Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja nebudem túto voľnú, pokračovať v tejto voľnej asociačnej riave. Chcel by som sa zamerať na štyri veci, ktoré ja som nejakým spôsobom našiel v tomto návrhu zákona a tu vnímam to inak.
Ten ústavný betón na volebný systém alebo na systém úpravy volebných pravidiel, ktorý teraz nemáme, a podľa mňa by sme ho mali mať, to znamená, aby o volebných pravidlách nerozhodovala jednoduchá väčšina tohoto parlamentu, ale minimálne 90 hlasov tohoto pléna, je otázkou pre toto plénum. A, áno, niektorí kolegovia u mňa len pri téme referenda mali ambíciu meniť ústavu, ale tuná sme troška na inej pôde, a to je to, že to, čo teraz upravuje úplne najjednoduchší spôsob zmeny zákonov, a to je jednoduchá väčšina, by mala byť chránená troška väčšou rigiditou, i keď ja si nemyslím, že my máme veľmi rigidný spôsob zmeny ústavy. Pretože 90 hlasov na zmenu ústavy, viem si predstaviť aj omnoho tvrdšiu podmienku na to, aby sme síce veľmi ťažko meniteľnú za súčasného nastavenia, ale predsa len, ústavu u nás chráni len 90 hlasov tohoto pléna a určite vieme, ak by sme sa vydali po komparácii len v členských štátoch Európskej únie, že ten, že je to veľmi flexibilný spôsob zmeny ústavného nastavenia jednotlivých členských štátov.
Preto vítam iniciatívu, že volebný systém by mal byť pod vyššou ochranou a nie iba jednoduchou ochranou toho, že niekto vyhrá voľby, a teda môže schváliť programové vyhlásenie vlády a tzv. politickú súťaž alebo, nazvime to, volebnú, volebné kódexy by mal hľadať v zmysle povinnosti, nie len dobrej vôle v širšom politickom spektre, a preto ochrana a nastavenie toho, že tieto parametre sa dajú meniť iba, nazvime to, ústavnou väčšinou, je dobrá cesta. A na základe tohoto by som sa pre tento legislatívny návrh prihováral a možnože cesta, po ktorej sa vydali predkladatelia, je tou správnou, i keď v súčasnom stave by stačilo meniť volebné zákony z nastavenia jednoduchej väčšiny v tomto parlamente.
Je tam navrhovaný zmiešaný spôsob a to je na diskusiu, akým spôsobom, ale pre potreby prvého čítania a vôbec otvorenie tej debaty, otvára ju samotný súčasný minister vnútra, viem, že ja som na dvoch pracovných zasadnutiach ohľadom volebných kódexov aj v predchádzajúcom volebnom období priamo bol a tá debata u nás by mala byť širšia, a keďže ambícia zmeny volebných kódexov bola iba zjednotiť ich a možno odstrániť, je aj potreba sa nad tým, či budeme mať 100 poslancov a 50 volených vo volebných obvodoch a 50 pomerne, alebo akým spôsobom namiešame parametre politickej súťaže, je dôležitá tu a teraz. A čím ďalej ju budeme odsúvať, tým ďalej sa nám bude znižovať možno volebná účasť a tým ďalej a tým viac ľudia budú mať pocit, že sú dôležití iba pri volebnom procese a že anonymizovaná poslanecká snemovňa, tak ako je to nastavené teraz, je obžalobou fungovania politického systému na Slovensku a nejak sme sa dostali do závozu toho, čo by ľudia naozaj chceli, a naša politika, ktorá trpí, pracovne to môžme nazvať, komplexom otcov zakladateľov. To znamená, ten človek, ktorý zakladá politický projekt, politickú stranu, hnutie, vo väčšine prípadov jeho odchodom tento politický projekt končí a objavujú sa nové. A jedna výrazná politická osobnosť vie dotiahnuť do tohoto pléna aj osoby, ktoré majú 600-tisíc proste krúžkov, kde je tá legitimita veľmi spochybniteľná, a potom ľudia majú pocit, že nemajú svojho voleného zástupcu, či už sa na to budeme pozerať regionálne, tematicky, odborne alebo podobne.
Nesúvis, v úvodnom slove som zachytil niečo o aktivite tých poslancov. Často sa v regiónoch stretávame s tým, že ľudia nemajú naozaj ako keby toho svojho zástupcu, ktorého by vedeli chytiť, obrazne povedané, za golier a povedať, čo to tam, dámy a páni, stvárate, ja by som potreboval nejakého voleného zástupcu, ktorý aj počas toho voleného cyklu načúva, prináša tie témy do zákonodarného zboru, resp. hľadá nejaké zastanie. Čiže nad volebným systémom, ak naozaj máme zastupiteľskú demokraciu a jej krízu na srdci, by sme sa mali zamyslieť nielen kozmetickou úpravou volebného systému, ale aj naozaj jeho zmenou pri ambícii ochrániť túto zmenu ústavným, ústavným zákonom.
Čo sa týka referenda, otázka kvóra, my sme tu predkladali, ak si dobre pamätám, trikrát zrušenie kvóra a zachovanie podpisového cenzu alebo množstva podpisov, ktoré je dôležité pre vypísanie referenda, by mohlo byť v rámci toho vyváženého systému z organizovania naozaj reálneho referenda s reálnym výsledkom, či už budeme hovoriť o sfunkčnení inštitútu jedného z dvoch inštitútov priamej demokracie, ktoré ústava predpokladá, tým, že by mohlo byť platné, jeho výsledok, aktivizácia občianskej spoločnosti s tým, že zainteresovanie sa do rozhodovacieho procesu v otázkach, ktoré si pod 400-tisícovými podpismi, a pravdepodobne mi dajú ľudia, ktorí zbierali podpisy pod referendá, za pravdu, že 400-tisíc podpisov na Slovensku nazbierať alebo tieto stotisíce podpisov nie je jednoduchá vec. Ale takisto sa môžme baviť o tom, že či kvórum nastaviť v miere 10, 20, 30 % alebo v nejakej klesajúcej, alebo ho úplne zrušiť, je otázka dňa a akúkoľvek aktivitu v tejto miere ja vítam a podporujem.
Čo sa týka referenda do dňa volieb okrem argumentu ušetrenia finančných prostriedkov je aj argument, ktorý hovorí o vyššej možnej účasti, propagácie, spájania, ja sa nebojím, že nech tých referend počas tých volieb je aj desať, ak ľudia budú mať záujem rozhodnúť niektoré otázky, ktoré politici nemôžu, nechcú, odkladajú, a umožniť im to práve vtedy, keď idú rozhodovať o volených zástupcoch do toho istého dňa, nevidím tam ten predpoklad, ktorý spomínal môj predrečník, že by referendum bolo zneužívané na stranícku agendu. A ak aj, práve tam vidím ten moment, že rozhodnutím, ktorého sa zúčastní, ak by bolo i dve, tri, by mohol aj priamo účasťou v tých volebných miestnostiach počas toho aktu ad jedna volebného, ad dva vyjadrenie sa v referende, že niektorého sa nezúčastním, odpoveďou na to, akým spôsobom otázky, ktoré to referendum chce riešiť, sú preňho dôležité a zaujímavé.
A v tradícii referenda, kedy sme mali len jedno jediné úspešné, aj to sa dotýkalo obrovskej spoločenskej témy bytia a nebytia v Európskej únii, kde napriek... (Reakcia z pléna.) Prosím? Kde napriek možným zneužitiam referenda aj v súčasnom nastavení, kedy si myslím, že často boli straníckymi centrálami používané, budúcimi straníckymi na zakladanie politických projektov alebo reštart politických agend niektorých strán. Čiže toto si referendum nezaslúži a zníženie kvóra a možno aj ďalšie otázky, ktoré súvisia s referendom, a takisto vítam ten moment jedného dňa volieb, teda spojiť referendá s dňom volieb aj z pozície ušetrenia finančných prostriedkov, ako ten, ktorý stojí za podporu a nielen za úvahu.
Mňa zaujal jeden zaujímavý moment v tom návrhu, som si aj požičal dôvodovú správu, že či som si to zle nepamätal, a to je kreácia Súdnej rady. A Súdna rada rátaná na 9 členov, ktorá by mala byť kreovaná spôsobom jeden kandidát Národná rada, jeden prezident, dvaja samotní sudcovia a päť priamo, je odvaha. Nevyznám sa a nechcem to pri prvom čítaní hodnotiť ako, alebo dávať tomu proste nejaké nálepky dobré, zlé. Možno či v záverečnom slove, alebo vo vystúpení v rozprave mňa zaujíma ten moment toho, toho, priamej, priamej voľby členov Súdnej rady. Zachytil som to už v niektorých aktivitách strany NOVA, že ako keby otvárali niektoré personálne otázky napriamo do volieb a pýtania sa vlastne priamo zdroja moci. Nie je mi to úplne proti srsti, možno dovysvetlenie, čo sa tým sleduje, pretože zachytil som možnože priama voľba generálneho prokurátora a podobne, kde absolútne si nedovolím spochybňovať to, že by to vedeli ľudia možno zhodnotiť lepšie ako, ako volení zástupcovia. Na druhej strane sa pýtam, či sme sa nemali hlbšie zamyslieť nad tzv. procesom nominačných autorít, pretože to, čo mne dlhodobo, môžem tak už povedať, chýba vôbec v celom politickom diskurze Slovenska, je, že ako keby sme zanedbali proces nominačných autorít do rôznych funkcií a plénum parlamentu pod obrovským politickým zápasom v mnohom vyvstáva ako jediný orgán, ktorý priame nominácie do mnohých orgánov robí a cez politický zápas toto zastáva a chce zastávať.
Máme ako keby nejaké čiastočné výbežky, ja si spomínam na zákon o RTVS, kde tá nominačná autorita bola daná tretiemu sektoru, ten to pochopil po svojom, čiže sme dostali nominácie od ľadových medveďov zo Skalice a podobne. Na druhej strane pri kreovaní stálej volebnej komisie sme, tak ako často, narazili presne na to, že kto by mal členov nominovať, kto sú tie nominačné autority všeobecne akceptované alebo s vyššou mierou akceptácie, ako je plénum parlamentu alebo niektoré inštitúcie. Nakoniec DCG maker v tomto, kde bolo, teda ministerstvo vnútra v osobe pána ministra Kaliňáka a strany SMER, rozhodnuté, že teda plénum parlamentu v rámci personálneho obsadenia päť na päť a ďalšie štyri, ďalšie štyri inštitúcie, ktoré sa môžu zúčastňovať kreácie, na konci toho procesu ale vypadáva, že koniec koncov sme sa nepohli nikde, lebo aj tie samotné inštitúcie sú nominované politicky.
A preto by som, preto chcem privítať to, že prichádza ako keby nápad, otočme sa teda k zdroju moci, čo vnímam ako pozitívne, a tá hodená rukavica k tomu, že, vážení páni poslanci, pani poslankyne, zamyslíme sa, či politický súboj pri personálnych otázkach mnohých inštitúcií, ktoré následne, nech je opozícia alebo nech bude opozícia ktokoľvek do budúcna, pri napríklad Najvyššom kontrolnom úrade, kde to, že jeho súčasný predseda presluhuje tri a pol roka, ak si to dobre pamätám, je obrovským mementom pre túto sálu, že nedokážeme ani sa zhodnúť, nedokážeme spraviť nejakú cez politickú dohodu iba na tom, že zákon ráta s tým, že tento človek zotrváva vo funkcii dlhšie, ako je jeho funkčné obdobie siedmich rokov, je obžalobou toho, že proces nominácií, proces, alebo vôbec zamyslenie sa nad tým, že niektoré zložky moci, niektoré zložky verejnej alebo štátnej správy by mohli byť nominované, schvaľované úplne inými mechanizmami, ako máme nastavené. To, že Najvyšší kontrolný úrad a zase a iba a opäť v rámci obrovského politického boja, kde súčasné rozdelenie mocenských pomerov nepraje tomu, aby prvá priorita bola, že potrebujeme mať legitímne a autenticky obsadený takto významný post z hľadiska kontroly, nie je obsadený tri a pol roka, resp. jeho vedenie presluhuje, je mementom, a preto vítam iniciatívu, kde niekto sa vydal so svojou vlastnou predstavou k tomu, aby nominačné autority, nominácie sme vynechali z politického zápasu a obrátili sa naozaj autenticky k zdroju moci. A ak to teda my nechceme riešiť alebo nevieme, alebo je politický zápas natoľko dôležitý, že napríklad, ako je Najvyšší kontrolný úrad, nechávame v tom stave, aký je, tak naozaj mementom by malo byť, zamyslime sa nad tým, pustime to a otočme sa k zdroju moci, pretože toto je len a len vizitkou neschopnosti politických špičiek alebo možno aj chýb zastupiteľskej demokracie rodiacej sa u nás iba v dvoch dekádach tradície. A dúfam, že táto otázka padne na úrodnú pôdu a začneme sa týmto zaoberať hlbšie.
Ďakujem.
