Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, vaša bohorovnosť nemá hraníc. Pred polrokom ste boli najväčší expert na obranu tejto krajiny a obranu celého sveta. Potom ste sa stali expert na odpočúvanie aj toho, čo sa odpočúvať nedá. Dneska ste sa preorientovali na experta na poľnohospodárstvo a potraviny. Ja viem, že vo vašej životnej dráhe sú rôzne skúsenosti, takisto ako máte nejakú krátku skúsenosť skladníka niekde v Kauflande alebo kde to bolo v provincii. Ale vaša filozofia vyplýva z toho, že čím väčšia škandalizácia, bulvarizácia, útoky a napádanie vám prinesú nejaké politické body.
Myslím si, že to je celý cieľ toho vášho vystúpenia, ktorý, to, čo ste tu dneska predviedli. Lebo keďže jedna, dve minúty nestačia na to, aby som vám povedal o štatistike a o zlomkoch a o percentách, akým spôsobom sa to počíta, možno v záverečnom slove, tak by ste došli k záveru aj sám, že čo hovoria percentá a čo hovoria počty kontrol. A vždy, keď sa pritlačí na kontrolu, tak dochádza k rapídnemu znižovaniu nedostatkov. A to je jedno, či to je v obchode, či to je vo firme, či to je vo výrobe, to je jedno, kde to je. Akonáhle sa zvýši dôraz na kontrolu čohokoľvek, čo vykonávate, tak v tej prvej fáze významne klesajú percentá nedostatkov. Potom tie detaily, ktoré trvajú trošku dlhšie, to sú tie nuansy, ktoré sa vychytávajú zložitejšie. A o tom sú tie percentá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 389 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona v znení § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 162 z 22. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 95 z 29. januára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pripomienky máte uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 105 z 29. januára 2013. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Simon, iba dve poznámky k tvojmu vystúpeniu.
Zdá sa mi, že nechápeš význam poľovného lístka a význam zbrojného preukazu. Kým poľovný lístok je vysvedčenie, že držiteľ spĺňa oprávnenia na to, aby sa stal poľovníkom, to znamená, že má kvalifikáciu, je to kvalifikačný list na to, že môže vykonávať výkon práva poľovníctva, tento preukaz je nevyhnutný preto, aby mohol byť držiteľ zbrojného preukazu na poľovné účely, tak sú presne špecifikované veci v zbrojnom preukaze, kedy kto môže na aké zbrane byť držiteľom. A je presne vyšpecifikované, na poľovné účely treba byť držiteľom vlastníkom aj poľovného lístku. Súhlasím ale s tým, že tento poľovný lístok môže byť celoživotný. Nevidím tiež dôvod v päťročných cykloch tento poľovný lístok neustále predlžovať.
Čo sa týka tých tvojich nezmyslov ohľadne vyhradeného poľovného revíru a strašenia dopredu, že štát oberie vlastníkov o ich právo, myslím si, že žiadny zákon nemôže byť v rozpore s ústavou . A ústava jasne hovorí, že vlastnícke právo je nedotknuteľné. Takže tvoje strašenie je úplne zbytočné, ale vyhradené revíry určite majú význam. A majú význam preto, aby najcennejšie poľovné oblasti zostali v rukách štátu, ako je Poľana alebo zvernica Svodín, ktorú si ty prenajal svojim blízkym ľudom, kde vlastne je génová rezerva muflóna a daniela. A mohol by som menovať ďalšie poľovnícke oblasti, ktoré majú preto význam, aby boli definované a aby boli zaregistrované v zákone. Aby nebola svojvôľa ministra, ako ty hovoríš, na rozhodnutí ministra je, ktorý revír bude a nebude vyhradený, tak je v zákone definované, aké podmienky musí spĺňať vyhradený revír. A nebude to na svojvôli ministra. Takže nemyslím si, že môže štát vyhlásiť svojvoľne vyhradený revír na vlastníckych pozemkoch.
A keď hovoríš, že len štátne revíry, tak potom povedia, národné parky budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Galko, vás je zážitok počúvať. To, čo vy ste schopný vyprodukovať a vyfabrikovať, je skutočne vás zážitok počúvať a v zmysle zásady, že najlepšia obrana je útok, sa jej úplne držíte. Vás nezaujíma to, čo bolo, vás nezaujíma to, keď ste sedeli vo vláde, čo sa dialo? Vás nezaujímalo to, že potravinová pomoc mala končiť 29. 11. 2011 a že bola predĺžená do 29. februára 2012? A vy obviňujete súčasného ministra, že nedal 1. februára žiadosť, keď sme nemali ukončenú ešte ani potravinovú pomoc za rok 2011 a kde ste boli aj vy ako člen vlády a, samozrejmá vec, plnú zodpovednosť nesie pán Simon ako vtedajší minister, že ste urobili hanbu Slovensku, že ste urobili škandál, ktorý znie v celej Európe, ako Slovensko nebolo schopné zabezpečiť potravinovú pomoc? Vás to nezaujíma? Vy obviňujete súčasnú vládu, že nedokázala napraviť vaše hriechy, ktoré ste spôsobili a to ešte po čase? Veď to je úplne neuveriteľné! To je neuveriteľné! Vy ste sa stali poľnohospodársky odborník z večera do rána, keď ste prestali odpočúvať, a keď ste boli vo vláde, ste sa asi zamestnávali len tým odpočúvaním, lebo asi iné vás nezaujíma, a preto vás nezaujíma minulosť, lebo nechcete počuť o vašej minulosti. To je skutočne unikát, proste vás tu počuť s tými všetkými obvineniami, ktoré nemajú absolútne nič spoločné s faktami.
Viete čo? Čo ste robili, keď pán Simon nepredložil žiadnu národnú pozíciu počas vlády pani Radičovej? Prečo ste vo vláde nekritizovali pána Simona, že kde je národná pozícia? Prečo nekomunikuje rezort s poľnohospodármi, prečo nekomunikuje so samosprávou, prečo sa nepripravuje národná pozícia? Prečo ste nepredložili do parlamentu, keď ste mali väčšinu, národnú pozíciu, aby sme ju mohli tu pre poľnohospodárov schváliť? A dneska hovoríte, že nie je národná pozícia, keď sa pracuje? Pán Galko, prosím vás, prebuďte sa.

Ďakujem pekne, ja len veľmi kratučko. Pán kolega Galko, nie je najšťastnejšie, že nemáme nikoho v AGRIvýbore, ja ako poľnohospodár by som privítal, keby naši europoslanci, aspoň polovica z nich bola v AGRIvýbore a možnože budete úspešný, keď budete kandidovať do Európskeho parlamentu a budete perliť v AGRIvýbore v Európskom parlamente a budete hájiť záujmy slovenských farmárov a budeme vám držať palce. Ale keď sa vrátim k tomu Bruselu, na ktorý stále poukazujete, že tam sú peniaze, ktoré môže Slovensko čerpať. Tak trošku sa vrátim do histórie, do dvoch Dzurindových vlád a aj do vlády pani Radičovej.
Najmä v prvých dvoch Dzurindových vládach boli poľnohospodári považovaní za darmožráčov. Ľudia, ktorí prejedali peniaze, natŕčajú ruku, len pýtajú. X-krát sme počuli od zástupcov SDKÚ vo vystúpeniach, takých emotívnych vystúpeniach, koľko dávame v rozpočte na poľnohospodárov, na jedno odstavča, na dojnicu a neviem na čo, a koľko dávame na jedného kojenca, na jedného žiaka a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže poľnohospodári boli tí, ktorí boli nechcení v tejto krajine a trvalo osem rokov pravicovej vláde, aby pochopila, že poľnohospodárstvo je jedno z kľúčových sektorov národného hospodárstva. Veľmi dôležitých sektorov, strategických sektorov, a že musí byť zaradené medzi tie sektory, ale bolo dosť neskoro. Za posledné dva roky Radičovej vlády už sme nepočuli tie perlivé vystúpenia, lebo keď som na jednom vystúpení deklaroval, myslím, že pánovi poslancovi Novotnému, že o koľko by sme viacej boli dostali na jedného kojenca alebo na jedného žiaka v škole, keby sme neboli dali tie peniaze poľnohospodárom z Bruselu, tak výsledok je, že ani o jeden cent. Ani o jeden cent by Slovensko nebolo dostalo viacej, keby, keby sme tie peniaze chceli dať, nedali by sme ich na dojnicu, na iné podpory z poľnohospodárskeho rozpočtu, ale by sme ich chceli dať do iného sektoru. Jednoducho, európska politika je nastavená takto a je veľkou škodou, že pri vstupe do Európskej únie sme sa práve vtedy nesnažili o to, aby Slovensko dosiahlo lepšie podmienky vstupu do únie a aby naši farmári dostávali viacej na hektár, ako my dostávame dnes.
A bohužiaľ, vidíme, že sila Európskej únie, hlavne starej pätnástky je taká veľká, že si chce ponechať svoje výhody až do roku 2028! To znamená, že to čo sme zanedbali pri vstupe do únie, nevieme dobehnúť až do roku 2028. A tam sa treba vrátiť, tam sa treba vrátiť k nášmu vyjednávačovi pánovi Figeľovi, ktorý chodil vyjednávať za Slovenskú republiku a ktorý jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo, či už z neznalosti, alebo z nepripravených dokumentov. Tam vznikla vlastne myšlienka vytvoriť jeden celok, jedno Slovensko, kde sa bral úrodový koeficient, ktorý je pre Slovensko veľmi nízky, 4,06 tony na hektár. Tam vlastne hovorí o intenzite výroby na Slovensku a keď sme zahrnuli obiloviny, výrobu obilovín v podhorských oblastiach a v nevýrobných oblastiach, ktoré sa brali do priemeru, a neurobili sme podklady pre to, aby tento koeficient vypadal inak, tak sme ho mohli mať ako Slovinci. Napríklad 5,2. Pán Galko, možno vám to nič nehovorí, čo je to, ale to je 5,2 tony v priemere, keď sme vstupovali do Únie, za referenčné obdobie, krát 63 eur, tak sa počítal výpočet na jeden hektár a z toho sa vychádzalo. 30 percent, 40 percent, 35, 40, 50, 60 až 100 percent. A keby sme boli inak pristupovali a inak by bolo naše ministerstvo riadené a inak by vláda pristupovala k poľnohospodárom, tak dnes sme mohli dostávať o miliardy eur viacej na Slovensku, bez toho, aby sme čo i len o jeden cent viacej do Bruselu odviedli. A tam je tá základná chyba! A keď dneska sa obraciate na Brusel, bohužiaľ, je neskoro plakať nad mliekom, ktoré ste rozliali.
Takže ctené dámy a páni, hlavne z pravicovej vládnej koalície, pripomeňte si vaše roky vládnutia za prvých dvoch Dzurindových vlád, ako ste sa stavali k poľnohospodárstvu, ako ste sa stavali pri vyjednávaní podmienok pre slovenských poľnohospodárov na vstup do Európskej únie. A toto je výsledok, ktorý budeme tu počúvať až do roku 2028. Do roku 2028 budú trpieť slovenskí poľnohospodári za to, že ste odflákli vtedy tú prácu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za reakcie na moje vystúpenie. Nedá sa za dve minúty reagovať na všetko.
Pán Galko, k tomu Bruselu. Myslím si, že za vlády pána Dzurindu sa uzatvárali rokovania o prístupe Slovenska do Európskej únie. A za to, že slovenské poľnohospodárstvo bolo obetované na oltár Európskej únie a došlo vo veľmi nevýhodných podmienkach do Bruselu, treba poďakovať vo veľkej miere aj nášmu vyjednávačovi, hlavnému vyjednávačovi Slovenska a prípravy na vstup do Európskej únie, ktorý jednoducho - či už z neznalosti, alebo z akých dôvodov, jednoducho obetoval slovenské poľnohospodárstvo. A vstúpili sme tam tak, ako sme vstúpili. Vo veľmi, veľmi zlých podmienkach.
Pán kolega Sulík, ja len jednu krátku reakciu na vás. Myslím si, že je to jednorazová podpora, ktorá sa touto formou bude dávať farmárom práve kvôli tomuto zlému roku a súbehu skutočností, ktoré nastali. A z hľadiska administratívnej náročnosti je to najmenej náročné administratívne, aby tí farmári mohli dostávať cez nie červenú naftu, ale cez zvýhodnenú naftu určitú podporu, aby ju dostali práve tí farmári, ktorí aktívne pôsobia v rezorte a vytvárajú pridanú hodnotu.
Pán Simon, nerád by som si pripisoval zásluhy iných, ale bol by som rád, keby som sa mohol podpísať pod tento zákon. Ak mi to pripisujete, že som toho strojcom, bohužiaľ, nie som, ale v plnej miere ho podporujem.
Pán kolega Fecko, je neuveriteľné množstvo problémových rozhodnutí, kto vlastne je aj z hľadiska vlastníckych vzťahov a sporov medzi samotnými vlastníkmi pôdy na poľnohospodárskej agentúre. Ja som na tieto individuálne prípady poukázal, že nemôže byť ona arbitrom toho, že kto. Drvivá väčšina pôdy, ktorá je, má vlastnícky vzťah. A farmári, ktorí si žiadajú pôdu, buď majú nájomnú zmluvu, väčšinou majú nájomné zmluvy, alebo majú k nej vlastnícky vzťah. A je tam určité množstvo prípadov, kde sú problémové vzťahy. A tie nemôže riešiť platobná agentúra. Asi viac nestíham.

Ďakujem pekne. Myslel som si, že takýto návrh skutočne zožne podporu aj v opozícii, ale pán kolega Galko, nehnevajte sa na mňa, musím vám povedať, máte v tom jasno ako pivničné okno. Trvalo vám dva roky, kým ste pochopili, že z experta na obranu, odpočúvanie vlastne ste expert na poľnohospodárstvo. Tak teraz neviem, koľko rokov budete pôsobiť ako expert na poľnohospodárstvo a potom sa možno stanete expertom, ja neviem, na vyšívanie alebo niečo iné. Ale fakt je ten, že akékoľvek vaše vystúpenie, ktoré tu ste dnes realizovali a ktoré ste urobili, budilo akoby dojem, že vám ho ktosi napísal, a myslím si, že ste ho možno čítali tuná pri pulte prvýkrát. Ale bohužiaľ, musím povedať, že absolútne neviete, o čom hovoríte.
Keď ste ma upozorňovali, aby som vás nevyrušoval, tak som vám položil otázku, že je možné urobiť aj iné podpory, samozrejme, je veľa možností. Je veľa konštrukcií, ako pomôcť poľnohospodárom. Ja som sa len spýtal: Povedzte ako. Ako nie, to vieme povedať všetci, že nie. Povedzte ako, príďte s návrhom, s lepším návrhom, ak bude dobrý, ja vám garantujem, že tak ako minister pôdohospodárstva, tak aj výbor, aj celý agrosektor to len privíta a určite sa budeme tým zaoberať.
Apelujete stále na Brusel, že jednoducho v Bruseli sa nič nedeje a že súčasné ministerstvo nekomunikuje s farmármi. To ako pán Simon hovorí, že máme krátku pamäť, tak ja mu chcem pripomenúť jeho pamäť a poslednú vládu pani Radičovej, ktorá za celé pôsobenie, čo bola vo funkcii premiérky, asi zabudla na slovo poľnohospodárstvo. Keď som jej to pripomenul v interpeláciách, že nech povie, koľkokrát sa stretla s poľnohospodármi, koľkokrát rokovala s ktorými samosprávami, s ktorými záujmovými zväzmi, profesijnými zväzmi, aké sú z toho výstupy, koľkokrát rokoval minister pôdohospodárstva so samosprávou. No tak výsledok bol, že ani jedenkrát! A tak sa asi spýtala pána Simona ako vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, no tak, aby mal, mohol deklarovať a stretávať sa so samosprávou, založil si vlastnú samosprávu, potravinovú komoru, poľnohospodársku, či akú to má komoru Slovenska, Agrárnu komoru Slovenska, pardon.
A potom vlastne komunikoval len s touto vlastnou samosprávou, ktorá zahŕňala asi 5 % poľnohospodárov na Slovensku a vlastne to bola komunikácia vtedajšieho vedenia rezortu a vtedajšieho vedenia vlády a správy tejto krajiny s poľnohospodármi.
A dnes máte plné ústa toho, že minister nekomunikuje napriek tomu, že hneď od prvého dňa vstúpil do aktívneho dialógu so všetkými samosprávnymi organizáciami, so všetkými profesijnými organizáciami a že vedie ten dialóg dodnes a že jednoducho hľadajú riešenia na mnoho naakumulovaných problémov, ktoré sa neriešili aj za šesť rokov pôsobenia pána Simona vo funkcii ministra.
Hovoríte, že zákon bude zneužívaný. Áno, zneužívať sa dá všetko, ale ak hovoríme o podpore pre farmárov v rámci červenej nafty, aj keď to nie je červená nafta, je to normatív, ktorý sa napočíta na výrobu, najmä dobytčej jednotky a pôdu, ale je treba podporiť touto formou hlavne aktívnych poľnohospodárov, ktorí produkujú potraviny, nielen tých, ktorí sa tvária, že sú poľnohospodári. A tak ako pán Simon zaviedol podporu ničoho, to znamená mulčovanie a poberanie podpory, tak títo by v tej podpore nemali byť takým spôsobom zahrnutí, alebo mali by dostať podstatne menej, keďže vlastne toho veľa neprodukujú, nikoho nezamestnávajú, nedávajú pridanú hodnotu spoločnosti, a preto je potrebné nájsť formu, ako to urobiť tak, aby práve došli tí farmári a dostali sa k podpore, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu a tvoria pracovné príležitosti a formujú vidiek. Toto je cieľ, ktorý má byť. A samozrejme, že modelov, ako to urobiť, môže byť strašne veľa. Návrhov môže byť veľa, ja budem rád, keď tie modely sa budú predstavovať a budeme hľadať spolu riešenia, ako vlastne pomôcť slovenským poľnohospodárom, najmä aktívnym poľnohospodárom, aby sme sa vrátili naspäť k tvorbe pracovných príležitostí a k produkcii potravín, aby sme nemuseli konštatovať, že Slovensko hlboko stratilo potravinovú sebestačnosť.
Ak vás trápi odbytový fond, o ktorom sa tu dnes nebavíme, a napádate ho, tak môžem vám povedať, že drvivá väčšina krajín má určitým spôsobom nejaký fond vytvorený alebo vytvárajú ho - ako producenti potravín, tak spracovatelia potravín, aby sa vytváral priestor, finančný priestor na určité marketingové aktivity na podporu domácich potravín. Pán Galko, možno o tom neviete, ale spýtajte sa, možno ak poznáte nejakých potravinárov, poľnohospodárov v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, kdekoľvek vo svete, ako sa vlastne združujú prostriedky a kto všetko prispieva na to, aby sa vlastne zvyšovala spotreba domácich potravín. Máme na Slovensku mliečny fond, tzv. mliečny fond, kde ešte v starej mene jeden halier dávajú producenti mlieka, jeden halier dávajú spracovatelia mlieka na každý liter mlieka a z toho vidíte ten program, ktorý beží na Slovensku. Vidíte bilbordy, vidíte televízne spoty, z toho to je financované. Samozrejme, že veľkú časť prispieva rezort a, samozrejme, prispieva aj Brusel. Ale musíme mať aj vlastné zdroje a tie vlastné zdroje musíme deklarovať, že ich máme, poskladali sa farmári, spracovatelia, ministerstvo a Brusel. To znamená, že je treba združovať prostriedky a ísť do programov a aj samotní spracovatelia, aj poľnohospodári sú náchylní takýto fond tvoriť. Bola to aj požiadavka samosprávy, aby niečo podobné vzniklo na zlepšenie marketingu domácich potravín.
Takže kritizovať to, čo ešte sa len ide rodiť a v čom Slovensko hlboko zaostáva, je tak trošku kritika do vašich vlastných radov, že ste nič neurobili, keď ste boli, chvalabohu, že iba tie dva roky vo vláde.
Pán kolega Fecko, dve poznámky k vášmu vystúpeniu. Ja kvitujem to, že si uvedomujete, že je potrebné podporiť aktívnych farmárov. Čo sa týka tej vašej poznámky, že je treba, aby to bolo len na vlastnej pôde alebo len na pôde, ktorá je v nájomnom vzťahu, dokonca tu boli v minulosti návrhy, aby sa predkladali nájomné zmluvy na platobnú agentúru. Platobná agentúra by musela byť archív ako futbalové ihrisko zakrytý, aby tam tie zmluvy mohli vojsť. Myslím si, že každý poľnohospodár deklaruje pôdu, na ktorej hospodári, že má k nej aktívny vzťah a je možné vstupovať až pri určitých korekciách do toho vzťahu, či oprávnene alebo neoprávnene. Ale treba si uvedomiť, že platobná agentúra nie je vyšetrovací orgán, a ak sa pozriete na množstvo sporov, ktoré existujú, keďže slovenská pôda je neuveriteľne rozdrobená, keď dochádza pri krížových kontrolách k rôznym pochybeniam, ale aj úmyselným pochybeniam, že jednoducho platobná agentúra vtedy zastavuje výplatu nárokov a jednoducho pokiaľ sa ten spor nevyrieši, nemôže ho riešiť platobná agentúra a musia si to vyriešiť sporné strany - či už to je formou súdnych rozhodnutí, alebo iných rozhodnutí - či sa dohodnú proste, akým spôsobom, kto oprávnene deklaruje tú pôdu, ale platobná agentúra to fakt nemôže robiť.
Čiže platobná agentúra nemá kapacity, nie je na to určená a nie je na to stavaná, aby ona bola arbitrom toho, že kto tú pôdu obrába legitímne alebo nelegitímne. Pokiaľ príde k sporu, platobná agentúra zastavuje výplatu peňazí a je to na účastníkoch sporu, aby tento spor riešili.
A keď aj pán kolega Matovič hovoril, že treba podporiť aj malých farmárov, samozrejme, že malí farmári nie sú vylúčení z tej podpory. Toľko isto na každú dobytčiu jednotku, na každý hektár pôdy dostane malý farmár ako veľký farmár, takže tam nie je žiadny rozdiel, nie sú ani zvýhodňovaní, ani nezvýhodňovaní. A myslím si, že je treba podporovať aj malých farmárov, hlavne keď sú to rodinné farmy, ktoré tvoria tie pracovné príležitosti, aj keď robia iba malú časť, vlastne malú časť pôdy obrábajú, veľké množstvo takzvaných rodinných farmárov. A táto podpora ich nijakým spôsobom neobchádza.
A vrátim sa ešte snáď jednou poznámkou k tej korupcii a kšeftovaniu. Pán kolega, porušovať zákon môže každý, ale musia byť mechanizmy v každej krajine na to, aby sa odhaľovalo porušovanie zákona. A akýkoľvek dobrý úmysel, ktorý predložíte, môže byť zneužitý. Môže byť, niekto môže sa snažiť obchádzať tento zákon. A čo sa týka tohto návrhu, tak si myslím, že je to normatív, ktorý je stanovený do takej výšky, ktorý ani nepokryje potrebu toho samotného farmára.
Čiže množstvo zdrojov, ktoré sú určené okolo tej sumy, ktorá bola deklarovaná, tak nepokrýva skutočne potreby pre naše poľnohospodárstvo. Čiže, tí farmári dostanú iba časť tejto nafty, ktorá je trochu zvýhodnená, a je to vlastne reakcia na to, že tento rok bol katastrofálne problémový, hlavne žatvy v niektorých oblastiach Slovenska, najmä južných oblastiach Slovenska od západu až po východné Slovensko. A hlavne v živočíšnej výrobe to má neuveriteľný dopad na to, že zvýšili sa ceny vstupov a ceny ich výstupov klesali.
Keď v roku 2009 napríklad v tej produkcii mlieka, neuveriteľne sa prepadla cena mlieka až na vtedy päť korún slovenských, tak aj klesali vstupy. Klesali ceny obilovín. Obiloviny stáli menej ako sto eur. Dnes stoja obiloviny viacej ako dvestodvadsať, dvestoštyridsať eur a sója sa pohybuje až cez štyristo, štyristopäťdesiat eur. To znamená, že tam je multiplikačný efekt pre producentov živočíšnych komodít, a preto treba hľadať formu podpory práve pre tých producentov, ktorí sú ešte viacej znevýhodnení ako tí, ktorí zaznamenali sucho a z časti zvýšenej tržby kompenzovali ich straty. Ale každopádne je treba oceniť to, že vláda našla zdroje na to, aby aspoň malou formou prispela k tomu, aby tí poľnohospodári dokázali založiť svoju úrodu a dokázali prežiť ďalší rok.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spravodajskú správu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 79 z 20. novembra 2012 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoru Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2012 číslo 278 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Už prvá vláda Roberta Fica prijala zákon, kde sme sprísňovali poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy, práve najkvalitnejšej pôdy, lebo to je jedno z mála bohatstiev, čo naša krajina má a je to kvalitná pôda, na ktorej vieme robiť potraviny. Bohužiaľ, pri nástupe do funkcie ministra poľnohospodárstva pána Simona sa tieto poplatky zrušili. Ja som rozumel tomu veľmi dobre, lebo bolo treba zabezpečiť developerom, ktorí v rôznych reštitúciách získali veľmi veľa ornej pôdy a bolo treba ju veľmi rýchlo vyňať bez poplatkov a bolo treba z toho spraviť zastavané pozemky, dneska to vidíme aj na Žitnom ostrove, keď tadiaľ prechádzate, že tam vznikajú celé sídliská rodinných domov na ornej pôde, kde dovtedy bola orná pôda, na najkvalitnejšej pôde vznikajú sídliská rodinných domov a nechcem hovoriť o tých všetkých skladoch, ktoré tu vznikajú na najkvalitnejšej pôde, Trnavskej tabuli atď. Čiže títo developeri, ktorí rôznymi spôsobmi získali túto pôdu, aby nemuseli platiť za záber pôdy, tak im ktosi v zákone zrušil poplatky s odôvodnením, že aj tak vlastne sa vybralo málo poplatkov pri tom, že sa platí za záber pôdy. To je cieľ toho zákona, aby sa vybralo málo poplatkov, aby sa nezaberala pôda. Cieľ je nie vyberať poplatky, cieľ je chrániť pôdu, a preto musia byť poplatky také vysoké, aby nebolo výhodnejšie zaplatiť poplatok, ale radšej sanovať šedé alebo hnedé zóny, ktorých na Slovensku máme veľmi veľa. Máme veľmi veľa opustených poľnohospodárskych dvorov, na ktorých nie je nič, len treba sanovať staré stavby a je treba ich využiť, či už na priemyselnú zónu, či už na veľké sklady, distribúciu a tak ďalej.
Tak preto si myslím, že je najvyšší čas znovu zaviesť poplatky, aj keď mnohí sa im už vyhli a mnohí, ktorí nadobudli tú pôdu, už na nej zarobili. Tak nikdy nie je neskoro a tej pôdy je tak málo, že ju treba stále chrániť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja som si tiež myslel, že tento návrh zákona, ktorý prerokovávame, prejde s takou veľkou zhodou väčšiny poslancov v tejto snemovni, lebo skutočne si myslím, že je treba, došiel čas, keď je treba zastaviť ten klondike v dovoze neevidovaných, nekontrolovaných, závadných a neviemakých potravín najmä z Poľskej republiky, ale aj z iných krajín, ktoré na Slovensko prúdia. A myslím si, že práve táto vláda urobila tie zásadné kroky k tomu, aby spolu s políciou začala chrániť slovenský trh.
Ak tu niekto narieka nad tým, že kontrolór za 500 alebo 600 eur nie je motivovaný, tiež si myslím, že žiaden plat nie je dostatočne veľký na to, aby nemohol byť väčší. A samozrejmá vec, treba sa prikrývať len takou perinou, na ktorú máme. A tiež sa chcem spýtať, kde je hranica toho platu, ktorá zabrzdí korupciu? Kde je tá hranica? Je to 10-tisíc eur, 100-tisíc eur, je to milión eur? Ja si myslím, že to je o charaktere a poctivosti človeka a úcte k jeho zamestnaniu a k spoločnosti, že to nie je o výške platu. A je medzi kontrolórmi obrovské množstvo poctivých kontrolórov, ktorí aj za 500 eur robia tú kontrolu veľmi poctivo.
Ale pravda je tá, že neboli chránení ani ministerstvom, ani vedením Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a keď došlo k problému pri správnom konaní, tak ešte boli postihovaní. Až teraz sa prichádza k tomu, aby kontrolóri a ich správne konania boli opreté o správne právo a o právnikov, lebo pochopiteľne, veterinár nie je schopný vydávať správne rozhodnutia podľa správneho práva, lebo nie je právnik. On je veterinár. A všetky tie kroky tých všetkých zanedbaných vecí, ktoré tu boli po mnohé roky, je treba začať postupne odbúravať. Nič iné nie je možné urobiť švihnutím jedného prútika, a preto je krok za krokom potrebné prijímať zákony tak, aby sa prijal efektívny a účinný zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, a ja verím, že tento zákon bude účinný a efektívny a že prinesie svoje ovocie. Tak ako teraz je na stole zákon o potravinách, aby dával právomoc kontrolórom zhabať nekvalitné potraviny, zavrieť prevádzky, ktoré porušujú zákon a jednoducho je treba sprísniť ochranu domáceho trhu, lebo nie je možné pripúšťať to, aby občania boli ohrozovaní ponúkaním nekvalitných potravín v nevedomosti, častokrát v reštauráciách, kde dôjde neevidovaný tovar, kde sa s ním obchoduje. A kontroly tomu dali v plnom rozsahu za pravdu.
Ctené kolegyne a kolegovia, myslím si, že bude v druhom čítaní dosť priestoru na to, aby sme detailne rozobrali veci, ale chcem oceniť vystúpenie takisto pána kolegu Fecka, ktorý sa nevenuje téme, ale z hľadiska ako sedliackeho rozumu, tak z citu, vycítil, že jednoducho Slovensko musí byť viac chránené, že nemôžu byť chránené iba okolité krajiny, ale že aj Slovensko musí chrániť svojich občanov.
A budem rád, pán kolega Galko, keď si vypočujete aj svojich kolegov z opozície.
Ďakujem pekne.