Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

28.1.2014 o 18:25 hod.

Ing.

Marian Záhumenský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

28.1.2014 18:25 - 18:31 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len veľmi kratučko zareagujem na rozpravu. Som rád, že si už aj kolegovia poslanci začínajú všímať, čo znamenajú potraviny pre krajinu a pre zdravie občanov, a že vlastne nielen prvotne už si občania všimli, že kam sa dostalo poľnohospodárstvo aj vďaka takým úžasným ministrom, ako bol pán Simon, ktorý spôsobil podporu ničoho, a práve tá podpora ničoho spôsobila to, čo tu dneska máme, a to, čo dneska konzumujeme, a práve táto pravicová vláda spôsobila ten obrovský nástup reťazcov, kde dneska až 95 % potravín ovláda osem, osem obchodných systémov, čo je vážny problém pre slovenské poľnohospodárstvo a dokonca už aj Európska komisia priznala, že v obchode s potravinami neexistuje zmluvná sloboda. To znamená, že tam je obrovský nepomer medzi potravinármi, poľnohospodármi a na druhej strane obrovskou silou obchodných reťazcov, takže je potrebné určite hľadať cesty, akým spôsobom vyvažovať pomer a ponuku a vlastne akým spôsobom dostať na pulty a k našim zákazníkom, našim spotrebiteľom čo najviac domácich potravín, lebo, si dovolím povedať, že stále, ak hovoríme o slovenských potravinách, tak častokrát presahujú vysokú mieru kvality oproti tomu, čo dovážame pekne zabalené. Pekne zabalené, ale ten obsah je, bohužiaľ, prázdny a aj v tom jogurte sa nenachádza, nenachádza mlieko, aj v tom párku sa nenachádza mäso, mäso išlo v inom vozíku a párky išli vedľa v druhom vozíku a dávame ich na pult ako mäsové výrobky.
Jedného času sme zaviedli do zákona o potravinách, aby bolo povinné oddeľovať mäsové výrobky od nemäsových výrobkov, aby bolo povinné oddeľovať mliečny tuk od nemliečneho tuku, a práve pán Simon bol ten, ktorý to zrušil, lebo povedal, že naši občania sú dostatočne vzdelaní na to, aby si tým milimetrovým písmom, strieborným písmom na bielom podklade našli to, že vlastne to mlieko nie je, to maslo nie je z mliečneho tuku, ale že to je náhražka označená ako masielko a podobne.
Čiže to sú kroky, ktoré musíme dať našim občanom, aby ľahko rozoznali, že aká potravina je to a z čoho to je vyrobené a že to je z originálnych materiálov vyrobené, a preto si myslím, že ten návrh, ktorý je aj z hľadiska definovania slovenskej potraviny, je správny. A ak by som povedal k pánovi poslancovi Hlinovi, že či potraviny spracované na Slovensku majú mať právo označené, povedzme, potravina vyrobená na Slovensku, tak môžeme hovoriť napríklad o pražení kávy. Kávu vieme, že na Slovensku nepestujeme, ale tá celá káva sa donesie surová na Slovensko, sa spracuje na Slovensku, pomelie sa na Slovensku, zabalí sa na Slovensku a je dobré dať šancu aj takýmto výrobkom proste, aby mali mať možnosť označenia, že táto potravina bola celá spracovaná na Slovensku.
No a snáď ešte jednu poznámku ku GMO, veľmi krátko. Pán kolega Kuffa, plne s vami súhlasím, čo sa týka GMO a blokovania, pestovania produktov z GMO, len, bohužiaľ, situácia je taká, že na Slovensku chceme zakázať pestovanie GMO, ale, bohužiaľ, nezakazujeme dovoz GMO. A vieme dobre, že z Argentíny, z Brazílie, kde chodí najviac sóje ako kľúčový bielkovinový produkt pre živočíšnu výrobu, je všetok GMO. To znamená, všetky sójové šroty extrahované, ktoré na Slovensko dovážame, sú aj deklarované ako GMO pozitívne a máte to aj na faktúre uvedené, že sója je vyrobená z produktu GMO, čiže do potravinového reťazca ju dostávame cez krmoviny. Čiže ak chceme povedať, že chceme zakázať GMO na Slovensku, tak krajina by mala byť čistá. Tým pádom by sme mali zakázať aj dovoz akéhokoľvek produktu, ktorý je GMO, to znamená napríklad aj sójového šrotu, ktorý je na 99 % vyrobený zo sóje z GMO. A neviem si predstaviť, akým spôsobom by boli slovenskí chovatelia schopní produkovať konkurencieschopne akýkoľvek produkt bez sójového šrotu, na Slovensku nemáme spracovanie sóje, aj keď pestovanie sóje sa rozširuje, ale nemáme spracovanie a jednoducho pre prežúvavce je nevyhnutné mať extrahovaný šrot. To znamená, že neviem, odkiaľ by sme dovážali nie GMO, ale ja budem za, ak bude celá Európa bez GMO aj dovážaných krmovín. Tým pádom trošku nám potraviny zdražejú, ale určite, určite budú bezpečnejšie, aj keď do dnešného dňa ja nepoznám štúdiu, ktorá by hovorila o problémoch, o problémoch s GMO, že by nejaká štúdia potvrdila to, že GMO produkty majú vplyv na zdravie aj v tretej generácii. Bola jedna štúdia urobená vo Francúzsku, ale bola, ani jedenkrát nebola potvrdená táto štúdia. To znamená, že vždy je to otázka, kto to robí, a či sa to niekedy potvrdí nejakou relevantnou inštitúciou. Zatiaľ takáto inštitúcia nie je ani štúdia nie je, ale určite treba tomuto problému venovať veľkú pozornosť.
Čo sa týka poznámky pána Simona k privatizácii štátneho majetku, chcem mu len povedať, že je pravda, že som sprivatizoval štátny majetok v klinickej smrti, ktorý, keby som ho nebol sprivatizoval, dneska by to bola jedna ruina, ktorá na Slovensku, ktorých na Slovensku máme veľa. Chcem povedať, že som za tento majetok zaplatil 100 % ceny a zaplatil som ho celý, tento majetok, a sú takéto len tri štátne majetky sprivatizované, ktorí zaplatili celú kúpnu cenu Slovenskému pozemkovému fondu a tento majetok neživí mňa, ale zamestnáva viac ako sto zamestnancov, ktorí majú v regióne, kde nie je žiadny priemysel, istotu a stabilitu a každý mesiac desiateho výplatu.
Ja by som sa chcel spýtať pána Simona k jeho odbornosti, čo spravil v Padarovciach. Všetci, čo ho poznajú, vedia, že je pestovateľ buriny a chovateľ, katastrofálny chovateľ zvierat. To znamená, že odišiel od poľnohospodárstva, a škody, ktoré pácha v poľnohospodárstve a napáchal tých šesť rokov svojho pôsobenia vo funkcii ministra, myslím si, že za ne môže pán Bugár, lebo keď hľadali ministra, asi šiesteho alebo ôsmeho v poradí za SMK ešte, keď prvýkrát našli pána Simona, objavili ho, tak keď sa spýtal, že aký má program pripravený pre poľnohospodárstvo, tak jeho známa veta bola: "Urobím, čo mi poviete." Bohužiaľ, to naplnil a to je ten dopad, kde aj samotní jeho kolegovia potom raz mu povedali, že napáchal viac škody v poľnohospodárstve ako druhá svetová vojna. To znamená, že ak on chce hovoriť o kvalifikácii, tak na jeho mieste by som bol ticho, asi tak toľko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.1.2014 16:50 - 16:52 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 943 zo 4. decembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 234 z 28. januára 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.1.2014 16:30 - 16:32 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Simon, nemôžem si to odpustiť, ale ty si majster demagógie. Za tvojho ministrovania dvakrát si zmenil zákon tak, aby sa oslobodili od poplatkov, aby sa oslobodil od poplatkov záber poľnohospodárskej pôdy na developerské účely.
Je všeobecne známe o tebe, že si zástanca a ochranca developerov aj to z toho dôvodu, že práve sa im veľmi dobre darilo pri reštitúciách počas tvojho pôsobenia na ministerstve, keď by sme pozreli spätne, kto všetko robil rôzne zámeny pozemkov a pre koho robil zámeny pozemkov, nadobudol obrovské množstvá pozemkov, tak sú to práve tvoji kamaráti z južnej časti Slovenska, z okolia Dunajskej Stredy, ktorí došli k veľkým, veľkým pozemkom, a následne keď sa stal znovu ministrom, tak si rýchlo zrušil poplatky za záber pôdy, aby mohli previesť práve na developerské účely, a vidíme, ako na Žitnom ostrove vznikajú doslova nové dediny na ornej pôde, ako tam vznikajú nové zóny na ornej pôde. To sú všetky tie pozemky, to takýmto spôsobom boli získané, nie občania. Ak sa staviaš do pozície ochrancu občanov, tak veľmi dobre vieš, že tento zákon umožňuje občanom bezplatne si vyňať pôdu preto, ak chcú stavať rodinný dom pre svoje bývanie a tak ďalej. To všetko, na to všetko zákon pamätá, ale čo teba trápi, je to, že developeri budú musieť zaplatiť viacej, lebo, pochopiteľne, investor presne má stanovené, koľko za pôdu zaplatí, a o čo viac sa musí odviesť záber pri ochrane pôdy, tak o to dostane ten, ktorý tu pôdu nadobudol rôznym spôsobom, či už skúpením, alebo zo Slovenského pozemkového fondu cez reštitúcie, tak dostane, dostane menej. No a tá posledná poznámka, keďže čas sa mi kráti, je k tomu, k tej nepriamej novele zákona o verejnom obstarávaní. Poľnohospodári veľmi dobre vedia, že ty nemáš rád poľnohospodárov. Všetko, čo je v prospech poľnohospodárov, a práve táto novela o verejnom obstarávaní umožňuje tým najslabším skupinám poľnohospodárov vrátane včelárov, vrátane malých farmárov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2013 11:55 - 11:57 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, odpovedali ste pánovi Simonovi, prečo sa znížila podpora na dobytčiu jednotku na kravu bez trhovej produkcie mlieka a prečo vlastne by mala ísť vyššia podpora na samotnú tú kravu, a nie na plochu. To je celý, celý problém, to, že nie je dôležité, aby sme my mali jednu, jedno zviera, proste ktoré neprináša nič, nie je, nie je od neho možné od neho dostať teľa, a že máme ošípanú, a síce máme ju ako vedenú ako VDJ-čku, ale nemáme od nej odstavčatá, ktoré nevytvárajú základ pre ekonomickú produkciu.
Ja sa plne pridám k tomu, že znižujme podporu na plochu a dávajme ju do pridanej hodnoty práve pre tých poľnohospodárov, ktorí produkujú, ktorí vyrábajú a zamestnávajú. Toto je kľúčový moment, ktorý sa musí urobiť, aby sme dostali obrat v slovenskom poľnohospodárstve. A to, čo som vám, čo som hovoril, že práve podpora ničoho, to je podprah toho mulčovania a toho nevyrábania, spôsobila stav, ktorý tu je, spôsobila úpadok slovenskej prvovýroby, spôsobila úpadok výroby potravín, spôsobila úpadok potravinárstva, lebo keď nebola surovina, neboli potravinári. Je dôsledok toho, že dneska konštatujeme a pán Simon tu bohorovne povie, že, že za to môže SMER, a pritom on je autorom tejto myšlienky. On obhajuje to, že ako treba podporovať tú plochu, lebo tá plocha je kľúčová. Áno, tá plocha je dôležitá, ale ak budeme podporovať výrobu, tak podporíme tých farmárov, ktorí chcú vyrábať a tú plochu si budú obrábať. Takže toto je, toto je veľmi dôležité a práve novonastavené podmienky sú postavené tak, aby boli zvýhodňovaní farmári, ktorí vyrábajú, aby neboli zvýhodňovaní tí, ktorí sa len tvária, že sú poľnohospodári, mulčujú, a pritom vykonávajú úplne iné aktivity. Myslím si, že asi toľko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2013 11:23 - 11:47 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som pokračoval tam, kde som skončil, k tej minulosti poviem iba už dve, dva fakty, aby sme pochopili vlastne, akým spôsobom a prečo sa stalo to, že, že jednoducho bolo výhodnejšie pre poľnohospodárov nevyrábať. A ja musím povedať, že nemôžem nič vyčítať poľnohospodárom, keď sa rozhodli využiť podmienky, ktoré tu boli nastavené. Ťažko je vyčítať farmárovi, keď je preňho rentabilnejšie nič nerobiť, že to robí, aby bol ekonomickejší, ako sa má trápiť s výrobou. Ale zodpovednosť za to nesie ten, ktorý podmienky nastavoval, a toto je kľúčová otázka. Napríklad. Ak bola zavedená podpora podľa najväčšej dobytčej jednotky, tak Brusel tlačil do toho, že 31., že sa zoberú stavy dobytčích jednotiek k 31. 3. 2007, a na túto podporu bolo nutné vyplácať, vyplácať peniaze aj tým farmárom, ktorí povedzme túto výrobu opustili. To isté sa stalo s cukrovou repou, kde bola vysoká podpora, až 600 euro na hektár pre tých farmárov, ktorí už repu prestali vyrábať, a neboli podporovaní tí, ktorí repu vyrábali. Čiže myslím si, že jeden z kľúčových segmentov tohto úpadku, ktorý aj dneska môžme konštatovať, je to, že sa zaviedla podpora ničoho a že je konečne šanca tento stav zmeniť. Preto nechcem hovoriť o číslach v porovnávaní s rokom 2012, 2011, pán minister to odprezentoval tuná štandardne tak, jak to skutočne, skutočne bolo, aj keď pán Simon vytiahol nejaké čísla z hľadiska dobytka, on určite nevie, že dobytok má štvorročný cyklus, tak porovnáva ho ako v jednoročnom cykle, tak to mu môžeme odpustiť, ja si myslím, že nevedomosť je blaženosť v jeho ponímaní.
Ale ja by som sa skôr chcel venovať tomu, ako vlastne z tohto stavu, ktorý tuná je, ako z neho vyjdeme von. A práve tu sa črtá šanca, aby slovenské poľnohospodárstvo nabralo nejaký dych a začali sme robiť politiku tak, ako sa skutočne má, aby tie podpory, ktoré sú nacielené, boli zamerané úplne presne pre tých farmárov, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu, a tá pridaná hodnota v prvom rade je tvorba pracovných príležitostí a výroba potravín.
To znamená, že ak zoberieme do úvahy strednodobú koncepciu rozvoja poľnohospodárstva, ktorá bola spracovaná ministerstvom pod vedením pána ministra Jahnátka, a v nadväznosti na túto koncepciu sa pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, sa pripravujú podmienky, akým spôsobom podporovať slovenských poľnohospodárov, tak práve by sme mali odísť od podpory ničoho - a to musím povedať - s veľkým poďakovaním mnohých poľnohospodárov, s ktorými sa stretávam, že konečne prišiel minister, ktorý chce podporovať tých, ktorí vyrábajú. Napriek obmedzeniam Bruselu, napriek tomu, že sa vyrokovalo, že iba 13 + 2 % je možné dať do citlivých komodít, tak je to významný obrat a práve by som chcel poukázať na túto skutočnosť, že toto by mohlo znamenať to - aj tak, jak boli predstavené, predstavené tie podpory po regiónoch -, že nielen hovädzí dobytok a mlieko, ktoré považujem za najkomplikovanejšiu výrobu v poľnohospodárstve vôbec a ktorá na seba viaže asi najviac pracovných príležitosti, už som tu jednu analýzu americkej univerzity čítal, že vlastne tento sektor pre Kaliforniu robí väčší obrat, ako robí Hollywood, tak čo rozprávam s mnohými podnikateľmi, práve v tomto sektore, tak sa chystajú a tešia sa na to obdobie.
Ak pán Simon povie, že pre rok 2014 tá podpora ešte nie je veľká, ale že bude rásť v roku 2015, nuž je to prechodné obdobie, pán Simon, ak by si nevedel, prechodné obdobie, bohužiaľ, ešte musí byť a tie rokovania nezáležia len na slovenskej pozícii, a ak si sa snažil politicky využiť alebo zneužiť to, že do tohto sektoru sa vyrokovalo akože vďaka tejto vlády, vláde, tak nie. Ako my máme určitý počet poslancov v Bruseli a myslím si, že rok 2002 a rok 2013, medzitým došla veľká finančná kríza a aj táto spôsobila, že rozpočet Európskej únie je menší, a tie rokovania skutočne boli náročné a myslím si, že podmienky, ktoré Slovensko vyrokovalo, sú veľmi, veľmi pre Slovensko výhodné. Napriek tomu, že sa snažíš podsúvať nejaké číslo, že to bolo inak, ako to bolo predstavené v roku 2002, takže, takže toto je trošku, to je do veľkej miery zavádzajúce.
Pán minister, ja chcem poďakovať za predložený systém uvažovanej podpory, tak ako by to malo byť, a myslím si, že hovorím z duše mnohých poľnohospodárov, že práve toto je cesta, akým spôsobom podporiť, ale čo by som chcel zdôrazniť, je to, že by sme nemali podporovať plošne len dobytčiu jednotku, ale plošne buď nejaké kravy, alebo prasnice, lebo Slovensko ako také nepotrebuje svojím spôsobom kravy bez trhovej produkcie mlieka, aby vykazovalo zaťaženosť. Ale otázka, akú kravu, potrebuje funkčnú kravu, kravu, ktorá je schopná dávať pridanú hodnotu vo forme teľaťa alebo vo forme mlieka, prasnicu, ktorá je schopná produkovať odstavčatá, čiže motivujme farmárov k vyššej pridanej hodnote, motivujme ich a toto bude znamenať aj ich dlhodobú udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Ja budem rád, keď sa podarí dosadiť a presadiť v Bruseli model, aby sme mohli podporovať, podporovať konkrétnu výrobu, a tých 13 % využiť a nacieliť presne pre tých, ktorí chcú dlhodobo vyrábať, ktorí chcú dávať pridanú hodnotu, a tento tlak na to, aby zvyšovali počet odstavených odstavčatov od prasnice, aby zvyšovali počet vydojeného mlieka od dojnice, aby od každej kravy, ktorú majú na svojom, vo svojom stáde, dosiahli každý rok svoje teľa, ktoré ide na trh a ktoré dáva obchodnú bilanciu a dáva prácu, tak toto je to, čo by mohlo znamenať obrat, a ja si myslím, že tá cesta, ktorú si zvolil, je veľmi správna a ja verím, že sa to podarí dotiahnuť až do tohto finále, a toto bude práve ten impulz, ktorý by mohol pre budúce obdobie znamenať zastavenie úpadku a oživenie slovenského poľnohospodárstva, a zo srdca ti želám, aby takto to aj bolo.
V tých 2 % vítam to, že bude podpora bielkovinových plodín na ornej pôde a vyslovene by bolo dobre, aby to boli len bielkovinové plodiny na ornej pôde, ako je lucerna a ďatelina, aby práve aj cez tento segment boli podporení chovatelia prežúvavcov a aby tam nešla podpora, podpora koncentrovaných bielkovín, ako je sója, hrach, bôb, hlavne sója, ktorá bude aj tak zvýhodnená tým, že vlastne bude ju možné, bude ju možné pestovať v rámci ozeleňovania, v rámci gríningu, a kde tie plochy budú vlastne ďalej rásť.
Čo chcem povedať, že, a myslím, že pán poslanec Huba to spomenul, včely sú malé, ale veľmi dôležité pre slovenské poľnohospodárstvo a vôbec pre ekosystém ako taký a už dávno povedal Albert Einstein, že do štyroch rokov po vyhynutí posledného včelstva vyhynie ľudstvo, myslím si, že tomuto segmentu by bolo treba venovať podstatne viacej pozornosti, ale hlavne by bolo tiež sa pozrieť, tie zdroje, ktoré sú venované včelárstvu, aby boli nacielené na konkrétnych včelárov. Tento segment je veľmi vážne ohrozený vzhľadom k tomu, že starí včelári odchádzajú a mladí včelári neprichádzajú, tak si myslím a vôbec som hrozne rád, keby sme ešte prehodnotili spôsob podpory včelárčenia a rodín včiel, lebo si myslím, že majú obrovský význam pre nielen poľnohospodárstvo, ale celý ekosystém.
No a čo je kľúčové z hľadiska tohto stavu, ktorý tu je, a pokiaľ tento a v tomto systéme nenájdeme určité vážne zmeny, tak je to finančná vertikála, ktorá vážnym spôsobom práve ohrozuje slovenské poľnohospodárstvo. Ak, neviem, či sa mi to objaví na tabuli, som si pripravil pár grafov, ktoré sú, ktoré sú určite zaujímavé. (Krátka pauza.) Môžem poprosiť technikov, žeby sa objavil graf, pán predseda, na tabuli? (Krátka pauza.)
Toto je... (Premietanie grafov v rokovacej sále.) Toto sú skutočné údaje, ktoré sú, ktoré sú kľúčové preto, aby sme pochopili, že vlastne akým spôsobom tečú toky. Ak sa pozrieme na spracovateľný priemysel a jeho výsledky, tak kumulovaná strata za 10 rokov v tomto segmente je 53,4 mil. eura a je tam vidno od roku 2003 do roku 2012 roky ziskové, ako je rok 2007 alebo rok 2009, málo - 2012, ale práve finančná vertikála, keď to sekneme len cez spracovateľský priemysel, spôsobuje to, že ten priestor pre EBITD-u alebo maržu, alebo, alebo pridanú hodnotu zisku je skutočne veľmi malý alebo je vlastne strata, z čoho nie je možné tento segment rozvíjať, a prepad výroby vďaka tomu, čo som povedal, spôsobil to, že došlo k prepadu spracovateľského priemyslu. Pokiaľ spracovateľský priemysel nemá dostatok suroviny, nemôže ako vyrábať a je pochopiteľné, že musí z toho trhu odchádzať, a obzvlášť keď sa vrátime práve k tejto finančnej vertikále, ktorá spôsobila to, že jednoducho v tých cenových reláciách, ktoré sú tuná nastavené, a v tých podmienkach, čo tu boli pripravené pre obchodné systémy, ktoré vysali vlastne celý ten zisk z prvovýroby a spracovateľov a pretavili ho do svojho zisku, tak znamenalo to, že mnohé spracovateľské podniky zo Slovenska museli odísť.
Ak sa pozrieme, ako to je s najväčším reťazcom na Slovensku, ktorým je spoločnosť Tesco, tak za roky 2009 až '11 vytvoril EBITD-u 220 mil. eur. Tento reťazec napr. odchádza zo Spojených štátov amerických, má problémy v iných krajinách, na Slovensku sa mu neuveriteľne darí, aj keď výsledky '12 - '13 ešte nie sú známe, nie sú ešte na internete zverejnené, tak je jasné z tohto, že kde je vlastne, kde sa tvorí a kde sa vysáva tá pridaná hodnota z celého sektora. Ak sa pozrieme na reklamu, a to je ďalší jeden z momentov, o ktorých chcem hovoriť, o osvete, to nám tu chýba za celé roky od revolúcie, tak pozrime sa, čo robí Lidl, ktorý má najnižší podiel domácich potravín na svojich pultoch - pod 20 %, tak len v roku 2012 vynaložil na reklamu 16,3 mil. eur, ale ak sa pozrieme za roky 2009 až '11, tak do reklamy vložil 145 mil. eur. Samozrejme, ten tlak reťazcov, ktorý je, spôsobuje to, že kvalita potravín, nutričná hodnota potravín, je neuveriteľne nízka. Oni spĺňajú svoje hygienické normy, všetko je v poriadku z toho pohľadu, ale ak sa pozrieme na nutričnú hodnotu, ak sa pozrieme na chuťové vlastnosti, tak sa na Slovensko dostali potraviny do takého stavu, že skutočne je treba zdvíhať varovný prst, a myslím si, že má to aj dopad na zdravotný stav obyvateľstva aj vďaka tomu, čo dovážame, a tých potravinových škandálov, ktoré sme tu za posledné obdobie mali, myslím si, že zburcovalo verejnosť, že začíname o tomto fenoméne konečne hovoriť, a ja verím, že aj verejnosť si uvedomí, že ak chceme mať zdravé potraviny, tak musíme siahať po domácich potravinách a v tejto oblasti musíme urobiť aj strašne veľa v oblasti osvety, lebo, myslím si, že je dôležité vysvetľovať toky peňazí aj v rodine, aj v spoločnosti, a ak toto sa nám podarí, tak ten obrat by mohol aj nastať.
EBITDA spracovateľov, spracovateľov aj dodávateľov do reťazcov je len 133 mil. eur, čiže podstatne, podstatne nižšia. Ak sa pozrieme na 3 obchodné reťazce za 3 roky, tak ich zisk, prevádzkový zisk alebo EBITDA za posledné 3 roky je 503 mil. eur, pol miliardy eur len tri obchodné reťazce urobili v segmente potravín. Čiže tu je odpoveď na to, čo sa deje, a keď pozrieme a robí sa prieskum, že či by zákazníci kupovali slovenské potraviny, tak 75 % odpovie, že áno, že sú ochotní si priplatiť za slovenské potraviny, ale, myslím si, že správna odpoveď by mala byť, prečo by si mali priplatiť. Táto otázka len navodzuje to, aby sa vytvoril priestor, že ľudia chcú akceptovať vyššiu cenu potravín, ale pritom vôbec nie je nutné akceptovať vyššiu cenu potravín, pretože dôležité je, kde sa vlastne táto cena potravín pre konečného spotrebiteľa robí, a je potrebné vysvetliť spotrebiteľom, že nie prvovýroba, nie počasie, nie pohyb na burzách, nie spracovatelia, ale obchod je hlavným tvorcom spotrebiteľských cien a práve tam sa vytvára ten mediálny priestor, že keď chceme domáce potraviny, musí byť drahšie tie potraviny. Nemusia byť drahšie tie potraviny, k tomu sa dostaneme, tu je zisk hlavných hráčov na trhu, to je tých 8 reťazcov, o ktorých som hovoril, ktoré len za rok 2012 majú 176 mil. eur zisku. To je to, čo vlastne chýba v sektore prvovýroby a spracovateľov, z veľkej časti, samozrejmá vec, že je potrebné nájsť cestu, akým spôsobom túto, túto vertikálu zmeniť. Ako by to mohlo vypadať, je fikcia, kde keď sa pozrieme, že prvovýroba spravila 40 mil. straty, obchod 200 mil. zisku, tak..., či..., spracovateľ 200 mil. zisku, tak obchod 176 mil.
A aké sú marže? Presne to stojí na tom, keď, keď sa tvorí tá fikcia tvorby ceny, tak skutočne je treba poznať skutočnú maržu, aký je rozdiel medzi cenami spracovateľov, od ktorých sa potom odvíja aj cena pre prvovýrobu, a cenami pre spotrebiteľa, a kde je ten rozdiel, čo zostáva v obchode. Tu máme všetkých hlavných hráčov, keď Billa tvorí až 38 % maržu, vykázanú maržu, povedzme Kaufland 31,7%, Tesco 36 %, povedzme COOP Jednota je najlepší, 21 %, CBA 19,9 %. Priemerná hodnota obchodnej prirážky je 28,6 %, ale to neznamená, že to je skutočná ich hodnota. Ak zoberiem segment mlieka alebo mliečnych výrobkov, tak skutočná hodnota obchodnej prirážky je až 74,4 % a toto je to kľúčové číslo a to je to, kde sa vlastne využíva to dominantné postavenie obchodných reťazcov, kde vlastne cez tie všetky rôzne poplatky a druhotné skryté vratky peňazí od spracovateľov dostávajú tú obchodnú maržu až do hodnoty 74 %.
Ja sa pýtam, ktorý sektor dokáže urobiť takto vysokú maržu? Ani zbrane a nechcem sa vrátiť k prostitúcii alebo niečo podobné a toto sa vlastne deje a toto je kľúčový problém riešenia alebo problémov slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Pokiaľ nenájdeme cestu, akým spôsobom zastaviť toto vysávanie peňazí zo slovenskej ekonomiky a od slovenských spotrebiteľov a slovenských poľnohospodárov, tak jednoducho môžeme robiť čokoľvek. Žiadna dotácia nemôže byť taká vysoká, ktorú nedokážu obchodníci zjesť alebo z poľnohospodárstva odsať, a ja si myslím, že aj keď tu bolo spomínané, že nie dotácie majú byť tie, ktoré majú nahrádzať vlastne to všetko, čo sa deje, nehospodárnosť a vlastne obchodné praktiky obchodných reťazcov, že to musí byť aj rentabilná dlhodobo udržateľná poľnohospodárska výroba, že to musí byť aj konkurencieschopný spracovateľský priemysel, ale že to musia aj podmienky, korektné podmienky v obchodných vzťahoch, ktoré sú tuná, a dotácie vlastne slúžia na vyrovnávanie kompenzácie toho, že Európa je jednoducho dotovaná.
A ak chceme mať prijateľné ceny potravín pre našich občanov, tak Európa už dávno tento systém a tento model predstavila, a pokiaľ tie podmienky sú rozdielne, tak myslím si, že napriek tomu, že sú rozdielne, tak kľúčový problém je práve odsávanie peňazí zo slovenského poľnohospodárstva. Pritom keď zoberieme reťazce, možnože neplatia ani u nás dane, to sa nedá z internetu vyčítať, ale napríklad Kaufland je v. o. s., pán kolega Galko možno by vedel povedať, je to verejno-obchodná spoločnosť, kde 99,9 % tejto spoločnosti vlastní nemecká matka, a vlastne ich zisk sa prerozdelí na základe podielu pre 2 spoločnosti, a keď som pozeral tie záverečné ich finančné správy, tak vlastne oni sa vlastne ani veľkosťou zisku nezaoberajú, čiže pravdepodobne ho zdaňujú v Nemecku. Čiže, čiže tu je ďalší fenomén toho, že napriek tomu, že sa vytvorí takáto vysoká EBITDA v týchto obchodných reťazcoch, tak pravdepodobne tieto peniaze sa na Slovensku ani nezdaňujú. A toto je ďalší fenomén, ktorý tuná je, a treba sa s ním zaoberať a myslím si, že je to úloha pre, pre financie, ministerstvo financií a celý ten systém v rámci Európskej únie.
Ak sa pozrieme, akým spôsobom reagujú iné krajiny, bolo tu veľa kritiky okolo zákona o neprijateľných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré práve majú regulovať to, aby sa toto nedialo, tak Francúzi nastavovali tento model 13 rokov, čiže veľmi dlho vylaďovali legislatívu, aby začala byť tá legislatíva účinná, na Slovensku ten zákon platí 10 rokov alebo 10 rokov sa ho snažíme vyladiť, aj keď ja hovorím, že iba posledného pol roka je účinný a že vlastne skutočne majú, začínajú mať obchodníci pred ním rešpekt, tak si myslím, že stále ešte sú v ňom určité detské choroby, ktoré spočívajú v tom napríklad, že aj keď nepríjemné podmienky jasne hovoria, že, že platobná lehota nesmie byť dlhšia ako 60 dní, tak sa bežne používa 120 dní a jednoducho zákon porušený nie je, ale obchodníci platia na 120 dní, čo zase dodávateľ jednoducho nie je schopný, nie je schopný, nie je schopný napádať cez, ktorý si môže vymáhať súdnu pokutu, alebo jednoducho už existujú. Toto všetko vlastne za týmto všetkým stojí, tak si myslím, že toto je tá kľúčová úloha a, samozrejme, že najlepšie by bolo keby to riešila Európska únia.
Ak sa pozrieme na riešenie tohto problému v Únii, tak v roku 2009 pre Európsku komisiu takýto problém ešte neexistoval. Vôbec nepripúšťali, že existuje niečo, ako je zneužívanie dominantného postavenie obchodných systémov. Ale už v tomto roku v januári pripustili, že v predmetných obchodných vzťahoch neexistuje zmluvná sloboda. Myslím si, že toto je vážny moment, ktorý by mohol znamenať to, že aj pod tlakom mnohých krajín v Európskej únii, že by mohli sa dočkať toho, že by mohlo dôjsť k nejakému nariadeniu z Komisie, ktoré by mohlo svojím spôsobom regulovať obchodné systémy, v ktorých neexistuje zmluvná sloboda, lebo ak neexistuje zmluvná sloboda, tak je to dôvod na reguláciu tohto obchodu a ja verím, že, že tento fenomén poznania alebo pripustenia tohto fenoménu spôsobí to, že ten tlak ďalších krajín aj vďaka aj slovenskému zákonu a iných krajín, ktoré tieto zákony majú, dôjde k tomu úspešnému koncu, aj keď dneska to zatiaľ posunuli na samoreguláciu.
Etický kódex, to ako keby sme povedali vlkom, že by, majú zjesť menej oviec, samoregulácia asi dovedie nás k podobnému poznaniu za niekoľko rokov, to znamená, že určite samoregulácia nespôsobí to, že obchod bude ochotný zobrať si z toho systému menej peňazí. On si bude brať tie svoje peniaze stále, pokiaľ nenájdeme iné mechanizmy, akým spôsobom túto finančnú vertikálu upraviť tak, aby bola podstatne, podstatne spravodlivejšia. To znamená, že priemerná hodnota obchodnej prirážky na úrovni 30 % generuje na strane obchodu zisk 180 mil. eur, pričom hovoríme len o niektorých obchodných systémoch, a to nehovorím z príkladu - uvedená obchodná prirážka viac ako 70 % vytvára neprimeranú nadhodnotu pre obchod, a to na úkor prvovýroby, spracovateľa a spotrebiteľa.
Čiže toto je tá základná vec, ktorej sa musíme venovať, a druhá základná vec, ktorá tu ešte je v plienkach, je osveta. Málo sa využíva slovenská vlajka na propagáciu slovenských potravín, ale ja si myslím, že, že v tejto situácii musíme zaviesť plošnú osvetu. Pán minister, ja budem rád, keď nájdeme cestu podpory neziskových organizácií, keď sa nájde priestor pre to, aby školstvo zaviedlo do svojho systému osvetového vzdelávania už detí, jednoducho to je dlhodobý proces, ale bez tejto osvety ťažko budeme hovoriť o naštartovaní domácej spotreby, domácich výrobkov. Dosť kritiky tu som počul počas tých vystúpení na vládu SMER-u, ale ak zoberieme to, že každý sektor a poľnohospodársky obzvlášť stojí na vzdelaní a školstve, tak si dovolím povedať, že v minulom režime Slovensko malo vynikajúce poľnohospodárske školstvo, učňovské, stredné, vysoké. Pozrime sa na to zo stredného školstva, transformácií a tzv. transformácia stredného školstva, prevod na VÚC-ky znamená likvidáciu slovenského stredoškolského poľnohospodárskeho školstva. Takmer neexistujú dneska mladí ľudia, ktorí vychádzajú zo stredných škôl, ktorí boli nosní pre podniky poľnohospodárske, je neuveriteľný spôsob nájsť mechanizátora, ja neviem, či niekoľko kusov sa na Slovensku vyučuje, je neuveriteľné nájsť zootechnika, je neuveriteľné nájsť vo všetkých týchto špecifických oblastiach mladých vzdelaných ľudí, a keď z tohto systému, čo zostali tie trosky z tých rôznych obchodných škôl a podobných dievčenských škôl, čo sa z toho prerobili, ak vyjdú mladí ľudia, tak, bohužiaľ, musia si ich podniky vychovávať od začiatku sami. Toto je vážny fenomén, ktorý, pokiaľ opäť nenájdeme spôsob znovuoživenia efektívneho, efektívneho stredoškolského poľnohospodárskeho vzdelávania, tak veľmi ťažko budeme môcť hovoriť o nastavovaní iných podmienok.
Na záver svojho vystúpenia poviem, že nielen výška dotácií rozhoduje o tom, ako je výkonné slovenské poľnohospodárstvo, a tiež tu bolo spomínané, je to otázka výšky všetkých možných poplatkov, ktoré musia poľnohospodári platiť. Pán kolega Galko obvinil vládu SMER-u, že zavádza nové dane. Ja vám pripravím prehľad všetkých poplatkov a daní, ktoré boli zavedené za pravicových vlád a za vlády SMER-u, a možno budete, pán kolega Galko, prekvapený, koľko peňazí odsalo, odsalo z poľnohospodárstva a odsáva z poľnohospodárstva práve návrhy a práve schválené zákony za vlády pána Dzurindu, pani Radičovej. Toto je zaujímavá otázka, skôr než vyslovíte obvinenie, že vláda SMER-u je zodpovedná za nejaké zvyšovanie daní, tak sa pozrite do toho daňového systému, všetky, ktoré platia poľnohospodári, všetky poplatky, ktoré musia platiť poľnohospodári, environmentálne a rôzne iné a potom si dajte odpoveď na to, že kto odsáva tie peniaze z poľnohospodárstva. Ak chceme naštartovať a oživiť tento sektor, tak bude nutné sa aj tejto oblasti venovať.
Ctené kolegyne a kolegovia, myslím si, že Zelená správa, Zelená správa je kľúčový dokument, o ktorej mala bežať diskusia v Národnej rade, a tak jak bola predložená, že je správa konštatačná, ktorá hovorí o minulosti. Bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, nie je možné prijať opatrenia do budúcnosti a ja chem vysloviť presvedčenie, že práca pána ministra Jahnátka aj podmienky, ktoré pripravuje pre nové rozpočtové obdobie, ktoré by malo znamenať kľúčovú zmenu v podpore, by mala byť tá, ktorá by mala pre nás znamenať oživenie v poľnohospodárstve. Odpoviem pánovi Švejnovi na jeho otázku, prečo len 74 eur ide na veľkú dobytčiu jednotku na kraj bez trhovej produkcie mlieka. No je to preto, aby sa ubralo z tzv. znevýhodnených oblastí, aby sa dali do týchto istých oblastí cez produkciu. Aby nebolo výhodné vyrábať nič, ale aby bolo výhodné v týchto podmienkach vyrábať poľnohospodársku výrobu, ktorá zamestnáva ľudí, ktorá robí krajinotvorbu, ktorá pomáha rozvoju vidieka. Toto je kľúčová vec a to je základná zmena, ktorú musíme docieliť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2013 10:48 - 11:00 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, počuli sme tu 2 vystúpenia alebo 3 vystúpenia k návrhu Zelenej správy a musím povedať, že u pána kolegu Galka, nech sa na mňa nehnevá, ako ja mu to beriem úplne za dobré, že sa snaží porozumieť poľnohospodárstvu, aj keď pôsobil nejaký čas v obchode. Tá prvovýroba a spracovanie je trošku v inom postavení. Budem o tom hovoriť.
Pán kolega Huba, o tom budem hovoriť v záverečnom slove, ale ak sa pozrieme do tých všetkých analýz, ktoré sú v Zelenej správe pre rok 2012, a porovnávame ich s rokom 2011 a aj pán, pán Simon povedal, že sa bude výslovne venovať roku 2012, veľmi dobre vie, prečo to urobil, lebo každé opatrenie v poľnohospodárstve má dlhodobý charakter. A ak dopredu avizoval, že budeme hovoriť niektorí, a ja určite o tom, prečo je tento vývoj v slovenskom poľnohospodárstve taký, aký je, a Zelená správa vlastne by mala dávať čísla, aby sme poznali minulosť, a bez poznania minulosti nie je možné nastaviť budúcnosť, tak to neznamená, že sa musí poznať minulosť predchádzajúceho roku a porovnať ju s rokom súčasným, lebo to možno urobiť striktne v základnej rastlinnej výrobe, kde je cyklus, dá sa povedať, jednoročný, ale všetky ostatné výroby majú dlhoročný cyklus.
Ak zoberieme živočíšnu výrobu, dobytok má 5-ročný cyklus, 4 roky je minimálne prvá návratnosť, ak začnete investovať do tohto sektoru pri výrobe mlieka. Ak zoberieme ovocné sady, tak to je cyklus ešte dlhší, ktorý potrebuje poľnohospodár, ktorý musí kalkulovať na nejaké desaťročné obdobia aspoň, aby mohol robiť nejaké plány a mohol z niečoho vychádzať. Čiže musíme si pripomenúť to, ak nechcem sa vrátiť hlboko do histórie, a myslím si, že aj korektne povedal pán Galko aj pán kolega Huba, že toto je trend trvalý a realita je tá, že trend od revolúcie '89 v poľnohospodárstve zaznamenal strašne veľa zlého a ja som to veľakrát v tejto snemovni povedal, že ak by niekto chcel nastaviť systém rozbitia slovenského poľnohospodárstva tak, ako sa to udialo, najmä, a ja musím povedať, že najmä vplyvom pravicových vlád a pravicovej politiky, známe sú výroky, výroky pravicových politikov v tejto snemovni, že poľnohospodári len natŕčajú ruku, nič nedávajú, dávame málo na školstvo, zdravotníctvo a dávame len na podporu kráv bez trhovej produkcie mlieka alebo koľko dávame na odstavča a koľko dáme na kojenca. Tie porovnania sme tu mali, myslím, pán kolega Novotný bol stály autor týchto porovnávaní, tak dneska po 20 rokoch sme, sme svedkami toho, že zrazu je tu plač týchto istých politikov tých istých strán, ak, ak nerátam nových, ktorí ste prišli dneska pred pár mesiacmi do parlamentu, ktorí sa tohto nezúčastnili, že je problém slovenské poľnohospodárstvo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa! Pán poslanec, prepáčte. Pani poslankyňa Žitňanská, vyrušujete nás! Môžeme vás poprosiť?

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
... že je problém úpadok slovenského poľnohospodárstva a plačete tu nad tým, že strácame obrovskú potravinovú sebestačnosť, že sa tu pácha obrovská krivda na vidieku, že tu dochádza k rozvratu celého sektoru. Ctené kolegyne a kolega z opozície, ja som nesmierne rád, ja som nesmierne rád, že si tento fenomén všimli. Ja už som to povedal pred pár rokmi, keď ste prestali útočiť na poľnohospodárstvo, možno to bolo aj vplyvom môjho vystúpenia v parlamente, keď som vysvetlil princíp dotácií, že o koľko, o koľko menej dáme na odstavča alebo na kravu, tak o toľko viac nedostaneme na kojenca ani na žiaka, že to má úplne iné princípy, a možno ste si uvedomili aj pod tlakom verejnosti, ktorá začala už vnímať stav, že je veľmi vážny, keď videla rozbité družstvá a rozbité farmy po celom Slovensku a keď zbadali, že vlastne Slovensko je absolútne nesebestačné v základných potravinových aj odkázané na dovoz všetkých surovín zo zahraničia a že naša potravinová sebestačnosť klesla na 46 %, ktoré dneska máme a vieme dať našim občanom, a že začínajú riziká práve z dovozových potravín, a čo je kľúčový fenomén celého úpadku poľnohospodárstva, je to, že ste umožnili obchodným reťazcom, aby nabrali takú dimenziu, akú dneska na Slovensku majú, to znamená, že až 90 % potravín, ak to percento nebude už vyššie, tečie cez 8 obchodných systémov. To znamená, že absolútna koncentrácia moci obchodníkov nad celou prvovýrobou a spracovateľmi spôsobila to, že tento úpadok je takto vážny, aký tu je. O tej finančnej vertikále budem hovoriť, lebo toho času do hlasovania nie je veľa.
To znamená, že musíme si pripomenúť historický vývoj vstupu, aj keď pán Simon hovorí, že on nastúpil v roku 2006 či 2002 k vláde a že to bol práve minister Koncoš. Nie. Hlavným vyjednávačom bol pán Figeľ, ktorý obetoval slovenské poľnohospodárstvo a argumentoval tým, že to je daň za vstup do Európskej únie, lebo sme tam zaostávali, a predsedom vlády bol pán Dzurinda. Čiže ak niekto chce hovoriť o tom, že strana SMER nesie zodpovednosť, ktorá v tom čase neexistovala alebo zakladala sa vlastne, že nesie zodpovednosť za stav v poľnohospodárstve, tak vám chcem len pripomenúť, že tento negatívny vývoj začal v roku, v roku '98, ak si odmyslíme úplne od revolúcie opatrenia, ktoré sa stali v poľnohospodárstve, keď za, za prvých vlád pána Džatka a podobných expertov na slovenské poľnohospodárstvo, ktoré, ktoré naštartovali rozpad slovenského poľnohospodárstva a slovenskej veľkovýroby, ten potenciál, ktorý tu vlastne, vlastne bol. Takže títo dvaja páni nesú hlavnú zodpovednosť a pán Simon bol ten, ktorý podpisoval tento ortieľ nad slovenským poľnohospodárstvom, a do dnešného dňa, ctené kolegyne a kolegovia, do dnešného dňa pociťujeme vážne dopady týchto rozhodnutí a vlastne až teraz nastáva určitý moment, keď je možné zvrátiť podmienkami, ktoré sa pripravia na to, aby slovenské poľnohospodárstvo mohlo zažiť oživenie niekoľko rokov, až o niekoľko rokov. To neznamená, že keď sa dneska nastavia podmienky, že oživenie nastane v budúcom roku, a ja si myslím, že správa o poľnohospodárstve a potravinárstve za budúci rok bude podľa mňa ešte v horších číslach, ako je pre tento rok, v dôsledku poklesu cien, ktoré nastali v tomto roku, napriek tomu, že produkcia bola vyššia, a to nechcem strašiť, len hovorím o objektivite toho a o tom, že ten vývoj je taký v dôsledku tých opatrení alebo tých rozhodnutí, ktoré sme prijali pri vstupe do Európskej únie, a kde vlastne, keď spomeniem len jednu jedinú vec, úrodový koeficient 4,06 eura na hektár pre, ktorý bude Slovensko stále dostávať aj v ďalších..., a už nehovoríme o 7 rokoch, ale Únia hovorí o ďalších 14 rokoch, keby som, keby malo dôjsť k skutočnému dorovnaniu podmienok pre slovenských poľnohospodárov s farmármi v celej Európskej únii. Ak hovoríme o 100 % podpore alebo dorovnania do 100 %, stále zostáva zachovaný historický princíp a aj od budúcoročného rozpočtového obdobia zostáva historický princíp s tým, že európska pätnástka alebo staré krajiny pristúpili k pomalému znižovaniu ich podpory a k pomalému dobiehaniu nových krajín. To znamená tento proces nastavili na 14 rokov a vďaka tomu, že sme vyjednali zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie, tak ešte ďalších 14 rokov budeme pociťovať tieto dopady. Len kvantifikujem, keby sme to porovnali s Českou republikou, ktorá má úrodový koeficient 4,2, v porovnaní so Slovenskom 4,06, je to, že strácame, strácame asi kvanty okolo 800 mil. korún ročne, čo do slovenského poľnohospodárstva mohlo plynúť len vďaka tomu, že sme mali také podmienky, ako má Česká republika. Už nehovorím o tom, ako má Slovensko, ktoré má koeficient 5,2. Čiže, čiže len pri, pri týchto prvých nadstaveniach je fakt, že Slovensko dostáva podstatne nižšiu podporu, ako dostávajú naši susedia. Vôbec sa nedá porovnávať so starými krajinami, ako je Rakúsko, náš sused a myslím si, že pán Figeľ aj pán Dzurinda nesú plnú mieru zodpovednosti aj s pánom Simonom, ktorý, pochopiteľne, potom pripravil ďalšie opatrenia pri našom vstupe a tie ďalšie opatrenia sú tie, že sa vlastne zaviedla podpora ničoho. Miliónkrát som to v tejto snemovni povedal, že tu bola zavedená pánom Simonom, a zopakujem to, pánom Simonom bola zavedená podpora ničoho a vrátim sa k tomu jemu poslednému, keď tak horlivo rozprával o tom, že 120 euro bola dotácia na jednu, jednu kravu bez trhovej produkcie mlieka a že dneska je iba 79 euro. Pán Simon, práve systém zavedenia podpory ničoho zvýhodní poľnohospodárov, ktorí nič nevyrábajú. No však, myslím si, že sám je reprezentant toho ničnevyrábania. Samotné zaťaženie 0,2 dobytčej jednotky na 1 ha TTP je tak nízka produkčná výkonnosť, že jednoducho vidieť, kde sa využíva TTP, spôsobí to, že vlastne ľudia už nepracujú dneska v poľnohospodárstve, že sa vyľudňuje tento vidiek, že tento vidiek tam starne, že sa rozkradli, rozbrakovali farmy aj vďaka neprispôsobivým občanom, aj vďaka tomu, že upadla výroba, a potom môžeme následne odvodzovať z toho všetky konzekvencie, ktoré vyplývajú z hľadiska spracovateľského priemyslu, a dopad na to v obchodných reťazcoch. Takže preto je potrebné zmeniť systém podpory ničoho na priamu podporu tých, ktorí produkujú, ktorí dávajú pridanú hodnotu. Čiže veľký prepad výroby, veľký úpadok výroby je na Slovensku spôsobený vďaka zavedenia podpory ničoho a autorom tejto krásnej myšlienky je práve pán Simon, ktorý spôsobil to, že najprodukčnejšie oblasti Slovenska, ako je Žitný ostrov, prišiel o svoju produkciu ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka, ovocia a zeleniny. To je to, čo tvorí pridanú hodnotu, to je to, kde sa tvoria pracovné príležitosti, to je to, čo vytvára produkčné potraviny, a to zlepšuje obchodnú bilanciu Slovenska, ale hlavne je a hlavná úloha, ktorá je, ktorá je pre slovenské poľnohospodárstvo, je, aby vytvárala pracovné miesta na Slovensku. Takže ak to začneme porovnávať v súvislostiach, tak toto je reálny obraz, prečo vlastne došlo k tomuto vážnemu úpadku v slovenskom poľnohospodárstve. Je tam viacero aspektov, napr. pri zavádzaní podpory na veľkú dobytčiu jednotku. Ak spomeniem históriu, tak pán Simon určite si pamätá, že keď som robil konferencie k tomu, že je nutné zaviesť túto podporu, lebo tento sektor totálne upadne. Keď ma presviedčal o tom, že Brusel nám zakazuje tú podporu robiť, bola konferencia v Nitre, si bol na nej prítomný, keď si farmárom klamal, že to nie je možné z hľadiska, z hľadiska podmienok Bruselu. Potom si vo voľbách 2006, pred voľbami 2006 zase argumentoval, že už to nie je možné, lebo to bolo možné vtedy, tak som ti to pripomenul, že klamal si aj vtedy, aj potom, túto podporu sme zaviedli práve za prvej vlády Roberta Fica a nebyť podpory na veľké dobytčie jednotky, tak dneska hovoríme o úplne iných číslach v tomto sektore napriek tomu, že ukazujete degradujúcu krivku, že tento stav klesá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2013 9:58 - 9:59 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, ako včera narodenému poľnohospodárovi vám musím odpustiť vaše závery, ktoré ste vyčítali z tejto správy, lebo skutočne pôsobíte alebo ste zobrali túto agendu veľmi krátko, takže niet sa čudovať, že vaše závery sú také, aké sú. Vyplývajú z neznalosti vývoja stavu v poľnohospodárstve a z neznalosti politiky, ktorá sa tu deje od roku '89. Preto vlastne aj tak hodnotíte správu, ale keby ste vedeli, že poľnohospodárstvo nie je ekonomika na jeden rok, že každý zásah, ktorý sa v poľnohospodárstve urobí, obzvlášť v kontexte 7-ročných období Európskej únie a obzvlášť v kontexte prípravy vstupu Slovenska do Európskej únie, tak by sme museli úplne inak vychádzať z toho, že ktoré plody žneme dneska a kedy sme ich siali. To znamená, že teraz je ten historický moment, keď môžme skúsiť obrátiť tento pomer, ktorý v poľnohospodárstve je. Ale to, prečo také to vlastne je, vám sa pokúsim vysvetliť v mojom vystúpení. No a tie dve minúty sú krátka doba na to, aby som ja sa tomu mohol venovať, ale fakt je ten, že ak sa pozriete do politík predchádzajúcich vlád pána Dzurindu a pani Radičovej, ak sa pozriete na daňové zaťaženie poľnohospodárov v týchto vládach, tak potom si dáte odpoveď na vaše otázky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2013 9:39 - 9:40 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu o poľnohospodárstve.
Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 678 z 28. septembra 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto správu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 182 z 12. októbra 2013 vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 197 z 15. októbra 2013 schválil správu o výsledku prerokovania Správy o poľnohospodárstve, potravinárske v Slovenskej republike za rok 2012 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril člena výboru Mariana Záhumenského predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.
Skončil som, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2013 13:40 - 13:41 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán kolega Novotný aj všetci tí páni poslanci a poslankyne, ktorí ste podpísaní pod týmto nemorálny návrhom alebo zbytočným návrhom na odvolanie pani ministerky, vy nemáte, vy nemáte absolútne, absolútne žiadne zábrany zneužiť ľudskú tragédiu v rodine, kde došla o život mladá žena... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, reagujte na vystúpenie pani ministerky.

Záhumenský, Marian, poslanec NR SR
Ja reagujem na vystúpenie pani ministerky a chcem povedať, že počuli sme aj vystúpenie pani ministerky a zdôvodnila proste, že nepochybila ona. A tento návrh, ktorý ste predložili, jednoducho, jednoducho zneužívate na politické ciele. Absolútne zneužívate na politické ciele a nemáte žiadnu morálnu zábranu využívať alebo zneužívať city, ktoré sú pri strate najbližšieho človeka v rodine.
Čiže vy veľmi dobre viete, a v kuloároch mnohí z vás priznávajú, že jednoducho nie vrtuľník a nie pochybenie ministerstva spôsobilo smrť tejto mladej ženy, ale jednoducho vy nemáte morálne zábrany žiadne. Čokoľvek urobíte pre to, aby ste to zneužili na vaše politické ciele, aby ste nejako ukázali, že vy ste tí, ktorí bojujú za tento národ, a tí ostatní, ktorí tu vládnu, jednoducho chcú to najhoršie a kvôli nim zomierajú ľudia. Môžte sa hanbiť!
Pán kolega Novotný, ja si pamätám ešte z toho minulého, z 50. rokov (reakcie z pléna), z 50. rokov vystúpenie toho pána prokurátora Urválka, strašne mi ho pripomínate... (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2013 13:28 - 13:30 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Přidal aj pán kolega Poliačik, pokúsim sa to ešte raz zopakovať, čo vlastne je. Podľa dneska platného zákona do 30. 9. 2013 mali byť čipované všetky psy, mačky a fretky. Európska smernica už dávnejšie nariadila čipovať zvieratá, ktoré cestujú. To znamená, že zvieratá, ktoré opúšťajú krajinu, idú buď do členských štátov Európskej únie, alebo mimo členské štáty Európskej únie, a takisto všetky zvieratá, ktoré sú súčasťou komerčného predaja. To znamená, že ak ktosi obchoduje so zvieratami, má povinnosť tie zvieratá čipovať. Súčasne platný zákon do 30. 9. prikazoval začipovať všetky zvieratá. Novela zákona hovorí o tom, že zostáva vlastne smernica v platnosti. Budú sa čipovať len zvieratá spoločenské, to je psy, fretky a mačky, ktoré cestujú alebo sú predmetom komerčného predaja, a ostatné zvieratá budú na dobrovoľnej báze. To znamená, že ľudia sa rozhodnú, či si ich čipovať dajú, alebo si ich nedajú. To je v krátkosti povedané, čo asi ten pozmeňovací návrh hovorí.
Ak hovoríme o cenách, o ktorých som hovoril, tak napríklad som sa stretol minulý týždeň s mojimi priateľmi z Mníchova a mi hovorili, že oni čipovali v Mníchove psov za 8 eur. Keby to bolo za 8 eur alebo za 10 eur, tak si myslím, že by bolo veľmi dobré využiť čipovanie preto, aby sme mali evidenciu, všetko, čo sa s tými zvieratami deje, a tých 8 eur by nikoho nezabilo. Ale pokiaľ tam už dáme 30 alebo 50 eur, tak je to skutočne problém a myslím si, že je to nekorektné, tak to musíme postaviť do roviny dobrovoľnosti. A tie psy, mačky a fretky, ktoré necestujú, nepredávajú sa, nie sú na komerčnej báze, tak bude na majiteľovi, či sa rozhodne toho psa alebo to zvieratko si nechať načipovať. Ak sa mu náhodou niekedy stratí, podľa čipu sa ľahšie bude identifikovať, komu patrí a tak ďalej. Čiže toto je asi v krátkosti celé, čo som k tomu chcel povedať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis