Videokanál poslanca

Ďakujem. Predsa len, keďže sa do rozpravy zapojil predseda kultúrneho výboru, dovolím si odpovedať na niektoré poznámky, ktoré som si poznačil z tých výhrad k návrhu zákona. Začnem tým posledným.
Áno, je pravdou, že audiozložka, alebo teda Slovenský rozhlas je jedinou zložkou, ktorá vedie nejakým spôsobom dohľadateľnú štatistiku pri nejakej uznateľnej metodológii, a tým pádom vieme, koľko asi tvorby, slovenskej tvorby sa v Slovenskom rozhlase nachádza. U ostatných vysielateľov, existuje tu iniciatíva napríklad Rádia SK, ktorá na základe 64 tisíc účastníkov, ktorých majú na streamoch, vieme, ak toto dáme za nejakú reprezentatívnu vzorku, vieme vyhodnocovať, kto čo zhruba počúva, a zároveň oni si vedú nejaké štatistiky o tom, akým spôsobom sú zastúpené, akým spôsobom je zastúpená hudobná tvorba v jednotlivých médiách vysielateľov z licencie.
Môj návrh zákona práve zavádza okrem iného aj parameter toho, aby, keďže my tu máme orgán, ktorý dohliada nad médiami, je to Rada pre vysielanie a retransmisiu, môžeme si myslieť o jej obsadzovaní čokoľvek, ale nemusíme ho tvoriť tak ako v iných štátoch, ktoré podobný princíp, ako sa snaží môj návrh zákona zaviesť, už zavedený majú, a tým pádom by nám by bolo potrebné viesť nejakým spôsobom metodologicky ustálenú štatistiku, akým spôsobom je vlastne zastúpená slovenská tvorba v rádiách. Momentálny stav je taký, že či už my ako kultúrny výbor, či už poslanci alebo samotné ministerstvo nevieme, koľko hudby sa naozaj v slovenských rádiách hrá. To, že si nejakým spôsobom vedú štatistiky samotné rádiá, je viac-menej jasné.
Zároveň viem, že napríklad SOZA bude musieť takýmto údajom disponovať, ale je veľmi ťažko dohľadateľný, a tým pádom verejnosť ani nemôže byť nejakým spôsobom informovaná a konfrontovaná. A tu súhlasím teda s pánom predsedom, že nie je jasné, koľko sa na Slovensku hrá slovenskej tvorby. Podľa akého kritéria si už stanovíme, je pre tento účel jedno. Čiže jednotná metodika, ustálenosť pojmov a vedenie tejto štatistiky vôbec tej téme pomôže a priori, než do toho vstúpime. Môj návrh zákona zavádza povinnosť, aby táto štatistika bola vedená a odovzdávaná orgánu, Rade pre vysielanie a retransmisiu.
Prečo v dôvodovej správe? Dôvodová správa odpovedá na otázky v tej časti 8, keď som si ju otvoril, kde spomínal pán predseda Jarjabek smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách, hovorí o kvótovom systéme ako takom. Nevenovala sa čisto tomu. Lebo mal som pocit, a tu odpoviem na tú zásadnú výhradu, tento návrh zákona nevznikal zo dňa na deň. Diskusia s ľuďmi, ktorých ste spomínali aj vy, či už je to pán Peteraj, či už sú to rôzni umelci, či už je to riaditeľ fondu, bývalý alebo súčasný šéf SOZA, ale aj konkrétni umelci. A ja si teraz dovolím povedať, že o koľko, kto sú vlastne tí, tie subjekty alebo tie skupiny ľudí, ktorých sa návrh zákona dotýka. Je ich sedem. To znamená, že aby mohol vzniknúť nejaký kompromis, a ja považujem aj tento návrh zákona za výraz už nejakého kompromisu, tak tých sedem skupín, sú nasledovné:
Sú to v prvom rade poslucháči, o tých sa hovorilo, či existuje alebo neexistuje objednávka. V druhom rade sú to samotní vysielatelia. V treťom rade umelci. A teraz umelci tuná boli rozdelení medzi umelcov, ktorí tvoria v slovenskom jazyku, tvoria bez textu a tvoria v inom jazyku ako v slovenskom. Potom sú to producenti a dramaturgovia veľkých verejných vystúpení. Potom sú to majitelia, a tu je zásadný, majitelia verejných prevádzok s technickým zariadením. Tu sa odvolám na terminológiu, ktorú používajú naše OKS-ky, alebo teda kolektívne ochranky autorského práva. Odvolám sa ešte raz potom, prečo bol zavedený pojem umelecké dielo, hudobné umelecké dielo s textom, pretože sa priamo odvoláva na ochranky a náš právny systém ich pozná.
Umelecké alebo dokonca autonómne hudobné dielo s textom alebo bez textu je uvedené priamo v poriadku slovenského, jednej zo slovenských kolektívnych ochraniek, ale následne ho preberajú iné, a to je tá najznámejšia a najčastejšie používaná a to je Slovenský ochranný zväz autorský. Ona priamo s týmto pojmom pracuje.
A tu sa chcem teda zastaviť, pri tých majiteľoch verejných prevádzok s technickým zariadením. Ak by sme sa teda zaoberali, že kto všetko toto platí a prečo teda my pristupujeme nie do, a to je aj odpoveď na tvoju, Janko, otázku, my nepristupujeme k pravidlám, kto má čo počúvať. My hovoríme o tom, kto má čo hrať a do miery, ktorá rešpektuje to zavádzanie v krajinách, ako je Írsko, ako je Holandsko, ako je Poľsko, ako je Maďarsko, kde pristúpili vo svojom audiopriestore, pretože mali za to, že potrebujú ochrániť nejakým spôsobom, v miere, akú si stanovili. Ja navrhujem, ja navrhujem nábehovú krivku. To znamená v roku 2014 10 %, v roku 2015 20 % a v roku 2016 tridsať. Je otázne, či neísť napríklad na päťročné obdobie. Ale pristupovali sme k tomu preto tak, že ešte počas funkčného obdobia tejto Národnej rady by sme to mali v rukách a dá sa to vyhodnotiť. Pri desiatich percentách samotní vysielatelia hovoria, že to nie je problém. Čiže dva roky to nie je problém, rok 2013, rok 2014. Pri dvadsiatich percentách by bola dvojročná príprava.
Nemyslím si, že by tu vznikol nejaký lobizmus slovenských autorov, ktorí by ako keby, a to je jedna z najčastejších, pretože tá verejná diskusia začala, a toto sú len, to je stručný súbor článkov, ktorý sa vzniesol ako keby z jednej strany kriticky a z druhej strany podporovaný, a ten kompromis naozaj musí prísť. Musí prísť k tomu, že sa dohodnú poslucháči, vysielatelia, umelci, producenti, majitelia verejných prevádzok a teraz Európska únia a členský štát Európskej únie, čiže tento parlament na nejakom kompromisnom riešení. Únia tým, ako má nastavené parametre, a to som sa snažil v úvodnej reči povedať, ona v mnohých prvkoch budovania jednotného trhu, a keďže komerčné rádiá v prvom ich, ich účel nie je kultivovať, ich účel nie je mať na zreteli kultúru, nikto to od nich ani nemôže chcieť, ich účel je uspieť na trhu, čiže im kategória tvorby jednotného trhu cez celú Európsku úniu výrazne pomáha a nikto proti tomu nemá nič, ani mať nemôže. Preto sme do tej Únie vstupovali.
Ale na druhej strane sa obeťou tohto stáva kultúrna diverzita. A tá kultúrna diverzita na parametroch samotnej Únie stojí na tom, že národné štáty môžu svoj audiopriestor nejakým spôsobom upraviť. Dvanásť štátov už k tomu pristúpilo a sú medzi nimi štáty, ako Francúzsko, ktorí boli prví, kde nebudeme možno nejako ten liberalizmus veľmi hľadať, ale aj štáty ako Holandsko. To znamená, že tvorba v národnom alebo v jazyku členského štátu je pre nich dostatočným výrazom na zabezpečenie do budúcna kultúrnej diverzity, respektíve rôznosti. Čiže aby sa parameter jednotného trhu nestával, nešiel na úkor unifikácie aj toho, čo unifikovať nechceme, a to je kultúrny priestor.
To, že nechali len úzky priestor, po ktorom sa dá kráčať, a to je tak, ako som odcitoval slová pána Xaviéra, to je práve jazyk, tak to, hovorím, je treba vybojovať na úplne inom fóre, ako je fórum členského štátu. Členský štát má iba nástroje, ktoré má, a to je, stanovte pravidlá na základe jazyka, keďže je to vo všeobecnom záujme, ako je odcitované, a s týmto na základe rozhodnutia aj súdneho dvora a jeho judikatúry problém nie je, hovorím, v platnosti.
A ja si pre účely vyčerpanosti tejto debaty, alebo dovolím teda zacitovať: "Prehľad kvót stanovený právnymi poriadkami niektorých štátov: Bulharsko - 50 % rádio, 50 % produkcie. Francúzsko - 40 %, dvadsať z nej je nová tvorba. Írsko - 30 %. Holandsko - 50 % európskej produkcie, od 2011 v rádiách 25 % holandskej hudby. Poľsko - 30 % poľskej produkcie. Portugalsko 25 až 40 portugalčina, minimum 35 % musí tvoriť hudba produkovaná za posledných 12 mesiacov; to je ten nový autor. Rumunsko - viac ako 50 % EÚ produkcie, z ktorej 40 % musí byť rumunskej. Slovinsko - rádio 55 % EÚ produkcie. Španielsko 2- 5 % produkcie v katalánčine. Švédsko - 33 % vysielania musí byť venované lokálnym programom. A tak ďalej a tak ďalej.
To sú vlastne parametre, ktoré si stanovovali, a na základe toho, že Únia im nechala ten úzky priestor, kde to stanoviť môžu. A my teraz zostávame akoby mimo. A teraz, čo to teda spôsobuje, a tu je tá odpoveď, že prečo sa po dvoch rokoch, odkedy sa tou témou zaoberám, ja túto terapiu, alebo nazývam ju, ako keby to bolo s chemoterapiou, prečo sa tomu venujeme, tuná je absolútny pokles vydávania nových slovenských cédečiek alebo novej slovenskej tvorby. Za posledných päť až sedem rokov nastal pokles až o 90 percent.
To znamená, že skutočne tu máme nedobrý stav, keďže rádiá, ktoré používajú svoj priestor, ktorý vysielajú, okrem hovoreného slova, na reklamný priestor, predávajú reklamu, chcú byť úspešní na trhu, tým pádom sa správajú takým spôsobom, aby minimalizovali riziko. Možno ste si viacerí všimli, alebo niekto si všimol tzv. formátovanie rádií. Čo to teda znamená? Niekto stanovil formát rádií, aby bol úspešný pri danej cieľovej a vekovej skupine. Ak vynechám teraz nejakú odbornú debatu na tému formátu, čo to ale znamená úspešné rádio, ktoré je zacielené do vekovej skupiny 19 až 39 rokov, môže niekto v Londýne zobrať a celý jeho playlist a umiestniť ho na Slovensku. Bude vychádzať z predpokladu: to, čo bolo zaradené v Londýne a úspešné bolo, zabezpečovalo predaj reklamného času, sa môže vysielať aj na Slovensku. Nikto mu v tom v súčasnom parametri zabrániť nemôže a on na trhu bude úspešný.
Čo to ale znamená? Nedostane sa tam jeden prvok členského štátu, a tým pádom je to úplne prirodzené z hľadiska rádia, pretože minimalizuje riziko, minimalizuje komerčné riziko, a keď nič iné od neho nečakáme, zároveň nám to ale uniformuje ponuku. Keďže sa tu budú vysielať produkty alebo playlisty, ktoré môžme nazvať produktom zo zahraničia, a nikto do toho zasiahnuť nemôže a budeme sa viesť iba na vlne tej, že ide nám iba o ten jeden pilier, ktorý chce Únia zavádzať, no tak sa nič teda s domácou tvorbou nestane, zmizne úplne z rádií. Potom sa nám teda stáva to, že nebude vydávaná nová tvorba. A argument, že predsa u nás nová tvorba sa objavuje viacej na rôznych streamoch YouTube a podobne, je falošný argument, pretože môže mať niekto dvojmiliónovú klikateľnosť na YouTube, ale jeho všeobecná známosť bude zaradená iba v úzkej skupine. Jeho všeobecnú známosť, kde by mali médiá, ktoré vysielajú na licenciách štátom vlastnených, a dostali a plne to licenčné konanie bolo aj zacielené do podpory domácej tvorby, je podľa mňa falošné. Navyše, o pravidlá do vysielania rádií, klesne nie medzi, lebo budú platiť na všetkých rovnako, ale konkurenčne sa ako keby nebudú biť navzájom, ale prehrajú ako keby s internetom. To znamená, že rádiá, ich všeobecná počúvanosť by klesla natoľko, že by to ohrozovalo ich komerčné fungovanie, pretože všetci by sa posunuli na internet, je tak isto falošná.
Chcem teda povedať a odpovedať aj pánovi predsedovi, že ja diskusiu vítam, i keď ona, nikdy by som si nedovolil predložiť návrh zákona, ak by som všetkých tých sedem kategórií, ktoré sú zaujímavé z tohto pohľadu, alebo ktoré vstupujú do toho procesu, nebol mal prediskutované.
Chcem ešte záverom povedať, že existuje možno aj iná cesta. A pracujem na inom návrhu zákona, ktorý sa venuje priamo teda rádiám a úprave zákona 308, a hovorí, je to téma tzv. umožnenia vzniku monotematických rádiových staníc, alebo tzv. umožnenia krížového vlastníctva. U nás máme síce povolené vlastníctvo alebo teda môžu sa v licenčnom súboji pred Radou pre vysielanie retransmisiu pobiť o licencie, ale hovoríme, že iba jedna právnická osoba môže vysielať jednu programovú skladbu. Chcel by som, a pozývam v rámci tej diskusie aj ostatných poslancov, ktorým leží slovenská pôvodná tvorba na srdci, zamerať sa na to, že môže byť výrazom pomoci našej alternatívnej scéne, ktorá nebude mať kritérium jazyka, ani kritérium inštrumentálneho vyjadrenia a bude teda môcť vyhovieť tým požiadavkám, ktoré tu zazneli, a to je to, že môže tu vzniknúť napríklad Express Jazz Rádio, že sa bude venovať čisto monotematickej hudbe, keďže veľa z tých kritikov hovorí o tom, že aj tak slovenská tvorba väčšinou sa nachádza niekde v alternatíve. Čiže budem sa snažiť predložiť aj iný návrh zákona, ktorý sa bude venovať tomu, že slovenskej tvorbe vie pomôcť aj to, že vzniknú na Slovensku s použitím know - how vysielateľov, ktorí sa teraz venujú mainstreamu, aj tzv. monotypové rádiá, ktoré sa budú venovať rocku, jazzu, metalu a podobne, a nebudú to, nebudeme, a ak sa teda táto snemovňa rozhodne, nebudeme im v tom klásť nejaké prekážky.
Chcel by som teda na záver povedať, že kvóty nikto nechce. Považujem ich za chemoterapiu. A myslím si, že ak pred tým, než k tejto chemoterapii alebo nepopulárnej, nepopulárnemu spôsobu riešenia tohoto problému prídeme, musíme stanoviť dobrú diagnózu. Diagnóza je, že slovenská pôvodná tvorba kolabuje a nachádza sa podľa mňa v dosť zlom stave. A myslím si, že bolo by dobré, aby sme prikročili k nejakej dohode, či už to bude spôsobom tým, že uvoľníme na jednej strane ruky komerčným vysielateľom, na druhej strane presne zadefinujeme, akým spôsobom by sa mali, s majetkom štátu, ktoré sú teda, medzi ktoré frekvencie patria, bude nakladať.
Takže dúfam, že tá diskusia nezanikne a nebudeme sa tu baviť o ďalší rok, dva o tom, že otvárame nejakým spôsobom diskusné fóra, pričom 60 % prostriedkov, ktoré odovzdajú cez zaplatenie ochranným zväzom tí majitelia verejných prevádzok s technickým zariadením, odchádza mimo územie štátu. Šesťdesiat percent prostriedkov odchádza mimo Slovenska, 60% prostriedkov, ktoré by mohli použiť naši autori. Pre porovnanie, v Českej republike je to okolo 27,3.
Takže odchod peňazí, agónia slovenskej tvorby a prostredie, ktoré nám umožňuje nejakým spôsobom zadefinovať pravidlá, sú výzvou. A dúfam, že sa v dohľadnom čase dopracujeme k riešeniu tohoto problému.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som si tak zobral kartu. Ja pravdepodobne budem musieť zhrnúť všetky výhrady, aj odborné, ktoré boli. V záverečnom slove, i keď sa budem snažiť byť stručný, ale k jednej fakticky. Ja som sa aj v úvodnom slove snažil naznačiť to, čo nás, čo nás rámcuje a kde sa vlastne z hľadiska toho, kam nás Únia pustí, môžeme pohybovať. Neexistuje teda žiadny iný rámec, ako sa v tomto priestore nejakým spôsobom pohnúť, okrem toho kritéria národného jazyka, keďže ten jazyk národného alebo teda členského štátu Únie je zvolený ako kritérium v ostatných štátoch. Ja sa budem snažiť to odcitovať, i keď je veľmi zložité sa potom dostať na pôdu tvorby bez textu a tvorby v inom jazyku ako v jazyku členského štátu.
Ale chcem iba povedať, že toto bude treba vybojovať na inom fóre ako na fóre národného parlamentu, keďže 12 štátov Európskej únie pristúpilo v rôznych podobách k uplatneniu toho, aby na základe jazyka nejakým spôsobom nastavila kvóty a zostávame jedni z posledných, ktorí vyautovávajú alebo nechávajú pôvodnú alebo slovenskú tvorbu bez akéhokoľvek povšimnutia, bez akejkoľvek, ako vy ste hovorili, regulácie, i keď to je pojem vodohospodársky skôr. Takže budem sa snažiť iba povedať, prečo ten jazyk je jedno z možných a mám pocit, že z jediných kritérií. (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť návrh zákona, ktorý sa venuje oblasti hudby, kultúry, hudby s textom a venuje sa tomu, či budeme mať, či nám budú utekať peniaze do zahraničia, či iba 20 % poplatkov z autorských zväzov, ako je SOZA, zostane na území Slovenska, či zachováme rovnosť šancí našich umelcov voči umelcom iných krajín, pretože podobný návrh zákona, ktorý predkladám, je platný v súčasnosti v 12-ch krajinách Európskej únie a myslím, si, že sú tým naši umelci znevýhodnení a považujem za potrebné tento stav riešiť.
Mám pocit, že v našich, v našom mediálnom svete sa udomácnil neblahý stav, a hlavne teda venujem sa oblasti hranosti slovenských textov, alebo hudby, ktorá je otextovaná slovenským textom, čiže štandardných pesničiek, alebo akokoľvek to nazveme. Je dlhodobý stav, že nech prepína poslucháč koľko chce, rádiá hrajú to isté. Mám pocit a možno to vyjadrím neskôr, uvidíme, ako sa, či sa rozbehne vôbec rozprava nad týmto bodom, že zaraďovanie skladieb alebo jednotlivé formáty rádií spôsobili neblahý stav, že sa nám naše prostredie zuniformovalo, a tým pádom sú umelci, ktorí tvoria v slovenskom jazyku, vyautovaní. Znamená to, že do rotácií našich rádií sa dostávajú skladby, ktoré prioritne uspeli v iných krajinách, a z hľadiska tohto, že komerčné rádiá alebo vysielatelia z licencie, ale aj verejnoprávny priestor, nechcú riskovať a zaraďujú pesničky, ktoré, alebo skladby, ktoré majú takzvaný rodný list, alebo to, akým spôsobom budú úspešné.
Keďže slovenské alebo tvorba slovenských autorov, keďže na tomto poli sa hlavne pohybujeme a pohybujeme sa na poli tom, aby slovenská tvorba neupadala takým spôsobom, že už tu máme takmer havarijný stav a tieto pesničky sa nedostanú ani do slovenských rádií preto, že neboli otestované inými rádiami a nemá kto ich nasadiť do tých slovenských, je pre vysielateľov teda obrovským rizikom ich nasadzovať. A keďže oni fungujú nie na základe toho, či je skladba kvalitná alebo nekvalitná, slovenská alebo neslovenská, ale fungujú hlavne na tom, aby zarábali peniaze, tak sa stáva neblahý jav, že sa nám daná ponuka, ktorú cez naše FM-rádiá, alebo rádiá vysielajúce na frekvenciách, ktoré vlastní štát, a tieto rádiá ich dostávajú počas licenčného konania na obdobie ôsmich rokov, že táto ponuka je čím ďalej viacej uniformovaná.
Pohybujeme sa teda na pôde rovnosti šancí, rovnosti prístupu k tomu, ako, akým ďalším, alebo aký nástroj zvolíme na to, aby sme danú a slovenskú tvorbu, hlavne teda ako podľa môjho návrhu zákona, čiže je to hudba, ktorá je produkovaná so slovenským textom, ako ďalej bude hrať. S čím to všetkým súvisí, budem sa snažiť vysvetliť neskôr.
Prečo navrhujem riešenie týmto spôsobom? Prečo je zvolené kritérium slovenského jazyka? Disponujem prekladom, ale aj originálnym znením stanoviska, ktoré sme si dali pre tento účel vypracovať na úrovni Európskej únie. Toto stanovisko zodpovedalo dvom, dvom konkrétnym otázkam, prečo teda krajiny Európskej únie navrhujú, alebo majú upravené, a keďže je ich dvanásť, čo je už takmer 50 %, a okrem anglofónnych, ak zarátame aj anglofónne krajiny, tak je to vyšší podieľ ako 50 %, prečo pristúpili niekedy Francúzi, následne krajiny ako Írsko, Holandsko, z našich susedov Poľsko a Maďarsko, k tomu, že musia nejakým spôsobom umožniť rovnosť šancí svojej domácej tvorbe a domácej tvorbe v jazyku členských štátov, jednotlivých členských štátov.
Keďže pri tejto debate sa otvárala otázka práve toho kritéria, prečo to je jazyk, tak na základe otázok, kde nás upozornili, konkrétne pán Xavier Troussard, vedúci oddelenia, ktorý sa venuje kultúrnym otázkam, na to, že nejde použiť žiadne iné kritérium, ani kritérium teritória, ani kritérium pôvodu autora, dokonca, keďže sme si dali preskúmať aj to, či tým kritériom nemôže byť nejaký, či už autorský alebo iný zväz, ani tadiaľto cesta nevedie. A na základe konkrétnych ustanovení, dokonca rozhodnutia judikatúry Európskeho súdneho dvora, je jediné možné kritérium pri zavedení ochrany a možného prerozdelenia finančných prostriedkov, ktoré z tejto ochrany vyplýva, je možné len kritérium jazyka.
Čiže ten systém kvót, ak ho tak nazveme, nie je založený na národnostnej príslušnosti, ale na kultúrnej motivácii ako ochrana jazyka členského štátu. A toto by z hľadiska čl. 49 a 56 bolo v rozpore so základnou zmluvou fungovania Európskej únie, avšak všetky krajiny, ktoré toto zaviedli, sa opreli o judikatúru Európskeho súdneho dvora, kde môže byť takéto obmedzenie odôvodnené, ak sleduje cieľ takzvaného všeobecného záujmu a je vhodné pre dosiahnutie cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je potrebné pre dosiahnutie cieľa. Cieľom je ochrana tvorby v jazyku členského štátu. Súdny dvor teda uznal, že ochrana a podpora úradného jazyka alebo štátneho jazyka členského štátu predstavuje cieľ všeobecného záujmu, preto označili nami zamýšľaný návrh za plne kompatibilný s právom Európskej únie.
Podstata môjho návrhu nesúvisí len s tvorbou akou takou, ale ona má niekoľko rovín. Ja by som si v úvodnom slove dovolil zvýrazniť jednu. Jeden dôležitý aspekt. A to je takzvaná nová tvorba a nový autor. Vôbec si neosobujem nejaké právo hovoriť, že tento návrh zákona spĺňa všetky známky dokonalosti. Nemusí byť dokonalý a sme v prvom čítaní. A myslím si, že diskusia, ktorá je potrebná, pretože tejto otázke sa možno rôzne diskusné fóra venujú dlhší čas, ale od či už členstva v európskej, od členstva Slovenskej republiky v Európskej únii od roku 2004 a dlho, dlho pred tým, som nezachytil žiadnu konkrétnu iniciatívu v tom, akým spôsobom funguje náš mediálny priestor. Chcel by som povedať, že náš mediálny priestor, ktorý upravuje zákon 308 o vysielaní a retransmisii z roku 2000, systém kvót by nezaviedol touto novelou. Sme, ak sa pozrieme na tvorbu televíznu, zákon prebral európsku iniciatívu v tomto bode a máme viac ako 50-percentnú kvótu na televíznu tvorbu. Ak by sme išli po citácii zo zákona, je presne určená tým, že musí obsahovať slovenská, vysielanie televízií, či už zo zákona alebo televízií verejnej služby, viac ako 50 percent. Možno si ctení kolegovia budú pamätať debatu z augusta, kedy sme zavádzali 20-percentnú kvótu na takzvané služby on-demand, čiže filmy, ktoré si môže zákazník objednať cez televíziu, kde sme zaviedli tak isto 20-percentnú kvótu na európsku tvorbu do služieb on-demand.
Prečo sa teda Európska únia rozhodla ísť týmto, týmto, touto cestou, je pravdepodobne zrejmé z toho, že jednopilierová agenda Európskej únie, ktorá hovorí o jednotnosti trhu, ktorý spôsobuje mnohé benefity pri zavádzaní jednotných pravidiel, jednotných štandardov, je otázne, do akej miery sa to darí, ktoré prospievajú a mali by prospieť biznisu, obchodu, odstráneniu administratívy a podobne. Na druhej strane spôsobuje unifikáciu, unifikáciu tam, kde zrovna nie je vhodná, a skôr teda spôsobuje ju v oblasti kultúry. Keďže druhý pilier Európskej únie hovorí o zachovaní kultúrnej diverzity, respektíve rôznosti, tak judikatúra, ktorú som odcitoval, umožnila národným alebo členským štátom túto svoju oblasť, ktorá je venovaná práve, alebo teda je zavesená na kritérium jazyka, práve umožňuje a tým pádom zabezpečuje to, aby sme v nejakom 20-, 30-ročnom horizonte nemali unifikovanú aj kultúrnu oblasť, pretože práve to by bola zlá vizitka celého integračného procesu. Integrácia, odstraňovanie bariér v obchode by nemala ísť na úkor rôznosti krajín, jazykov a celého kultúrneho sveta jednotlivých členských štátov.
Chcel by som záverom úvodného slova povedať, že ak príde nejaká kritika tohoto predkladaného návrhu, chcel by som povedať, že neosobujem si to, že návrh je dokonalý. Chcel by som iba otvoriť diskusiu o tom, či cesta cez zákonné vyrovnanie šancí medzi domácou a anglofónnou alebo domácou a zahraničnou tvorbou je možná, aj z pohľadu nejakým spôsobom zavedenia pravidiel možná a schodná. A ak vznikne diskusia, ak vznikne podpora tohto návrhu zákona v prvom čítaní, je možné sa potom zamýšľať nad konkrétnou terminológiou, je možné zamýšľať sa nad časovým pásmom, kedy sa tento ochranný mechanizmus, ktorý má podporiť slovenskú tvorbu, môže zavádzať. Je takisto otvorená otázka, koľko percent tejto tvorby má v rotáciách rádií existovať.
Posledná poznámka pri predkladaní je, chcem zamerať sa na novú tvorbu a nových autorov. Je vyjadrená presne percentom, čiže nie je výrazom, tento predkladaný návrh, nejakého lobizmu starých a osvedčených autorov. Skôr naopak, venuje sa až v miere 40 % zavádzania hranosti novej tvorby. Dokonca zavádza termín nového autora a presne špecifikuje, čo by tieto kategórie mali obsahovať.
Budem vás, vážení páni, kolegyne a kolegovia, žiadať o podporu pri tomto návrhu zákona v prvom čítaní a podporu o to, či slovenská tvorba potrebuje podporu alebo ju nepotrebuje.
Ďakujem.

Ďakujem. Tvoj dlhý prejav Maťo, pán poslanec Fecko, bol tak, ako sme u teba zvyknutí, ak sa jedná o tvoju agendu, možno až tak hlboko, tak hlboko odborný, že ja by som bol nerád, aby sa stratili dve zásadné veci. Chcel by som, keby si mohol v záverečnom slove povedať, že prečo je drobenie, to, čo si niekoľkokrát spomenul, prečo je drobenie takým problémom a prečo si myslíš, že toto je skutočne nedobrý stav.
No a druhé, čo už tu spomínal si ty a niektorí tvoji predrečníci, je ten, tá problematika predkupného práva. Treba naozaj a na plné ústa povedať, že niekto tu môže, ak toto právo nebude zabezpečené, pofidérnymi a pokútnymi spôsobmi dostať slovenské lesy či už do zahraničného vlastníctva, alebo, či, alebo do vlastníctva niekoho, kto pokútnym spôsobom vie, akým spôsobom to funguje v týchto spoločenstvách, a pokútnym spôsobom nebude informovať ostatných vlastníkov a dostane sa k riadiacim a rozhodovacím mechanizmom v týchto spoločenstvách. Treba to povedať na plné ústa, čo riskujeme, ak ten, ak toto predkupné právo nebude zabezpečené.
Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi krátko. Áno, myslím, že sme na výbore sa dohodli, ak si to dobre pamätám, že nejaká správa pod teda požiadavkou pána poslanca Fronca na otázku ekonomickej diplomacie by mohla prísť aj z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale toto bude asi výborová agenda, pretože asi potrebuje väčší priestor. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, asi málokto tušil, že dneska začínajúc schôdzu o deviatej, tu budeme ešte aj o štvrtej. (Reakcie z pléna.) Presne tak. Preto som sa pripravil skôr aj sem prísť, aby som zbytočne nezdržoval. Mám tri okruhy, ktoré by som vzhľadom na predloženú správu, ktorá sa týka zamerania zahraničnej politiky na Slovensku, chcel možno položiť otázku alebo troška vyhighlightovať.
Prvý okruh sa dotýka otázky, ktorú hovorila aj moja predrečníka, a je to otázka, ktorá sa venuje oficiálnej rozvojovej pomoci, i keď ja mám problém aj s touto terminológiou, ten anglický termín znie troška lepšie, keďže sa jedná o oficiálnu, official development assistance, čiže nie pomoc, ale nejakú asistenciu, ale to nechajme bokom. Je pravdou, že sa zmenili priority s tým, neviem, či to Eva spomínala, sme mali možnosť na základe aktivít organizácie tretieho sektora navštíviť krajinu, ktorá medzi prioritami bola. Jedná sa o Etiópiu. Ak by som mohol použiť voľnú analógiu, Addis Abeba sa vzhľadom na Africkú úniu stáva, voľnou analógiou to chcem povedať, možným Bruselom Afriky, i keď tie parametre nemusia byť celkom porovnateľné. A vzhľadom na to, že vypadla táto krajina z priorít a my tam máme niektoré živé projekty, ktoré vzhľadom na to, že nie sú prioritizované, nemôžu byť vypisované výzvy. A tieto živé projekty zamerané na oblasť vzdelávania a zdravotníctva môžu byť ohrozené vzhľadom na financovanie. Ale nechcem úplne do konkrétna, možno taký všeobecný, také všeobecné zameranie. Rozumiem aj tomu, že keďže naša rozvojová pomoc je v objeme, sa delí na tzv. multilaterálnu a bilaterálnu a náš väčšinový záväzok z hľadiska použitia finančných prostriedkov ide práve na naše povinnosti vzhľadom na to, v akých organizáciách sme integrovaní, tak sa teda deje v tom balíku multilaterálne a na tú bilaterálnu zostáva omnoho menší balík. A práve preto teda rozumiem tej snahe o vytvorenie priorít. Napriek tomu si myslím, že niekde by sme mohli prehodnotiť stav vzhľadom na dôležitosť projektov, ktoré už sú rozbehnuté a kde tá privatizácia bola predtým. Čo sa týka celkového rámca vzhľadom na to, ako, myslím, že tu je chystaný Deň Afriky, kde by pravdepodobne aj táto téma, viem, že sa to chystalo aj v spolupráci s ministerstvom, a myslím, že to zastrešil nakoniec zahraničný výbor pod vedením pána poslanca Šebeja, kde otázky bilaterálnej medzinárodnej pomoci, asistencie pravdepodobne tretí sektor predloží.
Druhou otázkou alebo druhou témou, ktorá z hľadiska tejto správy pre mňa bola dôležitá, bol tzv. problém, ktorý sme otvárali aj pri, na začiatku volebného obdobia pri obede na ministerstve zahraničných vecí, bol problém ekonomickej diplomacie alebo možno pre odborníkov pod skratkou OBO, kde okrem celkovej kontinuity, ktorú tú viacerí predrečníci nejakým spôsobom ocenili, zrovna oblasť našich ekonomických diplomatov kontinuálna nebola, keďže sa prikročilo k tomu, že naši ekonomickí diplomati sa stiahnu aj na pôdu Európskej únie. Možno, nechcem teraz vzhľadom na to, že je to úplne nový proces, a pravdepodobne nejaké vyhodnotenie tohoto procesu je veľmi skoro, i keď v ideovej rovine by som si dovolil teda otázku, či ministerstvo si myslí, že toto je správny krok a či náš ekonomický diplomat v krajinách mimo Európskej únie neurobí viacej práce, ako ak bude zastúpený v Rakúsku, v Maďarsku alebo tam, kde vieme využiť z hľadiska našej integrácie v tomto priestore niektoré iné nástroje alebo iné nástroje pôsobenia hlavne teda v ekonomickej oblasti, kde ekonomickí diplomati pôsobiť majú. Zároveň mi z hľadiska aj správy pri tejto téme napadá, ja by som chcel oceniť, možno že tu nastalo nejaké terminologické nezrozumenie ohľadom pojmu jednotné vystupovanie v našej zahraničnej službe. Ja toto skutočne vítam, pretože pod rôznymi tlakmi, možno rozdrobenosti vládnej moci, kde sa museli jemne vyvažovať záujmy rôznych koaličných strán, pri súčasnom vládnom zoskupení je možnosť vytvoriť jednotnú zahraničnú politiku a aktivity ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa dajú koordinovať cez, či už EXIMBANK-u, ministerstvo hospodárstva, SACR, SARIO, SOP a tak ďalej, čiže toto, či už použijeme termín jednotnej politiky, alebo použijeme termín koordinovanej, myslím si, že je všetkým jasné, o čo ide, a toto je z hľadiska aj správy, ktorá sa tomuto venuje, veľmi dobrý krok a myslím si, že vzhľadom na na túto, môžem ju nazvať, historickú možnosť, ktorej sa ministerstvo chopilo, je dobré.
K tej ekonomickej diplomacii. Možno tá všeobecná otázka, ako to vníma aj do budúcna ministerstvo zahraničných vecí.
Poslednou témou vzhľadom na to, že som členom výboru pre európske záležitosti, pri preberaní tejto správy sme sme mali možnosť sa pýtať príslušného štátneho tajomníka, som si dovolil otázku, keďže ju reprezentujem jednak ako podpredseda kultúrneho výboru, a jednak poslanec, ktorý v európskom výbore zastrešuje oblasť kultúry. Otázku na tzv. kultúrnu diplomaciu. Ja ju považujem v mnohých oblastiach za možno otázku, ktorá môže otvárať dvere. Vnímam ju ako soft nástroj diplomacie ako taký a skutočne, ako aj správa uvádza, máme tento rok niekoľko, teda správa konštatuje, 3 významné výročia, ktoré jednak môžu prezentovať našu krajinu navonok, a môže otvoriť mnohé príležitosti a nadviazať tieto soft kultúrne alebo soft diplomatické vzťahy. Jedná sa teda o 20. výročie vzniku Slovenskej republiky, 1150. výročie svätého, príchodu svätých Cyrila a Metoda a zároveň projekt, ktorý v danom roku, projekt Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý okrem Košíc organizuje aj Marseille, a dokážeme tento nástroj, dúfam, teda v danom roku veľmi dobre využiť. Moja otázka skôr smeruje na budúcnosť. Takisto som ju kládol pánovi štátnemu tajomníkovi. Keďže nie vždy každý rok je táto možnosť, či ministerstvo ráta možno na pôde podpisu možných kultúrnych memoránd a podobne, kde sa dajú využívať nástroje bilaterálneho pôsobenia s niektorými krajinami, ktoré aj jednak ich neuznávame, ak použijem túto terminológiu, myslím úplne konkrétne napríklad na kultúrne memorandum, ktoré podľa mojich informácii sa na pôde ministerstva kultúry chystá, a je to krajina Taiwan a viem, že je to veľmi citlivá otázka aj z politiky jednotnej Číny a podobne. Ale či si vieme predstaviť, teda použijúc nástroj kultúrnej diplomacie aj v mnohých ďalších oblastiach, nielen na rok 2013, ktorý nám v rámci týchto kalendárových akcií, ktoré na rok 2013 máme, vieme predpokladať aj do budúcna, že budeme pôsobiť a možno si otvárať dvere tam, kde zostávajú zavreté aj možno na, ak to označím veľmi rýchlo, aj tam, kde žijú enklávy slovenských, teda Slovákov žijúcich v zahraničí a podobne. Vieme, že teraz končí návšteva, prvá historická návšteva argentínskych Slovákov, ktorá nejakým spôsobom priniesla aj tému chlebovej emigrácie za prvej republiky, a teda možno aj tej politickej a tak ďalej a tak podobne.
Nechcem hovoriť dlho, dal som si vnútorný záväzok, že to nepresiahne 10 minút, čo sa práve teraz stalo. Čiže zhruba tie otázky, ktoré som na výbore pre európske záležitosti sa snažil položiť, a možno že ak sa zmestia do záverečnej reči, bol by som a ocenil by som, keby sa k nim dostali odpovede. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Býva takým dobrým zvykom, že hĺbka rozoberaných problémov pri debate súčasného ministra s exministrom ponúkne niektoré otázky, ktoré sa štandardne poslanci nedozvedia. Ja by som z prejavu pána poslanca Dzurindu chcel alebo dovolím si položiť jednu možno doplňujúcu otázku. Súhlasím s tým, že dôsledná politika v uplatňovaní individuálnych práv, ako i to, že nás všetkých bude pravdepodobne spájať postoj k Srbsku, je dobrým predpokladom, ktorý v prejave odznel.
Predsa len mi však chýbala pri téme Balkánu pointa pri vzťahu, keďže okrem návštev, ktoré ste spomínali, mali sme tu návštevu aj 11 poslancov z Kosova a mňa by teda zaujímal váš konkrétny pohľad na problematiku, keďže všetci vieme, že cesta do Európskej únie pre Srbov vedie cez Kosovo a cesta Kosova do Európskej únie vedie pravdepodobne cez Srbsko. Čiže ak by som to skonkrétnil, aký je váš konkrétny názor na problematiku Kosova a jeho neuznania, keďže sme poslední alebo teda sme, patríme medzi 5 krajín z Európskej únie, ktoré Kosovo neuznáva, a ako to vidíte vy z vášho pohľadu. Ďakujem.