Ďakujem, pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, chcel by som sa vyjadriť k tomu, že dnes prijímame od rána, od 9.00 hodiny vedieme rozpravu nad Európskym stabilizačným mechanizmom o niečom, čo pravdepodobne, ak bude prijaté, a s vysokou pravdepodobnosťou to vyzerá, že to prijaté bude, zaviaže občanov Slovenskej republiky súčasných a aj budúcich na veky vekov nevypovedateľne bez možnosti inej, bez možnosti...
Ďakujem, pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, chcel by som sa vyjadriť k tomu, že dnes prijímame od rána, od 9.00 hodiny vedieme rozpravu nad Európskym stabilizačným mechanizmom o niečom, čo pravdepodobne, ak bude prijaté, a s vysokou pravdepodobnosťou to vyzerá, že to prijaté bude, zaviaže občanov Slovenskej republiky súčasných a aj budúcich na veky vekov nevypovedateľne bez možnosti inej, bez možnosti tej, aby sa mohli okrem nás tu, poslancov parlamentu, k tomu vyjadriť.
Práve tu spočíva naša zodpovednosť za to, že takýto záväzok niekto v tejto snemovni príjme, niekto sa možno zdrží a niekto odmietne.
Od rána počúvame argumenty o tom, prečo by sme tento mechanizmus prijať nemali, a veľmi málo argumentov, prečo by prijatý mal byť.
V tejto diskusii mi práve tento moment chýba. Chýba mi v tejto diskusii hlavne hlas vás, poslancov vládnej väčšiny, ktorí by mohli deklarovať svoje vlastné presvedčenie, o tom, prečo je mechanizmus dobrý.
Počuli sme zhruba sedemminútový prejav na začiatku, o deviatej, ktorý hovoril o tom, aké parametre táto zmluva má a čo na nej je dobré. Ale naozaj mi chýba diskusia širšia, hlavne od ľudí, ktorí túto zodpovednosť chcú prevziať. Práve preto sa pýtam, koho vlastne chceme presvedčiť, kto nás počúva a kde sú poslanci vládnej väčšiny, kde sú ostatní poslanci. Kde sú tí ľudia, ktorí držia momentálne zodpovednosť za správu tejto krajiny.
Nemyslím si, že aj na základe ľudí, ktorí boli prihlásení do rozpravy, by to mala byť čisto opozičná debata. Bohužiaľ, potom, ako vnímam, myslím, že bolo pätnásť ľudí prihlásených do rozpravy, že sa takouto debatou stala. Stala sa debatou výmeny názorov aj medzi opozičnými poslancami, ktorí hovoria, niektorí v prospech a niektorí proti. Všetci vidia riziká a niektorí teda sú pripravení podporiť a niektorí nie.
Mám pocit, akoby strácalo zmysel deklarovať svoje postoje a pokúsiť sa o zvrat v presvedčení poslancov nášho národného parlamentu. Z toho pohľadu by sa zdalo skutočne zbytočné aj ďalej si drať jazyk a vystupovať. Zbytočné však nie je to, že treba vyjadriť jasný postoj. Jasný postoj pred občanmi, voličmi, a nielen pred voličmi, ktorí súčasne rozhodovali o tom, ako tento parlament bude vyzerať, ale aj o tých, ktorí sem, ktorí prídu a stanú sa voličmi do budúcnosti. Hovoríme o záväzku, ktorý presahuje funkčné obdobie tejto Národnej rady a mnohých národných rád pravdepodobne do budúcnosti.
Chcel by som poznamenať takú okrídlenú vetu, v latinčine znie: Clara pacta, boni amici. Po slovensky: Dobré zmluvy robia priateľov. Sedíme a komentujeme, niektorí stojíme, zmluvu, ktorá však nemá parametre dobrej zmluvy. Dobrá zmluva nemôže zainteresované strany uvrhávať do ekonomického vazalstva. Dobrá zmluva nie je nevypovedateľná. Dobrá zmluva nevytvára inštitúcie, ktoré sú nekontrolovateľné. Dobrá zmluva nepodporuje nezodpovedné správanie a nevytvára morálny hazard. A čo je najdôležitejšie, dobrá zmluva nepoškodzuje národné záujmy štátu, nepoškodzuje tých ľudí, ktorí majú byť ňou viazaní. Výsledkom tejto zmluvy, podľa môjho presvedčenia, nebudú posilnené priateľstvá, nebudú, jej výsledkom nebude práve to deklarované, čo dobrá zmluva má obsahovať. Jej výsledkom bude odsúvanie a zväčšovanie problémov, také okrídlené kupovanie času. A to dobré priateľstvá naozaj nebuduje.
Viem, že túto rozpravu už vedieme niekoľko hodín. Tento moment je veľmi peknou demonštráciou mentálneho sveta vládnej väčšiny, ktorá aj týmto momentom, nechcel som sa k tomu veľmi vyjadrovať, robí nadprácu na úkor dôstojnej a poctivej diskusie o jednom z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré tento parlament prijme, ktoré prijmeme v tomto funkčnom období, myslím, a nič iné mi nezostáva, ako diskutovať aj proti noci až do vyčerpania síl.
Dovoľte, aby som načrtol aj niektoré dôvody, ktoré ma vedú k jasnému odmietnutiu tohto dokumentu. Mám pocit, že niektoré boli v mohutnej diskusii, niektoré trvali až hodinu, už spomenuté, a ja som si dovolil urobiť prierez predtým, ako, ako to tu zaznelo, skúsim to skrátiť.
Hlavné riziká, ktoré považujem a ktoré hrozia z môjho pohľadu pri prijatí Európskeho stabilizačného mechanizmu sú, je ich niekoľko, a dúfam, že ak ešte v niekom hlodá nejaké presvedčenie, že sa rozhoduje medzi momentom prijatia a neprijatia, že padnú na úrodnú pôdu a rozhodne sa nedostať tomuto záväzku a neuvrhnúť nás do ekonomického vazalstva.
Jedno riziko je prehlbovanie dlhovej krízy a šírenie dlhovej krízy. Krytie nehospodárnosti zadlžených vlád a strát finančných inštitúcií ako veriteľov týchto vlád z peňazí daňových poplatníkov.
Druhé, schopnosť zadlžených krajín zaviesť reformy, ktoré ozdravia ich verejné financie. Ak sa zadlžené krajiny nedokážu reformovať a nedokázali sa reformovať doteraz, riešenie eurovalu len znamená to povestné odďaľovanie a kupovanie času a v konečnom dôsledku prináša ešte možnosť vážnejšieho ekonomického dopadu.
Druhý moment je kontrola ESM, pretože ESM nepodlieha žiadnemu národnému právu, čo je deklarované v čl. 1 a 27 ESM, jeho majetok, finančné prostriedky a aktíva sú vyňaté zo všetkých foriem súdnych procesov, čl. 27/3, archívy ESM a všetky písomné dokumenty sú nedotknuteľné, čl. 27/5, len interný audit pozostávajúci z troch ľudí má prístup ku všetkým dokumentom.
Článok 5/7i, externý audit má prístup iba k účtovným knihám, účtom a transakciám, navyše volený Radou guvernérov. Čiže ten moment nezávislej kontroly je pre mňa dosť dôležitým momentom na to, aby som si dovolil kritiku a značnú skepsu ohľadom tohoto mechanizmu.
Navyšovanie základného imania, takisto to tu bolo niekoľkokrát spomínané. Rada guvernérov, ktorá bude rozhodovať o ESM môže neobmedzene dvíhať základné imanie ESM a spolu s tým aj príspevok Slovenska. V tomto prípade však bude potrebné schválenie v parlamentoch jednotlivých národných štátov, Gott sei Dank, Bohu vďaka za, aspoň za tento moment.
Efektívnosť mechanizmu, ako bolo vyššie spomenuté, nie je stanovený fixný strop navyšovania základného imania medzivládnej organizácie tohto stabilizačného mechanizmu. Preto je otázne, či dokáže systém efektívne zabrániť prehlbovaniu krízového stavu aj väčších ekonomík, aktuálne Taliansko, Španielsko. A čo sa stane v prípade, že tieto nebudú zvládať udržať svoj štátny dlh.
Recesia v Európe, ktorú vnímame, a z nej vyplývajúce náklady na sanáciu bánk, by mohla spôsobiť zníženie ratingu Francúzska, Španielska, Talianska, Írska, Portugalska a tým by sa záchranné akcie výrazne skomplikovali. Opäť tak narážame na ten problém, ktorý som spomínal, že akýkoľvek plán záchrany musí počítať s ekonomickým rastom.
Pre mňa dôležitým momentom, a možno je to námet na diskusiu, je strata suverenity. V dôsledku záväzku vysokých finančných záruk a následne prijímaním fiškálnej zmluvy, ktorá na ESM nadväzuje, dlhová brzda, ročný inštrukturálny deficit môže dosiahnuť maximálne 0,5 percenta HDP, ak dôjde k prekročeniu stanovenej hranice, nastúpi automaticky mechanizmus na spustenie nevyhnutných korekčných opatrení.
Strata suverenity, ekonomické vazalstvo, alebo neviem, akým momentom to treba ešte označiť, je pre mňa dosť zásadným momentom na to, aby sme sa minimálne zamysleli nad tým, či tento záväzok sme ochotní, alebo nie sme ochotní prijímať.
Navrhované riešenie sa ide prijímať, a mne sa zdá, bez ohľadu na spoločenskú realitu. Bezvýhradne, a dúfam, že aspoň na tom je zhoda, že téma polarizuje spoločnosť, a čo je podstatné, hlavne v dotknutých krajinách. Typickým príkladom je nedávny výsledok volieb v Grécku. Veď predsa ak sa pozrieme na to, ako tie voľby dopadli, strana Siriza, odmietajúca prijatie pôžičky, sa s počtom hlasov umiestnila hneď za víťaznou stranou Nová demokracia. Nová demokracia mala 30,06 percenta, Siriza 26,56 percenta, Pasok 12,5.
Nevidím teda dôvod na vlnu eurooptimizmu, ktorá po voľbách zavládla. Znamená to, že časť spoločnosti bude spolupracovať na plnení podmienok a ďalšia bude plnenie podmienok bojkotovať? Akým spôsobom sa teda v Grécku popasujú s problémom sanácií verejných financií, keďže sme videli aj mohutné demonštrácie a navyše máme exaktné čísla, ktoré u nich vyplývajú z volieb?
Myslím si, že široká dohoda aj v týchto krajinách dáva jedinú odpoveď na to, aby mechanizmus bol stabilný, aby sanačné opatrenia a potrebné reformy, ktoré v týchto štátoch potrebujú, sa dial pod dohodou všetkých spoločností, to sa podľa mňa súčasne nedeje. Myslím si, že euroval by bol záchranným mechanizmom za predpokladu splnenia podmienok.
Naštartovanie rastu ekonomiky, prísne plnenie rozpočtových kritérií, plnenie úsporných opatrení a politická disciplína. Naštartovanie ekonomiky však je zbožným prianím každého z nás, ale realita hovorí, že k nemu v najbližšej dobe príde iba zázrakom, vedeckým objavom, inováciou či objavením nového zdroja energie. Z histórie jasne vyplýva, že ani ďalšie spomenuté podmienky o plnení kritérií a úsporných opatrení idú za rámec reality a politický záujem v jednotlivých krajinách. Nevytvárajme perpetuum mobile tam, kde sa vytvoriť nedá.
Ďalším podstatným predpokladom pre úspech eurovalu je, že do krízovej situácie sa nedostanú silné ekonomiky. To tu zaznelo niekoľkokrát, v téme ekonómie a ekonomiky sa tu vyjadrili titani ekonomickej reality tohto parlamentu a vďaka bohu za ne, že tu odzneli. Niekoľkonásobne podporené obrovským prívalom čísiel, faktov, grafov, a dúfam, že toto v tejto diskusii prinieslo to vyčerpávajúce stanovisko pre ľudí, ktorí sa chceli rozhodnúť, mali otvorené oči a uši a dokázali skutočne zhodnotiť reálne riziká, ktoré pri prijímaní tohto mechanizmu hrozia.
Myslím si, ak môžem porovnať, na rozdiel od predchádzajúceho, takzvaného dočasného eurovalu alebo ESFS, podmienkou pre vznik ESM nie je účasť Slovenska potrebná a vzhľadom na upísané akcie je náš podiel na objeme príspevkov len do výšky 0,824 percenta, a teda zanedbateľný vo vzťahu k záchrannému mechanizmu. Na druhej strane predstavuje pre nás záväzok 5,768 mld. eur, čo nie je zanedbateľné vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Argument, že Slovensko si potrebuje upevniť svoju pozíciu v EÚ, ktorej vývoj smeruje k rozdeleniu na dvojrýchlostnú Európu. Pýtam sa, čo tá dvojrýchlostná Európa presne pre nás znamená, pretože naša hŕŕ nátura si myslí, že musíme byť v tej prvej, samozrejme, bez toho, aby sme vedeli, či je pre nás výhodná. Toto je pre mňa moment, takisto byť na prvej koľaji - je výhodné, nie je výhodné? Myslím si, že prijímame automaticky, tak ako hovorilo niekoľko predrečníkov, tento argument prijímame akosi automaticky. Treba sa zamyslieť skutočne nad tým, či je pre nás prvá koľaj alebo druhá koľaj v dvojrýchlostnej, budúcej dvojrýchlostnej Európe dôležitá.
Chcel by som záverom povedať, že sa mi zdá, že národný záujem Slovenskej republiky akoby padal do zabudnutia. Mám pocit, že diskusia sa obracia smerom, že nie je dôležité, akú EÚ si predstavujú národné štáty, ale presne naopak. Diskusia sa vedie smerom, aké národné štáty si predstavuje Európska únia. Mám pocit, že tento moment je chorý. Sem sme sa dostať určite nechceli. Mali sme ideu o tom, aby bol zabezpečený voľný pohyb ľudí a tým pádom, aby existovala väčšia miera slobody, kapitálu, tovaru a služieb. Dostali sme sa k tomu, že preberáme záväzky niektorých nezodpovedných, a skutočne sa dostáva, debata posúva k tomu, akú Európsku úniu a aké inštitúty národných štátov si predstavuje Európska únia. Stojí to na hlave a je to presne naopak, čo sme, čo, čo tento skutočne historický posun v dejinách Európy, ktorý ja vnímam od Juraja z Poděbrad, ktorý hovoril o tom, že je treba mať spoločnú Európu, sa dostal do nehorázneho a neobhájiteľného momentu, kedy Európa národných štátov, ktoré sa dobrovoľne a na základe zmluvných a v prípade, že teda v tom momente, kedy boli prijímané zmluvy s dobrým úmyslom, dostala do závozu. A tak ako hovoril predrečník Jozef Kollár, poslanec Jozef Kollár, sme v obrovskom demokratickom deficite. Vznikajú, tento demokratický deficit mne ako demokratovi a obhajcovi ľudských slobôd strašne vadí, pretože ak máme byť v demokratickej spoločnosti, tak rozhodovacie právomoci majú byť odvodené a do dôsledku vysledovateľné až k zdroju moci. Zdroj moci u nás sú naši voliči. Tí, čo sú momentálne decision makeri, a tí, čo udávajú trend, nie sú oprávnení na to, aby rozhodovali a stanovovali skutočné parametre.
Myslím si, že poslušné zrazenie podpätkov vyústilo do bleskurýchleho schvaľovania ESM aj za cenu týchto nočných rokovaní Národnej rady. Za pár hodín politici nášho národného parlamentu rozhodnú na veky vekov o nevypovedateľnom niekoľkomiliardovom záväzku Slovenskej republiky. A čo horšie, záväzku každého jedného daňového poplatníka v Slovenskej republike. A nielen súčasného, ale pravdepodobne aj tých poplatníkov, ktorí sa ešte len v budúcnosti narodia. Je smutné, ako som spomínal na začiatku, že opoziční poslanci vystúpili aj za aj proti, ale väčšina poslancov parlamentnej väčšiny šla proste niekde inde. Nie sú tu, kde je teda diskusia, kde sú argumenty. Mne nestačí sedem minút, ktoré venoval ESM minister financií ráno. Mne nie. Prečo teda vláda nediskutuje? Občania Slovenska však dúfam nespia a vystavia účet za tento moment, ak tento mechanizmus prejde.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že tak ako bolo spomínané predrečníkom, pánom Osuským, môj postoj je nepodporiť tento mechanizmus, aby som sa mohol dívať do očí v súčasnosti svojim deťom. A keďže mechanizmus presahuje jedno volebné obdobie a mám pocit, aj jeden ľudský život, tak aj svojim vnukom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
