Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, páni ministri, dámy a páni, pred pár dňami predseda vlády Robert Fico predniesol programové vyhlásenie vlády tu v Národnej rade. Z takmer hodinového prejavu venoval téme vzdelania a školstva jednu alebo dve rozvinuté vety. A síce niečo v tom duchu, že pán minister má víziu a konkrétne zámery, a to najmä v oblasti odborného školstva. Ani napriek tomu, že v samotnom texte programového vyhlásenia...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, páni ministri, dámy a páni, pred pár dňami predseda vlády Robert Fico predniesol programové vyhlásenie vlády tu v Národnej rade. Z takmer hodinového prejavu venoval téme vzdelania a školstva jednu alebo dve rozvinuté vety. A síce niečo v tom duchu, že pán minister má víziu a konkrétne zámery, a to najmä v oblasti odborného školstva. Ani napriek tomu, že v samotnom texte programového vyhlásenia vlády sa školstvu v kapitole Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra venuje päť strán, o nejakých konkrétnych návrhoch, či nebodaj vízii sa nedá hovoriť. Školstvo a vzdelanie zjavne nie sú prioritou tejto vlády.
Keďže ale minister školstva sa v ostatných týždňoch viackrát nechal počuť, čo by chcel zmeniť a presadiť, aj napriek vágnym a všeobecným formuláciám v programovom vyhlásení vlády sa môžeme prizastaviť pri niektorých formuláciách z tohto dokumentu, ktoré sa nesú na jednej ideologickej vlne, a síce vyššej centralizácii, plánovaniu, obmedzovaní slobody. Napríklad zosúladenie vzdelávania s potrebami trhu práce, to sa v programovom vyhlásení opakuje dosť často. Áno, je pravda, že dnes z odborných škôl vychádzajú často absolventi, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce, ale ak dnes sústredíme úsilie na výrobu ľudí pre konkrétnu štruktúru ekonomiky, potom hrozí, že ona štruktúra, montážna dielňa, sa na dlho zabetónuje, alebo ešte horšie, ak sa štruktúra zmení, čo pri dnešnej rýchlosti technologického pokroku a globalizácie môže prísť o pár rokov, budú tí ľudia neschopní robiť niečo iné, než čo ich naučilo Čaplovičovo školstvo. My potrebujeme pripraviť žiakov a študentov na povolania budúcnosti, aby neboli úzko špecializovaní pre jednu pracovnú pozíciu u konkrétneho zamestnávateľa, ale mali širšie kompetencie.
Ďalším záväzkom vlády je finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálniť počty žiakov do gymnázií. Jednak nie je jasné, čo je na dnešných počtoch gymnazistoch nereálne a prečo to treba zreálňovať. Ale ak to má byť zavedenie prospechových kritérií, potom ide o úplný nezmysel v situácii, keď neexistuje objektívne meranie výsledkov a známky sú skôr odrazom kvality a kritérií školy ako kvality študenta. Navyše, naháňanie známok nepovedie automaticky k zvýšenej kvalite či lepšej zručnosti žiaka alebo študenta, ale skôr k naháňaniu známky pre známky, v horšom prípade ku korupcii, kedy sa známky budú vybavovať.
K téme zmeny financovania neverejných škôl už prebehla v médiách diskusia, len chcem zopakovať a zdôrazniť, že je neprípustné, aby deti, ktoré chodia na iné než verejné školy, boli diskriminované a nedostávali z verejných zdrojov rovnaké financie ako ich rovesníci vo verejných školách. A v tejto súvislosti by bolo dobré, aby sa školy prestali deliť podľa typu ich zriaďovateľa a delili sa podľa kvality.
Iste sa zhodneme, že zárukou a základom kvality školy nie je ani interaktívna tabuľa, ani počítač v rukách každého žiaka, ale kvalitný učiteľ a schopný riaditeľ. Dobrý učiteľ dokáže zmeniť život dieťaťa k lepšiemu. Dokonca mu môže pomôcť vymaniť sa z chudoby alebo jej predísť. A my potrebujeme, aby naše deti učili dobrí učitelia, aby kvalitní ľudia neutekali pre nízke mzdy a nízke uznanie do iných odvetví. V tomto smere vláda istôt neponúka učiteľom žiadnu istotu rastu, ale skôr stagnácie, a to aj v spôsobe odmeňovania. V minulom volebnom období pri novelizácii zákona o pedagogických zamestnancoch terajší pán minister a vtedajší opozičný poslanec kritizoval kreditný systém. Dokonca, a v tom sme sa zhodli, hovoril, že je to zlý systém a treba ho úplne zmeniť, ba až zrušiť. V programovom vyhlásení sa tento názor už neobjavuje. Píše sa tu len o zjednodušení a zefektívnení udeľovania kreditov. Teda žiadna zmena k lepšiemu, učitelia aj naďalej budú musieť behať na školeniach a naháňať kredity.
Je nepochopiteľné, až zarážajúce, v kapitole o školstve sa nenachádza ani zmienka o integrácii či inklúzii detí so špecifickými potrebami. Týchto detí každým rokom pribúda, a pokiaľ sa školy, učitelia a budúci učitelia nezačnú na inkluzívne vzdelávanie pripravovať a zavádzať ho, slovenské školstvo sa neposunie k vyššej kvalite.
A k téme osôb so zdravotným postihnutím ešte jedna poznámka. Hoci títo ľudia tvoria až 10 % populácie, vláda istôt jej venuje v programovom vyhlásení vlády jeden krátky odsek so všeobecnými a vágnymi frázami. Úplne chýba záväzok presadiť konkrétne opatrenia, ktoré by týmto ľuďom naozaj pomohli. V rámci rozpravy v pléne zaznelo z úst opozičného poslanca, že každý si zaslúži druhú šancu. Súhlasím. Obávam sa však, že druhú šancu si táto vláda začína premrhávať.
Hovorí sa, že nie slová, ale skutky sú podstatné. A pri poslancoch sa za tie skutky dá považovať najmä hlasovanie. Už niekoľko dní sa v novinách objavuje kauza vysokoškolského diplomu pána ministra Richtera. Keďže tých dní od zverejnenia kauzy uplynulo už veľmi veľa a celý prípad je čoraz viac zamotaný a kompetentní si ho prehadzujú ako horúci zemiak, kolega pán poslanec Beblavý navrhol na školskom výbore poslanecký prieskum. Odpoveď poslancov SMER-u na to bola, že nie sme vyšetrovací orgán ani tím, ktorý by mal nejako očisťovať, a že by sme si mali počkať ešte na ďalšie kroky pánov ministrov. Tak sme teda navrhli, dobre, upustíme od návrhu na poslanecký prieskum, nech pán minister Čaplovič príde na školský výbor informovať o celom probléme, o celej kauze. Hlasovanie napokon rozhodlo, ani informácie, ani poslanecký prieskum nebudú. Čiže hoci sa v programovom vyhlásení píše o transparentnosti, o tom, že škola by nemala byť biznisom, nakoniec pri konkrétnej kauze poslanci SMER-u dokázali, že to s týmito sľubmi nemyslia až tak vážne. Takéto konanie je pre mňa nedôveryhodné. A keďže hlasovanie o programovom vyhlásení vlády je o dôvere vláde, nemôžem zaň hlasovať.
A na záver by som ešte z tohto postu chcela aj vyzvať pána ministra Čaploviča, keďže už aj pán minister Richter ho požiadal, aby sa celou kauzou zaoberal, aby tak konal v súlade s Akreditačnou komisiou.
Ďakujem.
Skryt prepis