Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

30.5.2013 o 10:44 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 30.5.2013 10:44 - 10:51 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, takto pred rokom, keď predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu prednášal správu o stave vysielania na Slovensku, tak sme viacerí vystúpili s tým, že ten stav nie je dobrý. Aj samotný predseda to skonštatoval, aj viacerí poslanci, že smer, akým sa uberá vysielanie, televízne vysielanie na Slovensku, nie je dobrý. Vzápätí počas hodiny otázok som sa pýtala ministra kultúry Maďariča, či aj on vníma situáciu obdobne, či si tiež myslí, že ten stav nie je dobrý, a či a kedy plánuje tento stav zmeniť, zlepšiť. Kedy plánuje zaviesť takzvanú druhú časovú oponu, aby, tak ako v minulosti, programy, ktoré nie sú vhodné pre deti do 15 rokov, počas dňa neboli vysielané. Vtedy odpovedal, keď si spomeniete, že podľa neho to nie je nejaká priorita, niečo v tomto zmysle, že však keď po porade s ďalšími ľuďmi, po nejakých konferenciách, že možno o rok sa k tomu dostane. Ja som na základe tejto jeho odpovede pripravila novelu zákona, ktorá spomínanú druhú časovú oponu mala zaviesť. A vtedy minister Maďarič, už keď tento návrh bol predložený, zvolal tlačovú konferenciu, kde skonštatoval, že stav vysielania na Slovensku je zlý, alarmujúci, že spoločnosť je idiotizovaná a podobne.
Napriek tomu teda, že vtedy preukázal vôľu tento stav riešiť, moja novela, môj návrh neprešiel a minister začal pracovať na vlastnom materiáli. Po sérii rôznych diskusií a kvázi okrúhlych stolov ministerstvo pripravilo novelu vyhlášky o označovaní programov, ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla tohto roku. A zaviedla už spomínanú druhú časovú oponu. Čiže programy nevhodné pre maloletého diváka do 15 rokov nemôžu byť vysielané počas dňa. K čomu však ale zároveň došlo, je, že sa zmenili kritériá posudzovania jednotlivých vekových kategórií, jednotlivých vhodností a dnes kritériá, ktoré boli platné pre skupinu nevhodné do 15 rokov sa presunuli do kategórie nevhodné do 12 rokov. Čo v praxi znamená, že ten istý seriál, ktorý do 1. apríla niesol označenie nevhodné do 15 rokov, dnes nesie označenie nevhodné do 12 rokov. A tým pádom môže byť vysielaný počas dňa.
Myslím si, že tento stav je ešte horší, ako bol predtým, pretože tak ako predtým, rodičia, keď videli v tom rohu tú pätnástku, tak tušili, že asi to bude menej vhodné pre ich dieťa. Dnes, keď tam vidia dvanástku, môžu byť teda zavádzaní a zavedení, lebo si myslia, že naozaj ten program je vhodný pre deti od 12 rokov. A zaznelo na túto tému už aj niekoľko blogov, aj niekoľko reakcií verejnosti, kedy napríklad program, kde žena zvádzala, mala pomer so svojím synom, bolo označené ako vhodné pre deti od 12 rokov. Kde príbeh nejakej nymfomanky bol označený ako vhodný pre deti od 12 rokov, kde krimiseriály v minulosti označené ako nevhodné pre deti do 15 rokov, sa stali vhodnými pre deti od 12 rokov. Túto situáciu však rieši už spomínaná vyhláška, na ktorú my ako poslanci nemáme dosah.
No jednu vec, na ktorú ale máme dosah aspoň trošku, by sme mohli zlepšiť a zmeniť tú situáciu, je očistiť minimálne tie programy, ktoré sú určené deťom, od rôznych upútaviek na programy, ktoré pre ne nie sú vhodné. Ja vám uvediem taký príklad. Predstavte si, že vaše dieťa vás požiada, aby ste mu kúpili časopis Macko Pu alebo proste Fifík alebo neviem, aké sú ďalšie názvy. A vy mu ho kúpite v dobrej viere, že budú tam príbehy, budú tam rozprávky, súťaže, vymaľovávanka. A teraz si predstavte, že listujete tým časopisom spolu s tým dieťaťom a na druhej strane je fotografia odtrhnutej ľudskej hlavy. Na desiatej strane máte fotografiu, kde muž s nožom naháňa malé dieťa. Myslím si, že je to dosť absurdná predstava. Ale toto, takéto niečo sa deje v televízii. Máte rozprávku, kde bez varovania, bez ničoho odrazu len nabehne upútavka na program. (Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Prosím vás, páni kolegovia, pani kolegyne, aby ste sa upokojili, nech môže predniesť svoj návrh pani poslankyňa. Ešte raz prosím, kľud v miestnosti.

Žitňanská Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Čiže situácia, ktorá sa zdá byť absurdná, že v detskom časopise, v časopise, ktorý je určený pre dieťa, by boli rôzne zohavené ľudské telá alebo ja neviem čo všetko. Takáto absurdnosť sa nachádza v televízii. Počas rozprávky, bez varovania, zaradia upútavku na program, ktorý je označený ako nevhodný pre deti do 12 rokov, kde sú rôzne násilné alebo erotické scény. A to je v poriadku? To sa nám zdá byť v poriadku? No ja si myslím, že to v poriadku nie je. A preto, ctené kolegyne, kolegovia, som prišla s návrhom, ktorý nevyrieši komplexne situáciu, ale minimálne urobí poriadok v tom, že keď je nejaká relácia určená pre deti, nebudú do nej alebo bezprostredne pred ňu a bezprostredne po nej zaradené upútavky na reality šou, na filmy, ktoré nie sú určené pre túto vekovú kategóriu. Myslím si, že to nie je nejaký zásah, brutálny zásah do vysielania, že vysielatelia s takýmto niečím nebudú mať problém, pretože tak či tak, keď majú detského diváka, alebo majú reláciu určenú pre detského diváka, tak aj pre nich je lepšie do nej zakomponovať reklamu na produkty určené pre deti. Na ďalšie relácie učené pre deti, lebo si získajú tým pádom jeho pozornosť. Takže toľko na úvod. V prípade, ak bude potrebné, ešte v rozprave doplním informácie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2013 18:14 - 18:15 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja súhlasím s tým, že všetko má svoje za a proti. Na druhej strane keď, pán poslanec, hovoríte o tom, že tá priama voľba šerifa bola sprevádzaná škandálmi a korupciou a neviem čím všetkým, no ja sa obávam, že voľba generálneho prokurátora alebo kandidáta na generálneho prokurátora v uplynulom období bola veľmi tomu podobná. Ja si neviem predstaviť, aké iné pohnútky viedli skupinu poslancov koaličných hlasovať za pána Trnku, keď vedeli, že môže na tom padnúť vláda. Čiže obdobný škandál, obdobné podozrenie z korupcie tu je, aj keď nie je priama demokracia, aj keď hlasujú politici, alebo poslanci. Takže, opäť, nie je to tak, že vtedy keď hlasujú poslanci, tak je vylúčené, že dochádza ku korupcii, je vylúčené, že bude zvolený, ako ste to nazvali, manipulatívny jednotlivec. Skôr sa obávam, že to tak nie je. A teda tá história nám potvrdzuje, že naozaj tá korupcia môže byť prítomná, aj keď hlasujú poslanci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.5.2013 16:34 - 16:36 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch (tlač 469) ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 72 zo 7. mája 2013 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 461 z 26. apríla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som so svojou spravodajskou informáciou a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2013 15:10 - 15:11 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som len teda podporila to, čo hovoril pán poslanec Abrhan. Naozaj, médiá, televízie, rádiá idú podľa zákona, alebo teda mali by ísť podľa zákona. A je otázne teda, či ten zákon alebo tá vyhláška je dobrá, alebo nie. A to je aj naša zodpovednosť, aby zákony a vyhlášky v tomto smere boli dobré.
A preto mne je ľúto, že aj nová vyhláška, ktorá určuje, akým spôsobom alebo ako majú byť označované jednotlivé relácie, je teraz v takom stave, v akom je, že napríklad relácie, ktoré do 1. apríla boli nevhodné pre deti do 15 rokov, už sú vhodné pre deti od 12 rokov, že došlo teda k posunutiu tejto vhodnosti. A naozaj dnes tá situácia v tom vysielaní, myslím si, že sa veľmi nezmenila oproti tomu stavu pred platnosťou tejto novej vyhlášky. A skôr je to na škodu veci, pretože naozaj vtedy aspoň rodičia videli, že okej, toto je nevhodné do 15 rokov, tak moje dieťa to nebude pozerať. Dnes, keď je tam piktogram 12-ka, tak už môžu byť zavedení, a teda nechajú to svoje dieťa pozerať.
A preto by som naozaj apelovala tak, ako aj hovoril pán predseda výboru pre kultúru, pán Jarjabek, diskutujme o tom fundovane, bez emócií, ale naozaj tak, aby ten stav vysielania sa skvalitňoval a nie zhoršoval.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2013 14:35 - 14:37 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som nadviazala na to, čo hovoril pán poslanec Osuský. Naozaj my sme teraz obviňovaní z toho, viacerí opoziční poslanci, že klameme, keď hovoríme, že prichádza k likvidácii centier voľného času. Ale pán Osuský to presne pomenoval, likvidácia neznamená, že už posledný zhasol, ale likvidácia znamená, že tie centrá museli zrušiť množstvo krúžkov, museli desiatkam až stovkám detí povedať, žiaľ, už k nám nemôžete chodiť, lebo z vašej obce nám nechodia peniaze. Čiže hoci to nazývate racionalizácia, alebo ja neviem jak, páni poslanci zo SMER-u, je to de facto likvidácia.
A nakoniec mám pocit, že tá optika, o ktorej tu tak často aj hovoríme zo strany ministerstva školstva, že vlastne, kto je v centre záujmu toho celého, že pán štátny tajomník dnes okrem toho, že hovoril, že táto nová legislatíva priniesla pokrok, tak aj priznal, že dnes už konečne majú všetky obce právo byť financované z týchto peňazí, kde opäť si myslím, že je to úplne pomýlené, pretože keď má byť niekto alebo niečo financované, sú to deti a nie obce.
A k tomu ešte, pán poslanec, vy ste to spomenuli, že dnes aj štátny tajomník, aj viacerí poslanci za stranu SMER hovorili, že konečne sú si deti rovnoprávne a rovné, že majú nárok. No pokiaľ ja viem, akékoľvek dieťa v minulosti chcelo chodiť do centra voľného času, keď sa prihlásilo, tak tam mohlo chodiť, pokiaľ mali voľnú kapacitu. Dnes, keď dieťa chce chodiť, tak, žiaľ, nemôže, lebo centrum voľného času buď už je zlikvidované, alebo jeho obec nepošle tie financie s ním, takže dieťa, žiaľ, nemôže navštevovať centrum voľného času.
A k tomu vyhodnoteniu v septembri. Ja sa obávam, že už pomaly nebude čo vyhodnocovať, pretože dovtedy zanikne veľká časť, ak nie väčšina centier voľného času.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2013 16:36 - 16:38 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem. No ja by som zareagovala na to, že treba regulovať, že máme príliš veľa stredoškolákov, vysokoškolákov. Viete, pán poslanec, no pred, ja neviem, 200 rokmi, bolo nemysliteľné, aby toľko ľudí malo maturitu, koľko má dnes. Ten vývoj ide naozaj tak, že, že kedysi ani to základné vzdelanie nemali ľudia. Mali ho len napríklad, ja neviem, farári, alebo notári, no postupne, nemôžte zastaviť vývoj, to sa nedá proste, ide ďalej. A to, že koľko máme dnes stredoškolákov a vysokoškolákov, nie je vôbec alarmujúce, skôr naopak, ja sa tomu teším, lebo čím budú ľudia vzdelanejší, tým budú vedieť lepšie sa rozhodovať.
A k tomu, že akým spôsobom zreformovať stredné odborné školstvo, ja si myslím, že ak pán minister siahne po švajčiarskom modeli, ktorý funguje, tak neurobí chybu. A viete, ako funguje. To nie je o tom, že sú to žiaci na tej strednej odbornej škole, ale zamestnanci tých firiem, ktoré im poskytujú nielen vzdelanie, ale aj prax. Čiže oni sa učia pre konkrétne, pre konkrétne povolanie, konkrétnu firmu, dokonca sú platení, dostávajú normálny plat. A keď sa to zráta celé, tak stále sa to tomu podnikateľovi alebo tej firme oplatí mať takýchto zamestnancov, ktorých si vychováva. Je to preňho plus. A štát nie je zaťažený nejakým dotovaním nejakých neperspektívnych stredno-odborných študijných smerov.
Čiže poďme na tento model a potom nebude problém so sústružníkmi a neviem kým všetkým, lebo proste tie firmy si budú svojich budúcich zamestnancov vychovávať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2013 16:16 - 16:32 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť sa v stručnosti k tejto správe, pretože už zazneli mnohé argumenty aj postoje, s ktorými sa môžem stotožniť. Ale v krátkosti by som sa možno vrátila, keď sa bavíme o tejto správe, najskôr k spôsobu, akým bola predložená do Národnej rady.
Dodnes my stále ešte netušíme, či správa, ktorá bola odovzdaná do rúk predsedu Národnej rady, je totožná so správou, ktorú dnes prerokúvame. Pretože správa, ktorá unikla do médií, obsahovala všeličo možné, napríklad aj finančné rozloženie po rokoch, alebo prísľub finančného navýšenia po rokoch, ako aj ďalšie opatrenia, ktoré v tejto správe už nie sú. Čiže to je prvá vec, ktorá vzbudzuje otázniky, kedy a aká správa vlastne bola doručená a ktorá je prvá, druhá, a ako to vlastne bolo.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je obsah tejto správy. Ako tu už odznelo, je to veľmi dobrý analytický materiál. Ale teraz sa bavíme o možno takejto hrúbke (Vystupujúca ukazuje analýzu.), toto je tá analýza, o ktorej všetci hovoríme, že je dobrá, poctivá a veľmi zaujímavá. Potom sú tu prílohy, ktoré tiež sú veľmi potrebné. A samotný dokument, o ktorom sme hlasovali v decembri a ktorý sme požadovali, vlastne tvorí tých nejakých 70 strán. Čiže v optike tohto už je ten materiál trošku tenší a bavíme sa najmä o týchto 70-ch stranách.
Ja už, som už povedala aj vo faktickej poznámke to, čo mne chýba v tejto správe, je ten pohľad skrze to dieťa. Mne sa zdá, že v tejto správe to dieťa nie je v centre pozornosti. Mne tu chýba vízia, ucelená vízia, aké to školstvo vlastne chceme mať v najbližších rokoch. Či chceme, aby bolo selektívne alebo inkluzívne. Chýba mi tam aj to, to popísanie, že či ten stav, ktorý teraz tá správa alebo tá prvá časť analyzuje, či je viac-menej dobrý a stačí robiť len nejaké malé kozmetické úpravy, alebo chceme radikálne zmeniť systém fungovania školstva na Slovensku. A opakujem, to, čo mi chýba predovšetkým, je, že to dieťa nie je v centre pozornosti, ale najčastejšie sa tam hovorí o efektivite, efektívnosti. A myslím si, že je to teda poňaté z toho druhého konca.
Tak ako už bolo povedané mojimi predrečníkmi a ja už som to hovorila aj na výbore, aj v samotnej tej správe, o ktorej diskutujeme, je veľa dobrých námetov, nápadov a krokov. Problém ale je, že tam chýba záruka, ako sa budú tieto kroky financovať. To, že viacerí ste hovorili, že je to dobré, že je to také nadčasové a dokonca až do roku 2020, ja s tým nemám problém, aby ten zámer nejaký bol rozpracovaný aj na dlhšie obdobie, pretože najhoršie, čo môže byť, je naozaj každé štyri roky úplne meniť koncepciu. Problém ale je, a to vyčítam tej správe a ministerstvu, že minimálne na tie roky, kedy ste vy zodpovední za chod školstva, tam nie je tá finančná garancia minimálne na nejaké kľúčové rozhodnutia. Nemusí byť všetko vyčíslené a teda povedané, že toto všetko garantujeme, ale minimálne tie kľúčové kroky by mali byť tam vymenované, aj teda podporené finančnou garanciou.
O tom, že je tam veľa aj nebezpečných vecí, tu bolo povedané. Pán minister už sám avizoval, že nebude trvať na tom, aby bola tá spádová škola povinná pre rodičov, že naďalej bude zachovaná sloboda výberu, čomu ja sa veľmi teším. Tiež by som bola rada, keby pán minister si to rozmyslel s tým priamym menovaním riaditeľov zriaďovateľmi, pretože som presvedčená, že rada školy lepšie vie rozhodnúť ako starosta alebo primátor.
Pristavím sa pri financovaní, pretože to je jedným z takých leitmotívov tohto materiálu, a to je teda zmena financovania, kde dokonca sa píše aj, že ministerstvo nevylučuje, že sa znížia normatívy pre súkromné školy. Viackrát už tu zaznelo a mne nedá teda nepovedať, ako je to aj s tou kvalitou tých súkromných škôl, pretože opäť, tak ako pri tých málotriedkach, aj tu sa mi zdá, že to paušalizovanie, a to, že vlastne tie súkromné školy sú nekvalitné, nie je fér a nie je to ani pravda.
V medzinárodných meraniach PISA dosiahli 15-roční žiaci zo slovenských súkromných škôl zhruba o desať bodov lepšie výsledky, než ich rovesníci z verejných škôl. Na rozdiel od celkových výsledkov boli výsledky slovenských žiakov zo súkromných škôl nad priemerom OECD, dokonca predbehli aj študentov súkromných škôl z Českej republiky. Ďalšie skúmanie ukázalo, že Slovensko patrí medzi špičku krajín, ktoré vďaka normatívnemu financovaniu na žiaka umožňuje prístup ku vzdelávaniu v súkromných školách a dosahovanie výborných výsledkov v PISA aj deťom z menej priaznivých socioekonomických podmienok. Kvalitu vzdelávania v súkromných školách potvrdzujú aj výsledky nezávislého periodického hodnotenia KOMPARO, ktoré meria úroveň vedomostí v rôznych predmetoch, hoci výsledky maturít skresľujú dospelí externí študenti, rozdiely medzi výsledkami maturantov z verejných a súkromných škôl nie sú podľa národnej správy NÚCEM štatisticky významné. Osemdesiatpäť percent maturantov zo súkromných gymnázií má výsledky vysoko nad priemerom všetkých škôl. Toto sú fakty a bola by som rada, kebyže naozaj upustíme od toho paušalizovania a od toho nejakého, čo sa tu tak traduje, o tom mýte, že všetky súkromné školy sú nekvalitné a vlastne sú len nejakým biznisom.
Pokiaľ ide o ten zámer diskutovať o tomto materiáli, ja si myslím, že je fajn, že sa o ňom diskutuje. Ja som dokonca presvedčená, že tá diskusia sa začala oveľa skôr, než tento materiál bol na stole, pretože už od septembra, odkedy učitelia začali štrajkovať, tá diskusia je intenzívnejšia ako po minulé roky, čo je dobré. Pretože naozaj je dôležité, aby téma vzdelávania bola celonárodnou témou, a nielen témou, ku ktorej sa vyjadruje zopár odborníkov a možno politikov, ale je to téma, ktorá sa týka vlastne takmer každého, lebo buď je na škole dotyčný, alebo bol na škole, jeho deti sú na škole, čiže školou prechádza každý.
To, čo ale vyčítam aj tejto diskusii, je, že nie je celkom taká úprimná. To, že my tu diskutujeme, to, že bol nejaký okrúhly stôl, to, že možno bude nejaká konferencia alebo nejaká web stránka bude sprístupnená, alebo nejaká e-mailová adresa, kam ľudia môžu posielať svoje pripomienky, je síce fajn, ale ak by bola myslená úprimne táto diskusia, že teda dobre, toto je nejaký návrh, poďme o ňom diskutovať a keď sa na ňom zhodneme, budeme ho realizovať, tak toto neplatí.
Dôkazom je aj pripravovaný zákon, školský zákon, jeho novela, ktorý vlastne už teraz má takúto nejakú legislatívnu podobu, kde v dôvodovej správe sa píše: "Cieľom predloženého návrhu je pripraviť prvé systémové zmeny, ktoré sa premietnu do nového zákona o financovaní škôl a školských zariadení." A presne sa v tomto zákone alebo v tejto novele navrhuje najvyšší počet žiakov v triede základnej školy, najnižší počet žiakov v triede základnej školy, aj strednej školy, kde sa hovorí o tom, že ak počet žiakov na základnej škole bude nižší ako napríklad 11, 12, 14, 15, teda podľa tých jednotlivých ročníkov, tak vlastne tá škola si musí dofinancovať všetko z vlastných zdrojov, čo je likvidačné pre mnohé školy. Takisto to bude platiť pri stredných školách, gymnáziách, kde tiež sú stanovené tie spodné limity. A opäť, ak nejaká škola bude mať menej žiakov v triede, ako táto novela určí, dofinancuje si všetko z vlastných zdrojov.
Problém je pri tomto návrhu novely zákona, že pri napríklad strednom odbornom školstve, kde je takéto niečo: "Najnižší počet žiakov v triede strednej odbornej školy vzdelávajúcich sa v študijných odboroch a učebných odboroch s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce je v dennej forme štúdia 13 a v externej forme štúdia 8." Ja sa pýtam, kto bude určovať, koľko absolventov, alebo aké sú potreby trhu práce? Podľa môjho názoru takéto ustanovenie vytvára priestor na lobing, pretože každá škola bude chcieť prežiť, každá bude hovoriť, že práve jej absolventi sú potrební. Na druhej strane, ako sa vysporiadame napríklad s takými odbormi, kde napríklad z bezpečnostných dôvodov môže v tej triede byť len 8 žiakov, hej, lebo pracujú s nejakými, ja neviem, tými pecami alebo robia so sústruhmi? No tam ich nemôže byť asi 20 okolo jedného stroja. Tak akým spôsobom sa vysporiadame s takýmito? Alebo s umeleckými, kde tiež asi nebudeme vyrábať masovo nejakých tanečníkov, keď to je vec talentu?
Týmto ale chcem dokladovať to, že kým my tu diskutujeme, kým verejnosť, alebo teda ľudia majú pocit, že môžu diskutovať, tak na ministerstve sa už robia konkrétne materiály, konkrétne zákony, novely, ktoré vlastne už idú meniť tú situáciu, a nie je to o tom, že sa ide počkať na závery diskusie.
Keď som spomínala, že v tomto dokumente sú aj dobré nápady, ako napríklad to, aby bola umožnená škôlka pre všetkých, ktorí o ňu budú mať záujem, tak sú tu aj isté návrhy, ktoré sú dobre mienené, ktoré sú teda tie dobré, nič menej prax za uplynulé obdobie ukázala, že teda buď pán minister, alebo ľudia okolo neho majú úplne iný názor. Napríklad, keď sa píše v správe, že "bude sa podporovať zmysluplné trávenie voľného času detí". Ja sa pýtam, na čo bol dobrý zákon, ktorý likviduje centrá voľného času? Keď dennodenne čítame v médiách, že centrá voľného času žiadajú o vyradenie zo siete, pretože nemajú preplatených žiakov. Pán minister, vy ste sľúbili, že do konca apríla budete monitorovať situáciu. Je koniec mája. Ja sa pýtam, aké opatrenia prijmete, aby tieto deti nezostali na ulici a aby tak masovo neboli zatvárané centrá voľného času, ktoré fungovali a reálne s tými deťmi robili? My už sme sa rozprávali s viacerými kolegami zo školského výboru, pravdepodobne budeme iniciovať v najbližších dňoch mimoriadne zasadnutie výboru, aby sme sa oboznámili s týmito krokmi, ktoré budete v tejto veci podnikať, pretože taký bol prísľub, že po apríli sa k tomu vyjadríte.
Ďalšia vec. V správe sa píše, že teda je potrebné, aby bola lepšia príprava budúcich pedagógov. Pán minister, prednedávnom ste podpísali nové kritériá akreditácie pre vysoké školy. Tam ste mali jedinečnú príležitosť zmeniť tieto akreditačné podmienky, aby sa napríklad posilnila prax pre budúcich pedagógov, aby sa zmenili tie podmienky štúdia. Nestalo sa tak, čiže opäť premárnili ste šancu, ktorá bola daná. A ma... (Reakcia na hlas predkladateľa.) Má, má to s tým spoločné.
Ja by som sa, ja by som sa vrátila teda k podstate, aký chceme mať ten systém, aké chceme mať školstvo, či inkluzívne alebo selektívne.
Čiastočne na to odpovedáte opäť tým, čo už ste za uplynulý rok vykonali, a to sú tie priemery známok. Tie nešťastné priemery známok, kedy na základe jedného jediného vysvedčenia odsúdite 13-ročné dieťa, že v živote si nebude môcť urobiť maturitu. Čiže napriek tomu, že v osobných rozhovoroch veľakrát ste spomínali, že inklúzia vám leží na srdci, žiaľ, tie kroky, ktoré podnikáte, skôr smerujú k tomu, že veľmi rýchlo sa selektuje, kto môže, kto nemôže a akým spôsobom môže.
To, čo si myslím ja, že by bolo potrebné pre naše školstvo, je, naopak, ho uvoľniť a umožniť študentom v akomkoľvek veku, v akomkoľvek ročníku prestupovať z jednej školy na druhú, z odbornej na gymnázium, proste, aby naozaj, lebo deti sa menia, viete veľmi dobre, proste sú obdobia, kedy sa viacej zaujímajú o školu, menej. Prečo ich zabetónovať v jednom tom smere, v jednej tej škole a viac im neponúknuť ďalšie možnosti? Podľa mňa ten systém by mal byť priepustný, aby naozaj tak, ako po vzore Fínska a iných krajín, kde sa to osvedčilo, to bolo aj u nás.
Téma, ktorá mi leží obzvlášť na srdci, je integrácia detí so zdravotným postihnutím, kde opäť v tejto správe som sa nedočítala nejaké bližšie zámery, akým spôsobom sa chcete zhostiť tejto úlohy, ako uľahčiť život nielen deťom, ktoré môžu byť integrované, ale aj pedagógom, aby tá integrácia bola úspešná. Hoci teda pán minister Kaliňák aj s pánom splnomocnencom hovorili o tom, že chcú, aby deti s variantom A chodili do bežných škôl. Ja nevidím nijaký náznak toho, že by reálne boli tie podmienky pre tieto deti a pre pedagógov pripravované.
A dovoľte mi ešte na záver prečítať jeden citát, pretože ja si myslím, že minister nemusí byť ten, ktorý vie o všetkom všetko. Nemusí byť odborník na všetko. Tak ako z dobrého murára nebude asi automaticky skvelý minister výstavby, takisto z učiteľa nemusí byť výborný minister školstva, ale dobrý minister je ten, ktorý sa obklopí dobrými poradcami. A v tomto, žiaľ, pán minister, myslím si, že máte veľkú smolu na ľudí okolo seba, pretože, opakujem, v tých osobných rozhovoroch sa na veľa veciach zhodneme, ale potom prax je, bohužiaľ, iná. A tá prax je taká, že sloboda sa obmedzuje, že je tu viacej nariaďovania, diktovania, určovania.
A neodpustím si jeden citát na záver: "Ak chceme dôsledne splniť úlohy plánu priemyselných závodov, musíme mať dostatok kvalifikovaných odborných pracovníkov, robotníkov a technikov, ktorí bezprostredne rozhodujú o raste produktivity práce. Preto tretí päťročný plán ukladá pre stredoslovenský kraj získať dokonca roku 1965 16 724 učňov, z toho 7 045 dievčat. Splniť túto náročnú úlohu nebude ľahké. Bude vyžadovať od všetkých podnikov, závodov, miestnych národných výborov, straníckych a masových organizácii hodne politicko-organizátorskej a výchovnej práce, aby sa úlohy vo výbere a výchove učňovského dorastu zodpovedne splnili." Toto sú slová poslanca Lukačoviča zo Slovenskej národnej rady z roku 1961.
Ja sa obávam, že táto mentalita je dnes na ministerstve školstva prítomná a ide v tomto duchu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2013 15:50 - 15:51 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem. Na margo toho, čo ste hovorili, pán poslanec, že koľko máme detí so zdravotným znevýhodnením, že či tu buchol nejaký Černobyľ. No to je štatistika. Pán minister, myslím si, že hovoril o tom, že tých detí je podstatne viacej. Do tejto štatistiky sa zarátavajú aj dislektici, diskalkulici, proste naozaj tých postihnutí je široké spektrum.
A takisto, a to ste správne poznamenali, veľakrát aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sú prijímané na školy ako deti so špeciálnymi potrebami práve kvôli výške normatívu. Čiže možno aj v tomto smere by bolo dobré prehodnotiť financovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a napr. zmeniť to na nejaký normatív, ktorý bude blízky napr. deťom s mimoriadnym nadaním, aby neboli motivovaní riaditelia z nich robiť deti so zdravotným postihnutím. Lebo to nie je len vec potom, že to stojí nejaké peniaze, ale tieto deti do budúcnosti majú obmedzené možnosti študovať. Proste nebudú môcť riadne študovať.
A ešte jednu poznámku k tomu, čo ste spomínali, o tých malých školách. Ja by som si nedovolila tvrdiť, že všetky školy, ktoré majú nižší počet žiakov, sú mizerné. Ja poznám aj veľmi kvalitné školy. Je to naozaj vec tých pedagógov, ktorí tam sú, a nie veľkosti tej školy. Lebo poznám aj veľké školy, ktoré teda majú veľmi ďaleko od kvality. Takže paušalizovať v tomto prípade, myslím si, že nie je vhodné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2013 15:10 - 15:11 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja sa priznám, že ja som jednou z tých, ktorá hľadala počas prejavu pána poslanca Kvasničku súvislosť medzi správou o stave školstva a tým čo hovoril. A teda oboznámil nás o svojej prvej láske, druhej, tretej, ale musím povedať, že ten záver bol veľmi trefný.
To je presne to, čo aj mne chýba v tej správe, a to je: v centre pozornosti dieťa a jeho šťastie. Pretože, možno sa to zdá niekomu naozaj ako niečo príliš nadnesené alebo zbytočné, ja si myslím, že by sa tá správa, nemala sa točiť len okolo efektívnosti, efektivity a okolo peniazoch, ale naozaj okolo detí a okolo toho, aby boli šťastné, aby rady chodili do školy. Dokonca také niečo, ako šťastie detí, je v niektorých krajinách aj kritériom pre meranie kvality školy, či sú deti šťastné. A rovnako sa aj zisťuje, či sú učitelia šťastní na tej škole, či sú spokojní v tých medziľudských vzťahoch, či sú spokojní s riaditeľom. Čiže pre mňa ten záver bol naozaj veľmi, veľmi pozitívny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2013 13:30 - 13:34 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ja prispela k tejto debate jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý tak, ako aj pani kolegyňa Jurinová hovorila, že ich ambíciou je odstrániť istú diskrimináciu z tohto zákona smerom k deťom, k tej nejakej nízkej vekovej hranici, tak mojou ambíciou je presadiť, alebo teda minimálne otvoriť debatu o tom, že v tom zákone je aj iná diskriminácia z pohľadu veku a týka sa osôb nad 65 rokov.
Dovoľte, aby som teda predniesla pozmeňujúci návrh.
Článok I. V § 22 Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa ods. 2 mení na znenie:
"(2) Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od šiesteho roku veku osoby s ťažkým zdravotným postihnutím."
Odôvodnenie: Dnes je už všeobecne akceptované, aj vzhľadom na demografický vývoj, že priemerný preukázateľne aktívny vek sa zvyšuje, zvlášť u ľudí s vyšším vzdelaním. Vo vyššom veku sú známe aktivity v oblasti politického, kultúrneho, umeleckého, ale aj iného spoločenského a verejného života. Zabezpečenie samostatného života primeranej samostatnej mobility aj v takomto veku je pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhnutné. Túto každodennú požiadavku nemožno riešiť opatrovateľskou službou ani v prípade, že k zdravotnému postihnutiu došlo po dosiahnutí veku 65 rokov. Sú známe početné prípady návratu do aktívneho života aj u osôb staršej vekovej kategórie. Nie je dôvod vylúčiť ich z občianskych práv.
2. V § 34 ods. 3 sa pôvodné znenie dopĺňa o vetu:
"(3) ... Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť aj fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím po dovŕšení viac ako 65 rokov veku a to len v prípade, ak žiadateľ peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla preukáže platné vodičské oprávnenie vydané na jeho osobu a preukáže osobnú potrebu spoločenskej, prípadne pracovnej alebo vzdelávacej aktivity."
Odôvodnenie: Pre zrušenie vekového obmedzenia 65 rokov pri poskytovaní príspevku na kúpu osobného motorového vozidla platí, podobne ako pri osobnej asistencii, požiadavka nediskriminácie na základe veku, pretože dnes je už všeobecne akceptované vzhľadom na demografický vývoj, že priemerný preukázateľne aktívny vek sa zvyšuje zvlášť u ľudí s vyšším vzdelaním. Vo vyššom veku sú známe aktivity v oblasti politického, kultúrneho, umeleckého ale aj iného spoločenského a verejného života. Vodičské oprávnenie môže mať občan aj vo vysokom veku, ak nie sú zdravotné dôvody na jeho odobratie. Zabezpečenie samostatného života primeranej samostatnej mobility aj v tomto veku je pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhnutné. Túto každodennú požiadavku nemožno riešiť ani prepravnou službou, ani príspevkom na prepravu.
Ja by som ešte doplnila možno, ak by vás zaujímal finančný dopad, konkrétne pri týchto motorových vozidlách, pri tom príspevku. V prílohe k Východiskovej správe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k implementácii dokumentu OSN, dohovor, "v štatistickom prehľade priemerného počtu poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa veku a pohlavia za rok 2011 sa uvádza, že peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla bol v roku 2011 poskytnutý iba štyrom žiadateľom vo veku medzi 60 a 64 rokov". To znamená, že predpoklad vyššieho zaťaženia štátneho rozpočtu je zanedbateľný a pozitívny efekt je oveľa pravdepodobnejší, návratnosť v prípade ekonomickej aktivity cez priame a nepriame dane a odvody. To isté prakticky platí aj v prípade príspevku na osobnú asistenciu, ak ide o spoločensky aktívnu osobu.
Ja by som poprosila hlasovať o týchto dvoch bodoch samostatne.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.
Skryt prepis