Videokanál poslanca

Ďakujem. Chcel som podobne reagovať, lebo včera som si to rovnako všimol, včera boli tie slová dokonca ostrejšie ohľadom odstránenia otrockej práce, ako treba bojovať proti triednemu nepriateľovi, vykorisťovateľovi. Ja by som si naozaj dal pozor na tú terminológiu, lebo tak ako keby možno latentne alebo aj nechtiac ste vytvárali nepriateľov a chceli bojovať proti otrockej práci. Tak keď vyjdem aj z tohto konštruktu, tak ak tu máme otrockú prácu a musia ju vykonávať mamičky s malými deťmi a podobne, tak použime iné nástroje a naozaj sa zamerajme na to, že je to problém. Spomínali to niektorí predrečníci, že u nás je problém so 400-tisícovou nezamestnanosťou, že na jedno pracovné miesto, ktoré je vytvorené, stojí dlhý rad, tým pádom nemáme ani prirodzený tlak zvyšovania miezd a ak naozaj sa chceme s týmto problémom popasovať, tak nedeformujme podnikateľské prostredie, nech sa budeme na to pozerať z akéhokoľvek pohľadu, tak proste táto regulácia ho deformovať bude.
Ten váš návrh je jednoduchý (Je to v postate jedna veta alebo dve vety.) a mám s ním aj vecný problém, pretože vy ako keby ste vychádzali z definície živnostenských oprávnení čiže predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác, ďalej maloobchodného predaja. A ja som sa v predchádzajúcej faktickej poznámke snažil povedať, že veľmi ľahko a veľmi jednoducho toto, čo chcete urobiť, sa dá obísť a máte len nejaký ideový zámer.
A ešte raz spomeniem, poďme na to od gruntu a skúsme naozaj urobiť toto cez výhradu vo svedomí.

Ďakujem. Ďakujem za tie čísla. A podľa mňa by sme mali tých čísiel priniesť do tejto debaty omnoho viacej. Ja som včera dal taký prísľub, že si urobím takú minianketu. Keďže pán poslanec Zajac hovoril o tom, že naňho niekde žmurkal ktosi, nejaká pani v nejakých potravinách, že teda aby presadil zákon, no tak ja som sa vybral do toho nákupného centra. A tie čísla by mohli byť zaujímavé, lebo my máme tradíciu, ako vznikali nákupné centrá. A v nákupnom centre som išiel prevádzka za prevádzkou a to bol detský kútik, kvetinárstvo, zmrzlináreň, stávková kancelária, predaj kníh, kino. A teraz rád by som povedal predkladateľom, keď tu tak plamenne hovoria o tom, aby sme zavreli hypermarkety a podobne v nedeľu, vám sa to, páni, nepodarí, lebo ani v tom návrhu zákona to nie je. Čiže je prvý argument, o ktorom som včera hovoril, že je falošný, že ľudia v nedeľu nebudú chodiť do hypercentier a nákupných centier. No budú tam vtedy chodiť, lebo to ani v tom zákone neriešite, lebo tieto prevádzky týmto zákonom, našťastie, zakázať nemôžete.
To, čo ste si tu vybrali, je malopredaj. Čiže v tých prevádzkach v nedeľu pravdepodobne je vaším úmyslom zavrieť potraviny, nákup topánok a elektroniky. Čiže hypercentrá v nedeľu otvorené zostanú, len ja by som chcel vedieť od vás, páni predkladatelia, keďže ľudí z tých nákupných centier vyhnať nechcete, aby ste aspoň doložili alebo niekto z vás aby doložil, koľko tých prevádzok chcete vlastne nechať zatvorených v akých pomeroch v nedeľu. Mne to vyšlo z dvoch, ktoré som včera navštívil, že na 60 až 70% tí ľudia v nedeľu zostanú v tej práci, či v kinách, v detských kútikoch, v stávkových kanceláriách a u poskytovateľov služieb. Čiže nehovorme si o tom, že chcete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čiže, to budem v tom pokračovať. Áno, druhú Dzurindovu vládu ste položili kvôli výhrade vo svedomí, ktorá znamená; a presne sme na pôde toho, kde by sa mohla uplatniť, a to je pri Zákonníku práce, kde by sme mali konštrukt pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov tak, že napríklad po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu by bola uplatnená výhrada vo svedomí a tým pádom rozširujeme aj mieru slobody a dávame celú ideologickú rovinu z toho preč. Toto je reálnym riešením, pretože neviem, kto a odkiaľ beriete dve veci, ktoré sú falošné v tejto debate, a to prvé je, že niekto tu ochraňuje slobodu nakupovania.
Nie, sú tu aj ľudia, ktorí, predpokladám, že budú a chcú pracovať; a keď vy si robíte, ja si dám tú prácu a urobím si takú istú minianketu; ktorí chcú pracovať v nedeľu z rôznych dôvodov a prečo by sme na nich nemali myslieť, a to elegantne rieši výhrada vo svedomí.
A druhú vec, ktorú tam stále podsúvate, je ochrana nejakého rodinného blaha. Ja mám mladú rodinu a chcel by som vás, vážení páni politici, poprosiť, dajte ruky preč od mojej silnej rodiny. Ako ja si myslím, že tieto politické, politologické a ideologické nánosy na téme, ktorá môže viac ublížiť, ako priniesť, nemajú čo v Národnej rade, orgáne, ktorý naozaj prijíma normy pre všetkých nie v miere, kto chce kedy nakupovať a napĺňať svoje domáce špajzy a chladničky, ale to, akým spôsobom sa stavia k životu, akým spôsobom živí svoje rodiny. Čiže keď niekto chce pracovať a musí pracovať aj v tú nedeľu, lebo taká je sociálna situácia, tak mu to nezakazujme z pléna Národnej rady. Toto je podstata, ktorú som hovoril aj predtým vo faktickej poznámke.
Ďakujem.

Pri všetkej úcte k tvojim šedinám a skúsenostiam ja mám obrovskú výhradu a možno nevôľu a taký až zdvihnutý prst, keď všeobecný zákonodarca, čiže ten človek, ktorý má v popise svojej práce určovať normy, ktoré platia pre všetkých, si teraz osobuje právo zaoberať sa čím, a to si teda pomenujme, otváracími hodinami maloobchodných prevádzok. Ja si myslím, že v našom štáte otváracie hodiny má robiť ten, kto si urobil nejaký biznisplán a kto chce predávať. Musí nájsť zákazníkov. Ak tých zákazníkov má, no tak pravdepodobne jeho zámer je asi úspešný a do tohoto motať tvoje hodnotové rámce je podľa mňa ad jedna falošné, ad dva nebezpečné. Sú iné možnosti ako niekomu, kto otváracie hodiny určuje, a to by si nemal byť ty, poslanec Národnej rady, ale niekto úplne iný, sa chceš vlastne do tejto práce motať. A to sa, preto ten zdvihnutý prst. Sú iné riešenia. Vy alebo vaše hnutie malo vo svojej agende, keď ju tu spomínate ako konzistentnú agendu, aj agendu výhrady vo svedomí, kde je predložený návrh na to, pretože toto by to aj práve pri tejto norme, pracovnoprávnej norme, vedelo vyriešiť. Rozšírilo by to mieru slobody a mohli by sme v pracovných zmluvách mať presne to, aby si ľudia mohli uplatniť výhradu vo svedomí aj na tej druhej strane. To je, to znamená, že zamestnanec by si mohol rozhodnuť, či ten deň aj tú nedeľu pracovať bude z rôznych dôvodov, možno aj z konfesných alebo náboženských, a nikto by s tým nemohol mať žiadny problém. Toto, čo riešite vy, je falošné a nebezpečné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Myslím si, začnem odzadu, Maťo, že áno. Na túto dobu tým, že to, čo som spomínal, že nemáme presné čísla a presné parametre, rozbiehať sa do akýchkoľvek diskusií o predaji vody je ad 1) predčasné a ad 2) falošné, pretože metodiku tej vodnej bilancie tu spochybnili viacerí predrečníci. A myslím si, že odborná verejnosť je dosť zajedno, že by bolo treba naozaj mať nejakú relevantnú štúdiu. To, že by akýkoľvek, akékoľvek nerastné bohatstvo malo v prvom rade plniť štátnu kasu a ak zvýši, keď to poviem tak ľudovo, tak by z toho mohol byť aj nejaký benefit pre toho, kto s tým chce robiť. Len tam musí byť zadefinované presne, nejaké parametre, kto, ako sa zúčastní tohoto procesu, a nie arbitrárne od ministerského stola. Čiže súhlasím.
To, čo... Chcel som ešte sa poďakovať za to, že viacero kolegov tu navrhovalo minulý týždeň v tej rozprave práve tie ústavné zmeny a práve tú ústavu tým, že chceli, aby tento zákon bol stiahnutý a riešili sme to v ústave. Čiže ja súhlasím s kolegom Chrenom, že ako keby pod tlakom okolností, pod tlakom verejnej mienky, pod tlakom kolegov a kolegýň z parlamentu si nakoniec premiér uvedomil, že bude musieť možno aj svojho vlastného ministra presvedčiť na to, aby k tej ústavnej zmene prišlo.
A Maťa by som iba doplnil, že nielen ak si opozícia všimne, že sa tu chystá niečo nekalé, ale hlavne je treba poďakovať ľuďom, že si všimli a že sa masovo zúčastnili podpisu pod petíciu pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, pán minister, pán spravodajca. Málokedy je možnosť vystúpiť v rozprave a baviť skutočne k problémom, ktoré trápia obyčajných ľudí a verejnosť. A verejnosť aj z pohľadu toho, čo sa môže dotýkať ich osobných životov.
Téma, ktorú zadefinoval ešte pôvodne legislatívnym zámerom pán minister alebo jeho ministerstvo, dostávame meno téma za záchranu vody. Tých živlov a častokrát to tu bola počas tejto rozpravy spomínané, ktoré, ktorými by sa mohol tento parlament zaoberať, respektíve či pôda, či voda, či vzduch, máme na Slovensku tak ako v každej inej krajine. Štyri, ešte, ešte sme sa bavili aj o pôde alebo zemi. A častokrát a možno z vládnych strán sme obviňovaní, že nesieme túto debatu v prílišných emóciách z opozičných radov.
Skôr som mal pocit, že sa dostávame či už k taxatívnemu vymenovaniu dôvodov kritiky alebo možno, tak ako aj ostatný predrečník, možno s inými scenármi, ako s touto témou naložiť, sa dostalo, a ešte aj pri tých parlamentných spôsoboch, sa dostalo na to, že tá debata netrvá krátko. A myslím si, že je celkom správne, že niektoré rokovania parlamentu sa dostávajú, dostávajú väčší priestor. A možno, že pôvodne ani samotný pán minister nečakal, že či už verejnosť, za čo jej patrí vďaka, alebo aj samotní poslanci budú venovať obrovskú pozornosť tomu, že s vodou by sa nemalo hazardovať, by sa nemalo o nej rozhodovať nezodpovedne.
Ja som si ten zákon, keďže tá časová dotácia už samotného prerokovávania v pléne pri prvom čítaní bola dostatočná tým, že tá rozprava bola možno z objektívnych príčin prerušená a možno a vďaka tomu prerušeniu prišlo, či už počas tejto schôdze aj k snemu SMER-u, kde bola kritika spolustraníkov, a následne aj pri obrovskej váhe argumentácie, ktoré sme mali možnosť počuť, a tentokrát v médiách neostali ako keby pri ignorácii tejto témy, tak sme sa dočkali tlačovej konferencie, ktorá, musím sa priznať, z pôvodne pripraveného môjho, mojej výzvy, ktorú som zodpovedným chcel adresovať, aby sme sa čím skôr a čím hlbšie zamysleli nad ústavným riešením ochrany pôdy, koniec koncov ústami dnes premiéra v sparing partnerstve pána ministra našla nejaký výraz.
Ja mám ale pocit, že takto by sme nemali tvoriť legislatívu a nemali by sme v obrovskej miere prípravy legislatívneho konania prichádzať s tým, že ideme najprv s nejakou legislatívnou iniciatívou jednoduchého zákona a následne budeme musieť tento legislatívny zámer, tento zákon vylepšovať ústavnou ochranou. Pri všetkej úcte, myslím si, že nebudem asi ďaleko od pravdy, že váš legislatívny zámer, pán minister, bude musieť doznať nejakých zmien. Predpokladám a nebudeme asi veľkí proroci alebo nebudeme musieť chodiť ďaleko, že práve predmetné ustanovenia o licenčnom konaní, kedy sú odôvodnené obavy z toho, že licencie na prepravu alebo vývoz vody, alebo predaj vody, alebo akokoľvek to tu bolo nazývané, niekto mal dostať, a napriek snahe ministerstva sme sa dostali k tomu, že príde k nejakej ústavnej zmene, kde predmetné ustanovenia zákona asi vypadnú a bude to dobré. Čo sa podľa mňa stane, bude, že prvé čítanie a filozofia tohoto zákona, ktoré mnohými, a je jedno, či opozičnými alebo vládnymi poslancami, hovoria aj o tom, že sú tam aj dobré ustanovenia, ale to, že pod týmito dobrými ustanoveniami, a je to možno technológia moci, technológia legislatívneho procesu, prechádzajú ustanovenia, alebo chceli prejsť ustanovenia aj v prvom čítaní, kde by sme sa mali vyjadriť o filozofii, ja si myslím, že by bolo treba raz a navždy povedať, že táto filozofia zabezpečenia ako keby ochrany vody z dielne ministerstva životného prostredia bola falošná.
Filozofia otvárania ochrany vody s tým, že idem najprv zadefinovať jej povolenie a potom urobím prekážky alebo budem sa snažiť vykamuflovať nejakým spôsobom prekážky o zákaze predaja, nie je dobrá. Nie je dobrá už z hľadiska toho, že muselo byť zainteresované obrovské množstvo ľudí. Myslím, že tie petície, či už elektronicky, ja som registroval dve petície, ktoré sa zbierali, aj podpisy pod ne, aj tzv. analogicky alebo priamo, priamo v uliciach, sú obrovským mementom pre ústavodarcov, aj zákonodarcov, aby neignorovali legislatívny proces, medzirezort a niektoré kroky. Dávno sme sa mohli baviť o ústave. Tá ústava a ústavná zmena tu mohla byť. A dovolím si tak trošička predbehnúť proces. Ja si myslím, že v tejto snemovni bude veľmi málo poslancov, ktorí ochranu vody garantovanú ústavou nepodporia.
Vidím, že na balkóne sa objavil aj človek, ktorý je s vodou spojený dlho. Pán Kravčík, ja vás tu vítam. Dúfam, že pri tejto téme sa čím ďalej a viac budú objavovať odborníci. A nemajte za zlé aj niektorým poslancom, ktorí by chceli dať najavo aspoň dobrú vôľu pri prvom čítaní, že naozaj legislatíva, ktorá by mohla byť prijímaná zo začiatku ústavne, a ja som teraz zvedavý aj na ten proces, keď, keď dúfam, že ten ústavný zákon príde v septembri, akým spôsobom sa o ňom budeme baviť, či to bude zase ústavný zákon len z dielne vládnych poslancov alebo sa otvorí nejaká širšia debata. A dúfam, že sa naozaj nad ním zhodneme.
A chcem povedať aj to "b". Dúfam, že tento ústavný zákon zabezpečí to, aby zo zákona sa predmetné ustanovenia 17a) a b), ktoré tu častokrát boli skloňované, i parametre, keďže som sa bavil aj s pánom poslancom Hlinom, ktorý chce niečo hovoriť aj k správnemu procesu, sa tieto otázky vyjasnia a téma ochrany vody a jej nepredávania, nedistribúcie alebo nemožnosti na súčasnú dobu umožniť toto komerčnému sektoru alebo ľuďom, ktorí by chceli s vodohospodárskymi službami podnikať, bude zastavená.
Naozaj, akýkoľvek iba náznak toho, že voda, ako to najdôležitejšie, čo k životu je treba. Často sme aj na škole kládli otázky, že čo zabezpečuje život. Často sa hovorilo slnko, voda, slnko, pôda. Len je to naozaj voda. Tam, kde sa voda objaví, je život. Ale nechcel by som byť príliš vo veľkom pátose pri tejto téme.
Takže by som chcel vyzvať zodpovedných, aby to ústavné riešenie prišlo, aby prišlo transparentne, aby bola s ním oboznámená verejnosť a aby naozaj zabezpečil nie iba krytie toho, že niekde na ministerstve nastala chyba. A keďže vládni a zodpovední ľudia možno z pozícií moci nechcú priznať chybu a že sa vydali po nesprávnej ceste, aby zabezpečila možno aj dymovú clonu, nech je tak, ak to má byť ústava a zmena ústavy ako dymová clona zodpovedných ľudí na ministerstve a zodpovedných ľudí zo SMER-u, ale hlavne, aby sme docielili ten cieľ, ku ktorému mala viesť celá táto rozprava, a to je ochrana vody. Čiže neumožnenie podnikania so službami, ktoré by distribuovali prevod, cezhraničný prevod vody ako nášho či už kultúrneho alebo nerastného, alebo akéhokoľvek bohatstva.
My sme na tlačovej konferencii, chcem sa krátko dotknúť toho, že túto tému mali ľudia v európskom priestore na mysli dávno pred touto debatou. A z hľadiska Lisabonskej zmluvy, ktorá umožnila do procesu vtiahnuť aj občanov Európskej únie a umožnila na základe tzv. citizen initiation alebo občianskej iniciatívy nejakým spôsobom vplývať na európsku legislatívu, takže o vode ako strategickej surovine sa zaoberá dlhodobo aj európsky priestor. Je to jedna z prvých úspešných občianskych iniciatív a tento nástroj priamej demokracie a množstvo ľudí, nad milión, ktorí sa v európskom priestore vyjadrili k tomu, aby voda, jej, nakladanie s ňou aj so službami bolo upravené v európskej legislatíve nanovo. K tomu viedla tá smernica. Nakoniec presvedčila aj Európsku komisiu. A dostali sme sa k tomu, že pod tlakom verejnej mienky, ktorá cez európsky priestor, cez 504 miliónov občanov Európskej únie malo možnosť sa k tomuto vyjadriť a aj sa vyjadrilo. Preto by sme mali mať k tomu úctu aj my, k inštitútom priamej demokracie a k tomuto síce byrokratickému a zložitému, cez sedem štátov a viac, úspešnému, kde sa zbierajú podpisy síce elektronicky, ale rok, nakoniec viedla k úspešnému koncu a zaoberala s ňou aj Európska komisia.
My sme na tlačovej konferencii sa snažili a dúfam, že tie argumenty, spomínalo ich tu viacero ľudí, a mám pocit, že tá, ten tlak verejnej mienky na urobenie dobrého a správneho rozhodnutia boli podmienené ako keby tromi vecami. Hovorilo to viacero predrečníkov. A to je správne. A dúfam, že sa k nej dostaneme, aby sme nevychádzali z nejakého údaja vodnej bilancie. A viacerí sme sa presne s touto metodikou zaoberali a porovnávali čísla. A naozaj musím povedať, že tento, tento údaj nehovorí presne a nehovorí o tom, ako to s tou našou vodnou alebo celým, celou situáciou okolo pitnej vody, alebo vôbec vody na Slovensku je. Preto sa prihováram za to, aby, ak má vôbec sa niekto zamýšľať nad tým, že budeme hovoriť o relevantných číslach, tak musíme mať spracovanú aj relevantnú štúdiu. Potom sa tu môžme rozprávať. Ak to nemáme, môžme sa rozprávať o číslach, ktoré prezentuje, či už pán poslanec Chren o niečo cez tisíc metrov kubických na sekundu, alebo aj to, čo prezentuje ministerstvo, 8,5 tisíca a podobne, sú to veľmi rozličné čísla. Ja súhlasím s tou argumentáciou, že ak vôbec tento proces, majme nejaké čísla, oprime sa o odborníkov a skúsme naozaj nájsť taký model, ktorý by reálne vedel na číslach zdokumentovať situáciu, ako to s tou našou vodou je.
Druhá otázka, možno trošička kontroverznejšia, je otázka miestnych referend. Niekto to tu hovoril pod témou ako keby režimu, aký sme zvolili pri či už košickom uráne alebo potom následne pri zlate v Kremnici a Detve, aby naozaj ľudia, ktorí, na ktorých území má byť zdroj, ktorý sa nejakým spôsobom využíva, vedeli o využití rozhodnúť povolením. Čiže ten mechanizmus sme definovali tu nedávno. A možno, a ja sa za to prihováram, aby sme aj pri vode a nakladaní s ňou prikročili úplne k rovnakému mechanizmu. Myslím si, že nemáme čo veľmi v tejto miere pokaziť. A bolo by dobré, aby sme sa k tomuto dostali.
Zároveň to tretie odporúčanie bolo, myslím si aj z porovnávaní s tým, akým spôsobom je priamo tá textácia zákona, keďže na základe smernice Európskej únie my, ktorá hovorí o tom, z tej, z toho veľkého balíka služieb bola naozaj voda vyňatá, respektíve služby súvisiace s vodou vyňaté, a tým pádom štát môže vodu zakázať na základe zákona. Ja si celkom nemyslím, že ak rozhodneme, rozbehneme správne konanie, kde v jednej fáze správneho konania sa môže vláda vyjadriť k tomu, či vodu zakáže alebo nezakáže, respektíve v tom priamom zákone napísané, že zakáže vývoz vody, že toto je a plnilo by to, že sme naplnili podstatu toho, čo sa myslí, že naozaj na základe zákona je s týmito, je urobené vlastne smernici zadosť, a preto by som v textácii zákona omnoho viacej privítal to, za čo sa tu prihováralo viacero kolegov, že aj v tom jednoduchom zákone by tieto služby, respektíve vývoz vody alebo akékoľvek služby, ktoré by viedli k cezhraničnému predaju vody aj v oblasti teda služieb, bolo taxatívne presne vymedzené v zákone. A to, že zákon viac-menej aj pri, videl som to v nejakom masmédiu, kde upotená úradníčka priamo hľadala odkazy v zákone a s takým kyslým úsmevom sa nakoniec na redaktora usmiala a povedala, že síce by to tak mohlo byť, že, myslím, že sa to dotýkalo tých 20 centov za liter minerálnej vody, že na základe nejakej inej normy a niekde to tam je a je to celé veľmi zložité, ale koniec-koncov, keď to niekto interpretuje, takže naozaj môže prísť k neúmernému zdraženiu minerálok. Tak sa prihováram za legislatívnu čistotu, aby sme v norme, ktorú prijímame, nerobili odkazy cez odkazy, ale bolo presné a jasné zo zákona, že voda sa cez hranice vyvážať nemôže, aké poplatky stanovujeme a či to bude 0,01 centa pre poľnohospodárov pri používaní vody na poľnohospodárske účely alebo, alebo nie, aby si to presne každý mohol v zákonnej norme vyčítať.
Čiže vyčistiť legislatívne text, presne určiť, aký je úmysel zákonodarcu a mať relevantnú štúdiu, ochrániť vodu aj miestnymi referendami, sú tie výzvy, ktoré z prvého čítania som považoval za dôležité povedať. Či už mechanizmus, ktorý spomínal môj predrečník Jozef Kollár, že naozaj pri predaji vody by sme mali uvažovať o tom, aby sme vytvorili nejaký fond, ktorý, kde by hlavne štát, štátny rozpočet a nie iba nejaká časť, nejaké drobné padali do štátnej kasy a ostatné do súkromných vrecák tých ľudí, ktorí si chcú o licencie požiadať, sú výzvy, ktoré pre prvé čítanie sú dôležité.
Takže dúfam, že keď sa dostaneme k ústavnému riešeniu, a dovtedy dúfam, že ministerstvo alebo možno aj toto plénum, a budem, využijem svoje právo poslanca dať oba procedurálne návrhy, pán spravodajca, aby sme pre túto chvíľu tu a teraz zákon ad 1) stiahli z rokovania, a keď nie to, aby sme ho dali ministerstvu na prepracovanie, pretože už teraz vieme úmysel zákonodarcu, a to je to, že bude čakať na ústavné riešenie. A bolo by čistejšie, aby sa buď zákon ocitol opäť na stole zodpovedných úradníkov a samotného ministra, alebo po dobu ústavného riešenia sme v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovali a nemali pre potreby druhého čítania tento zákon otvorený.
Nemáme s tým dobré skúsenosti. Volebný zákon, ktorý sa chcel tváriť, že ho ideme prijímať cez politické spektrum, bol tak isto dlho otvorený medzi prvým a druhým čítaním. Nemyslím si, že to k čistote a k rokovaniam o tom, aké parametre sa tam majú nastaviť, prispelo. Preto by bolo dobré pustiť sa znovu štandardnou cestou po tom, ako bude jasné, aký je ústavný konštrukt. Akonáhle bude, predpokladám, že v októbri schválená ústava v tejto veci, vieme jednoduchý zákon v zmysle tejto ústavy rozbehnúť znovu cez medzirezort a nemusíme si, ani ministerstvo, ani poslanci, sťažovať, zľahčovať prácu. A pobavme sa o tom, aby sme vedeli, čo ideme prijímať, aby to v súlade s ústavou bolo. Tento trik medzi, odsúvať rokovania medzi prvým a druhým čítaním do neznáma a naďaleko, nie je dobrý. Nie je to dobrá legislatívna prax. A myslím si, že otvorením tohoto zákona nanovo nič nestratíme, a ten čas, ktorý príde pri kreovaní ústavy, sa môžme naplno venovať tomu, aby sme prijali kvalitnú ústavnú normu. A mám pocit, že z tých debát, keď ústami samotného premiéra a predsedu politickej strany a viacerých poslancov, ktorí sa za SMER začali vyjadrovať, a ja toto celkom vítam, že konečne metóda hrania mŕtveho chrobáka v tomto pléne prestala platiť a prichádza aj kritika toho, že poslanci sa málo zapájajú do debát. Venujme sa ústavnému konštruktu. Na základe jeho prijatia prijímajme jednoduchý zákon, ktorý sa bude venovať vode.
Ďakujem za pozornosť a držme si pri ochrane vody palce.

Ja voľne doplním tú úvahu, ktorú rozprával predrečník pán kolega Brocka. Ono to má ešte, ešte iný rozmer. Súhlasím s tým konštruktom, že naozaj zabetónovanie 20-percentnej dépeháčky, resp. my už sme tu mali pred časom aj znovuobnovenie koncesionárskych poplatkov, dokonca sa rozvíja debata, že budú zvýšené až na 7 eur a podobne, má v sebe inú skrytú poetiku, a to je to, že zhruba 230, 250 mil. eur, štvrť miliardy eur vyberieme a potom teda rozdáme. Lenže tam je trik iný. Lebo rozdáme, znamená, rozdám ja Robert Fico a rozdám to preto, a niekoľkokrát to odznelo v rozprave, aby som za to získal nejaké body. Čiže betónujem dépeháčku zhruba v objeme balíčka sociálneho nie preto, aby som získal nejaké výhody v prvom pláne pre sociálne slabšie skupiny, pretože to ide celoplošne.
Naozaj študent, ktorý má otca podnikateľa poslanca bude rovnako neplatiť za cestovné, a navyše si pán premiér sa rozhodol, že toto je vec, za ktorú si kúpi popularitu. A kupovať popularitu za peniaze aj tých najchudobnejších, ktoré to percento z DPH budú musieť platiť, je podľa mňa absolútne falošná hra a radšej by sme mali znížiť dépeháčku o percento, kde energie a podobne, čo má v rukách štát, by išli dole. Navyše upozorňujem v tomto aj rozbehnutý proces na zvýšenie koncesií, lebo celé sociálne balíčky, čiže kupovanie hlasov za peniaze ľudí, robí Robert Fico takto falošne.
Ďakujem.

Chcel by som vo voľnej analógii pokračovať, lebo v časti tvojho príspevku si sa tak ľahko dotkol tvojho, a nazvem to tak, ako to má byť, boja proti korupcii. A dokonca si ju aj personalizoval do osoby pána učiteľa Žarnaya. A ešte si to premostil aj tým, že 17-áčka v porovnaní so 17-béčkou by mohla dávať ako keby nejakú nádej, že predsa len tie kšefty nemusia nastať. Ja mám však, dovoľ mi to mať, určitú mieru skepsy, keďže viacerí predrečníci sa snažia povedať práve v tejto oblasti toho licenčného pôsobenia alebo možného udeľovania tých licencií, že tuná je tá Achillova päta a že môže prísť k tomu, že z vody sa stane tovar, respektíve niektoré spoločnosti arbitrárne a od stola môžu dostať licencie na predaj vody, kde sa zakladá obrovské možné korupčné pôsobenie, a teda nemáme dobrú skúsenosť, či už budeme hovoriť o fotovoltaike, či už budeme hovoriť o ďalšom pôsobení toho, že niekto odniekiaľ, od zeleného stola môže udeľovať licencie. Práve preto, tak ako prepustený učiteľ Žarnay napísal list premiérovi a vyslyšal jeho verejnú výzvu, ja by som možno v tvojom prípade skôr informoval predsedu vlády o tom, že tuná môže byť založené obrovské korupčné prostredie, a informoval o tom priamo predsedu vlády, pretože to bola jeho verejná výzva a mali by sme ju možno aj v tomto bode vypočuť.

Ďakujem. Ja by som sa chcel tiež spýtať na tri zásadné veci, lebo sa mi zdá, že zatiaľ v tom zákone tá kritika ide z troch zásadných balíkov. Z nich prvý otázkou spomenul predrečník, pán profesor Huba, či nie je jednoduchšie sa vydať cestou, že naozaj so zákonom sa zadefinuje zákaz predaja vody do zahraničia, druhý je, vy ste sa snažili povedať, že existujú teda nejaké štúdie. Pán poslanec Chren sa vám to snažil vysvetliť. Takže tie bilančné štúdie ako keby boli nedostatočné, pretože sa zaoberajú a zmiešavajú. A vy ste sám to hovorili, alebo používali pritom ten obraz hrušky s jablkami. Čiže ste naozaj presvedčený o tom, že existuje naozaj relevantná štúdia alebo relevantný dokument k tomu, koľko pitnej vody máme, a teda sa vôbec treba zaoberať tým, že ju môžeme predávať? A ten tretí mi tam chýbal. Je tu ako keby snaha presvedčiť ministerstvo, že by mohla byť ošetrená situácia s predajom vody miestnymi referendami. Toto by náhodou neriešilo situáciu podobne, ako sa to stalo pri ťažbe nerastných surovín, že by miestne referendá vedeli o zdrojoch vody, ktoré sa nachádzajú v katastroch pri použití vlastne parametrov referend ľudí, ktorí by sa tak vyjadrili, že by mohli byť zdroje pitnej vody v ich katastroch použité na vývoz alebo by s týmto ľudia v týchto regiónoch nesúhlasili? Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja by som len doplnil, niekoľkokrát si spomenul presne ten moment, ktorý by mohol a má formovať aj európsku politiku z hľadiska hĺbky štúdia dokumentu. A tak isto sa prihováram, myslím, že to tu niekto hovoril, že sme nemuseli mať spojené rozpravy, pretože každý ten dokument si zaslúžil možno svoj vlastný komentár. Ale dovolím si len jednu poznámku o konci histórie, ktorý si často spomenul. Niekedy aj mne sa zdá, že ten fukuyamovský moment o konci histórie a poslednom človeku, ako keby sme si neuvedomovali, že skôr teraz prevláda ten hantinktonovský moment, a to je súboj civilizácií. A v mnohých európskych politikách si neuvedomujeme presne tento, tento fakt, že budeme musieť nastaviť aj vo vnútorných politikách EÚ. A teda dúfam, že to Slovensko – a súhlasím s tým, že na poste ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je osoba, ktorá by dokázala možno z väčšiny mojich, mojich pozorovaní dobre obstáť aj v tomto zápase, zároveň sem-tam prichádza aj kritika, čiže áno, aj keď si to nazval ako pocitový nejaký komentár, tak má zdravé ratio a myslím si, že z tých hlbších tém je presne tento moment, ktorý treba akcentovať – a aj Slovensko možno viacej sebavedomo byť pri formovaní európskych politík, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)