38.
Ďakujem. Vážená Národná rada, pán predseda výboru, kolegyne, kolegovia, napriek chorobe som si dovolil prísť takpovediac do práce a keďže táto téma je dlhodobo aj v mojom hľadáčiku a byť členom eurovýboru, považoval som si za dôležité povedať zopár poznámok možno aj bez ambície vzbudiť možno mediálnu pozornosť, možno pozornosť širokých más, ale predsa len to zodpovednostné hľadisko, ako k tejto téme zaujať postoj, je pre mňa osobne, a dokonca sledujúc mnohé fóra, ktoré sa otvorili už pred možno dekádou, ale sú veľmi činné v poslednom období, a teraz nemyslím len tie fóra, ktoré sú oficiálne alebo inštitucionalizované, či už to bude predmetný výbor, toto plénum, ale aj mnohé fóra na internetových kanáloch, webových stránkach a podobne, a preto som si dovolil, možno majúc viac času na tú prípravu, ako býva bežne možné, k tejto téme zaujať postoj.
Sledoval som veľmi pozorne včera od druhej hodiny debatu, či už z pozície predsedu výboru; totižto tejto debate predchádzalo niekoľko debát a ja som začiatkom tejto schôdze bol v príkrom rozpore s pánom poslancom Mikloškom, pretože táto téma nebola nová na eurovýbore a tu musím sa zastať, že napriek mnohým rokovaniam, tzv. cezobedným, téma migrantov, téma kvót, téma zasadnutí Európskej rady sa na výbor dostala. A myslím si, že sme nemali väčšiu paľbu a možnosť sa k tomuto vyjadriť, klásť otázky, cizelovať tie postoje a nielen v poslednom období, pretože mnoho mojich predrečníkov spomínalo, že táto téma nie je nová v európskej politike. A či už sa odvoláme na pána poslanca Lipšica alebo aj predsedu výboru a možno aj predsedov, aj predchádzajúcich predsedov eurovýboru, táto téma kvót dlhodobo bola ako keby riešením problému, ktorý s migrantami na južnej hranici, alebo nech sa pozrieme na akýkoľvek vektor, možno aj ten východný, vzniká a bola predmetom európskej politiky dlhodobo.
Chcel by som povedať, že keďže som si vypracoval taký desaťstranový dokument a chcel som ho predniesť, že nemal som, málokedy bývam s prípravou tak nespokojný. Totižto na túto tému sa nedá tak dobre pripraviť, aby sme mohli v širokom diapazóne odhaľovania príčin, pomenovávania problémov a nachádzania riešení, aby sme mohli byť s tým, čo odzneje v tomto politickom kolbišti, spokojní. Som preto rád, že v rámci redukcie tejto témy prišlo k bazálnej, základnej alebo takej tej najhlavnejšej dohode, ktorú držím v ruke. Obsahuje písmená A až I a v podstate celá táto debata sa točí okolo nej a je to predmetné uznesenie, ktoré prijmeme.
Asi nevydala táto snemovňa za toto volebné obdobie silnejší signál cez politické spektrum, že je dôležité sa zhodnúť, je dôležité sa zhodnúť pri obrovskej zahraničnopolitickej, európskej a aj vnútropolitickej téme a je treba z mnohých dôvodov a mnohých príčin vyjadriť jednoznačný postoj. Keďže táto téma nie je nová, dostala sa do mnohých fráz a floskúl a jedna z nich, a tu si dovolím, tak isto som zhrnul ten prejav, ako je to uznesenie číslované od A po I, do piatich bodov od A po E, a jedna z tých najznámejších alebo takých mne vadiacich floskúl sú, že riešme príčiny, nie dôsledky. A teraz nemyslím, že niekto je za tieto floskuly zodpovedný osobne. Myslím si, že tak ten politický svet, tak tá redukcia témy musí znieť a niekedy je ako keby prínosné, že snažíme sa z celého toho širokého dúhového sveta urobiť a ponúknuť čo najbližšie možné riešenie blížiace sa čiernobielemu videniu. Ale tuná sa nám to nie veľmi darí, a preto by som sa chcel prizastaviť hlavne k pomenovaniu, robil som to aj na eurovýbore, niektorých príčin, na ktoré asi budúcnosť bude musieť priniesť zásadné odpovede. Nazval som ich a položil som ich, keďže sa jedná o príčiny, tak sú to tri otázky. A z môjho pohľadu veľmi dôležité a týkajú sa migrantov alebo utečencov a týkajú sa nasledovných alebo troch základných teda otázok prečo.
Prvú sa pýtam: Prečo sú migranti tu? Podtitul: Čo zlyhalo?
Druhá otázka: Prečo sa sem dostanú?
A tretia otázka, ktorá bude súvisieť s tou prvou, ony sú obsiahnuté jedna v druhom: Prečo utekajú?
Čiže mnohí z nás tu hovorili a v podstate parciálne dávali odpovede na tieto tri otázky, čiže čo zlyhalo a prečo sú migranti tu, prečo sa sem dostanú a prečo vôbec utekajú. Počul som, že máme ako keby odpovede, a ja by som chcel označiť tri alebo štyri také entity, prečo vlastne táto otázka vznikla, prečo a čo zlyhalo. A to je, že veľa z nás alebo veľa mojich kolegov a kolegýň sa venovalo tomu, že majú títo ľudia problémy takpovediac doma. Niekto to videl v socioekonomických problémoch, niekto vo vojnách, niekto v tyraniách, vojenských diktatúrach a niekto v koloniálnej minulosti, respektíve časom sa tá debata dostala, že tá koloniálna minulosť sa dostáva aj napríklad, čo sa týka Etiópie, aj do koloniálnej prítomnosti, pretože budujúc čínsky model, sú ľudia vytláčaní pod tlakom korporácií, častokrát s posvätením miestnych vlád, zo svojich domovov. Takže tá prvá veľká entita je, že pravdepodobne doma u nich, či už v Afrike, na Blízkom východe, niečo zlyháva. Sú to vojny, sú to režimy, je to tiaha, ťažkosť minulosti, exploatácií územia, čo sa cez tyranie domácich režimov presúva aj do súčasnosti, a preto vzniká tá základná bazálna motivačná úloha opustiť, motivácia opúšťať svoj domov. Na druhej strane my sa pri tejto príležitosti potom pýtame, že či ide týmto ľuďom o život alebo riešia svoj socioekonomický problém.
Druhá entita, čo zlyháva, a ja ju mám pod tou otázkou, prečo sa sem dostanú. Sú dve spojené entity a prvé sú podľa mňa brutálni a zlí ľudia, obchodníci s bielym mäsom, inak ich neviem nazvať, ktorí dokážu vyberať tri- až päťtisíc dolárov. Chcel by som upozorniť na článok, ktorý dnes vyšiel v českých novinách o tom, že dvaja redaktori sa vydali na túto púť spolu s jedným Sýrčanom. Dávam to iba ako advertisement na to, aby ten príbeh, ten na vlastnej koži zažitý príbeh dvoch českých redaktorov, ktorí si absolvovali ten napriamo zorganizovaný obchod s bielym mäsom, teda s nimi samými. Takže podľa mňa, prečo sa sem dostanú, súvisí s tým, že existujú obchodníci, piráti, prevádzači. A druhá je, súvisí už s nastavením európskej politiky, a to je ochrana hraníc. Nebudem kopírovať celkom vyčerpávajúci prejav ministra vnútra, ktorý v podstate bol z deväťdesiatich percent zameraný presne na tento moment, ako je chránená schengenská hranica Talianska. Naša stokilometrová hranica Schengenu s rovnakým personálnym nasadením ako tá talianska, deväťsto, deväťsto. Dokonca ja som zachytil v nejakých pozičných dokumentoch, že ona je redukovaná sem-tam na tristo a keď sa to nafúkne na deväťsto policajtov, tak je to to, čo Taliansko dodržiava.
Druhá téma z hľadiska toho, že prečo sú tu a prečo je to problém, je zanedbanie tej možno záchytnej azylovej politiky dvoch štátov. Spomínalo sa Taliansko a Grécko, kde číslo, ktoré sme my dostali aj v dokumentoch na eurovýbor, myslím, že bolo včera spomínané ministrom vnútra, 360 miliónov eur na dvesto miest v Grécku. Obrovské, obrovské zlyhanie. A v tomto prípade si nalejme čistého vína, európskej politiky, pretože je to aj naša spoluzodpovednosť, že nevieme a nemáme reálne mechanizmy, ako odkontrolovať to, že viac ako štvrť miliardy eur plynie v dobrých časoch na možný proces, ktorý môže nastať. A keďže dnes nastal, vidíme, že vybudovať za 360 miliónov eur dvesto miest v rámci azylovej politiky je proste zlyhaním európskej politiky, a teda aj našej.
Čiže ak sa pýtame po príčinách, nalejme si čistého vína a ja som sa to snažil len si upraviť do tej tabuľky a naozaj pomenovať tie príčiny. Tie príčiny vznikajú doma a sporme sa o to, do akej miery sú to socioekonomické problémy, do akej miery sú to tie život ohrozujúce situácie, vojny, tlačenia a podobne. A ak si nalejeme toho čistého vína, tak sa vieme dostať k takzvaným, a tie som si pomenoval v kroku B, výzvy pre európsku politiku.
Nazval som si tú otázku, keďže často hovoríme, že vylepšime tie príčiny a pôsobme tam, kde to vzniká, tak mi z toho vyplynulo, že čo my teda budeme očakávať od geonastavenia Európskej únie? Čo budeme očakávať od Európskej únie dovnútra? A čo budeme očakávať od slovenskej politiky ako členského štátu Európskej únie? Mne z toho vyplynula ale jedna základná otázka, že nazval som si ju možno trošku ostro, že čo rozstrelí EÚ? Pretože myslím, že v tvojom prejave, pán predseda, svojho času, pol roka dozadu, si pozeral tak vektorovo na európsku politiku a ja by som si dovolil možnože tie vektory označiť, že my tu máme v rámci silných európskych tém otázku, a nebudem sa im podrobne venovať, len ich pomenujem, otázku brexitu. Na druhej strane presne na diagonálu otázku grexitu. Máme tu stále prebiehajúcu vojnu na Ukrajine a rôzne interpretačné roviny toho, čo spôsobuje s európskou politikou. Ak to úplne zredukujem, je to len tá sankčná politika a momentálne máme obrovskú tému, ktorá rozdeľuje štáty Európskej únie. Môžeme sa baviť akokoľvek. Možnože sú to medzi tými bohatšími alebo tými, čo najviac trpia momentálnou migračnou politikou, a tí, ktorí by sa pod rúškom možno toho autentického riešenia, a možnože tomuto problému sa aj dá, môže vyhnúť, a to sú títo migranti. Čiže ak zredukujeme tie výzvy Európskej únie, ktoré môžu koniec koncov znamenať, ak budeme veľmi optimistickí, minimálne ohrozenie európskeho projektu, tak ich vidím na súčasné obdobie tieto štyri. A momentálne s najväčšou mediálnou pozornosťou a najväčšou pozornosťou, pretože sa jedná asi najviac o tisíce ľudí, ktorí prichádzajú o život, je to táto migračná politika, ktorú v Únii máme.
Preto sa pýtam na možný príbeh Únie, čo my ponúkneme? A pýtal som sa to aj na eurovýbore, aby sme sa nepýtali a nehovorili len o tom, že riešenie kvótovej politiky je ich odmietnuť a povedať, že toto keď vyriešime na báze dobrovoľnosti, máme vyriešené. Tak preto som si dovolil ja spracovať to, čo by sme z európskej politiky alebo Európy navonok, čiže z toho globálneho postavenia Európy dovnútra a nášho postavenia našej krajiny ako členského štátu Európskej únie, priniesť do tejto debaty a nazval som to základnými opatreniami. A skúsim, viem, že sa budem možno v mnohom zhodovať s vládou, ale skúsim ich zhrnúť sám za seba. Sú to základné opatrenia.
Čiže prvé je posilnenie vonkajšej hranice, napríklad zvýšením kapacity a zdrojov agentúry Frontex, to tu už zaznelo, ktorá chráni hranice EÚ dnes a takmer 115 miliónov eur, čo je však iba 0,06 % z rozpočtu EÚ. Totižto nečinnosť môže prirodzene vyvolať jednostranné aktivity jednotlivých štátov, predovšetkým na hranici EÚ, ktoré sa budú pred migrantami snažiť chrániť samé. Príkladom je podľa mňa absolútne nezvládnutý proces stavania múrov ako v Bulharsku a naposledy v Maďarsku proti Srbsku. A efektívnosť týchto prístupov je podľa mňa len vnútropolitickým nastavením podobným, ako sú kvóty. Čiže si umyjeme ruky, lebo niečo politicky riešime, a ich finančná náročnosť aj z hľadiska rozpočtov týchto členských štátov je minimálne otázna a vysoká, ich efektivita podľa mňa nulová. Čiže apelujem na to, aby sme po absolvovaní debaty neúčinného a hlúpeho riešenia kvót prišli s debatou spoločnej akcie celého európskeho spoločenstva.
Po druhé, navrhujem boj proti ekonomickým štruktúram a reálny boj proti ekonomickým štruktúram, mafiánskym ekonomickým štruktúram, ktoré profitujú z prevádzačstva, respektíve z brutálneho obchodu s bielym mäsom. A to si myslím, že tento na určitý čas v momentálnom stave predbehol štandardný nelegálny biznis s drogami a nelegálny biznis so zbraňami, čo je na africký kontinent alebo aj Blízky východ čo povedať.
Po tretie, to je tu často skloňované, oddeliť ekonomických migrantov od utečencov, pretože skutočnú pomoc potrebujú podľa mňa hlavne tie dve skupiny ľudí, ktorí sú vytláčaní zo svojich vlastných krajín na základe vojenského konfliktu alebo režimov, ktoré reálne ohrozujú ich život.
Po štvrté, to zaznelo, myslím si, v prejavoch aj našich exekutívnych zástupcov, ministrov, a to je tvrdá autentická a nekompromisná návratová politika, dodržiavanie readmisných dohôd a dôsledné vracanie migrantov do krajín pôvodu. Ale ja to vidím v tej súvzťažnosti, čiže to vidím ako štvrtý bod.
Teraz, myslím, dnes alebo včera som zachytil podľa mňa diskutabilný, ale možno dobrý príklad z Austrálie, že tam sa s tým veľmi nemaznajú. Chcel by som to rozobrať, akým spôsobom sa oni budú stavať k tzv. militantom a dokonca ich rodinným príslušníkom, ktorí odišli do Issisu, pretože súčasný parlamentný návrh v Austrálii hovorí o tom, že takíto ľudia, ak disponujú dvojitým občianstvom a je identifikované to, že sa zúčastnili bojov za Islamský štát, bude im procedúrou, dokonca retroaktívnou, odňaté to austrálske občianstvo a bude sa to vzťahovať aj na rodinných príslušníkov. Čiže neviem, či toto je tým možným spoločným európskym riešením, ale situácia, ak sa pozrieme na ňu globálne, vyžaduje aj neštandardné riešenia, a teda v Austrálii sa s tým veľmi nepárajú. Takže my máme stanovené nejaké parametre v rámci európskeho spoločenstva a tá návratová politika je podľa mňa štvrtým návrhom.
Piatym, každá európska krajina má inak nastavené pravidlá pre migrantov, preto si myslím, že je dôležité a potrebné usilovať sa o dlhodobú a dokonca aj v tejto miere spoločnú stratégiu na úrovni EÚ. Dúfam a myslím si, že aj po tomto rokovaní, keďže tu panuje zásadná zhoda cez politické spektrum, že k tomuto sa aj z pôdy eurovýboru dostaneme. Toto z hľadiska pomenovania príčin, pomenovania EÚ výziev a načrtnutia podľa mňa piatich prioritných okruhov, ktorým by sme sa mali venovať, by som si dovolil ukončiť tú časť A svojho vystúpenia, problematike migrantov a kvót, a trošička sa zastavil pri dvoch ako keby z debaty vyplynujúcich tém.
A prvou je právo na zhromaždenie, ktoré vyplynulo z toho, že niekto zorganizoval koalíciu podľa mňa dosť odporných síl v našej spoločnosti a zaviedol mnohých ľudí na námestie a snažil sa ako keby pod rúškom riešenia problému im hovoriť o tom, že majú riešenie problému. Ja som v Trnave pred rokom zažil protest, ktorý hovoril: odstráňme zoologickú záhradu z Coburgovej ulici v Trnave. Boli sme s Vierou Dubačovou a pár aktivistami, pár ľudí sme stáli proti tejto sile, pretože sme si nemysleli, že na Coburgovej ulici je zoologická záhrada. Je to časť Trnavy, kde žije rómska menšina, pre uvedenie, a dovolili sme sa, možno nie veľmi politicky zdatne a pragmaticky, postaviť aj pod iniciatívou "Nie v našom meste", aj pod iniciatívou toho, že takéto sily, ktoré dokážu zjednotiť 500 – 600 ľudí, ktorí tesne pred tým, ako odídu na futbalový zápas, si idú riešiť zoologickú záhradu na jednej z ulíc v Trnave.
Práve preto si myslím, že vnímal som veľmi citlivo, že mnohí ľudia, ktorí sú frustrovaní zo situácie na Zemi celospoločensky, možno z rôznych príčin, socioekonomických, ignorácie ich problémov politickými špičkami a elitami tým, že naša spoločnosť často tým, ako má nastavené parametre politického života, neodpovedá na ich reálne volanie, sa zhromaždia na námestí a pod vykrikovaním "obesiť" si myslia, že toto je už tá posledná stanica, pretože si nevedia pomôcť. Týmto ľuďom rozumiem a chcel by som ich poprosiť aj z tohoto miesta, aby neverili tomu, že štyria ľudia zjednotení v koalícii, fašistickej a neofašistickej koalícii, im ponúknu nejaké riešenia. Nie, neponúknu, zavedú ich a keď skončí protest, tak mnohí z nich budú likvidovať preteky, kde sme si zlízli celkom slušnú medzinárodnú hanbu, alebo útočiť dlažobnými kockami do rodiny, ktorá zhodou okolností ide na promócie svojho syna. Nie, neverím, neverím tomu, že toto bolo urobené konfidentsky, že 300 ľudí na pokazenie alebo zničenie časti dráhy zorganizovala naša polícia, a chcem veriť, že toto mnohí ľudia, ktorí na tých protestoch boli a ktorým mnohým rozumiem, veľmi rýchlo odhalia a prestanú s tou rétorikou, že toto je akceptovateľné. Nie, nie je. Nie je akceptovateľné, aby sa niekto priživoval na vašej zlej sociálnej situácii a ponúkal nacionálnosocialistické, neofašistické riešenia. Toto túto krajinu stálo veľa a myslím si, že by sme sa po tejto ceste vydať nemali.
Preto ale chceme z druhej strany poprosiť našich zodpovedných, zabudnite v tejto téme na obmedzovanie práva na zhromaždenie. Som jedným z mála, ktorý tu často, odkedy som tu, hovorí o tom, že nie, nesúhlasím, taký ten voltairovský, a nechcem, aby to išlo do toho pátosu, ktorý, toto vyjadrenie, toto motto hovorí: Nesúhlasím s vaším názorom, ale zomriem za to, aby ste ho mohli povedať. Pretože tejto téme pomôže iba otvorenosť. Tak ako má Ľubo Blaha odvahu sa postaviť fašistickému pochodu v Bratislave, tak sa vždy nájdu ľudia, či to bude v Banskej Bystrici, či to bude v Trnave, videl som Doda Hlinu, ktorý dostal vtedy aj od policajtov po ušoch, že tam bol. Ale nájdu sa ľudia, ktorí chcú a budú autenticky odhaľovať, že títo ľudia neponúkajú riešenia. Bavme sa o tom, že krajina potrebuje nejaké riešenia, budeme mať ľavo-pravý, stredový, akýkoľvek pohľad, ale tým, že im zabránime zhromažďovať sa, sa môžeme pod hrozbou 30. rokov, ktoré sme si zažili, pretože čo týmto ľudom ponúkneme, sú dve veci.
Prvá, oni už teraz hovoria, že sa o nich nič nedozvedáme a že oni majú set sakra parádne riešenia na to, že sa ľudia majú zle, a iba ich manipulujú s ich vyjadreniami médiá. No zakážme im ešte právo sa zhromaždiť a naozaj z nich urobíme martýrov zhromažďovacieho práva a martýrov mediálnej manipulácie, pretože nič iné, dostanú zbraň, že sa nikde nemôžu dostať do žiadnych médií. Dostanú zbraň, že sa nemôžu zhromaždiť, a toto nepotrebujeme. Nech sa zhromaždia, nech okolo nich chodia ľudia so zdvihnutými obočiami a povedia im, že takto chlapci nie. Tadeto cesta nevedie.
Ja viem, že demokracia stojí veľa peňazí a tuná nás to asi bude stáť veľa peňazí a možno veľa nervov s tým, že sa chcú spájať a pravdepodobne v týchto vypätých, možno príde ešte horšia sociálna situácia alebo iná téma Európskej únie, len nechoďme cestou, že im dáme obrovskú tému, ako keby ich názory boli legitímne a len my všetci súčasť, ako keby sme boli súčasť establishmentu, im bránime v práve zhromaždiť sa, kde oni svoje legitímne požiadavky vedia vyriešiť omnoho lepšie ako my, ako legitímne zvolená vláda alebo parlament a podobne. Toto nerobme, je to výzva aj voči tomu najdôležitejšiemu z tejto témy, aj z hľadiska legislatívnej iniciatívy, ktorá do parlamentu môže prísť. A je to výzva teda aj voči premiérovi, nerobme to, pretože títo chlapci mediálnu situáciu majú v malíčku a ich ostrakizácia, vytesňovanie legislatívou, nie tým reálnym bojom, kde on má prebehnúť, a to je boj myšlienky proti myšlienke, ale že si budeme pomáhať štátnou mocou proti nim, im iba ženieme vodu na mlyn. Toto nerobme, ja to odmietam a nikoho nechcem, z nikoho nechcem vyrobiť martýrov slobody prejavu, slobody zhromaždenia, resp. martýrov toho, že ho niekto mediálne manipuluje.
Nie, dostaňme sa, dokonca by som išiel omnoho ďalej a podľa mňa odstránenie zo slobody prejavu toho, že kto chce akúkoľvek symboliku nosiť, nech ju nosí a nech je smiešny s tou symbolikou. Urobili to v mnohých štátoch, ktorí to mali zakázané, a myslím si, že v rámci otvorenosti debaty urobili pre svoje krajiny omnoho viacej, ako keď my sa tu snažíme z niekoho robiť, že je trestnoprávne zodpovedný za svoj názor. Nech ho má a nech je s tým svojím názorom smiešny, to je jediný a možný nástroj, ako sa do budúcna s touto pliagou vysporiadať.
A chcel som to do 30 minút, čo asi stihnem, čiže posledná poznámka je k referendu. Referendum na túto otázku, preboha živého, nie. Ako iniciatívna, iniciatívna vec, ktorá ide od establishmentu, pretože ženieme mlyn, opäť ženieme vodu na mlyn týmto a vyzúria sa na tom všetci chlapci z neofaši, neonaci spolkov. Úplne zbytočne existuje tu bazálna politická dohoda a nemyslím si, že; pýtajme sa občanov v referende na dôležité otázky, ale tu, keďže ich zastupitelia majú takmer jednotný hlas, si nemyslím, že je to dôležité.
Toľko z mojej strany. Dúfam, že zopár poznámok aspoň prinieslo čosi k debate, a dúfam, že do budúcna sa eurovýbor tejto téme bude venovať a po tom, ako zabránime kvótam, ako zabránime tomu, že tento nedobrý politický, nedobrý bod politického diskurzu z Európskej únie, ktorý nám hrozil, odstránime, budeme sa venovať reálnym príčinám a pomáhať odstraňovať ich a pomáhať ich odstraňovať v tých krajinách a zamerať sa na také autentické európske politiky, ktoré situáciu s migrantami budú reálne riešiť.
Ďakujem za pozornosť.