Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno na úvod chcela tak trochu zrekapitulovať vlastne, prečo tu dnes sme, ako sme sa k tomuto stavu dopracovali.
Iste si pamätáte, keďže som to hovorila aj pred mesiacom, na situáciu, keď sa schvaľoval štátny rozpočet koncom decembra alebo v polke decembra, kedy som vystúpila so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi v snahe nájsť peniaze, chýbajúce peniaze na asistentov učiteľa. Na moje veľké prekvapenie vtedy pán minister Kažimír vystúpil a povedal, že hoci nevie technicky prijať alebo schváliť tie moje pozmeňujúce návrhy, ale že dáva verejný prísľub, že v tomto roku 2014 sa nestane, že by dieťa požiadalo o asistenta alebo zriaďovateľ, riaditeľ požiadal o asistenta učiteľa a že z finančných dôvodov by takýto asistent nebol pridelený, že takáto situácia viac nenastane.
Preto, vychádzajúc z tohto tvrdenia, som pripravila novelu zákona, ktorá zmení, ako som už v úvode hovorila, slová "môže prideliť" na "pridelí", pretože ak je dostatok finančných prostriedkov, niet dôvodu na ponechanie takéhoto priestoru na svojvoľné rozhodovanie úradníkov.
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď - a tak ako som aj hovorila pred mesiacom - na túto novelu ministerstvo školstva zareagovalo 5. februára správou, že nesúhlasí, alebo teda "odporúča, aby nebol vyslovený súhlas s mojím návrhom, nakoľko niet dostatok financií na zabezpečenie asistentov učiteľa".
Priznám sa, že som bola z toho veľmi, veľmi v rozpakoch, pretože mala som za to, že keďže aj pán minister Kažimír, aj ja sme s pánom Čaplovičom hovorili o tom, že teda ten prísľub tu je a môže si nárokovať na tieto peniaze od ministra Kažimíra, že vlastne asi sa tak nestalo a asi tie peniaze nechce.
Začali sa o to zaujímať novinári a, čuduj sa svete, 14. februára, pardon, 15. februára bola zverejnená správa, podľa ktorej opätovne minister Kažimír potvrdil, že peniaze sú k dispozícii, a vtedy už hovorca ministerstva školstva pripustil, že teda oni už asi o ne požiadajú. Neviem, či sa tak stalo do dnešného dňa, ale len pre vašu informáciu, ako funguje a nefunguje ministerstvo školstva, ešte uvediem jeden príklad. V čase, keď boli tieto zmätky okolo toho, že vlastne či sú peniaze, nie sú, som interpelovala ministra školstva s otázkou, prečo, prečo stále rodičia, zriaďovatelia, riaditelia dostávajú zamietavé odpovede z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov? Pretože, a to vám zacitujem, zacitujem vám slová pána ministra Kažimíra, ktorý tuto, tuto od tohto rečníckeho pultu povedal: "Ale dávam svoje slovo. A ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali." Čiže opakujem, hovoril s ministrom školstva. S ministrom školstva som hovorila aj ja na výbore, na školskom výbore, kde teda sme sa zhodli na to, že je to dobré, že na našli peniaze na zabezpečenie týchto asistentov.
A teda vrátim sa k mojej interpelácii, ktorou som ho interpelovala, že prečo teda úradníci, ktorí odpovedajú na žiadosti o udelenie asistentov, odpovedajú zamietavo s tým, že nie sú peniaze? Prišla mi odpoveď od pána ministra Čaploviča: "Zamestnanci príslušných sekcií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nemali informáciu, že podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky garantuje finančné prostriedky na asistentov učiteľa pre všetkých žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním. Z tohto dôvodu z úrovne ministerstva takáto informácia nemohla odísť."
Toto je datované 24. februára. Čiže takmer, koľko, dva mesiace od toho, ako pán minister dal verejný prísľub, od toho, ako pán minister Kažimír hovoril s pánom ministrom Čaplovičom, odvtedy, ako ja som hovorila s pánom ministrom Čaplovičom, že peniaze sú, dôjde odpoveď, že zamestnanci ministerstva školstva nemali informáciu, že sú k dispozícii peniaze na zabezpečenie asistentov. Toto je snáď sen.
Ja som odvtedy za ten mesiac navštívila niekoľko škôl, špeciálnych škôl, bežných škôl práve preto, aby som sa rozprávala priamo s riaditeľmi, s pedagógmi o tom, aká je tá práca, či majú dostatok asistentov, alebo nie. A musím povedať, že som zažila niekoľko veľmi, veľmi príjemných chvíľ, kde naozaj vďaka skvelým riaditeľom, vďaka skvelým učiteľom som našla množstvo šťastných detí. Šťastných detí napriek tomu, že majú zdravotné znevýhodnenie, napriek tomu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. A to ich šťastie ale nebolo len preto, že máme dobré pravidlá, len preto, že ministerstvo školstva trápia asistenti, ale len preto, že tí riaditelia a učitelia aj na úkor vlastných odmien platia asistentov. Pretože, a môžem vám zacitovať niekoľko odpovedí z rôznych škôl o tom, ako žiadali o asistentov a aké odpovede im prišli.
Napríklad:
"Vzdelávame 19 autistických žiakov a 7 žiakov s viacnásobným postihnutím, resp. hlbokým mentálnym postihnutím. Na týchto všetkých žiakov mále len troch asistentov učiteľa pre šesť tried."
"Celkový počet detí a žiakov na našej škole je 192, z toho detí a žiakov vyžadujúcich si asistenciu učiteľa je 80. V školských rokoch 2012/13 a 2013/14 sme zhodne žiadali 9,3 asistenta učiteľa, dostali sme 8,5 asistenta učiteľa."
Ďalšia škola: "Žiadali sme 9 asistentov učiteľa, dostali sme 6 asistentov učiteľa."
"Žiadali sme 3 asistentov učiteľa, pridelili nám 1,5 asistenta učiteľa."
A takto by som mohla ísť ďalej a ďalej a ďalej. V zásade len malá časť škôl, ktorá žiadala o pridelenie konkrétneho počtu asistentov, ich aj dostala. Keď som sa ich pýtala, že či ich žiadali, pretože im postačujú, alebo preto, že vedia, že je s tým problém, mi odpovedali, no, samozrejme, my by sme privítali aj viacej, ale sme si vedomí toho, že niektoré školy ani to nedostanú, čiže my ďakujeme aj za toho jedného asistenta učiteľa.
No a vrátim sa k tomu, že ako to potom riešia tí riaditelia a pedagógovia, čiže jednak na úkor vlastných odmien. Druhá vec je, že sa využívajú aktivačné práce, ďalšia vec, absolventská prax a potom sa obchádzajú rôznym spôsobom aj zákony, kedy je prítomný osobný asistent.
A veľakrát je to o tom, že ten rodič si to musí zaplatiť. Čiže rodič, ktorého dieťa má zdravotné postihnutie, veľakrát táto rodina je v horšej finančnej situácii, tak nie že by štát pomohol, ale ešte ten rodič, pokiaľ chce, aby jeho dieťa bolo umiestnené do školy, a teraz nehovorím len o bežných školách, ale aj do špeciálnych, musí si zaplatiť asistenta. A to si myslím, že je situácia, kedy naozaj sa môžme baviť o tom, či sú tu rešpektované a dodržiavané ľudské práva.
Ešte na záver možno jednu takú poznámku. Pán poslanec Géci zo strany SMER sa veľmi rozčuľoval z toho, čo som počula na branno-bezpečnostnom výbore, že čo Lipšic behá po školách, zneužíva deti a niečo v tomto duchu, že čo tam robil v tých Vtáčkovciach. Tak chcem odkázať pánovi poslancovi, ktorý neviem ani ako vyzerá, lebo neviem, ktorý to je, ja som ešte nepočula pána poslanca Géciho v tejto snemovni, možno mu krivdím, ale naozaj neviem, ktorý to je. Chcem sa ho spýtať, keď mu tak záleží na srdci, že čo tam robil Lipšic. Po prvé Lipšic tam nebol. Bola som tam ja. A po druhé by možno aj on mohol navštíviť túto školu namiesto toho, že bude kritizovať ostatných poslancov, že sa zaujímajú o prácu pedagógov, o naše deti, a ísť sa tam pozrieť, čo sa tam deje. Pretože na tejto škole, na špeciálnej škole, kde majú len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde majú deti s variantom A a B, nemajú ani jedného asistenta. Ani jedného asistenta. Takže odkazujem aj pánovi poslancovi, ak má problém s tým, že ja chodím po školách a zaujímam sa, láskavo nech aj on sa začne zaujímať a nech začne riešiť niečo iné než len to, že nejaký poslanec si dovolí navštíviť školu. Možno pán poslanec nevie, že som poslankyňa, dokonca zo školského výboru, keďže naozaj sa nepoznáme.
Tak ako pán poslanec Fronc začal, ja by som chcela skončiť. Dnes je Deň učiteľov. Ak sú vám už úplne ľahostajné tie deti, o ktorých tu hovorím, tak, prosím vás, myslite na tých pedagógov nielen preto, že majú dneska svoj sviatok, ale preto, že naozaj robia nadľudskú prácu, keď majú suplovať aj asistentov, keď sa majú naplno venovať deťom so zdravotným postihnutím. A myslím si, že takáto malá novela si zaslúži vašu podporu.
Ďakujem pekne.
