Ďakujem, pani podpredsedníčka. Milí kolegovia, milí kolegovia zo SMER-u, Obyčajných ľudí, KDH, SaS, NOVY, Alojz Hlina a Radoslav Procházka, nejak sa mi stáva, takým sa mi to už to začína byť symptomatické, že vždycky končím v tých rozpravách, hovoril som vo faktickej poznámke, že nie je mi ľahko rozprávať o niektorých situáciách, ktoré nám parlamentný život prináša, toto je jedna z nich. Bolo a býva dobrým zvykom na pracoviskách, že niekedy napriek všetkému sú situácie a chvíle, kedy sa treba na seba pozrieť ľudskými očami a vidieť to, že sú nejaké symboly, nejaké sviatky, nejaké situácie, kde by si mali byť ľudia bližšie. Dnes sa nám to veľmi nedarí a nechcem sa vracať k tomu, čo sa stalo pred hodinou zhruba, ale myslím si, že nerobíme, nerobíme dobre. A keďže my sme v tej reakčnej polohe, že na niečo už musíme reagovať, tak mám pocit, že by si mohli zodpovední zobrať poučenie z toho, že niekto naozaj nechce byť v polohe handry a utierania si neviem čo všetko, topánok, s tým, že predsa len máme, nech je to akokoľvek, máme nejakú reálnu snahu čosi posunúť.
V dôvodovej správe predkladateľ a navrhovateľ navrhuje dosť jednoduchú vec. Myslím si, že môžu byť rôzne výklady toho, ale dnes, zrovna dnes tu zaznelo, ja som to počul štyrikrát, že už, prosím vás, nerozprávajme, ale konajme. Parlament nemá inú možnosť okrem toho, že má v svojom rodnom liste napísané rozprávanie, že má aj konať a koná tým, že prijíma nejaké nové pravidlá.
Ja nerozumiem tomu, prečo pravidlo, že zákaz úžerníckych zmlúv bude obsiahnutý v Občianskom zákonníku, má niekto s týmto nejaký problém. V dôvodovej správe je napísané, že je to v celom rade civilných alebo občianskych kódexov Európy, členov Európskej únie, ako Spolková republika Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Česká republika. Zároveň uvádza navrhovateľ, že v našom československom Občianskom zákonníku niečo také bolo ustanovené do roku 1937. Takisto náš Trestný zákonník tento pojem pozná.
Ja som si chcel za náš klub v jednej časti Obyčajných ľudí a nezávislých osobností povedať, že príbeh tejto snahy, kedy iný, iná zhoda okolností hovorí o tom, že jeden z poslancov proste má, neviem či zámer to je, alebo má naozaj smolu, sú body, ktoré on považuje z hľadiska svojej agendy za podstatné, vychádzajú na koniec roka, na koniec debát parlamentných, a myslím si, že toto tiež o niečom svedčí a mohlo by, mohlo by sa prikročiť k tomu, aby vec, ktorá je veľmi jednoduchá a je v jednej rozvitej vete definovaná.
Ja si ju dovolím prečítať: Chceme pre vás, občania, schváliť to, aby v § 41b bolo, znelo niečo nasledovné: "Neplatná je zmluva, keď pri ktorej uzatváraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere." Jednoduchá vec. Myslím si, že každý z nás by sa v ľudskom, občianskom princípe na tomto dohodol ako na chlapskej dohode. Ale u nás ako keby to džentlmenstvo a slovo proste neplatilo a máme tu ľudí, ktorí pod takou skratkou, ktorá mnohým nič nehovorí, RPVN. My sme zažili debatu s Igorom Hraškom, že keď sme o tom rozprávali na jednom z fór, tak sa nás to pýtali ako prvú vec, čo to vlastne je. A pod touto neskúsenosťou alebo nevedomosťou niekto si z toho urobil živnosť. To je to, čo hovoril Braňo Škripek. Proste nedá sa, dá sa podnikať v medziach zákona a všetci sa o to snažíme, ale dá sa podnikať aj v medzerách a my tu máme obrovské, obrovskú medzeru, ktorú táto jedna rozvitá veta vie zalepiť. A ja sa čudujem, že sa to stáva predmetom brutálneho politického boja. Veď my nič iné tu teraz nezažívame, iba brutálny politický boj nad tým, aby sme dostali do Občianskeho zákonníka jednu vetu, ktorá zalepí medzeru v zákone, a aby podnikateľský subjekt raz a navždy, ktorý podniká v tejto medzere, bol jasný a každý by bol pred ním chránený.
Či to budeme volať spotrebiteľská agenda, či to budeme volať boj proti úžere, či to budeme volať boj proti nebankovkám, nič nie je podstatné, podstatný je výsledok našej práce. A výsledok našej práce by mohol byť, ak by 76 ľudí tu teraz sedelo a spravili by sme hlasovanie o siedmej hodine, máme v januári druhé čítanie, počkáme si na prezidentský podpis a máme zalepenú dieru v zákone.
Chcem týmto povedať, že budeme to robiť trpezlivo a ďalej, tak ako hovoril Ľubo Galko, a keďže je aj doba bilancovania za minulý rok, ja mám tiež prijaté tri návrhy zákona za tento rok, len sú neni pod mojím menom, musel som vyčkať pol roka, než ich predloží ministerstvo alebo vládny poslanec, v mojom prípade Brixi s Martvoňom, a potom sa zákony prijmú. Myslím si, že je to dobrá bilancia na opozičného poslanca, mohol by o tom rozprávať prof. Huba, mohli by o tom rozprávať mnohí, Maťo Fecko. A dokonca neviem, či táto úbohá potom podľa mňa prax, lebo niektoré veci sú fakt občianske a nie sú politické a nemali by byť, by mohla skončiť. Ak by toto mal byť záväzok pre rok 2014, tak dúfam napriek tomu, že okrem podpredsedníčky a môjho kolegu z Trnavy pána Hambálka tu žiadny smerácky poslanec nebude, ale keď sa na tomto dohodneme, že ak to má vnútornú logiku, že ak to má v sebe obsiahnuté zdravé ratio, je jedno, či je to Maťo Fecko.
Ešte mi napadá jedna vec. Často sa tu bavíme o tom a hlavne tu počúvame od poslancov, ktorí sa veľmi radi urážajú, chcem deklarovať a dúfam, že to bude náplňou všetkých poslancov, ktorí tu pracujú, že osobné, personálne a neviem aké spory by mali ísť z tejto sály už raz a navždy preč. Tu nemôže zaznievať vo faktických poznámkach a v kuloároch parlamentu, že niekto na niekoho niečo rozpráva alebo hovorí niečo na jeho domovskú politickú stranu a on preto nikdy hlasovať nebude a on preto nikdy nebude nejakým spôsobom počúvať opozičného poslanca. Ani jeden, ani druhý tu nie je za seba. 42-tisíc krúžkov, 20-, okolo, -tisíc, to sú ľudia, to sú konkrétni ľudia, ktorí sem poslali v plnej dôvere poslanca, že svoje osobné a personálne veci dá bokom a bude rozhodovať vo verejnom záujme.
Deklaroval som aj v tomto pléne niekoľkokrát, že môže ma dourážať každý jeden k smrti, dokonca môžem dostať po ústach, ale ak predloží návrh zákona, a dokázali sme to mnohokrát práve v našom klube, nech je to smerácky zákon, nech je to mosťácky, kádehácky, akýkoľvek, ak je v ňom ratio a ak ide v predmete a obhajobe verejného záujmu, nepozeráme na predkladateľa. Hlasujeme za to, aby táto dobrá vec pre občanov platila.
Myslím si, že je tu viacej takých poslancov a snažíme sa rozdeľovať poslancov, aby nepadali všetci do jedného vreca, pretože 150 ľudí, verím tomu, že ľudia, ktorí majú svoje vlastné domáce starosti, pracujú a často sa boria na hranici chudobných mnohými vecami, nebudú pozerať na ruky každému jednému poslancovi. Chcem iba dať výzvu, aby si našli a nachádzali tých svojich, ktorí reprezentujú to, čo od nich výkon mandátu žiada.
A chcem poprosiť, keď už vieme, ako to procedurálne dopadne a že dnes hlasovať o tom, čo sa bavíme, nebudeme, chcem poprosiť, aby sme sa na boj proti podnikaniu v medzeriach alebo v medzerách zákona pozreli, a vnímam tú deklaráciu z vládnej strany, že, áno, budú sa tomu venovať v januári, chcem tomuto v dobrej viere veriť, že tento problém a túto medzeru raz a navždy zaplátame a žiadne 59-tisícové percentné úroky v rámci toho slovka RPVN už mať na Slovensku nebudeme. Ničí to rodiny, ničí to konkrétnych ľudí, prichádzajú o domovy, prichádzajú o nemalé finančné prostriedky a toto takíto podnikatelia by mali mať raz a navždy červenú a dúfam, že sa to v budúcom roku stane.
Chcel by som, keďže som prihlásený v rozprave aj za náš klub, pridať sa k slovám Eriky Jurinovej, zapriať vám, kolegyne, kolegovia, všetko dobré do nového roku. A vidím, že sa tu chystajú nejaké koledy, tak dúfam, že sa rozídeme aj za spevu jednej koledy, ktorú sme si my už absolvovali v kuloároch parlamentu s poslancami a kolegami aj zo SMER-u.
Takže všetko dobré do nového roku a prežite vianočné sviatky v kruhu rodiny. Šťastné a veselé Vianoce.
Ďakujem. (Potlesk.)
