162.
Sú niektorí poslanci zvolení, ktorí si šetria čas, tak som si trúfol. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zopár poznámok.
Podľa mňa rovnako, ako hovorí kolegyňa Vášáryová aj pán, pán minister k pilerovej norme, či už rezortu kultúry, alebo možno tohto funkčného obdobia tejto vlády, dokonca si dovolím troška nadsádzku povedať, že to môže byť jediným z politických alebo legislatívnych pomníkov, ktoré od roku 2003 zopár pánov ministrov chcelo urobiť, a ak vyjdeme z tej dôvodovej správy, tak nie celkom tá ambícia a to, čo je napísané v dôvodovej správe, odráža aj pozornosť v tomto pléne, pretože skutočne súhlasím s tým, čo píše ministerstvo, že je to veľmi dôležité ohľadom budúcnosti, ohľadom kreatívneho priemyslu, ohľadom nastavenia parametrov pre digitálnu dobu, internetizáciu, a ako keby tá obrovská ambícia zladiť autorov. Ja následne chcem rozviesť, že čo to teda ten autor je, používateľov, ale aj verejný sektor, kde sa táto jemná pavučina nehmotného práva a v ňom autorské právo nachádza, ako toto budeme reflektovať v legislatíve.
A teda dostali sme sa k 193-paragrafovému hmotnoprávnemu materiálu, ktorý má takmer 100 strán, a myslím si, že nebude absolútne na hanbu všetkým nám, ktorí sme, ja sa cítim v tejto miere ako informovaná verejnosť, ale je naozaj veľmi málo odborníkov, myslím, že jeden tu za oranžovým laptopom sedí, ktorý, predpokladám, že teda pán generálny riaditeľ Škreko, ktorý možno aj dostal voľnú ruku, ja budem voľne predpokladať, k tomu, aby pripravil normu, ktorá vie sa postaviť pred kritiku 21. storočia a v tejto kritike vie obstáť. Mnohé inštitúty, ktoré prišli, ja by som sa stručne chcel vyjadriť k procesu, proces bol, sa tak moderne používa slovo, že participatívny, čiže dokonca on mal až také vulgarizačné vyjadrenie, že mohol sa vyjadriť skutočne, kto chcel, ale ja si, nechcem to vidieť v tejto vulgárnej rovine, mám pocit, že to bolo dobré, a o záverečnej fáze posledných dvoch mesiacov, kedy sa strávili hodiny ako keby priamo prácou nad jednotlivými paragrafmi, kde boli prístupní vlastne, ktokoľvek vlastne chcel, aj na ministerstve, je ten oceniteľný moment.
Myslím si a teraz pre prvé čítanie musím povedať, že túto normu sme dlhodobo očakávali, je dobré, že toto funkčné obdobie do tejto sály prišla, pretože ja som asi tak pred rokom vyjadril obavu, že predpokladám, že sa tak nestane, a chcem teda vyjadriť potešenie, že som to neodhadol správne a nakoniec sa teda Autorský zákon aj s celým diapazónom transpozícií európskej legislatívy a zosúladenia záujmov samospráv, verejného sektora, autorov, u ktorých to prioritne má byť, a teda aj používateľov, dostali do paragrafového znenia.
Aby som povedal, že prečo je to zložité a prečo sa cítim za informovanú verejnosť, ja som na vysokej škole absolvoval štátnicu z autorského práva, súvisí, ale nie som právnik a tento môj príspevok do vzdelania vlastne čiastočne osvetlil to, že je to naozaj zložitý problém, a on spočíva z podstaty nehmotného práva, pretože upravuje vzťahy, ktoré sú nie hmotné, čiže nie sú celkom tak vidieť, sú to veci autorstva a autori sú okrem priameho autora dedičia, vydavatelia predtým nezverejnených diel, tie spomínané organizácie kolektívnej správy, umelecké fondy a zhotovitelia databáz. To sú ako keby tí ľudia, ktorých má, alebo tie subjekty práva, ktoré má Autorský zákon chrániť, a na druhej strane a teraz tam sú takzvaní používatelia a tá skupina ľudí sú často spomínaní organizátori kultúrnych podujatí a tí môžu byť rôzni. Tí môžu byť takí, ktorí to robia čisto na biznis, kšeft, chcú urobiť veľké, hromadné, masové podujatia, privedú Depeche Mode, Cohena, kohokoľvek. A na druhej strane sú to rovnakí organizátori, ktorí, na ktorých sa zákon možno vo svojej tvrdosti chcel pozerať ako na týchto organizátorov, a to sú školy, škôlky, obce, mestá a môj predrečník spomínal jedným úzku špecifickú časť, ktorú sa týka ľudovej tvorby a ktorá priamo pri tomto type používateľa, ktorí toto organizujú, sa ako keby bráni tvrdosti zákona, a predkladateľ a predložené mu riešenia, ktoré boli v medzirezorte, nechcem to hlbšie rozvíjať, je to dostatočne známy príbeh, chcel jeden z kolektívnych správcov autorských práv uplatniť tak, ako je v Európe štandardné a bežné. Prečo sa to stalo?
Totižto akákoľvek legislatíva musí predpokladať nie úplné bona fidei konanie, ale aj že niekto vie moment, kedy sa otvoria zadné dvierka, využiť, alebo vrátka a cez ne prepláva cez to, že síce organizuje ten, tú kultúrnu akciu, ktorá je takpovediac na biznis, zakryje sa možno v tejto miere jemnosťou zákona a vyhlási, že jeho akcia nie je pod autorskoprávnou ochranou, resp. skladby alebo interpretácie, ktoré tú tam uvedené, nie sú pod autorskoprávnou ochranou, a preto nemá povinnosť nahlasovať svoju akciu kolektívnym ochrancom autorských práv, a teda sa vyhýba poplatku. Ale toto, tieto dva spory medzi jedným typom používateľov, ktoré sú organizátori, nehovorí úplne dopodrobna o situácii, ktorú máme na Slovensku.
Ja som vo faktickej reagoval s tým, že mali by sme sa zamyslieť nad tvrdosťou zákona z hľadiska ich špecifík nielen na základe anglo-amerických, európskych alebo bežne európskych štandardov, ale že tu máme aj niektoré národné špecifiká, a myslím si, že dosť kvetnato a možno aj tak, ako je jemu vlastné, to Igor Hraško, by the way, niekedy je vidieť, že k téme, ktorej rozumieš, dokonca aj kolegovia z opačnej strany reagujú vecne, lebo to opísanie sedelo ako päsť na oko, že to národné špecifikum, kedy si niekto rozkáže, čo majú hrať, sa nedajú z hľadiska organizácie takéhoto typu podujatia predpokladať.
Prečo spomínam anglo-americký systém, kontinentálny a možno tie špecifiká slovenské, možno širšie stredoeurópske? Ja si myslím, že v rámci ochrany autorských práv my máme okrem toho, že netreba démonizovať kolektívne ochranky správy, s čím súhlasím, že my máme hlbší spor, a to je, že sú kultúry alebo národy, ktoré sú vyrastené na tom, že bolo veľmi dôležité, kto prvý to napísal, a ten z toho mal potom nejaký prospech a niekde tam vidím prapôvod základu vzniku autorského práva. A my sme, tento náš stredoeurópsky región, možno aj viacej na východ je postavený aj na kolektívnom vedomí, resp. kto je autorom prvého stavania máju, je u nás sa opýtať smiešne. Viem si predstaviť v Anglicku, že keď niekto nejakú, v dávnej histórii nejakú vec, ktorá bola všeobecne prospešná na pobavenie ľudí, že pre nich bolo dôležité, aby bolo jasné, kto to vymyslel, a ten z toho a potom jeho dediča mali, mali nejaký prospech, lebo bol ten autor, ale my stojíme ako keby aj na inej tradícii, a preto si myslím, že treba nájsť ten balans medzi tým, že akým spôsobom bude tvrdosť zákona postihovať organizátorov alebo teda používateľov práve diel, ktoré sú folklórne, a ešte to súvisí aj s organizáciou kultúrnych akcií, ktoré ja nebudem vyhlasovať celkom za folklórne. A podľa mňa každá kolektívna ochranka si vie ustrážiť to, že u nás vystúpi Elton John alebo Depeche Mode, alebo Cohen. Ale my máme samosprávami organizované ľudové veselice, zábavy alebo neviem, hody, ako sa to v akej časti Slovenska volá, a osobne si myslím, že ak to robí nejaká 500-ľuďová obec a podobne, že sú tam tie zábavy a funguje tam proste nejaký dídžej, ktorý zo zásady bude hrať z MP3, bude hrať ľudové kolo a bude hrať takú tzv. diskotéku alebo neviem ako to, zmesku a teraz my by sme sa mali vysporiadať s tým, že do akej miery bude tvrdosť zákona postihovať tento typ organizátorov, pretože ja si viem predstaviť aj to, že nejaká škola alebo proste zorganizuje, a nakoniec tam príde k vystúpeniu, ktoré môže expressis verbis a s prísnou tvrdosťou zákona spĺňať priamo parametre na ochranu autorských práv. Akurát, že sme to doteraz nedokázali tej verejnosti vysvetliť, že tuto je nejaká ľudová tešenica, kde zahrá nejaký dídžej nejakú muziku. Doteraz tá muzika bola, ako keby tam z neba padla, proste to, že ľudová tešenica bez hudby by nebola možná, je jedna pravda, a teda autori by veľmi radi boli za túto časť odmenení. Druhá, že kde nájdeme to spoločenské, európske, anglo-americké dobro aj pre pomery na Slovensku, a či organizátor, ktorý to nerobí prioritne pre kšeft, ale chce proste zabaviť tých ľudí štandardne, tak kde tú váhu nájdeme.
Ja si myslím, že ten kompromis, a možno mi odpustíte, že dlhšie o tom hovorím, ale že na základný výstrel ten kompromis je na stole. Preto by som, a preto som bol zástancom aj proti pánovi Popovičovi, že rozumiem, čo chce kolektívna ochranka, že už by nechcela otvárať tie dvere a uzavrieť ten priestor pred možnými podvodníkmi, ktorí si vedia urobiť 22 eseročiek na to, aby to obišli, a každá jedna eseročka pri organizácii má ako keby rozdelené to podujatie, ktoré organizuje jedna z nich, a bude to veľké vystúpenie a prišlo by tam k veľkej možnej platbe za ochranu použitých diel, ale nechcem ten mechanizmus ako návod hovoriť, ale existujú mechanizmy, že sa tomuto organizátori vyhýbajú, a preto chceli toto úplne uzavrieť aj za cenu teda petičnej akcie, aj za cenu možno nasadenia človeka, ktorý sem prvýkrát vošiel v kroji do tejto, čo mu asi budeme musieť odpustiť, že sa toľko za nich bil. Prišlo podľa mňa k dobrému kompromisu a je to aj moja prosba, že zotrvajme na tom a vyskúšame v praxi, že ako to bude fungovať.
Vy ste, pán minister, a to by bola tá, tí organizátori. Druhá časť používateľov a tu bude, tu musím, neviem, prečo sa mi to deje, že robíte aj dobré veci, pochváliť a to je ten one stop shop. Ja som hľadať a skúste ma opraviť, či to niekto má v rámci Európy. Ja si myslím, že budeme prví. Čo to znamená, vysvetlím to. Je to, že používatelia technických zariadení, čiže naši krčmári, prevádzkovatelia kín, amfiteátrov, samosprávy, dediny, ak mali nejaké vnútorné priestory, ktoré boli verejne príslušné, im tam mohol prísť, ľudovo povedané, tu začína tá démonizácia tých ochraniek, tzv. agent s teplou vodou, to sú tí inšpektori, ktorých je, by the way, pri SOZE tuším šesť, čiže asi nezvládnu všetci, čakali, že prídu zo SOZY, SLOVGRAM-u, OZIS-u, a na základe ich vnútorných cenníkov často pod ako keby chimérou štátnej moci brali od prevádzkovateľa miestnej krčmy alebo kúpaliska, amfiteátra, nákupných stredísk a podobne tzv. poplatky za používanie technického zariadenia. No a my alebo tu sa teraz zavádza vec, po ktorej sa dlhodobo volalo, že aby bol jeden. Nieže príde SOZA a za ním SLOVGRAM a za ním OZIS, ale aby bol proste jeden, a nech sa všetky tieto kolektívne ochranky dohodnú na mechanizme prerozdelenia toho, čo jedna z nich vyberie. Ja v zákone som neprečítal, ktorá to z nich bude, predpokladám, že SOZA. A zároveň som tam nezistil, že aký tam bude ten prerozdeľovací mechanizmus, ale čo je pravda, tak v zákone je napísané, one stop shop vlastne zavádzame, a teda myslím si, že k výberu nejakému jednotnému príde. Tu by som chcel ešte vedieť, možnože vy viete, pán minister, že či ten poplatok, keď teraz bol pri 50 metrov štvorcových 60 - 60 - 60, zhruba 180, že či po novom bude vyšší, alebo síce príde jeden, ale bude to rovnakých 180. Ale nemyslím si, že v tejto fáze prerokovania zákona to budete, to vedieť, ale v nejakej fáze, možno pri druhom čítaní, keď už budeme mať parametre, pretože obe témy aj téma organizátorov, čiže používateľov, ktorí organizujú, aj technické zariadenie, sú tie dve témy, ktoré sú prítomné aj vo verejnom diskurze, možnože je na škodu veci, a že takto zložitá norma dostáva vlastne pozornosť cez tieto dve, ale tieto sa bazálne týkajú peňazí. A keďže o peniaze aj v tejto republike ide vždy až v prvom rade, tak sú veľmi dôležité.
Ja by som sa pre potreby prvého čítania a dovoľte mi potom následne v druhom čítaní možno niektoré paragrafy len predostriem, možno nejaké zmeny a možno aj na výbore sa budeme hlbšie baviť. Niektoré výhrady spomínala pani kolegyňa, čiastočne sa s nimi stotožňujem. A chcel by som povedať, že potrebujeme Autorský zákon nový, potrebujeme Autorský zákon, ktorý je zameraný na internetovú dobu a bude jednak nechrániť autorov nad mieru, ktorú oni sami potrebujú, a urobíme cez hromadné licencie alebo teda, nazvime to, aj cez nejaké parametre iného licenčného konania, ktoré súčasný Autorský zákon poznal iba cez čiastočne cez novelizáciu a podobne, že toto pre potreby prvého čítania je veľmi dôležité, a predpokladám, že aj v našom klube sa nájde širšia podpora vášho zámeru a budeme možno viacej tlačiť na možné zmeny, ktoré pre druhé čítanie, aby naozaj vypadla norma, ktorá bude mať trvácnosť, tzv. cez volebný cyklus, pretože máte k tomu výrazne našliapnuté, aby táto norma mohla mať ako keby všeobecnú prijateľnosť pri kvázi úpravách, ktoré povieme následne. Čiže za mňa by som postrážil teda ten, tú výhradu, ktorá tu bola spomínaná, a pre druhé čítania a potreby prejednania pre výbory by som možno aj ústretovosť, že nemusí sa čisto pozerať cez koalično-opozičné veci, pretože táto norma, tak ako sme sa zhodli na začiatku tohto volebného obdobia, veľké vášne verejnosti okrem dvoch spomínaných káuz nevzbudí.
Takže ďakujem za pozornosť a prajem tomu, aby naša kultúra, ktorá aj cez legislatívne nastavenie, a to je prijatie nového Autorského zákona, dostala takú normu, že autori nebudú prežívať, ale žiť, a vytvoríme predpoklady toho, že ten zamýšľaný cez stratégie a podobne kreatívny priemysel u nás dostane normálny vietor do plachiet a zarobíme, alebo bude môcť byť, že autori sa budú cítiť chránení a používateľom nevykrútime krk nejakými ustanoveniami, ktoré sú síce bežné na západ od nás, ale my ešte budeme musieť nejakú dobu počkať, aby sme jednak o tom presvedčili verejnosť a jednak našli zdroje na to, aby kultúrne akcie u nás mohli byť konané. Ak, ak nenájdeme ten stabilný balans a preklopíme to na jednu alebo na druhú stranu - a zabudol som pri používateľoch spomenúť tých veľkých, a to sú vysielatelia, ktorí by mohli - a ja si opäť už úplne na záver prihrejem polievočku s ohľadom zmeny zákonného nastavenia kultúrnych fondov, aby na odvode do kultúrnych fondov sa nepodieľalo len verejnoprávne médium, resp. občania cez poplatky, ale či by ministerstvo nenabralo odvahu a sily, aby sme zákon o duálnom vysielaní, resp. o tom, že nám tu fungujú aj vysielatelia z licencie, nastavili aj pri fungovaní kultúrnych fondov tak, že aj toto sú používatelia. A hovoril som to na výbore aj generálnemu riaditeľovi Mikovi, že by vedel v nejakej sadzbe niekoľko miliónov korún ušetriť, ak by sme zaviazali vysielateľov z licencií k tomu, že sa majú zúčastňovať, keďže sú rovnako používatelia ako RTVS, a máme tu zákon z roku ’93 a stále nedočkal zmeny, jedine keď sa menila koruna na euro. Čiže ak naozaj vieme, že používatelia, vysielatelia z licencie teda používajú hudobné, literárne alebo výtvarné diela úplne rovnako ako naša STV-čka, o tom je ten zákon, tak by sme mohli zmeniť tú, tú normu a prichystať nový zákon. A myslím si, že do marca 2016 to ešte stihneme. (Povedané so smiechom.)
Takže toto bola poznámka na margo, a kto bude chcieť, vysvetlím, lebo ten záver možno nebol celkom zrozumiteľný, ale Autorský zákon v prvom čítaní, keďže ho potrebujeme, ja osobne podporím a v druhom čítaní sa pripravíme na pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem.
