Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som pokračoval tam, kde som skončil, k tej minulosti poviem iba už dve, dva fakty, aby sme pochopili vlastne, akým spôsobom a prečo sa stalo to, že, že jednoducho bolo výhodnejšie pre poľnohospodárov nevyrábať. A ja musím povedať, že nemôžem nič vyčítať poľnohospodárom, keď sa rozhodli využiť podmienky, ktoré tu boli nastavené. Ťažko je vyčítať farmárovi, keď je preňho rentabilnejšie nič nerobiť, že...
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som pokračoval tam, kde som skončil, k tej minulosti poviem iba už dve, dva fakty, aby sme pochopili vlastne, akým spôsobom a prečo sa stalo to, že, že jednoducho bolo výhodnejšie pre poľnohospodárov nevyrábať. A ja musím povedať, že nemôžem nič vyčítať poľnohospodárom, keď sa rozhodli využiť podmienky, ktoré tu boli nastavené. Ťažko je vyčítať farmárovi, keď je preňho rentabilnejšie nič nerobiť, že to robí, aby bol ekonomickejší, ako sa má trápiť s výrobou. Ale zodpovednosť za to nesie ten, ktorý podmienky nastavoval, a toto je kľúčová otázka. Napríklad. Ak bola zavedená podpora podľa najväčšej dobytčej jednotky, tak Brusel tlačil do toho, že 31., že sa zoberú stavy dobytčích jednotiek k 31. 3. 2007, a na túto podporu bolo nutné vyplácať, vyplácať peniaze aj tým farmárom, ktorí povedzme túto výrobu opustili. To isté sa stalo s cukrovou repou, kde bola vysoká podpora, až 600 euro na hektár pre tých farmárov, ktorí už repu prestali vyrábať, a neboli podporovaní tí, ktorí repu vyrábali. Čiže myslím si, že jeden z kľúčových segmentov tohto úpadku, ktorý aj dneska môžme konštatovať, je to, že sa zaviedla podpora ničoho a že je konečne šanca tento stav zmeniť. Preto nechcem hovoriť o číslach v porovnávaní s rokom 2012, 2011, pán minister to odprezentoval tuná štandardne tak, jak to skutočne, skutočne bolo, aj keď pán Simon vytiahol nejaké čísla z hľadiska dobytka, on určite nevie, že dobytok má štvorročný cyklus, tak porovnáva ho ako v jednoročnom cykle, tak to mu môžeme odpustiť, ja si myslím, že nevedomosť je blaženosť v jeho ponímaní.
Ale ja by som sa skôr chcel venovať tomu, ako vlastne z tohto stavu, ktorý tuná je, ako z neho vyjdeme von. A práve tu sa črtá šanca, aby slovenské poľnohospodárstvo nabralo nejaký dych a začali sme robiť politiku tak, ako sa skutočne má, aby tie podpory, ktoré sú nacielené, boli zamerané úplne presne pre tých farmárov, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu, a tá pridaná hodnota v prvom rade je tvorba pracovných príležitostí a výroba potravín.
To znamená, že ak zoberieme do úvahy strednodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva, ktorá bola spracovaná ministerstvom pod vedením pána ministra Jahnátka, a v nadväznosti na túto koncepciu sa pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, sa pripravujú podmienky, akým spôsobom podporovať slovenských poľnohospodárov, tak práve by sme mali odísť od podpory ničoho - a to musím povedať - s veľkým poďakovaním mnohých poľnohospodárov, s ktorými sa stretávam, že konečne prišiel minister, ktorý chce podporovať tých, ktorí vyrábajú. Napriek obmedzeniam Bruselu, napriek tomu, že sa vyrokovalo, že iba 13 + 2 % je možné dať do citlivých komodít, tak je to významný obrat a práve by som chcel poukázať na túto skutočnosť, že toto by mohlo znamenať to - aj tak, jak boli predstavené, predstavené tie podpory po regiónoch -, že nielen hovädzí dobytok a mlieko, ktoré považujem za najkomplikovanejšiu výrobu v poľnohospodárstve vôbec a ktorá na seba viaže asi najviac pracovných príležitosti, už som tu jednu analýzu americkej univerzity čítal, že vlastne tento sektor pre Kaliforniu robí väčší obrat, ako robí Hollywood, tak čo rozprávam s mnohými podnikateľmi, práve v tomto sektore, tak sa chystajú a tešia sa na to obdobie.
Ak pán Simon povie, že pre rok 2014 tá podpora ešte nie je veľká, ale že bude rásť v roku 2015, nuž je to prechodné obdobie, pán Simon, ak by si nevedel, prechodné obdobie, bohužiaľ, ešte musí byť a tie rokovania nezáležia len na slovenskej pozícii, a ak si sa snažil politicky využiť alebo zneužiť to, že do tohto sektoru sa vyrokovalo akože vďaka tejto vlády, vláde, tak nie. Ako my máme určitý počet poslancov v Bruseli a myslím si, že rok 2002 a rok 2013, medzitým došla veľká finančná kríza a aj táto spôsobila, že rozpočet Európskej únie je menší, a tie rokovania skutočne boli náročné a myslím si, že podmienky, ktoré Slovensko vyrokovalo, sú veľmi, veľmi pre Slovensko výhodné. Napriek tomu, že sa snažíš podsúvať nejaké číslo, že to bolo inak, ako to bolo predstavené v roku 2002, takže, takže toto je trošku, to je do veľkej miery zavádzajúce.
Pán minister, ja chcem poďakovať za predložený systém uvažovanej podpory, tak ako by to malo byť, a myslím si, že hovorím z duše mnohých poľnohospodárov, že práve toto je cesta, akým spôsobom podporiť, ale čo by som chcel zdôrazniť, je to, že by sme nemali podporovať plošne len dobytčiu jednotku, ale plošne buď nejaké kravy, alebo prasnice, lebo Slovensko ako také nepotrebuje svojím spôsobom kravy bez trhovej produkcie mlieka, aby vykazovalo zaťaženosť. Ale otázka, akú kravu, potrebuje funkčnú kravu, kravu, ktorá je schopná dávať pridanú hodnotu vo forme teľaťa alebo vo forme mlieka, prasnicu, ktorá je schopná produkovať odstavčatá, čiže motivujme farmárov k vyššej pridanej hodnote, motivujme ich a toto bude znamenať aj ich dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Ja budem rád, keď sa podarí dosadiť a presadiť v Bruseli model, aby sme mohli podporovať, podporovať konkrétnu výrobu, a tých 13 % využiť a nacieliť presne pre tých, ktorí chcú dlhodobo vyrábať, ktorí chcú dávať pridanú hodnotu, a tento tlak na to, aby zvyšovali počet odstavených odstavčatov od prasnice, aby zvyšovali počet vydojeného mlieka od dojnice, aby od každej kravy, ktorú majú na svojom, vo svojom stáde, dosiahli každý rok svoje teľa, ktoré ide na trh a ktoré dáva obchodnú bilanciu a dáva prácu, tak toto je to, čo by mohlo znamenať obrat, a ja si myslím, že tá cesta, ktorú si zvolil, je veľmi správna a ja verím, že sa to podarí dotiahnuť až do tohto finále, a toto bude práve ten impulz, ktorý by mohol pre budúce obdobie znamenať zastavenie úpadku a oživenie slovenského poľnohospodárstva, a zo srdca ti želám, aby takto to aj bolo.
V tých 2 % vítam to, že bude podpora bielkovinových plodín na ornej pôde a vyslovene by bolo dobre, aby to boli len bielkovinové plodiny na ornej pôde, ako je lucerna a ďatelina, aby práve aj cez tento segment boli podporení chovatelia prežúvavcov a aby tam nešla podpora, podpora koncentrovaných bielkovín, ako je sója, hrach, bôb, hlavne sója, ktorá bude aj tak zvýhodnená tým, že vlastne bude ju možné, bude ju možné pestovať v rámci ozeleňovania, v rámci gríningu, a kde tie plochy budú vlastne ďalej rásť.
Čo chcem povedať, že, a myslím, že pán poslanec Huba to spomenul, včely sú malé, ale veľmi dôležité pre slovenské poľnohospodárstvo a vôbec pre ekosystém ako taký a už dávno povedal Albert Einstein, že do štyroch rokov po vyhynutí posledného včelstva vyhynie ľudstvo, myslím si, že tomuto segmentu by bolo treba venovať podstatne viacej pozornosti, ale hlavne by bolo tiež sa pozrieť, tie zdroje, ktoré sú venované včelárstvu, aby boli nacielené na konkrétnych včelárov. Tento segment je veľmi vážne ohrozený vzhľadom k tomu, že starí včelári odchádzajú a mladí včelári neprichádzajú, tak si myslím a vôbec som hrozne rád, keby sme ešte prehodnotili spôsob podpory včelárčenia a rodín včiel, lebo si myslím, že majú obrovský význam pre nielen poľnohospodárstvo, ale celý ekosystém.
No a čo je kľúčové z hľadiska tohto stavu, ktorý tu je, a pokiaľ tento a v tomto systéme nenájdeme určité vážne zmeny, tak je to finančná vertikála, ktorá vážnym spôsobom práve ohrozuje slovenské poľnohospodárstvo. Ak, neviem, či sa mi to objaví na tabuli, som si pripravil pár grafov, ktoré sú, ktoré sú určite zaujímavé. (Krátka pauza.) Môžem poprosiť technikov, žeby sa objavil graf, pán predseda, na tabuli? (Krátka pauza.)
Toto je... (Premietanie grafov v rokovacej sále.) Toto sú skutočné údaje, ktoré sú, ktoré sú kľúčové preto, aby sme pochopili, že vlastne akým spôsobom tečú toky. Ak sa pozrieme na spracovateľný priemysel a jeho výsledky, tak kumulovaná strata za 10 rokov v tomto segmente je 53,4 mil. eura a je tam vidno od roku 2003 do roku 2012 roky ziskové, ako je rok 2007 alebo rok 2009, málo - 2012, ale práve finančná vertikála, keď to sekneme len cez spracovateľský priemysel, spôsobuje to, že ten priestor pre EBITD-u alebo maržu, alebo, alebo pridanú hodnotu zisku je skutočne veľmi malý alebo je vlastne strata, z čoho nie je možné tento segment rozvíjať, a prepad výroby vďaka tomu, čo som povedal, spôsobil to, že došlo k prepadu spracovateľského priemyslu. Pokiaľ spracovateľský priemysel nemá dostatok suroviny, nemôže ako vyrábať a je pochopiteľné, že musí z toho trhu odchádzať, a obzvlášť keď sa vrátime práve k tejto finančnej vertikále, ktorá spôsobila to, že jednoducho v tých cenových reláciách, ktoré sú tuná nastavené, a v tých podmienkach, čo tu boli pripravené pre obchodné systémy, ktoré vysali vlastne celý ten zisk z prvovýroby a spracovateľov a pretavili ho do svojho zisku, tak znamenalo to, že mnohé spracovateľské podniky zo Slovenska museli odísť.
Ak sa pozrieme, ako to je s najväčším reťazcom na Slovensku, ktorým je spoločnosť Tesco, tak za roky 2009 až '11 vytvoril EBITD-u 220 mil. eur. Tento reťazec napr. odchádza zo Spojených štátov amerických, má problémy v iných krajinách, na Slovensku sa mu neuveriteľne darí, aj keď výsledky '12 - '13 ešte nie sú známe, nie sú ešte na internete zverejnené, tak je jasné z tohto, že kde je vlastne, kde sa tvorí a kde sa vysáva tá pridaná hodnota z celého sektora. Ak sa pozrieme na reklamu, a to je ďalší jeden z momentov, o ktorých chcem hovoriť, o osvete, to nám tu chýba za celé roky od revolúcie, tak pozrime sa, čo robí Lidl, ktorý má najnižší podiel domácich potravín na svojich pultoch - pod 20 %, tak len v roku 2012 vynaložil na reklamu 16,3 mil. eur, ale ak sa pozrieme za roky 2009 až '11, tak do reklamy vložil 145 mil. eur. Samozrejme, ten tlak reťazcov, ktorý je, spôsobuje to, že kvalita potravín, nutričná hodnota potravín, je neuveriteľne nízka. Oni spĺňajú svoje hygienické normy, všetko je v poriadku z toho pohľadu, ale ak sa pozrieme na nutričnú hodnotu, ak sa pozrieme na chuťové vlastnosti, tak sa na Slovensko dostali potraviny do takého stavu, že skutočne je treba zdvíhať varovný prst, a myslím si, že má to aj dopad na zdravotný stav obyvateľstva aj vďaka tomu, čo dovážame, a tých potravinových škandálov, ktoré sme tu za posledné obdobie mali, myslím si, že zburcovalo verejnosť, že začíname o tomto fenoméne konečne hovoriť, a ja verím, že aj verejnosť si uvedomí, že ak chceme mať zdravé potraviny, tak musíme siahať po domácich potravinách a v tejto oblasti musíme urobiť aj strašne veľa v oblasti osvety, lebo, myslím si, že je dôležité vysvetľovať toky peňazí aj v rodine, aj v spoločnosti, a ak toto sa nám podarí, tak ten obrat by mohol aj nastať.
EBITDA spracovateľov, spracovateľov aj dodávateľov do reťazcov je len 133 mil. eur, čiže podstatne, podstatne nižšia. Ak sa pozrieme na 3 obchodné reťazce za 3 roky, tak ich zisk, prevádzkový zisk alebo EBITDA za posledné 3 roky je 503 mil. eur, pol miliardy eur len tri obchodné reťazce urobili v segmente potravín. Čiže tu je odpoveď na to, čo sa deje, a keď pozrieme a robí sa prieskum, že či by zákazníci kupovali slovenské potraviny, tak 75 % odpovie, že áno, že sú ochotní si priplatiť za slovenské potraviny, ale, myslím si, že správna odpoveď by mala byť, prečo by si mali priplatiť. Táto otázka len navodzuje to, aby sa vytvoril priestor, že ľudia chcú akceptovať vyššiu cenu potravín, ale pritom vôbec nie je nutné akceptovať vyššiu cenu potravín, pretože dôležité je, kde sa vlastne táto cena potravín pre konečného spotrebiteľa robí, a je potrebné vysvetliť spotrebiteľom, že nie prvovýroba, nie počasie, nie pohyb na burzách, nie spracovatelia, ale obchod je hlavným tvorcom spotrebiteľských cien a práve tam sa vytvára ten mediálny priestor, že keď chceme domáce potraviny, musí byť drahšie tie potraviny. Nemusia byť drahšie tie potraviny, k tomu sa dostaneme, tu je zisk hlavných hráčov na trhu, to je tých 8 reťazcov, o ktorých som hovoril, ktoré len za rok 2012 majú 176 mil. eur zisku. To je to, čo vlastne chýba v sektore prvovýroby a spracovateľov, z veľkej časti, samozrejmá vec, že je potrebné nájsť cestu, akým spôsobom túto, túto vertikálu zmeniť. Ako by to mohlo vypadať, je fikcia, kde keď sa pozrieme, že prvovýroba spravila 40 mil. straty, obchod 200 mil. zisku, tak..., či..., spracovateľ 200 mil. zisku, tak obchod 176 mil.
A aké sú marže? Presne to stojí na tom, keď, keď sa tvorí tá fikcia tvorby ceny, tak skutočne je treba poznať skutočnú maržu, aký je rozdiel medzi cenami spracovateľov, od ktorých sa potom odvíja aj cena pre prvovýrobu, a cenami pre spotrebiteľa, a kde je ten rozdiel, čo zostáva v obchode. Tu máme všetkých hlavných hráčov, keď Billa tvorí až 38 % maržu, vykázanú maržu, povedzme Kaufland 31,7%, Tesco 36 %, povedzme COOP Jednota je najlepší, 21 %, CBA 19,9 %. Priemerná hodnota obchodnej prirážky je 28,6 %, ale to neznamená, že to je skutočná ich hodnota. Ak zoberiem segment mlieka alebo mliečnych výrobkov, tak skutočná hodnota obchodnej prirážky je až 74,4 % a toto je to kľúčové číslo a to je to, kde sa vlastne využíva to dominantné postavenie obchodných reťazcov, kde vlastne cez tie všetky rôzne poplatky a druhotné skryté vratky peňazí od spracovateľov dostávajú tú obchodnú maržu až do hodnoty 74 %.
Ja sa pýtam, ktorý sektor dokáže urobiť takto vysokú maržu? Ani zbrane a nechcem sa vrátiť k prostitúcii alebo niečo podobné a toto sa vlastne deje a toto je kľúčový problém riešenia alebo problémov slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Pokiaľ nenájdeme cestu, akým spôsobom zastaviť toto vysávanie peňazí zo slovenskej ekonomiky a od slovenských spotrebiteľov a slovenských poľnohospodárov, tak jednoducho môžeme robiť čokoľvek. Žiadna dotácia nemôže byť taká vysoká, ktorú nedokážu obchodníci zjesť alebo z poľnohospodárstva odsať, a ja si myslím, že aj keď tu bolo spomínané, že nie dotácie majú byť tie, ktoré majú nahrádzať vlastne to všetko, čo sa deje, nehospodárnosť a vlastne obchodné praktiky obchodných reťazcov, že to musí byť aj rentabilná dlhodobo udržateľná poľnohospodárska výroba, že to musí byť aj konkurencieschopný spracovateľský priemysel, ale že to musia aj podmienky, korektné podmienky v obchodných vzťahoch, ktoré sú tuná, a dotácie vlastne slúžia na vyrovnávanie kompenzácie toho, že Európa je jednoducho dotovaná.
A ak chceme mať prijateľné ceny potravín pre našich občanov, tak Európa už dávno tento systém a tento model predstavila, a pokiaľ tie podmienky sú rozdielne, tak myslím si, že napriek tomu, že sú rozdielne, tak kľúčový problém je práve odsávanie peňazí zo slovenského poľnohospodárstva. Pritom keď zoberieme reťazce, možnože neplatia ani u nás dane, to sa nedá z internetu vyčítať, ale napríklad Kaufland je v. o. s., pán kolega Galko možno by vedel povedať, je to verejno-obchodná spoločnosť, kde 99,9 % tejto spoločnosti vlastní nemecká matka, a vlastne ich zisk sa prerozdelí na základe podielu pre 2 spoločnosti, a keď som pozeral tie záverečné ich finančné správy, tak vlastne oni sa vlastne ani veľkosťou zisku nezaoberajú, čiže pravdepodobne ho zdaňujú v Nemecku. Čiže, čiže tu je ďalší fenomén toho, že napriek tomu, že sa vytvorí takáto vysoká EBITDA v týchto obchodných reťazcoch, tak pravdepodobne tieto peniaze sa na Slovensku ani nezdaňujú. A toto je ďalší fenomén, ktorý tuná je, a treba sa s ním zaoberať a myslím si, že je to úloha pre, pre financie, ministerstvo financií a celý ten systém v rámci Európskej únie.
Ak sa pozrieme, akým spôsobom reagujú iné krajiny, bolo tu veľa kritiky okolo zákona o neprijateľných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré práve majú regulovať to, aby sa toto nedialo, tak Francúzi nastavovali tento model 13 rokov, čiže veľmi dlho vylaďovali legislatívu, aby začala byť tá legislatíva účinná, na Slovensku ten zákon platí 10 rokov alebo 10 rokov sa ho snažíme vyladiť, aj keď ja hovorím, že iba posledného pol roka je účinný a že vlastne skutočne majú, začínajú mať obchodníci pred ním rešpekt, tak si myslím, že stále ešte sú v ňom určité detské choroby, ktoré spočívajú v tom napríklad, že aj keď nepríjemné podmienky jasne hovoria, že, že platobná lehota nesmie byť dlhšia ako 60 dní, tak sa bežne používa 120 dní a jednoducho zákon porušený nie je, ale obchodníci platia na 120 dní, čo zase dodávateľ jednoducho nie je schopný, nie je schopný, nie je schopný napádať cez, ktorý si môže vymáhať súdnu pokutu, alebo jednoducho už existujú. Toto všetko vlastne za týmto všetkým stojí, tak si myslím, že toto je tá kľúčová úloha a, samozrejme, že najlepšie by bolo keby to riešila Európska únia.
Ak sa pozrieme na riešenie tohto problému v Únii, tak v roku 2009 pre Európsku komisiu takýto problém ešte neexistoval. Vôbec nepripúšťali, že existuje niečo, ako je zneužívanie dominantného postavenie obchodných systémov. Ale už v tomto roku v januári pripustili, že v predmetných obchodných vzťahoch neexistuje zmluvná sloboda. Myslím si, že toto je vážny moment, ktorý by mohol znamenať to, že aj pod tlakom mnohých krajín v Európskej únii, že by mohli sa dočkať toho, že by mohlo dôjsť k nejakému nariadeniu z Komisie, ktoré by mohlo svojím spôsobom regulovať obchodné systémy, v ktorých neexistuje zmluvná sloboda, lebo ak neexistuje zmluvná sloboda, tak je to dôvod na reguláciu tohto obchodu a ja verím, že, že tento fenomén poznania alebo pripustenia tohto fenoménu spôsobí to, že ten tlak ďalších krajín aj vďaka aj slovenskému zákonu a iných krajín, ktoré tieto zákony majú, dôjde k tomu úspešnému koncu, aj keď dneska to zatiaľ posunuli na samoreguláciu.
Etický kódex, to ako keby sme povedali vlkom, že by, majú zjesť menej oviec, samoregulácia asi dovedie nás k podobnému poznaniu za niekoľko rokov, to znamená, že určite samoregulácia nespôsobí to, že obchod bude ochotný zobrať si z toho systému menej peňazí. On si bude brať tie svoje peniaze stále, pokiaľ nenájdeme iné mechanizmy, akým spôsobom túto finančnú vertikálu upraviť tak, aby bola podstatne, podstatne spravodlivejšia. To znamená, že priemerná hodnota obchodnej prirážky na úrovni 30 % generuje na strane obchodu zisk 180 mil. eur, pričom hovoríme len o niektorých obchodných systémoch, a to nehovorím z príkladu - uvedená obchodná prirážka viac ako 70 % vytvára neprimeranú nadhodnotu pre obchod, a to na úkor prvovýroby, spracovateľa a spotrebiteľa.
Čiže toto je tá základná vec, ktorej sa musíme venovať, a druhá základná vec, ktorá tu ešte je v plienkach, je osveta. Málo sa využíva slovenská vlajka na propagáciu slovenských potravín, ale ja si myslím, že, že v tejto situácii musíme zaviesť plošnú osvetu. Pán minister, ja budem rád, keď nájdeme cestu podpory neziskových organizácií, keď sa nájde priestor pre to, aby školstvo zaviedlo do svojho systému osvetového vzdelávania už detí, jednoducho to je dlhodobý proces, ale bez tejto osvety ťažko budeme hovoriť o naštartovaní domácej spotreby, domácich výrobkov. Dosť kritiky tu som počul počas tých vystúpení na vládu SMER-u, ale ak zoberieme to, že každý sektor a poľnohospodársky obzvlášť stojí na vzdelaní a školstve, tak si dovolím povedať, že v minulom režime Slovensko malo vynikajúce poľnohospodárske školstvo, učňovské, stredné, vysoké. Pozrime sa na to zo stredného školstva, transformácií a tzv. transformácia stredného školstva, prevod na VÚC-ky znamená likvidáciu slovenského stredoškolského poľnohospodárskeho školstva. Takmer neexistujú dneska mladí ľudia, ktorí vychádzajú zo stredných škôl, ktorí boli nosní pre podniky poľnohospodárske, je neuveriteľný spôsob nájsť mechanizátora, ja neviem, či niekoľko kusov sa na Slovensku vyučuje, je neuveriteľné nájsť zootechnika, je neuveriteľné nájsť vo všetkých týchto špecifických oblastiach mladých vzdelaných ľudí, a keď z tohto systému, čo zostali tie trosky z tých rôznych obchodných škôl a podobných dievčenských škôl, čo sa z toho prerobili, ak vyjdú mladí ľudia, tak, bohužiaľ, musia si ich podniky vychovávať od začiatku sami. Toto je vážny fenomén, ktorý, pokiaľ opäť nenájdeme spôsob znovuoživenia efektívneho, efektívneho stredoškolského poľnohospodárskeho vzdelávania, tak veľmi ťažko budeme môcť hovoriť o nastavovaní iných podmienok.
Na záver svojho vystúpenia poviem, že nielen výška dotácií rozhoduje o tom, ako je výkonné slovenské poľnohospodárstvo, a tiež tu bolo spomínané, je to otázka výšky všetkých možných poplatkov, ktoré musia poľnohospodári platiť. Pán kolega Galko obvinil vládu SMER-u, že zavádza nové dane. Ja vám pripravím prehľad všetkých poplatkov a daní, ktoré boli zavedené za pravicových vlád a za vlády SMER-u, a možno budete, pán kolega Galko, prekvapený, koľko peňazí odsalo, odsalo z poľnohospodárstva a odsáva z poľnohospodárstva práve návrhy a práve schválené zákony za vlády pána Dzurindu, pani Radičovej. Toto je zaujímavá otázka, skôr než vyslovíte obvinenie, že vláda SMER-u je zodpovedná za nejaké zvyšovanie daní, tak sa pozrite do toho daňového systému, všetky, ktoré platia poľnohospodári, všetky poplatky, ktoré musia platiť poľnohospodári, environmentálne a rôzne iné a potom si dajte odpoveď na to, že kto odsáva tie peniaze z poľnohospodárstva. Ak chceme naštartovať a oživiť tento sektor, tak bude nutné sa aj tejto oblasti venovať.
Ctené kolegyne a kolegovia, myslím si, že Zelená správa, Zelená správa je kľúčový dokument, o ktorej mala bežať diskusia v Národnej rade, a tak jak bola predložená, že je správa konštatačná, ktorá hovorí o minulosti. Bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, nie je možné prijať opatrenia do budúcnosti a ja chem vysloviť presvedčenie, že práca pána ministra Jahnátka aj podmienky, ktoré pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, ktoré by malo znamenať kľúčovú zmenu v podpore, by mala byť tá, ktorá by mala pre nás znamenať oživenie v poľnohospodárstve. Odpoviem pánovi Švejnovi na jeho otázku, prečo len 74 eur ide na veľkú dobytčiu jednotku na kraj bez trhovej produkcie mlieka. No je to preto, aby sa ubralo z tzv. znevýhodnených oblastí, aby sa dali do týchto istých oblastí cez produkciu. Aby nebolo výhodné vyrábať nič, ale aby bolo výhodné v týchto podmienkach vyrábať poľnohospodársku výrobu, ktorá zamestnáva ľudí, ktorá robí krajinotvorbu, ktorá pomáha rozvoju vidieka. Toto je kľúčová vec a to je základná zmena, ktorú musíme docieliť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis