Ďakujem pekne. Myslel som si, že takýto návrh skutočne zožne podporu aj v opozícii, ale pán kolega Galko, nehnevajte sa na mňa, musím vám povedať, máte v tom jasno ako pivničné okno. Trvalo vám dva roky, kým ste pochopili, že z experta na obranu, odpočúvanie vlastne ste expert na poľnohospodárstvo. Tak teraz neviem, koľko rokov budete pôsobiť ako expert na poľnohospodárstvo a potom sa možno stanete expertom, ja neviem, na vyšívanie alebo niečo iné. Ale fakt je ten, že akékoľvek vaše vystúpenie, ktoré tu ste dnes realizovali a ktoré ste urobili, budilo akoby dojem, že vám ho ktosi napísal, a myslím si, že ste ho možno čítali tuná pri pulte prvýkrát. Ale bohužiaľ, musím povedať, že absolútne neviete, o čom hovoríte.
Keď ste ma upozorňovali, aby som vás nevyrušoval, tak som vám položil otázku, že je možné urobiť aj iné podpory, samozrejme, je veľa možností. Je veľa konštrukcií, ako pomôcť poľnohospodárom. Ja som sa len spýtal: Povedzte ako. Ako nie, to vieme povedať všetci, že nie. Povedzte ako, príďte s návrhom, s lepším návrhom, ak bude dobrý, ja vám garantujem, že tak ako minister pôdohospodárstva, tak aj výbor, aj celý agrosektor to len privíta a určite sa budeme tým zaoberať.
Apelujete stále na Brusel, že jednoducho v Bruseli sa nič nedeje a že súčasné ministerstvo nekomunikuje s farmármi. To ako pán Simon hovorí, že máme krátku pamäť, tak ja mu chcem pripomenúť jeho pamäť a poslednú vládu pani Radičovej, ktorá za celé pôsobenie, čo bola vo funkcii premiérky, asi zabudla na slovo poľnohospodárstvo. Keď som jej to pripomenul v interpeláciách, že nech povie, koľkokrát sa stretla s poľnohospodármi, koľkokrát rokovala s ktorými samosprávami, s ktorými záujmovými zväzmi, profesijnými zväzmi, aké sú z toho výstupy, koľkokrát rokoval minister pôdohospodárstva so samosprávou. No tak výsledok bol, že ani jedenkrát! A tak sa asi spýtala pána Simona ako vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, no tak, aby mal, mohol deklarovať a stretávať sa so samosprávou, založil si vlastnú samosprávu, potravinovú komoru, poľnohospodársku, či akú to má komoru Slovenska, Agrárnu komoru Slovenska, pardon.
A potom vlastne komunikoval len s touto vlastnou samosprávou, ktorá zahŕňala asi 5 % poľnohospodárov na Slovensku a vlastne to bola komunikácia vtedajšieho vedenia rezortu a vtedajšieho vedenia vlády a správy tejto krajiny s poľnohospodármi.
A dnes máte plné ústa toho, že minister nekomunikuje napriek tomu, že hneď od prvého dňa vstúpil do aktívneho dialógu so všetkými samosprávnymi organizáciami, so všetkými profesijnými organizáciami a že vedie ten dialóg dodnes a že jednoducho hľadajú riešenia na mnoho naakumulovaných problémov, ktoré sa neriešili aj za šesť rokov pôsobenia pána Simona vo funkcii ministra.
Hovoríte, že zákon bude zneužívaný. Áno, zneužívať sa dá všetko, ale ak hovoríme o podpore pre farmárov v rámci červenej nafty, aj keď to nie je červená nafta, je to normatív, ktorý sa napočíta na výrobu, najmä dobytčej jednotky a pôdu, ale je treba podporiť touto formou hlavne aktívnych poľnohospodárov, ktorí produkujú potraviny, nielen tých, ktorí sa tvária, že sú poľnohospodári. A tak ako pán Simon zaviedol podporu ničoho, to znamená mulčovanie a poberanie podpory, tak títo by v tej podpore nemali byť takým spôsobom zahrnutí, alebo mali by dostať podstatne menej, keďže vlastne toho veľa neprodukujú, nikoho nezamestnávajú, nedávajú pridanú hodnotu spoločnosti, a preto je potrebné nájsť formu, ako to urobiť tak, aby práve došli tí farmári a dostali sa k podpore, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu a tvoria pracovné príležitosti a formujú vidiek. Toto je cieľ, ktorý má byť. A samozrejme, že modelov, ako to urobiť, môže byť strašne veľa. Návrhov môže byť veľa, ja budem rád, keď tie modely sa budú predstavovať a budeme hľadať spolu riešenia, ako vlastne pomôcť slovenským poľnohospodárom, najmä aktívnym poľnohospodárom, aby sme sa vrátili naspäť k tvorbe pracovných príležitostí a k produkcii potravín, aby sme nemuseli konštatovať, že Slovensko hlboko stratilo potravinovú sebestačnosť.
Ak vás trápi odbytový fond, o ktorom sa tu dnes nebavíme, a napádate ho, tak môžem vám povedať, že drvivá väčšina krajín má určitým spôsobom nejaký fond vytvorený alebo vytvárajú ho - ako producenti potravín, tak spracovatelia potravín, aby sa vytváral priestor, finančný priestor na určité marketingové aktivity na podporu domácich potravín. Pán Galko, možno o tom neviete, ale spýtajte sa, možno ak poznáte nejakých potravinárov, poľnohospodárov v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, kdekoľvek vo svete, ako sa vlastne združujú prostriedky a kto všetko prispieva na to, aby sa vlastne zvyšovala spotreba domácich potravín. Máme na Slovensku mliečny fond, tzv. mliečny fond, kde ešte v starej mene jeden halier dávajú producenti mlieka, jeden halier dávajú spracovatelia mlieka na každý liter mlieka a z toho vidíte ten program, ktorý beží na Slovensku. Vidíte bilbordy, vidíte televízne spoty, z toho to je financované. Samozrejme, že veľkú časť prispieva rezort a, samozrejme, prispieva aj Brusel. Ale musíme mať aj vlastné zdroje a tie vlastné zdroje musíme deklarovať, že ich máme, poskladali sa farmári, spracovatelia, ministerstvo a Brusel. To znamená, že je treba združovať prostriedky a ísť do programov a aj samotní spracovatelia, aj poľnohospodári sú náchylní takýto fond tvoriť. Bola to aj požiadavka samosprávy, aby niečo podobné vzniklo na zlepšenie marketingu domácich potravín.
Takže kritizovať to, čo ešte sa len ide rodiť a v čom Slovensko hlboko zaostáva, je tak trošku kritika do vašich vlastných radov, že ste nič neurobili, keď ste boli, chvalabohu, že iba tie dva roky vo vláde.
Pán kolega Fecko, dve poznámky k vášmu vystúpeniu. Ja kvitujem to, že si uvedomujete, že je potrebné podporiť aktívnych farmárov. Čo sa týka tej vašej poznámky, že je treba, aby to bolo len na vlastnej pôde alebo len na pôde, ktorá je v nájomnom vzťahu, dokonca tu boli v minulosti návrhy, aby sa predkladali nájomné zmluvy na platobnú agentúru. Platobná agentúra by musela byť archív ako futbalové ihrisko zakrytý, aby tam tie zmluvy mohli vojsť. Myslím si, že každý poľnohospodár deklaruje pôdu, na ktorej hospodári, že má k nej aktívny vzťah a je možné vstupovať až pri určitých korekciách do toho vzťahu, či oprávnene alebo neoprávnene. Ale treba si uvedomiť, že platobná agentúra nie je vyšetrovací orgán, a ak sa pozriete na množstvo sporov, ktoré existujú, keďže slovenská pôda je neuveriteľne rozdrobená, keď dochádza pri krížových kontrolách k rôznym pochybeniam, ale aj úmyselným pochybeniam, že jednoducho platobná agentúra vtedy zastavuje výplatu nárokov a jednoducho pokiaľ sa ten spor nevyrieši, nemôže ho riešiť platobná agentúra a musia si to vyriešiť sporné strany - či už to je formou súdnych rozhodnutí, alebo iných rozhodnutí - či sa dohodnú proste, akým spôsobom, kto oprávnene deklaruje tú pôdu, ale platobná agentúra to fakt nemôže robiť.
Čiže platobná agentúra nemá kapacity, nie je na to určená a nie je na to stavaná, aby ona bola arbitrom toho, že kto tú pôdu obrába legitímne alebo nelegitímne. Pokiaľ príde k sporu, platobná agentúra zastavuje výplatu peňazí a je to na účastníkoch sporu, aby tento spor riešili.
A keď aj pán kolega Matovič hovoril, že treba podporiť aj malých farmárov, samozrejme, že malí farmári nie sú vylúčení z tej podpory. Toľko isto na každú dobytčiu jednotku, na každý hektár pôdy dostane malý farmár ako veľký farmár, takže tam nie je žiadny rozdiel, nie sú ani zvýhodňovaní, ani nezvýhodňovaní. A myslím si, že je treba podporovať aj malých farmárov, hlavne keď sú to rodinné farmy, ktoré tvoria tie pracovné príležitosti, aj keď robia iba malú časť, vlastne malú časť pôdy obrábajú, veľké množstvo takzvaných rodinných farmárov. A táto podpora ich nijakým spôsobom neobchádza.
A vrátim sa ešte snáď jednou poznámkou k tej korupcii a kšeftovaniu. Pán kolega, porušovať zákon môže každý, ale musia byť mechanizmy v každej krajine na to, aby sa odhaľovalo porušovanie zákona. A akýkoľvek dobrý úmysel, ktorý predložíte, môže byť zneužitý. Môže byť, niekto môže sa snažiť obchádzať tento zákon. A čo sa týka tohto návrhu, tak si myslím, že je to normatív, ktorý je stanovený do takej výšky, ktorý ani nepokryje potrebu toho samotného farmára.
Čiže množstvo zdrojov, ktoré sú určené okolo tej sumy, ktorá bola deklarovaná, tak nepokrýva skutočne potreby pre naše poľnohospodárstvo. Čiže, tí farmári dostanú iba časť tejto nafty, ktorá je trochu zvýhodnená, a je to vlastne reakcia na to, že tento rok bol katastrofálne problémový, hlavne žatvy v niektorých oblastiach Slovenska, najmä južných oblastiach Slovenska od západu až po východné Slovensko. A hlavne v živočíšnej výrobe to má neuveriteľný dopad na to, že zvýšili sa ceny vstupov a ceny ich výstupov klesali.
Keď v roku 2009 napríklad v tej produkcii mlieka, neuveriteľne sa prepadla cena mlieka až na vtedy päť korún slovenských, tak aj klesali vstupy. Klesali ceny obilovín. Obiloviny stáli menej ako sto eur. Dnes stoja obiloviny viacej ako dvestodvadsať, dvestoštyridsať eur a sója sa pohybuje až cez štyristo, štyristopäťdesiat eur. To znamená, že tam je multiplikačný efekt pre producentov živočíšnych komodít, a preto treba hľadať formu podpory práve pre tých producentov, ktorí sú ešte viacej znevýhodnení ako tí, ktorí zaznamenali sucho a z časti zvýšenej tržby kompenzovali ich straty. Ale každopádne je treba oceniť to, že vláda našla zdroje na to, aby aspoň malou formou prispela k tomu, aby tí poľnohospodári dokázali založiť svoju úrodu a dokázali prežiť ďalší rok.
Ďakujem pekne za pozornosť.