Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

24.6.2014 o 13:11 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2014 16:14 - 16:16 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Z množstva tých tém, ktoré boli otvorené, ma takisto zaujala otázka kultúrnych fondov, pretože sme čakali pri možnej kreácii, ja som to hovoril v tej poznámke predtým, že samotný návrh zákona má ako keby ambíciu hovoriť o časti prostriedkov a mňa by naozaj zaujímalo, podobne ako vás, čo s ostatnými kultúrnymi fondmi, či tie, tá zdrojovosť tých fondov, ktoré myslím, že je to ešte vystavané z roku 1993, kde ako keby si nikto nevšimol, že tu máme fungujúci duálny systém a že nemusí, nie sú na Slovensku používatelia iba média verejnej služby, ale mohli by do fondov vznikať zdroje aj z duálneho systému a z používaní diel napríklad aj z vysielateľov z licencie. Jedna malá poznámka.
Druhá vec, ktorá ma ale zaujala takisto, je možno v tom, že ja som nikdy nezachytil, že niekto tu hovoril o rušení fondov. Bola tu jedna iniciatíva dvojpercentného odvodu, ktorá sa dala riešiť pri téme dennej správy do LITA, a to si pamätám, ale o rušení kultúrnych fondov sa nehovorilo.
Druhá, druhá poznámka smeruje k tomu, že nech budeme hovoriť akokoľvek o tom a či to budeme odsúvať do druhého čítania, kde som teda odkázaný vzhľadom na chybu, že som stlačil iný gombík a veľkorysosti kolegov sa poďakujem, predsa podpisujem aj tú prvú časť, že bavme sa teda tu a teraz, či naozaj tá filozofia nezávislosti a odpojenia aj hlavne zo zdrojovosti, či naozaj ten komerčný svet, lebo ja to tam v tom zákone nevidím, bude mať dôveru nejakým spôsobom vkladať finančné prostriedky pri viaczdrojovosti tohoto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.6.2014 15:46 - 15:48 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Súhlasím s tým, že rozhodne ten posun alebo idea, myšlienka, filozofia návrhu zákona je dobrá. Na druhej strane, už v samotnej dôvodovej správe je napísané, že navrhovaný systém financovania umeleckých aktivít, kultúry kreatívneho priemyslu by mal nahradiť časť dotačného systému a tu si, v tomto mieste si myslím, že tento návrh je trošička málo ambiciózny a neviem, či potreby druhého čítania niečo v tomto zmenia alebo spôsob v druhom čítaní. A myslím si, že aj tam, kde predrečníci z opozície zadefinovali ten zásadný bod, že akým spôsobom sa budú o verejných zdrojoch rozhodovať pod personálnou politikou ministerstva. Čiže to kreovanie rád je otázka, ktorá patrí priamo na pôdu prvého čítania z hľadiska ideí prerozdeľovania tých prostriedkov a ako a kde a komu a načo budú tieto prostriedky v rámci umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu slúžiť. Čiže ak dôvodová správa chce hovoriť o nezávislej inštitúcii od ústredných orgánov štátnej správy, mali by sme ísť trošička ďalej a nie kreovať orgán, ktorý bude len zásterkou pri rozhodovaní mimo vplyvu ministra. I keď uznávam, že niekedy môže mať, tak ako bol uvádzaný príklad režisérky, minister dobrý vplyv pri rozhodovaní, máme, bohužiaľ, skúsenosti presne opačné pri fungovaní ústredných orgánov štátnej správy. Takže, ak chceme hovoriť o nezávislosti, tak ju aj naozaj urobme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2014 15:29 - 15:31 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja sa prikláňam takisto k tomu, že urobenie viaczdrojovosti pri financovaní, alebo v tomto prípade teda, ako je to tak pekne nazývané, podpory kultúry, je fajn, ale okrem tých personálií, resp. tej personálnej politiky pri rozhodovacích procesoch, ktoré mne takisto nechcem, aby to niekto bral ako urážlivé, ale skôr sa mi zdá, že ako keby sme chceli politickú zodpovednosť odsunúť kdesi mimo, mimo ministra. Máme také príklady, že priamo pri výkone personálnej politiky, pri nominovaní iba ministrom, tí ľudia jednoducho budú pod politickým vplyvom, ale koniec koncov na druhej strane minister nebude zodpovedný, pretože nezávislé fungovanie nejakého fondu.
A druhá poznámka, takisto možno v kontinuite, ako hovoril kolega Abrhan, vy do roku alebo na rok 2015 máte rozpočtované ešte len 200-tisíc euro, čiže vy zriadením tohto fondu a zdrojovosť podľa tabuliek v dôvodovej správe nechávate peniaze alebo zdroje až na tú ďalšiu vládu. A to by som tiež možno na to chcel odpoveď, že prečo to posúvame až za horizont roku 2016, ak by sme chceli pri Fonde na podporu umenia vidieť čím skôr, či funguje alebo nie. Lebo toto sa mi zdá tak trošička, nechcem povedať, že úplne zbabelé, ale rozpočtované prostriedky sú až na rok 2016 pri nejakej výkonnosti fondu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.6.2014 13:13 - 13:14 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Aby som vyčistil aj ten procedurálny, ja by som požiadal druhým návrhom zaradenie bodu na koniec schôdze, kde by bol tento problém South Streamu a postupu Rakúska prejednaný aj na tejto schôdzi, na záver schôdze, pretože vyzerá to ako naozaj problém, kde v, či už v bilaterálnych vzťahoch našej vlády alebo reprezentácii ministerstva zahraničných vecí by bolo veľmi dobré poznať stanovisko vlády, pretože naozaj Rakúsko sa vydalo po svojej vlastnej ceste a napriek celej, celému legislatívnemu prostrediu ohľadom South Streamu ide v príkrom rozpore proti záujmom Slovenskej republiky. Čiže prvý návrh bol o možnej informácii, druhý návrh o zaradení bodu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.6.2014 13:11 - 13:12 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som požiadať, aby bola poskytnutá informácia Národnej rade a bola zaviazaná vláda, aby informáciu alebo správu predložila hlavne z ministerstva hospodárstva alebo z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo premiéra, a to o situácii, keďže v súčasných hodinách vo Viedni prebieha rokovanie o oživenie, respektíve zrealizovaní problému zrealizovaní South Streamu a napriek stanovisku Európskej komisie, napriek stanovisku a legislatívnemu prostrediu, ktoré v Európskej únii máme, tak aké je stanovisko vlády na bilaterálnej úrovni voči Rakúsku v tejto oblasti, či naozaj to, čo sa dialo s Bulharskom, že nepristúpili k South Streamu a Slovenská republika tuná môže ťahať za výrazne aj kratší koniec a je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2014 17:58 - 18:00 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja ho tak aj vnímam, tak ako to motto možno sa zdá ako také až moc vzletné alebo patetické, že treba ľuďom viacej veriť, ale presne tak si to aj myslím. Preto som aj hovoril o tom, že nie zlé, proste päť poslancov Súdnej rady, treba sa zamyslieť, či päť kandidátov zo Súdnej rady volených priamo je veľmi dobré a otvorí ten proces hlbšie a možno prejsť tie inštitúcie, kde by pod takouto gesciou, resp. kde by sme púšťali iný rozhodovací mechanizmus ako priamo plénum parlamentu, lebo tam nastáva politický zápas, ktorý často ide z úplne iných motivácií, ktoré či zostanú, alebo zostávajú skryté očiam verejnosti, je výzvou a treba sa k tejto výzve jednoznačne prihlásiť. Pretože mám obrovský problém, keď betónujeme v mnohých oblastiach status quo iba preto, že treba udržať politickú moc, lebo politická moc je veľmi významným činiteľom, dôležitejším, často komunikujú, interpretovaný, dôležitejší ako peniaze, a preto nadbiehaniu, chceniu nejakej časti elektorátu alebo neotváraniu tém, ktoré by mohli niekoho na chvíľku vyrušiť, ale priniesli by reálne výsledky možno v dlhšom období, je výzvou aj pre nás. A ja sa hlásim k tomu, aby sme niektoré status quo, ktoré máme aj v politickom systéme, konečne otvorili a trošička vyvetrali a naozaj viac verili ľuďom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.6.2014 17:46 - 17:48 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Čo sa týka techniky vykonania referenda a volieb, mali sme pospájané už aj v minulosti niektoré voľby a nemyslím si, že je zrovna to ovplyvňovanie ako keby tým základným kameňom úrazu. A referendová miestnosť a miestnosť, možnože by to bol technicky problém, ale volebné miestnosti, ktoré ja poznám, sa dajú podľa mňa vyčleniť pre volebný akt a pre referendový zvlášť. A technológia, my sa tu bavíme, mám pocit, o ústavnom zákone, takže k tomu toľko, ak je to obava.
No a čo sa týka pána poslanca Mikuša, viete, v 2010., alebo vieš, v 2010. ja som sa stretol s tzv. volebnými alebo povolebnými mapami, kde cez politické nominácie bol natvrdo rozsekaný celý verejný sektor, 38 % SDKÚ, neviem koľko SaS a neviem čo, a od toho momentu sme si zadefinovali, že toto, že je po voľbách a verejná správa v najširšom možnom zmysle slova nie je korisťou politických strán a mali by sme sa zamyslieť na tým, aby boli čo najviac odborné. Vytiahol si tri mená. Ja som pani Dubovcovú volil, ale pokiaľ viem, ona nebola vašou straníčkou, ale na druhej strane ani pán Odor, čiže boli to nestraníci. Na druhej strane tu bola a tuná táto časť pléna parlamentu sa k nej správa ako ku politickému nominantovi. A teraz sa zamyslíme, že či si to ona zaslúži, alebo nie, pretože majú pocit, že ona nie je nezávislým odborníkom, alebo chcú o tom presvedčiť verejnosť, ale je politickým nominantom. A to je zlé.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.6.2014 17:26 - 17:43 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja nebudem túto voľnú, pokračovať v tejto voľnej asociačnej riave. Chcel by som sa zamerať na štyri veci, ktoré ja som nejakým spôsobom našiel v tomto návrhu zákona a tu vnímam to inak.
Ten ústavný betón na volebný systém alebo na systém úpravy volebných pravidiel, ktorý teraz nemáme, a podľa mňa by sme ho mali mať, to znamená, aby o volebných pravidlách nerozhodovala jednoduchá väčšina tohoto parlamentu, ale minimálne 90 hlasov tohoto pléna, je otázkou pre toto plénum. A, áno, niektorí kolegovia u mňa len pri téme referenda mali ambíciu meniť ústavu, ale tuná sme troška na inej pôde, a to je to, že to, čo teraz upravuje úplne najjednoduchší spôsob zmeny zákonov, a to je jednoduchá väčšina, by mala byť chránená troška väčšou rigiditou, i keď ja si nemyslím, že my máme veľmi rigidný spôsob zmeny ústavy. Pretože 90 hlasov na zmenu ústavy, viem si predstaviť aj omnoho tvrdšiu podmienku na to, aby sme síce veľmi ťažko meniteľnú za súčasného nastavenia, ale predsa len, ústavu u nás chráni len 90 hlasov tohoto pléna a určite vieme, ak by sme sa vydali po komparácii len v členských štátoch Európskej únie, že ten, že je to veľmi flexibilný spôsob zmeny ústavného nastavenia jednotlivých členských štátov.
Preto vítam iniciatívu, že volebný systém by mal byť pod vyššou ochranou a nie iba jednoduchou ochranou toho, že niekto vyhrá voľby, a teda môže schváliť programové vyhlásenie vlády a tzv. politickú súťaž alebo, nazvime to, volebnú, volebné kódexy by mal hľadať v zmysle povinnosti, nie len dobrej vôle v širšom politickom spektre, a preto ochrana a nastavenie toho, že tieto parametre sa dajú meniť iba, nazvime to, ústavnou väčšinou, je dobrá cesta. A na základe tohoto by som sa pre tento legislatívny návrh prihováral a možnože cesta, po ktorej sa vydali predkladatelia, je tou správnou, i keď v súčasnom stave by stačilo meniť volebné zákony z nastavenia jednoduchej väčšiny v tomto parlamente.
Je tam navrhovaný zmiešaný spôsob a to je na diskusiu, akým spôsobom, ale pre potreby prvého čítania a vôbec otvorenie tej debaty, otvára ju samotný súčasný minister vnútra, viem, že ja som na dvoch pracovných zasadnutiach ohľadom volebných kódexov aj v predchádzajúcom volebnom období priamo bol a tá debata u nás by mala byť širšia, a keďže ambícia zmeny volebných kódexov bola iba zjednotiť ich a možno odstrániť, je aj potreba sa nad tým, či budeme mať 100 poslancov a 50 volených vo volebných obvodoch a 50 pomerne, alebo akým spôsobom namiešame parametre politickej súťaže, je dôležitá tu a teraz. A čím ďalej ju budeme odsúvať, tým ďalej sa nám bude znižovať možno volebná účasť a tým ďalej a tým viac ľudia budú mať pocit, že sú dôležití iba pri volebnom procese a že anonymizovaná poslanecká snemovňa, tak ako je to nastavené teraz, je obžalobou fungovania politického systému na Slovensku a nejak sme sa dostali do závozu toho, čo by ľudia naozaj chceli, a naša politika, ktorá trpí, pracovne to môžme nazvať, komplexom otcov zakladateľov. To znamená, ten človek, ktorý zakladá politický projekt, politickú stranu, hnutie, vo väčšine prípadov jeho odchodom tento politický projekt končí a objavujú sa nové. A jedna výrazná politická osobnosť vie dotiahnuť do tohoto pléna aj osoby, ktoré majú 600-tisíc proste krúžkov, kde je tá legitimita veľmi spochybniteľná, a potom ľudia majú pocit, že nemajú svojho voleného zástupcu, či už sa na to budeme pozerať regionálne, tematicky, odborne alebo podobne.
Nesúvis, v úvodnom slove som zachytil niečo o aktivite tých poslancov. Často sa v regiónoch stretávame s tým, že ľudia nemajú naozaj ako keby toho svojho zástupcu, ktorého by vedeli chytiť, obrazne povedané, za golier a povedať, čo to tam, dámy a páni, stvárate, ja by som potreboval nejakého voleného zástupcu, ktorý aj počas toho voleného cyklu načúva, prináša tie témy do zákonodarného zboru, resp. hľadá nejaké zastanie. Čiže nad volebným systémom, ak naozaj máme zastupiteľskú demokraciu a jej krízu na srdci, by sme sa mali zamyslieť nielen kozmetickou úpravou volebného systému, ale aj naozaj jeho zmenou pri ambícii ochrániť túto zmenu ústavným, ústavným zákonom.
Čo sa týka referenda, otázka kvóra, my sme tu predkladali, ak si dobre pamätám, trikrát zrušenie kvóra a zachovanie podpisového cenzu alebo množstva podpisov, ktoré je dôležité pre vypísanie referenda, by mohlo byť v rámci toho vyváženého systému z organizovania naozaj reálneho referenda s reálnym výsledkom, či už budeme hovoriť o sfunkčnení inštitútu jedného z dvoch inštitútov priamej demokracie, ktoré ústava predpokladá, tým, že by mohlo byť platné, jeho výsledok, aktivizácia občianskej spoločnosti s tým, že zainteresovanie sa do rozhodovacieho procesu v otázkach, ktoré si pod 400-tisícovými podpismi, a pravdepodobne mi dajú ľudia, ktorí zbierali podpisy pod referendá, za pravdu, že 400-tisíc podpisov na Slovensku nazbierať alebo tieto stotisíce podpisov nie je jednoduchá vec. Ale takisto sa môžme baviť o tom, že či kvórum nastaviť v miere 10, 20, 30 % alebo v nejakej klesajúcej, alebo ho úplne zrušiť, je otázka dňa a akúkoľvek aktivitu v tejto miere ja vítam a podporujem.
Čo sa týka referenda do dňa volieb okrem argumentu ušetrenia finančných prostriedkov je aj argument, ktorý hovorí o vyššej možnej účasti, propagácie, spájania, ja sa nebojím, že nech tých referend počas tých volieb je aj desať, ak ľudia budú mať záujem rozhodnúť niektoré otázky, ktoré politici nemôžu, nechcú, odkladajú, a umožniť im to práve vtedy, keď idú rozhodovať o volených zástupcoch do toho istého dňa, nevidím tam ten predpoklad, ktorý spomínal môj predrečník, že by referendum bolo zneužívané na stranícku agendu. A ak aj, práve tam vidím ten moment, že rozhodnutím, ktorého sa zúčastní, ak by bolo i dve, tri, by mohol aj priamo účasťou v tých volebných miestnostiach počas toho aktu ad jedna volebného, ad dva vyjadrenie sa v referende, že niektorého sa nezúčastním, odpoveďou na to, akým spôsobom otázky, ktoré to referendum chce riešiť, sú preňho dôležité a zaujímavé.
A v tradícii referenda, kedy sme mali len jedno jediné úspešné, aj to sa dotýkalo obrovskej spoločenskej témy bytia a nebytia v Európskej únii, kde napriek... (Reakcia z pléna.) Prosím? Kde napriek možným zneužitiam referenda aj v súčasnom nastavení, kedy si myslím, že často boli straníckymi centrálami používané, budúcimi straníckymi na zakladanie politických projektov alebo reštart politických agend niektorých strán. Čiže toto si referendum nezaslúži a zníženie kvóra a možno aj ďalšie otázky, ktoré súvisia s referendom, a takisto vítam ten moment jedného dňa volieb, teda spojiť referendá s dňom volieb aj z pozície ušetrenia finančných prostriedkov, ako ten, ktorý stojí za podporu a nielen za úvahu.
Mňa zaujal jeden zaujímavý moment v tom návrhu, som si aj požičal dôvodovú správu, že či som si to zle nepamätal, a to je kreácia Súdnej rady. A Súdna rada rátaná na 9 členov, ktorá by mala byť kreovaná spôsobom jeden kandidát Národná rada, jeden prezident, dvaja samotní sudcovia a päť priamo, je odvaha. Nevyznám sa a nechcem to pri prvom čítaní hodnotiť ako, alebo dávať tomu proste nejaké nálepky dobré, zlé. Možno či v záverečnom slove, alebo vo vystúpení v rozprave mňa zaujíma ten moment toho, toho, priamej, priamej voľby členov Súdnej rady. Zachytil som to už v niektorých aktivitách strany NOVA, že ako keby otvárali niektoré personálne otázky napriamo do volieb a pýtania sa vlastne priamo zdroja moci. Nie je mi to úplne proti srsti, možno dovysvetlenie, čo sa tým sleduje, pretože zachytil som možnože priama voľba generálneho prokurátora a podobne, kde absolútne si nedovolím spochybňovať to, že by to vedeli ľudia možno zhodnotiť lepšie ako, ako volení zástupcovia. Na druhej strane sa pýtam, či sme sa nemali hlbšie zamyslieť nad tzv. procesom nominačných autorít, pretože to, čo mne dlhodobo, môžem tak už povedať, chýba vôbec v celom politickom diskurze Slovenska, je, že ako keby sme zanedbali proces nominačných autorít do rôznych funkcií a plénum parlamentu pod obrovským politickým zápasom v mnohom vyvstáva ako jediný orgán, ktorý priame nominácie do mnohých orgánov robí a cez politický zápas toto zastáva a chce zastávať.
Máme ako keby nejaké čiastočné výbežky, ja si spomínam na zákon o RTVS, kde tá nominačná autorita bola daná tretiemu sektoru, ten to pochopil po svojom, čiže sme dostali nominácie od ľadových medveďov zo Skalice a podobne. Na druhej strane pri kreovaní stálej volebnej komisie sme, tak ako často, narazili presne na to, že kto by mal členov nominovať, kto sú tie nominačné autority všeobecne akceptované alebo s vyššou mierou akceptácie, ako je plénum parlamentu alebo niektoré inštitúcie. Nakoniec DCG maker v tomto, kde bolo, teda ministerstvo vnútra v osobe pána ministra Kaliňáka a strany SMER, rozhodnuté, že teda plénum parlamentu v rámci personálneho obsadenia päť na päť a ďalšie štyri, ďalšie štyri inštitúcie, ktoré sa môžu zúčastňovať kreácie, na konci toho procesu ale vypadáva, že koniec koncov sme sa nepohli nikde, lebo aj tie samotné inštitúcie sú nominované politicky.
A preto by som, preto chcem privítať to, že prichádza ako keby nápad, otočme sa teda k zdroju moci, čo vnímam ako pozitívne, a tá hodená rukavica k tomu, že, vážení páni poslanci, pani poslankyne, zamyslíme sa, či politický súboj pri personálnych otázkach mnohých inštitúcií, ktoré následne, nech je opozícia alebo nech bude opozícia ktokoľvek do budúcna, pri napríklad Najvyššom kontrolnom úrade, kde to, že jeho súčasný predseda presluhuje tri a pol roka, ak si to dobre pamätám, je obrovským mementom pre túto sálu, že nedokážeme ani sa zhodnúť, nedokážeme spraviť nejakú cez politickú dohodu iba na tom, že zákon ráta s tým, že tento človek zotrváva vo funkcii dlhšie, ako je jeho funkčné obdobie siedmich rokov, je obžalobou toho, že proces nominácií, proces, alebo vôbec zamyslenie sa nad tým, že niektoré zložky moci, niektoré zložky verejnej alebo štátnej správy by mohli byť nominované, schvaľované úplne inými mechanizmami, ako máme nastavené. To, že Najvyšší kontrolný úrad a zase a iba a opäť v rámci obrovského politického boja, kde súčasné rozdelenie mocenských pomerov nepraje tomu, aby prvá priorita bola, že potrebujeme mať legitímne a autenticky obsadený takto významný post z hľadiska kontroly, nie je obsadený tri a pol roka, resp. jeho vedenie presluhuje, je mementom, a preto vítam iniciatívu, kde niekto sa vydal so svojou vlastnou predstavou k tomu, aby nominačné autority, nominácie sme vynechali z politického zápasu a obrátili sa naozaj autenticky k zdroju moci. A ak to teda my nechceme riešiť alebo nevieme, alebo je politický zápas natoľko dôležitý, že napríklad, ako je Najvyšší kontrolný úrad, nechávame v tom stave, aký je, tak naozaj mementom by malo byť, zamyslime sa nad tým, pustime to a otočme sa k zdroju moci, pretože toto je len a len vizitkou neschopnosti politických špičiek alebo možno aj chýb zastupiteľskej demokracie rodiacej sa u nás iba v dvoch dekádach tradície. A dúfam, že táto otázka padne na úrodnú pôdu a začneme sa týmto zaoberať hlbšie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10.6.2014 17:55 - 18:02 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, keďže, dovoľte mi pár slov k tomuto návrhu zákona, kde sa v ňom beriem ja. Neviem, či bolo spomínané v úvodnom slove, že tento návrh zákona sme už raz v tomto pléne preberali, a veľmi oceňujem to, že pán predkladateľ pán Kollár, pán poslanec Kollár otvoril možnosť sa pridať k návrhu zákona. Procesuálne to bolo vyrobené tak, že boli pozvaní viacerí či už predsedovia poslaneckých klubov, alebo aj poslanci, ktorí majú na srdci európske témy, aby sme prijali to, z čoho často býva obviňovaná aj opozičná, alebo hlavne opozičná časť, že ako keby do pléna prichádzali návrhy, ktoré nie sú oddiskutované v rámci politického spektra alebo parlamentu. Myslím si, že sa nedala vytvoriť, nedalo vytvoriť väčšie fórum ako to, že boli pozvaní predsedovia klubov alebo za kluby poslanci, ktorí sa zaoberajú európskymi témami a mohli sa k euroinfozákonu, ak ho tak ľudovo nazvem, pridať.
Mňa zaujali dve zásadné veci, a to je to, s čím súhlasím; na zdravie, je to pravda, či aj duša svedčí, či ako sa to hovorí. A keďže aj v samotnej dôvodovej správe pri predkladaní tohoto zákona sa hovorí, že informácia, že až 80 percent rozhodnutí v legislatívnej oblasti prichádza už z prostredia Európskej únie, bolo by dôležité, aby sme na jednom mieste a veľmi jednoducho dostupné, veľmi jednoducho dostupnom mieste na základe vytvorenia nejakej spoločnej databázy zhromaždili legislatívne akty alebo vôbec akty či legislatívnej, alebo nelegislatívnej povahy z Európskej únie, kde v samotnom návrhu zákona, respektíve v jeho dôvodovej správe sa hovorí, že návrh zákona bude mať mierne negatívny dopad na štátny rozpočet, pretože bude treba vyčleniť dve pracovné sily na zriadenie informačnej databázy v Kancelárii Národnej rady na to, aby takúto databázu tieto dve pracovné sily mohli napĺňať. Koordinátor spracovávania by mohlo byť, alebo navrhujeme, navrhuje pán predkladateľ pán poslanec Kollár ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, a jednalo by sa v podstate o administratívne spracovanie, kde by stačili vnútorné zdroje ministerstva.
Na základe, aj v predchádzajúcich návrhoch zákona, ktorý v rade, toto je asi štvrtý len na tejto schôdzi, už bol spomínaný, už bolo spomínané odstraňovanie demokratického deficitu, bolo spomínané sfunkčnenie mechanizmu žltých a oranžových kariet, bolo spomínané zapracovanie do procesu naozaj a nie iba fingovane eurovýbor a štvrtá iniciatíva, ktorá je označovaná aj samotnou Európskou úniou, ktorá bazálne súvisí s týmto návrhom zákona, je tzv. simplifikácia, resp. zjednodušovanie, zjednodušovanie prístupu k informáciám, ktoré na európskej, na úrovni Európskej únie vznikajú a na základe toho, že tento simplifikačný proces alebo proces zjednodušovania agendy je dôležitý a má ho na srdci či už Komisia, či Európska rada, či Rada Európy, či Európsky parlament, alebo mali by ho mať na mysli aj jednotlivé malé národné rady v národných radách, čiže výbory pre európske záležitosti. Je toto presne jeden z nástrojov, ako simplifikovať, resp. zjednodušovať v tomto prípade zjednodušovať prístup k informáciám, ktoré prichádzajú z Európskej únie.
Preto by som sa prihováral za to, aby sme tento návrh zákona pre túto chvíľu aj stiahli a otvorili to nanovo, to znamená dovtedy, kým nevyhodnotia poslanci, resp. tí, ktorí sa venujú európskym záležitostiam v jednotlivých poslaneckých kluboch aspoň to, že by sa tohoto procesu zúčastnili. A naozaj je podľa mňa neospravedlniteľné to, že pri minimálnych nákladoch nechceme na jednom mieste mať zhromaždené informácie pre, a teraz pre koho, pre obyvateľov Slovenskej republiky, prioritne o Európskej únii, pretože narábať potom s neinformovanou verejnosťou je obžalobou aj tohoto zákonodarného zboru. A preto by som sa veľmi prihováral za to, aby sme sa nad týmto zamysleli, odhodili politické tričká a povedali si, že je dobré, aby sme na jednom mieste zhromaždili údaje a sprístupnili ich v rámci procesu zjednodušovania prístupu k informáciám pre slovenskú verejnosť aj na základe tohoto legislatívneho aktu. Ak toto bude vnímané úzko politicky, tak sa tak pravdepodobne nestane, nechám aj na spolupredkladateľovi, akým spôsobom sa vysporiadame s tým, či to budeme opäť musieť nechať na vládnu stranu, aby v hlavičke bol uvedený ktosi, čomu my sme sa ani, ktosi zo SMER-u, čomu by sme sa prioritne veľmi nebránili, aby naozaj toto jednoduché zriadenie takejto databázy naozaj na Slovensku vzniklo a aby sme sa nemuseli prehrabávať v mnohých registroch a katalógoch, ale mali to zhromaždené na jednom mieste. Nestojí to veľa a je to naozaj, a musím oceniť tú legislatívnu iniciatívu, že by databáza, ktorá vznikne, by mohla byť napĺňaná veľmi jednoducho, a tá miera simplifikácie, ak sa na tú cestu chceme naozaj vydať, je vhodná, by aj týmto návrhom zákona bola reálne napĺňaná. Takže ak bude minimálne, minimálna vôľa toto podporiť, myslím si, že je na každom jednom z vás, aby toto sa dostalo do nášho právneho systému a mohla takáto databáza vzniknúť. Preto vás prosím o podporu a uvidíme po hlasovaní, či sa dohodneme so spolupredkladateľom otvoriť ten proces nanovo a možno prísť s tým návrhom zákona nie v polročnom horizonte, ale v skoršom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10.6.2014 17:35 - 17:43 hod.

Jozef Viskupič Zobrazit prepis
Z hľadiska toho, že v tých úvodných slovách by mala byť tá všeobecná idea, dúfam, že som ju vyjadril jasne a bol pochopený. Kratučko zhrniem. Chceme, aby európsky poslanec alebo poslanec zvolený do Európskeho parlamentu mal možnosť vystúpiť v pléne bez hlasovania pléna, čiže na jeho žiadosť, aby to bolo ako možnosť. Druhá vec, ak by mal záujem predniesť správu o svojej činnosti, aby mu toto plénum umožnilo. Myslím si, že v tej osobitej časti, keďže je to naozaj kratučká novela rokovacieho poriadku, chcel by som možno uviesť niektoré fakty, aby sme sa neopierali len o nejaké hodnotenie práce, ktoré nie je opreté o fakty, čiže chcel by som uviesť, že Slovenská republika oslávila 10. výročie vstupu do Európskej únie a táto dekáda obhajoby záujmov slovenských občanov v Európskej únii, si myslím, že priniesla rôzne hodnotenia, akým spôsobom sme sa tejto možnosti z jednej strany alebo nádeje alebo príležitosti chopili. A myslím si, že niektoré relevantné prieskumy a jeden z tých najväčších, a to samostatná účasť vo voľbách, čiže samotné voľby ukázali niektoré pozitívne a možno aj niektoré negatívne časti, ktoré v rámci nášho 10-ročného pôsobenia v únii spoločnosť vníma a ako sa k nim stavia.
Ak by som sa, tak ako píšem vo svojej alebo teda v dôvodovej správe v osobitej časti, boli niektoré prieskumy zamerané na vnímanie Európskej únie, dokonca aj v komparácii medzi bývalým súštátím Slovákov a Čechov, tak že by som možno uviedol, že až 81 respondentov sa domnievalo, že vníma postavenie Slovenskej republiky v rámci EÚ v porovnaní s ostatnými štátmi vstupujúcimi do EÚ v roku 2004 horšie v porovnaní teda s inými štátmi, ktoré vstúpili v tomto čase, a spočíva to v tom, že ako keby politická reprezentácia nedostatočne presadzovala a obhajovala záujmy Slovenska v EÚ. Na základe, v dôvodovej správe poskytujeme aj link, dokonca exkluzívny prieskum pre RTVS, myslím, hovoril o veľmi podobnom čísle, takže ak vyjdeme z týchto údajov, tak môžme sa zamerať na to, že je nejakým spôsobom dobre tento stav opraviť. A tento návrh zákona smeruje k tomu, aby tí volení zástupcovia mali minimálne možnosť odprezentovať, akým spôsobom obhajobu verejného záujmu aj v tzv. Bruseli, v úvodzovkách, alebo v európskom parlamente robia, aby to nevyzeralo iba tak, že máme síce aktívnych poslancov, ale ľudia veľmi nevedia o ich činnosti. Čiže aj na základe tohoto spomínaného prieskumu sa javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zastupovali záujmy Slovenskej republiky v únii a mali teda možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu, dosiahnuté výsledky a aj interpretáciu tých výsledkov aj tuná pred poslancami Národnej rady.
Dôležité je to, keďže ja som vzdelaním aj profesnou činnosťou z oblasti médií, vieme, ako náš mediálny stav a svet je zameraný, akým spôsobom vníma témy z Európskej únie. Dohľad nad témami ako keby z národnej úrovne, čiže z parlamentu a vládnej agendy, je omnoho vyšší a než sa nám podarí presadiť možno nejaké európske médiá alebo lepšie fungovanie verejnoprávneho alebo médií verejnej služby, je aj samotné zainteresovanie volených zástupcov vhodné na to, aby sme mali aspoň túto možnosť. Myslím si, že síce európsky poslanec nezodpovedá Národnej rade, ale domnievam sa, že dobrovoľné predloženie správ o činnosti, kde sa len otvorí možnosť, podobne ako je to na, v eurovýbore, o svojej činnosti, nijakým spôsobom nezasahuje do vzťahov v rámci európskeho priestoru a poslancom sa teda umožňuje vystúpiť. Nekladie sa im to ako povinnosť.
Väzba medzi Národnou radou a poslancami EP alebo Európskeho parlamentu sa týmto iba posilňuje a možno zintenzívňuje. Súčasne sa predložením návrhu zákona vytvára priestor pre vôbec vyššiu informovanosť, a tak ako som spomínal v úvodnom slove, hlavne pri možnosti uplatňovania princípu subsidiarity a proporcionality, keďže výrazne v týchto uplatňovaniach, uplatňovaní tohoto princípu zaostávame za inými krajinami Európskej únie. Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje, aby správy doručené Národnej rade boli skutočne aj v Národnej rade prerokované. Využíva sa mechanizmus, aký už v súčasnosti pozná zákon Národnej rady o rokovacom poriadku, pri predkladaní návrhov zákonov predseda Národnej rady zaradí správu poslanca do programu najbližšej schôdze Národnej rady, ustanovenia § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú hlasovania o návrhu programu, sa preto nemusia použiť alebo sa nepoužijú. Ten nasledovný proces poznáme. Túto správu vieme zobrať alebo nezobrať na vedomie.
Z hľadiska toho, tej možnosti vystúpenia si myslím, že nerobíme žiadnu veľkú politiku, iba otvárame nástroj, aby tak, ako je aj v iných parlamentoch, tú vyčerpávajúcu správu vám viem doručiť, ako to je upravené v iných - Portugalsko, Holandsko - v rokovacích poriadkoch, kde prepájanie európskych tém s národnými je v stave možno aj v tradícii hlbšie, a preto, spomeniem to druhýkrát, vítam to, že aj vedenie parlamentu má záujem prepájať národnú úroveň s úrovňou Európskeho parlamentu, a dúfam, že či už schválením tejto kratučkej zmeny rokovacieho poriadku, alebo aj samotnou činnosťou vedenia parlamentu sa nám tu európski poslanci v pléne objavia pri preberaní tém, ktoré primárne prichádzajú z Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis