Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, je ťažké po debatách a slovách, faktoch, možno emóciách, ktoré tu boli, uchopiť tému tak, že čo ešte v tejto téme sa dá povedať nové alebo aký uhoľ pohľadu zvoliť na to, aby naozaj sme dokázali, že diabol spí v detaile, ako to tak býva, a že naozaj sa deje čosi, ktorý niekto nazýva kšeftom a niekto nazýva politickým dealom a niekto hovorí, že takto sa má robiť politika. Ja som si pripravil prejav alebo diskusný príspevok k tomuto zamýšľanému a veľmi dôležitému inštitútu, ktorý, alebo k dvom inštitútom, ktoré sa majú objaviť v ústave z troch uhlov pohľadu. Prvý je skúsiť uchopiť teda to, akým spôsobom sa robí tento deal, tento kšeft, táto politika, a prečo si nemyslím, že sa deje to, že teraz tu rokujeme o tomto návrhu ústavnej zmeny v takejto atmosfére, v tejto, v tomto zložení a dokonca aj tematicky pri spojení dvoch nesúvisiacich ústavných inštitútov.
Druhé, druhá poznámka bude hovoriť o tom, že, a chcem sa pozrieť na to, akým spôsobom sa strana KDH a strana SMER chce vysporiadať s vysokou hodnotovou témou, ktorá požíva ako keby označenie ochrany rodiny.
No a potom, samozrejme, tretia je ochrana, čistota, očisťovanie alebo niečo, čo by predkladatelia chceli robiť s justíciou.
Takže po prvé. Prečo sa mi zdá, že v politike sa niekedy dá spájať nespojiteľné a ja si tuná myslím, že v kríze dôvery, v kríze autorít, v kríze zastupiteľskej demokracie nám jasne a do neba svieti to, že dvaja partneri, ktorí sa zhodli na ústavných zmenách, si navzájom neveria. Prečo KDH pri téme, kedy potrebuje ústavnú zmenu pri hodnotovej otázke zapracovania do ústavy znenie ochrany rodiny a ja to dávam do úvodzoviek, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, toto nepredkladá iba a len zvlášť, kde následne za tým môže byť ústavná zmena, ktorá sa dotýka justície. Je to len a len preto, že ani partneri, ktorí chcú ústavnú ochranu, si navzájom neveria. Neveria ani tomu, že by po sebe nasledujúce dve ústavné zmeny dostali posvätenie deväťdesiatich poslancov, a preto tuná prišli s konštruktom, ktorý hovorí, že musíme vypáčiť z tejto snemovne deväťdesiat hlasov, vypáčiť tým, že pre niekoho je dôležitá jedna téma, pre niekoho druhá téma a vo vzájomnej kontrole ich spojili a teraz nútia jednu skupinu ľudí hlasovať aj v prospech niektorým zmenám, ktoré sa im možno nepáčia, ale nepriznajú to, pretože potom to má byť len jeden jediný výsledok, budeme v nasledujúcom politickom živote predávať to, že sme presadili ústavnú ochranu rodiny a že niečo robíme s justíciou. Obidve sú falošné a toto vypačovanie, si myslím, že sa nám môže škaredo, škaredo vypomstiť. Vypomstí sa možno v blízkej a možno vo vzdialenej budúcnosti.
Prečo, kolegovia z KDH, prečo, kolegovia zo SMER-u, nerozdelíte tieto dva návrhy a necháte slobodne poslancov tejto snemovne rozhodnúť o každom jednom zvlášť? Viem, že v prípade rodiny o to snaha bola, dokonca je tu predložený návrh, tak ho nechajme a nehrajme sa, že robíme politiku, robíme iba to, že si dve parlamentné strany medzi sebou navzájom neveria a spojili nespojiteľné. Pýtam sa, či tu nemáme aj nejaké iné možné záujmy, a viem si predstaviť vo voľnej analógii, že tento kšeft by mohol urobiť za nejakú kultúrnu alebo školskú autonómiu aj MOST - HÍD. Sedem hlasov majú, a ak by toto sa stalo obsahom prezidentskej kampane, mohli sme mať na stole toto a takisto by sa to vám, kolegovia z KDH, nepáčilo, z SDKÚ, kde sa v tejto debate odrazu objaví Ľudo Kaník s pozmeňujúcim návrhom. Nie je to náhodou kšeft za ústavnú ochranu druhého piliera? Ja by som chcel vedieť, či ústavná ochrana, možnože to tu pribudne a budeme hlasovať nie o dvoch ústavných zmenách, ale troch. A dokonca to vyjadrenie je také, že tu máme kompletnú zmenu mnohých, a dokonca, zdá sa mi, že všetkých, ako hovoril predrečník, ustanovení, ktoré v tvrdých rokovaniach, ako sme boli svedkami v médiách, dohadoval SMER pôvodne iba s KDH. Čiže ústavná ochrana druhého piliera je nasledujúcim kšeftom, môžme hovoriť vo voľnej analógii so SaS-kou, možnože by tej sociálnej demokracii viacej svedčalo to, že by potrebovali sedem hlasov liberálov na to, aby mohli urobiť po svojom čistky alebo očistenie justície, a teda by spojili nespojiteľné a dali by registrované partnerstvá spolu s plošnými previerkami alebo vôbec ochranou justície do jedného konštruktu, do jedného hlasovania a tento, ak by ste ho volali, kolegovia z KDH, ako účelový kšeft a účelové spojenie, ani by som sa vám nečudoval.
Čiže nemajte nám za zlé, tí, ktorí sa pozeráme zvonka na to, akým spôsobom chcete vypáčiť z tejto snemovne deväťdesiat hlasov, že za toto ja jednoducho hlasovať nemôžem, a môj postoj, že toto proste nie je spojiteľné, a postoj ten, že tohto hlasovania sa nezúčastním napriek tomu, že som z hodnotových princípov posunul návrh tejto ústavnej zmeny z prvého čítania sem, hlasovať jednoducho nemôžem. Nemajte mi za zlé, že to voláme kšeftom, politickým dealom, pretože dve nesúvisiace témy nemôžu byť na akýkoľvek utilitárny účel spojené za účelom nájdenia deväťdesiatich poslancov tejto snemovne, aby dve témy, ktoré sú, jedna z nich je vlastná a dlhodobo presadzovaná jedným politickým subjektom, vymenili za to, že v plošných previerkach, tomu sa budem venovať následne, urobíte a pustíte do toho atómovú bombu s dlhým rádioaktívnym spadom.
Druhá téma, hodnotová téma, ktorej by som sa chcel venovať, je a mnohí predrečníci o tom hovorili, chýba mi tu možno to označenie a ja túto tému volám témou kultúrnej vojny. Nechcem sa dotýkať ľudí, ktorí v súčasnej situácii otvárajú ako keby pod rúškom naozaj ochrany rodiny témy, kde niekto chce bojovať pod zástavami, bojovať - a to, to nie je obraz, to je expressis verbis presne to, čo to znamená - pod vlajkami kultúry života a stávajú sa druhí a onálepkovajú pod vlajky kultúry smrti a táto kultúrna vojna si pekne v našej spoločnosti žije a naberá na pozornosti, vplyve, pochodujúce a ja z tohto miesta chcem prehlásiť, že kým sa táto otázka nedostane zase za okrúhle stoly, nezúčastním sa žiadnych pochodov, nech sú organizované z Bratislavy alebo z Košíc, pretože pod témou kultúrnej vojny - a vždy v histórii sa nám toto stalo, vždy a neopakovateľne -, že sa nám to stretne a dosť symbolicky sa nám to stretlo práve v Banskej Bystrici, pretože ak ľudia hodnôt, či sú vystavané na hodnotách humanizmu alebo kresťanstva, alebo tradícií kresťanskej, antickej, židovskej, a budú sa stavať proti hodnotám humanizmu, vyhrá len cynický pragmatizmus, politiky, ktoré sú stavené na politikách závisti - komunisti; alebo nenávisti - fašisti; naberú na vplyve a tým, tým pádom sa stane to, čo sa nám stalo v Banskej Bystrici, pretože zjednodušene lacné a jednoduché populistické riešenia pod bojom a vojnou kultúry života a kultúry smrti nám jednoducho musia vybuchnúť. Nevieme sa z histórie poučiť, pretože tí humanisti a tí ľudia, ktorí mali kresťanské hodnoty, boli v tých komunistických väzeniach a gulagoch, v tých koncentračných táboroch nútení nájsť modus vivendi na to, aby práve hodnotoví ľudia, ľudia hodnôt našli svoje vyjadrenie, svoj modus vivendi v boji proti tým ľuďom, ktorí nemajú hodnoty žiadne.
Táto spoločnosť, či to budeme nazývať spoločnosťou konzumu, spoločnosťou prevahy materiálneho, spoločnosťou nákupných a vyprázdnených hodnotových rámcov, čelí tomuto boju a po 25 rokoch tu niekto ohlasuje opäť kultúrnu vojnu a nepoučiteľní do nej jednoducho vstupujeme a myslím si, že ratio sa z tej debaty stráca a ľudia hodnôt strácajú svoje pozície, a preto si nemyslím, že celá táto debata o ústavnom konštrukte ochrany manželstva je do tejto spoločnosti v tejto ťaživej sociálnej, hospodárskej a krízovej situácii vhodná, pretože nielenže odpútava pozornosť, ale stavia proti sebe ľudí, ktorí dbajú o to, aby hodnoty tolerancie, lásky, vystavané rebríčky na tom, aby či už rodinné spolužitie, alebo spolužitie partnerov, ktorí sú iní, a my hodnotu tolerancie by sme si mali ctiť, už keď od ničoho iného, tak proste aj ten Jozef II. v histórii po všetkých reformách prišiel s Tolerančným patentom a toto je jedna z hodnôt, ktoré my máme hlboko zapísané, či už to budeme brať v slovenskej alebo stredoeurópskej, alebo európskej tradícii.
Preto vás prosím, skúsme pri hodnotových témach neohlasovať kultúru vojny, nenálepkujme sa zástavami kultúry života a kultúry smrti. Nepochodujme proti sebe a radšej si sadnime za okrúhly stôl a skúsme nájsť modus vivendi, ktoré nám dopraje to, že nebudeme stavať ľudí hodnôt proti sebe, pretože naozaj vyhrajú ľudia, ktorí neuznávajú okrem peňazí, vplyvu, moci takmer nič. A takých je, bohužiaľ, aj v našej spoločnosti prevaha a cynický pragmatizmus a technológia moci sa dostáva aj do našej štátnej správy, k našim politickým vyjadreniam, je to ľahko uchopiteľné, je to útok na prvú signálnu a tým pádom čelíme obrovským problémom a ešte len budeme čeliť, ak sa budú sporiť ľudia, ktorým o niečo naozaj v spoločnosti ide.
Tretia poznámka je k justícii a toto je dôvod, prečo sa nemôžem zúčastniť hlasovania, pretože nedovolím si, aby sme justíciu čistili spúšťaním možných spravodajských hier. Tak ako je nastavený proces a pomenoval ho pán, pomenovával ho a snažil sa z celej debaty, ktorú som počúval, asi najplastickejšie zobraziť pán poslanec Abrhan. Hovoril o tom, že Súdna rada predtým, ako bude rozhodovať, dostane previerky NBÚ. Tuná pán spravodajca pred chvíľkou hovoril o tom, že nie z dôvodu toho, či môžu alebo nemôžu nakladať s utajenými informáciami, ale z hľadiska, a teraz sa podržme, z hľadiska morálnej spôsobilosti a morálnej integrity zainteresovaných ľudí bude rozhodovať NBÚ pri spolupráci tajných služieb, ktoré Súdnej rade budú chystať ako keby podklady na to, či morálna spôsobilosť a integrita sudcov bude Súdnou radou posudzovaná takým spôsobom, že týmto požiadavkám bude vyhovené. V dobe silnej mediokracie, v dobe absolútnej nedôvery k týmto orgánom, vôbec zneužiteľnosti čistejších inštitútov ako tento inštitút, ktorý chceme zaviesť, sa mi zdá, že urobiť zo sudcu, ktorý napriek všetkému si dovolí súdiť "padni komu padni", naňho chystáme naozaj kladivo, aby či už ex post, alebo priamo, pri jeho rozhodovaní mal kdesi v pozadí to, že ho niekto môže a bude chcieť vyzliekať z taláru za rozhodovaciu činnosť. O tom sa bavíme, o toto mám strach.
A myslím si, že púšťať do celkového procesu to, že NBÚ poskytne informácie a za zavretými dverami bude Súdna rada posudzovať a následne už idú len prostriedky Ústavného súdu alebo prezident, je málo a nekráčame dobrou cestou. A myslím si, že naozaj rozohrávaním spravodajských hier alebo možným rozohrávaním spravodajských hier pri menách konkrétnych osudov sudcov sa justícia proste čistiť nedá. Myslím si, že nerobíme dobre, že neviem odhadnúť, tak ako tu hovorili predtým, či betónujeme stav na dekádu, možno na dve, ale súhlasím s tým, že ak ten nástroj nenazveme priamo kladivom, ale atómovou bombou s dlhým rádioaktívnym spadom, tak o tom dnes rokuje snemovňa. A dúfam, že aspoň tí, ktorí sa chystajú za túto ústavnú zmenu hlasovať, vedia, čo činia, a že tento nástroj, ktorý pod krásnou myšlienkou očisty justície, pretože veľa ľudí má toto na srdci, aby sme vyriešili to, že justícia nepracuje v napĺňaní a hľadaní spravodlivosti, nastoľujú taký inštitút v rámci plošných previerok, ktorý je neakceptovateľný, a vyzývam a chcem sa od tohto dištancovať.
Vzhľadom na to, že som trošku hlasovo indisponovaný v tejto chvíli preruším svoj prejav a dúfam, že pozmeňovací návrh, ktorý viem, že sa chystá pre ústne prihlásených, nakoniec padne, nájde dostatočnú podporu v rámci pléna, čiže 15 podpisov a skúsime aspoň tú hodnotovú tému dostať do tej situácie, do ktorej sme ju mali dostať úplne na začiatku.
Ďakujem.
