme protestných ohlasov jednotlivých krajanských organizácií, a že teda mal by byť vymenovaný, lepšie vedenie, ktoré by dokázalo týmto situáciám predchádzať, respektíve ktoré by dokázalo ukľudniť, tu si dovolím zacitovať teda, "ukľudniť situáciu, ktorá na úrade panuje". A tým pádom sa teda prikročilo k vymenovaniu tohto nového pána riaditeľa alebo vedúceho úradu.
Čo sa ale stalo vlastne po roku a pol, je situácia, sa môže javiť mnohým z nás, a tam aj smerovala moja interpelácia, aj mnohé otázky na výbore, keďže nemôžem mať za to, ak ma kontaktuje zastúpenie teda 25-ch krajanských organizácií a napíšu nám list, ktorý má dvadsať konkrétnych otázok, a to priamo na výbor. Predpokladám, že takisto bolo kontaktované ministerstvo aj ostatní členovia výboru.
Jediná odpoveď, ktorá bola ako tak relevantná k tejto smršti e-mailov, listov, ktoré vyjadrovali nespokojnosť, bolo to, že organizácie, ktoré tieto listy píšu a tieto sťažnosti adresujú, či už poslancom alebo vláde alebo ministerstvu, nemajú dostatočnú reprezentatívnosť. Ja si dovolím teda s týmto veľmi nesúhlasiť. Pretože neviem, či je orientácia úradu len na niektorú a či má nejakú metodiku vypracovanú, kto reprezentatívny je a kto nie. Ale za všetky, ktoré sú tu spomenuté, a dovoľte mi možno odcitovať teda niektorých, ktorí sú pod sťažnosťou, ktorú adresovali aj nám do výboru, dokonca teda túto konkrétne z 19. 9. 2013 adresovali predsedovi Národnej rady a poslancom poverených výborov, sa obrátili napríklad v takej kauze Slovenského domu, ktorej sa tu venovali predrečníci, adresovali konkrétnych dvadsať otázok. A mám za to, že ak je niekto členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, že pravdepodobne jeho reprezentatívnosť, že zastupuje agendu Slovákov žijúcich v zahraničí pri vláde Českej republiky, asi nikto spochybňovať z tohoto uhla pohľadu nemôže. Sú tam ďalšie spolky, ako Asociácia etnika, Bonafide, Čierna labuť, Detvan, Dokumentačné a muzeálne stredisko slovenskej menšiny Českej republiky, Klub slovenskej literatúry, Listy, Obec Slovákov v Hradci Králové, Obec Slovákov v Prahe, Obec Slovákov v Tepliciach, Slovenské združenie Limbora, SomvPrahe.sk, Slovensko-česká spoločnosť, Zväz Slovákov, Československé dni v Plzni, organizátor slovenských kultúrnych podujatí pán Kršňák a Slovenské korene. Tých inštitúcií podľa mojich informácií, ktoré by sa mohli hrdiť tým, že niekoho reprezentujú v Českej republike, je 23 a 18 z nich je podpísaných pod, z môjho pohľadu, listom, ktorý sa vyslovene sťažuje na situáciu, ktorá sa vytvorila okolo Slovenského domu.
Druhý bod, ktorý zaujal mňa, bol takisto list, ktorý bol adresovaný nám ako členom výboru z, bol nám adresovaný od predsedu Slovensko-českej spoločnosti. Tento predseda je doktor Radovan Čaplovič a je to ten spomínaný člen rady vlády pri českej vláde, ktorý, dovolím si krátky citát: "Chcem vyjadriť poľutovanie a rozhodnutie, že ako člen Rady vlády pre národnostné menšiny v Českej republiky, ktorý v rade vlády v Českej republike zastupuje slovenskú menšinu žijúcu a pôsobiacu v Českej republike už siedmy rok, o projekte a realizácii tzv. Slovenského domu v Prahe sa dozvedám až ex post a sprostredkovane. Aj to nie od pripravovateľov, ale z kancelárie prezidentov Českej a Slovenskej republiky a z kancelárie ministrov zahraničných vecí oboch republík. Považujem túto skutočnosť za neadekvátny a neštandardný postup iniciátorov a dovoľujem si vyjadriť obavy nad plánovanou činnosťou a smerovaním tzv. Slovenského domu v Prahe, ktorý bude prevádzkovaný od júna roku 2014 jedným, jediným menšinovým krajanským spolkom, t. j. Slovensko-českým klubom. Samozrejme, osobne nemám výhrady proti myšlienke vzniku Slovenského domu v Prahe a podporujem jeho zriadenie, ale z hľadiska týchto tu", už parafrázujem, aby som sa dostal k záveru toho listu, "nemôžem súhlasiť ani s postupom, ani s formou a dokonca ani s obsahom toho, ako Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí pristúpil k tejto agende."
Je tu, keď som sa chystal na to, je tu niekoľko, toto je asi súbor tých sťažujúcich sa listov, ktoré prišli ohľadom tejto agendy, a nemyslím si, že celkom parlamentná pôda rokovania pléna je príslušná k tomu. Necháme si to aj do budúcna na výboroch. Ja som konkrétne otázky pánovi predsedovi úradu položil a chcel by som teda možno aj vás, pán minister, či už v záverečnom slove alebo pri spomínanej predmetnej interpelácii, vyzvať k tomu, aby sme z krajanskej politiky, ktorú, a kde s vami budem súhlasiť, že potrebuje nejakú jednotnú formu a potrebuje ukľudniť a potrebuje cítiť jasný support, aj, alebo jasnú podporu aj zo strany Slovenskej republiky, v jeho exekutíve, parlamentu a podobne, že, a chcem vás teda aj v tomto duchu informovať, že znaky ukľudnenia situácie na úrade sa nedejú. Podľa mojich informácií to predchádzajúce vedenie malo sťažnosti od siedmich až dvanástich krajinských organizácií, tuná sa nám sťažujú po roku a pol štyridsať, štyridsať organizácií. Čiže pravdepodobne prichádza aj k eskalácii tej nekľudnej situácie ohľadom Slovákov žijúcich v zahraničí. A myslím si, že nie je dobrým predpokladom a nie je nikoho záujmom, aby táto situácia naďalej pretrvávala a skôr by sme sa mali zamerať, k nejakému skutočnému, skutočným krokom, možno aj v personálnej politike, k tomu, aby krajanská politika mala jasnú a presnú, jasné a presné smerovanie a možno aj vedenie. A ja by som sa chcel, keďže sme to dávali pri prejednávaní kompetenčného zákona, prihovoriť za to, aby boli jasnejšie určené kompetencie, ktoré, či by ste mohli aj, pán minister, možno súhlasiť s tým, aby bolo, keďže zodpovednosť pred plénom máte vy a tým pádom aj vyššia miera riadenia a nastoľovania tej, politík aj v tejto oblasti, by malo patriť ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí. A ak tá ambícia príde, možno v klube sme, u nás Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pripravení toto podporiť a jasne zadefinovať to, aby sme takýmto situáciám mohli predchádzať.
Chcel by som možno z celkovej tej témy, čiže ako keby sme tu mali jedno jablko sváru, a to je ten spomínaný Slovenský dom, ktorý sa nachádza teda a ktorý sa stal problematický v Českej republike, ale téma úradu nekončí za hranicami našich západných susedov. Ale predpokladám to, že vystúpilo viac ako 40 organizácií z, z jedného veľkého spolku, asi tá situácia naozaj nebude, pôvodne ich tam bolo teda sto, a mám pocit, že ak by sme sa preklopili k päťdesiatke, tak viac ako teraz, je to 40 % z bývalých 100, sa čím ďalej viacej javí, že sa agendu úradu nedarí zvládať, nedarí sa zvládať ukľudnenie toho prostredia. A osobu, teraz spomeniem teda meno pána Skalského, ktorý reprezentuje vraj teda krajanov výlučne z Dolnej zeme, a ostatné krajinské organizácie majú skôr pocit, že reprezentované nie sú, respektíve ich hlas nezaznieva dostatočne nahlas, a vyzerá to, že situácia skutočne vygradováva tam, kde by vygradovaná mať, nemala, kde by nemala byť, a mali by sme urobiť nejaký posun.
Čo ma zaujíma ešte a možno, aby som nehovoril dlho, sú teda konkrétne otázky, nazvem to tak, že quo vadis, alebo kam sa chce uberať a bude uberať celková situácia pôsobenia, ad jedna, krajanskej politiky. Ako vy hodnotíte ukľudňovanie situácií pod vedením súčasného vedenia, keďže v máji 2012 ste sa vyjadrili, že očakávate konsolidáciu v krajanskej politike, pretože tu boli viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne v záujme Slovenskej republiky. Čiže na základe listov, ohlasov, dokonca kvantifikovateľných množstvom zastúpenia tejto krajanskej politiky v zahraničí, prichádza k tomu, že tejto vašej ambícii, ktorú ste v máji 2012 ohlásili, ako keby nebolo urobené zadosť a k žiadnej konsolidácii, tak sa to javí mne, neprichádza.
Ak sa dotkneme iba toho jablka sváru, toho Slovenského domu v Prahe, tak viem, že ak s touto dlhodobou agendou budú súhlasiť všetky krajanské organizácie, podľa mňa je treba s nimi komunikovať a trpezlivo a nedá sa hovoriť o tom, že niekto je reprezentatívny a niekto nie je reprezentatívny. A sám ste teda vraveli, že chcete predchádzať tomu, aby mal niekto pocit, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, ale pri tomto prístupe, že sa vybralo, pri Slovenskom dome jedna krajanská organizácia a táto ako keby mala reprezentovať, a proti nej sa z 23 ohlásilo 18, tak predsa len, ak úplne zredukujeme tú tému, to vyzerá skôr na to, že prichádza k nejakej favorizácii. A tento jav, si nemyslím, že je dobrý.
Samotný, samotný ten problém podľa mňa sa dá uchopiť z rôznych strán. A myslím si, že to, čo som urobil na výbore, že samotná správa, ktorá to, o čom som tu hovoril doteraz, nereflektuje, takmer v jednom bode bola pre mňa vypracovaná nedostatočne. A ja som dával procedurálny návrh na to, aby sme ešte v rámci času, ktorý nám zostáva do konca roka, vrátili túto správu na prepracovanie pánovi Furdíkovi a jeho tímu na úrade a skúsil zreflektovať a priznať možno niektoré chyby a naznačiť niektoré procesy, ktoré by mohli naozaj ukľudniť situáciu, naozaj ukľudniť krajanov žijúcich v zahraničí a teda aj spolky, ktoré ich reprezentujú. Mám, keďže toto nebolo prijaté, ja by som sa prikláňal k tomu, aby ctení kolegovia túto správu na vedomie nevzali, pretože vykazuje známky toho, že naozaj nereflektuje skutočnú situáciu v krajanskej politike, a asi by sme mali prikročiť k tomu a využijem svoje právo poslanca aj v pléne, chcel by som, aby sme procedurálne hlasovali o tom, aby táto správa bola poslaná späť na prepracovanie. V tom prípade, ak by toto bolo úspešné, mohli by sme sa naozaj baviť o správe, ktorá reflektuje situáciu, ktorá sa deje v tejto časti našej zahraničnej politiky. A dúfam, že plénum sa môže stotožniť s tým, aby ste sa aspoň, pani poslankyne a páni poslanci, dočítali o tom, čo vám následne potom chodí poštou a do mailov, a kde sa jednotlivé krajanské organizácie snažia dovolať nejakej možnej úpravy alebo zreflektovať situáciu, ktorá sa deje v krajinách, kde žijú a kde žijú naše menšiny a Slováci.
Takže dúfam, že tomuto bude vyhovené. A neviedlo by vaše hlasovanie, ak by ste súhlasili s týmto procedurálnym návrhom, k ničomu inému iba tomu, aby ste sa o skutočnej situácii, ktorá je v krajanskej politike, mohli dozvedieť aj z tej predkladanej správy. Správa má podľa mňa hlavný nedostatok v tom, že ako keby my na výboroch by sme mali plniť nejakú zástupnú funkciu k tomu, aby sme otvárali niektoré veci, ktoré má riešiť Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A podľa mňa to, že nie je schopný úrad toto zapracovať do samotnej správy, je pre mňa dôvodom, aby sme sa ňou zaoberali v tomto pléne a na výboroch ešte raz. A dúfam, že tento návrh podporíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2013 11:50 - 11:52 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Tým, ako si sa snažil plasticky naznačiť tú situáciu, ktorá sa teda vyskytuje, mám pocit, že presne tam, kde si mohol ešte teda doplniť, mňa by tá diskusia zaujímala, nielen výborová, ale ja mám nejaké informácie, mohli zaznieť aj tu v pléne, pretože či už na, na kultúrnom výbore alebo vašom výbore sa situácia ohľadom Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí nejaví ako ukľudnená. To znamená, že keďže zámerom ad jedna výmeny a nastavenia parametrov fungovania tohoto úradu v rámci jednotného pôsobenia našej zahraničnej politiky začína mať dosť veľké trhliny, a dúfam, že mi zostane priestor, budem sa tomu venovať širšie v rozprave, je preto veľmi dôležité, že ktoré spolky a ktorí ľudia sú s touto situáciou, nie sú spokojní.
Pretože ak porovnáme dve obdobia, kedy sa sťažovalo sedem až dvanásť organizácií za predchádzajúceho vedenia, a teraz, ak ich dobre rátam, ja tu mám podpis osemnástich z dvadsiatich piatich v Čechách. A dokonca sú tam nemenej významní ľudia, ako je doktor Čaplovič napríklad, ktorý je členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, ktorý to jablko sváru, ten Slovenský dom v Prahe, považuje za rovnaký problém ako krajanské organizácie, o ktorých sa nemôžme domnievať, keďže ich je osemnásť z dvadsaťtri, že sú nereprezentatívne a že tvoria, alebo netvoria nejakú časť ľudí. Ja sa ich budem snažiť v rozprave vymenovať, ktorí naozaj reprezentujú Slovákov a nepovažujú proces ohľadom Domu Slovákov v Prahe za šťastný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2013 18:51 - 18:53 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ja mám iba jedno konštatovanie, že mám pocit, že ako keby toto bol obludný scenár, proste obludný scenár, ako človek, ktorý zastupuje súkromnú firmu, je nanominovaný do firmy, ktorá je štátna, preto možno aj v programe strany SMER zachovať všetko štátne, lebo majú na to mechanizmus, ako sa k tým peniazom dostanú. A toto by malo niekoho možno šokovať, možno zobudiť. Ale ja mám proste pocit, že toto je systém a už to nikoho nešokuje. Ako odhaľovať tieto, proste vypadávajú mi až slová, že ako sa dá toto vôbec vysvetliť, ustáť pred ľuďmi, doma, kdekoľvek, že niekto tomuto vlastne týmto scenárom, kde fakt stojí rozum, niekto ešte dokáže sa tváriť s kamenným ksichtom a obhajovať, že takto to je jediné možné.
Ja len dúfam, že toto inak smeruje potom možno k nejakej tej apatii a podobne, keďže sa to deje hromadne a všade, ja len dúfam, že vás neopustí vôľa a chuť nachádzať takéto veci. A treba to pri každej jednej príležitosti vyťahovať, ako sa hovorí, na svetlo Božie, pretože má to ešte šokovať. A dúfam, že aj za ten druhý prípad niekto ponesie zodpovednosť. Verím a dúfam v to.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2013 18:34 - 18:35 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Tým, že tieto esteticko- niekedy v duchu interpretácie a analýzy umeleckého diela vystúpenia obohacujú. Neviem teraz, ja mám možno estetický dojem z toho tvojho vystúpenia ten vecný, za čo môže a nemôže, snáď to prejde len človeku tvojho rangu.
A možnože, keďže, bratu,
veršuješ tu,
neviem prečo na nože,
kopol si si snáď zo žartu
do mňa, do nás akože.

Takže neviem, s tou vládou, či to máš celkom vysporiadané. Ďakujem.
Skryt prepis