Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, pán minister, pán spravodajca. Málokedy je možnosť vystúpiť v rozprave a baviť skutočne k problémom, ktoré trápia obyčajných ľudí a verejnosť. A verejnosť aj z pohľadu toho, čo sa môže dotýkať ich osobných životov.
Téma, ktorú zadefinoval ešte pôvodne legislatívnym zámerom pán minister alebo jeho ministerstvo, dostávame meno téma za záchranu vody. Tých živlov a častokrát to tu bola počas tejto rozpravy spomínané, ktoré, ktorými by sa mohol tento parlament zaoberať, respektíve či pôda, či voda, či vzduch, máme na Slovensku tak ako v každej inej krajine. Štyri, ešte, ešte sme sa bavili aj o pôde alebo zemi. A častokrát a možno z vládnych strán sme obviňovaní, že nesieme túto debatu v prílišných emóciách z opozičných radov.
Skôr som mal pocit, že sa dostávame či už k taxatívnemu vymenovaniu dôvodov kritiky alebo možno, tak ako aj ostatný predrečník, možno s inými scenármi, ako s touto témou naložiť, sa dostalo, a ešte aj pri tých parlamentných spôsoboch, sa dostalo na to, že tá debata netrvá krátko. A myslím si, že je celkom správne, že niektoré rokovania parlamentu sa dostávajú, dostávajú väčší priestor. A možno, že pôvodne ani samotný pán minister nečakal, že či už verejnosť, za čo jej patrí vďaka, alebo aj samotní poslanci budú venovať obrovskú pozornosť tomu, že s vodou by sa nemalo hazardovať, by sa nemalo o nej rozhodovať nezodpovedne.
Ja som si ten zákon, keďže tá časová dotácia už samotného prerokovávania v pléne pri prvom čítaní bola dostatočná tým, že tá rozprava bola možno z objektívnych príčin prerušená a možno a vďaka tomu prerušeniu prišlo, či už počas tejto schôdze aj k snemu SMER-u, kde bola kritika spolustraníkov, a následne aj pri obrovskej váhe argumentácie, ktoré sme mali možnosť počuť, a tentokrát v médiách neostali ako keby pri ignorácii tejto témy, tak sme sa dočkali tlačovej konferencie, ktorá, musím sa priznať, z pôvodne pripraveného môjho, mojej výzvy, ktorú som zodpovedným chcel adresovať, aby sme sa čím skôr a čím hlbšie zamysleli nad ústavným riešením ochrany pôdy, koniec koncov ústami dnes premiéra v sparing partnerstve pána ministra našla nejaký výraz.
Ja mám ale pocit, že takto by sme nemali tvoriť legislatívu a nemali by sme v obrovskej miere prípravy legislatívneho konania prichádzať s tým, že ideme najprv s nejakou legislatívnou iniciatívou jednoduchého zákona a následne budeme musieť tento legislatívny zámer, tento zákon vylepšovať ústavnou ochranou. Pri všetkej úcte, myslím si, že nebudem asi ďaleko od pravdy, že váš legislatívny zámer, pán minister, bude musieť doznať nejakých zmien. Predpokladám a nebudeme asi veľkí proroci alebo nebudeme musieť chodiť ďaleko, že práve predmetné ustanovenia o licenčnom konaní, kedy sú odôvodnené obavy z toho, že licencie na prepravu alebo vývoz vody, alebo predaj vody, alebo akokoľvek to tu bolo nazývané, niekto mal dostať, a napriek snahe ministerstva sme sa dostali k tomu, že príde k nejakej ústavnej zmene, kde predmetné ustanovenia zákona asi vypadnú a bude to dobré. Čo sa podľa mňa stane, bude, že prvé čítanie a filozofia tohoto zákona, ktoré mnohými, a je jedno, či opozičnými alebo vládnymi poslancami, hovoria aj o tom, že sú tam aj dobré ustanovenia, ale to, že pod týmito dobrými ustanoveniami, a je to možno technológia moci, technológia legislatívneho procesu, prechádzajú ustanovenia, alebo chceli prejsť ustanovenia aj v prvom čítaní, kde by sme sa mali vyjadriť o filozofii, ja si myslím, že by bolo treba raz a navždy povedať, že táto filozofia zabezpečenia ako keby ochrany vody z dielne ministerstva životného prostredia bola falošná.
Filozofia otvárania ochrany vody s tým, že idem najprv zadefinovať jej povolenie a potom urobím prekážky alebo budem sa snažiť vykamuflovať nejakým spôsobom prekážky o zákaze predaja, nie je dobrá. Nie je dobrá už z hľadiska toho, že muselo byť zainteresované obrovské množstvo ľudí. Myslím, že tie petície, či už elektronicky, ja som registroval dve petície, ktoré sa zbierali, aj podpisy pod ne, aj tzv. analogicky alebo priamo, priamo v uliciach, sú obrovským mementom pre ústavodarcov, aj zákonodarcov, aby neignorovali legislatívny proces, medzirezort a niektoré kroky. Dávno sme sa mohli baviť o ústave. Tá ústava a ústavná zmena tu mohla byť. A dovolím si tak trošička predbehnúť proces. Ja si myslím, že v tejto snemovni bude veľmi málo poslancov, ktorí ochranu vody garantovanú ústavou nepodporia.
Vidím, že na balkóne sa objavil aj človek, ktorý je s vodou spojený dlho. Pán Kravčík, ja vás tu vítam. Dúfam, že pri tejto téme sa čím ďalej a viac budú objavovať odborníci. A nemajte za zlé aj niektorým poslancom, ktorí by chceli dať najavo aspoň dobrú vôľu pri prvom čítaní, že naozaj legislatíva, ktorá by mohla byť prijímaná zo začiatku ústavne, a ja som teraz zvedavý aj na ten proces, keď, keď dúfam, že ten ústavný zákon príde v septembri, akým spôsobom sa o ňom budeme baviť, či to bude zase ústavný zákon len z dielne vládnych poslancov alebo sa otvorí nejaká širšia debata. A dúfam, že sa naozaj nad ním zhodneme.
A chcem povedať aj to "b". Dúfam, že tento ústavný zákon zabezpečí to, aby zo zákona sa predmetné ustanovenia 17a) a b), ktoré tu častokrát boli skloňované, i parametre, keďže som sa bavil aj s pánom poslancom Hlinom, ktorý chce niečo hovoriť aj k správnemu procesu, sa tieto otázky vyjasnia a téma ochrany vody a jej nepredávania, nedistribúcie alebo nemožnosti na súčasnú dobu umožniť toto komerčnému sektoru alebo ľuďom, ktorí by chceli s vodohospodárskymi službami podnikať, bude zastavená.
Naozaj, akýkoľvek iba náznak toho, že voda, ako to najdôležitejšie, čo k životu je treba. Často sme aj na škole kládli otázky, že čo zabezpečuje život. Často sa hovorilo slnko, voda, slnko, pôda. Len je to naozaj voda. Tam, kde sa voda objaví, je život. Ale nechcel by som byť príliš vo veľkom pátose pri tejto téme.
Takže by som chcel vyzvať zodpovedných, aby to ústavné riešenie prišlo, aby prišlo transparentne, aby bola s ním oboznámená verejnosť a aby naozaj zabezpečil nie iba krytie toho, že niekde na ministerstve nastala chyba. A keďže vládni a zodpovední ľudia možno z pozícií moci nechcú priznať chybu a že sa vydali po nesprávnej ceste, aby zabezpečila možno aj dymovú clonu, nech je tak, ak to má byť ústava a zmena ústavy ako dymová clona zodpovedných ľudí na ministerstve a zodpovedných ľudí zo SMER-u, ale hlavne, aby sme docielili ten cieľ, ku ktorému mala viesť celá táto rozprava, a to je ochrana vody. Čiže neumožnenie podnikania so službami, ktoré by distribuovali prevod, cezhraničný prevod vody ako nášho či už kultúrneho alebo nerastného, alebo akéhokoľvek bohatstva.
My sme na tlačovej konferencii, chcem sa krátko dotknúť toho, že túto tému mali ľudia v európskom priestore na mysli dávno pred touto debatou. A z hľadiska Lisabonskej zmluvy, ktorá umožnila do procesu vtiahnuť aj občanov Európskej únie a umožnila na základe tzv. citizen initiation alebo občianskej iniciatívy nejakým spôsobom vplývať na európsku legislatívu, takže o vode ako strategickej surovine sa zaoberá dlhodobo aj európsky priestor. Je to jedna z prvých úspešných občianskych iniciatív a tento nástroj priamej demokracie a množstvo ľudí, nad milión, ktorí sa v európskom priestore vyjadrili k tomu, aby voda, jej, nakladanie s ňou aj so službami bolo upravené v európskej legislatíve nanovo. K tomu viedla tá smernica. Nakoniec presvedčila aj Európsku komisiu. A dostali sme sa k tomu, že pod tlakom verejnej mienky, ktorá cez európsky priestor, cez 504 miliónov občanov Európskej únie malo možnosť sa k tomuto vyjadriť a aj sa vyjadrilo. Preto by sme mali mať k tomu úctu aj my, k inštitútom priamej demokracie a k tomuto síce byrokratickému a zložitému, cez sedem štátov a viac, úspešnému, kde sa zbierajú podpisy síce elektronicky, ale rok, nakoniec viedla k úspešnému koncu a zaoberala s ňou aj Európska komisia.
My sme na tlačovej konferencii sa snažili a dúfam, že tie argumenty, spomínalo ich tu viacero ľudí, a mám pocit, že tá, ten tlak verejnej mienky na urobenie dobrého a správneho rozhodnutia boli podmienené ako keby tromi vecami. Hovorilo to viacero predrečníkov. A to je správne. A dúfam, že sa k nej dostaneme, aby sme nevychádzali z nejakého údaja vodnej bilancie. A viacerí sme sa presne s touto metodikou zaoberali a porovnávali čísla. A naozaj musím povedať, že tento, tento údaj nehovorí presne a nehovorí o tom, ako to s tou našou vodnou alebo celým, celou situáciou okolo pitnej vody, alebo vôbec vody na Slovensku je. Preto sa prihováram za to, aby, ak má vôbec sa niekto zamýšľať nad tým, že budeme hovoriť o relevantných číslach, tak musíme mať spracovanú aj relevantnú štúdiu. Potom sa tu môžme rozprávať. Ak to nemáme, môžme sa rozprávať o číslach, ktoré prezentuje, či už pán poslanec Chren o niečo cez tisíc metrov kubických na sekundu, alebo aj to, čo prezentuje ministerstvo, 8,5 tisíca a podobne, sú to veľmi rozličné čísla. Ja súhlasím s tou argumentáciou, že ak vôbec tento proces, majme nejaké čísla, oprime sa o odborníkov a skúsme naozaj nájsť taký model, ktorý by reálne vedel na číslach zdokumentovať situáciu, ako to s tou našou vodou je.
Druhá otázka, možno trošička kontroverznejšia, je otázka miestnych referend. Niekto to tu hovoril pod témou ako keby režimu, aký sme zvolili pri či už košickom uráne alebo potom následne pri zlate v Kremnici a Detve, aby naozaj ľudia, ktorí, na ktorých území má byť zdroj, ktorý sa nejakým spôsobom využíva, vedeli o využití rozhodnúť povolením. Čiže ten mechanizmus sme definovali tu nedávno. A možno, a ja sa za to prihováram, aby sme aj pri vode a nakladaní s ňou prikročili úplne k rovnakému mechanizmu. Myslím si, že nemáme čo veľmi v tejto miere pokaziť. A bolo by dobré, aby sme sa k tomuto dostali.
Zároveň to tretie odporúčanie bolo, myslím si aj z porovnávaní s tým, akým spôsobom je priamo tá textácia zákona, keďže na základe smernice Európskej únie my, ktorá hovorí o tom, z tej, z toho veľkého balíka služieb bola naozaj voda vyňatá, respektíve služby súvisiace s vodou vyňaté, a tým pádom štát môže vodu zakázať na základe zákona. Ja si celkom nemyslím, že ak rozhodneme, rozbehneme správne konanie, kde v jednej fáze správneho konania sa môže vláda vyjadriť k tomu, či vodu zakáže alebo nezakáže, respektíve v tom priamom zákone napísané, že zakáže vývoz vody, že toto je a plnilo by to, že sme naplnili podstatu toho, čo sa myslí, že naozaj na základe zákona je s týmito, je urobené vlastne smernici zadosť, a preto by som v textácii zákona omnoho viacej privítal to, za čo sa tu prihováralo viacero kolegov, že aj v tom jednoduchom zákone by tieto služby, respektíve vývoz vody alebo akékoľvek služby, ktoré by viedli k cezhraničnému predaju vody aj v oblasti teda služieb, bolo taxatívne presne vymedzené v zákone. A to, že zákon viac-menej aj pri, videl som to v nejakom masmédiu, kde upotená úradníčka priamo hľadala odkazy v zákone a s takým kyslým úsmevom sa nakoniec na redaktora usmiala a povedala, že síce by to tak mohlo byť, že, myslím, že sa to dotýkalo tých 20 centov za liter minerálnej vody, že na základe nejakej inej normy a niekde to tam je a je to celé veľmi zložité, ale koniec-koncov, keď to niekto interpretuje, takže naozaj môže prísť k neúmernému zdraženiu minerálok. Tak sa prihováram za legislatívnu čistotu, aby sme v norme, ktorú prijímame, nerobili odkazy cez odkazy, ale bolo presné a jasné zo zákona, že voda sa cez hranice vyvážať nemôže, aké poplatky stanovujeme a či to bude 0,01 centa pre poľnohospodárov pri používaní vody na poľnohospodárske účely alebo, alebo nie, aby si to presne každý mohol v zákonnej norme vyčítať.
Čiže vyčistiť legislatívne text, presne určiť, aký je úmysel zákonodarcu a mať relevantnú štúdiu, ochrániť vodu aj miestnymi referendami, sú tie výzvy, ktoré z prvého čítania som považoval za dôležité povedať. Či už mechanizmus, ktorý spomínal môj predrečník Jozef Kollár, že naozaj pri predaji vody by sme mali uvažovať o tom, aby sme vytvorili nejaký fond, ktorý, kde by hlavne štát, štátny rozpočet a nie iba nejaká časť, nejaké drobné padali do štátnej kasy a ostatné do súkromných vrecák tých ľudí, ktorí si chcú o licencie požiadať, sú výzvy, ktoré pre prvé čítanie sú dôležité.
Takže dúfam, že keď sa dostaneme k ústavnému riešeniu, a dovtedy dúfam, že ministerstvo alebo možno aj toto plénum, a budem, využijem svoje právo poslanca dať oba procedurálne návrhy, pán spravodajca, aby sme pre túto chvíľu tu a teraz zákon ad 1) stiahli z rokovania, a keď nie to, aby sme ho dali ministerstvu na prepracovanie, pretože už teraz vieme úmysel zákonodarcu, a to je to, že bude čakať na ústavné riešenie. A bolo by čistejšie, aby sa buď zákon ocitol opäť na stole zodpovedných úradníkov a samotného ministra, alebo po dobu ústavného riešenia sme v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovali a nemali pre potreby druhého čítania tento zákon otvorený.
Nemáme s tým dobré skúsenosti. Volebný zákon, ktorý sa chcel tváriť, že ho ideme prijímať cez politické spektrum, bol tak isto dlho otvorený medzi prvým a druhým čítaním. Nemyslím si, že to k čistote a k rokovaniam o tom, aké parametre sa tam majú nastaviť, prispelo. Preto by bolo dobré pustiť sa znovu štandardnou cestou po tom, ako bude jasné, aký je ústavný konštrukt. Akonáhle bude, predpokladám, že v októbri schválená ústava v tejto veci, vieme jednoduchý zákon v zmysle tejto ústavy rozbehnúť znovu cez medzirezort a nemusíme si, ani ministerstvo, ani poslanci, sťažovať, zľahčovať prácu. A pobavme sa o tom, aby sme vedeli, čo ideme prijímať, aby to v súlade s ústavou bolo. Tento trik medzi, odsúvať rokovania medzi prvým a druhým čítaním do neznáma a naďaleko, nie je dobrý. Nie je to dobrá legislatívna prax. A myslím si, že otvorením tohoto zákona nanovo nič nestratíme, a ten čas, ktorý príde pri kreovaní ústavy, sa môžme naplno venovať tomu, aby sme prijali kvalitnú ústavnú normu. A mám pocit, že z tých debát, keď ústami samotného premiéra a predsedu politickej strany a viacerých poslancov, ktorí sa za SMER začali vyjadrovať, a ja toto celkom vítam, že konečne metóda hrania mŕtveho chrobáka v tomto pléne prestala platiť a prichádza aj kritika toho, že poslanci sa málo zapájajú do debát. Venujme sa ústavnému konštruktu. Na základe jeho prijatia prijímajme jednoduchý zákon, ktorý sa bude venovať vode.
Ďakujem za pozornosť a držme si pri ochrane vody palce.
