Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

27.3.2014 o 18:54 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 28.3.2014 9:09 - 9:19 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno na úvod chcela tak trochu zrekapitulovať vlastne, prečo tu dnes sme, ako sme sa k tomuto stavu dopracovali.
Iste si pamätáte, keďže som to hovorila aj pred mesiacom, na situáciu, keď sa schvaľoval štátny rozpočet koncom decembra alebo v polke decembra, kedy som vystúpila so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi v snahe nájsť peniaze, chýbajúce peniaze na asistentov učiteľa. Na moje veľké prekvapenie vtedy pán minister Kažimír vystúpil a povedal, že hoci nevie technicky prijať alebo schváliť tie moje pozmeňujúce návrhy, ale že dáva verejný prísľub, že v tomto roku 2014 sa nestane, že by dieťa požiadalo o asistenta alebo zriaďovateľ, riaditeľ požiadal o asistenta učiteľa a že z finančných dôvodov by takýto asistent nebol pridelený, že takáto situácia viac nenastane.
Preto, vychádzajúc z tohto tvrdenia, som pripravila novelu zákona, ktorá zmení, ako som už v úvode hovorila, slová "môže prideliť" na "pridelí", pretože ak je dostatok finančných prostriedkov, niet dôvodu na ponechanie takéhoto priestoru na svojvoľné rozhodovanie úradníkov.
O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď - a tak ako som aj hovorila pred mesiacom - na túto novelu ministerstvo školstva zareagovalo 5. februára správou, že nesúhlasí, alebo teda "odporúča, aby nebol vyslovený súhlas s mojím návrhom, nakoľko niet dostatok financií na zabezpečenie asistentov učiteľa".
Priznám sa, že som bola z toho veľmi, veľmi v rozpakoch, pretože mala som za to, že keďže aj pán minister Kažimír, aj ja sme s pánom Čaplovičom hovorili o tom, že teda ten prísľub tu je a môže si nárokovať na tieto peniaze od ministra Kažimíra, že vlastne asi sa tak nestalo a asi tie peniaze nechce.
Začali sa o to zaujímať novinári a, čuduj sa svete, 14. februára, pardon, 15. februára bola zverejnená správa, podľa ktorej opätovne minister Kažimír potvrdil, že peniaze sú k dispozícii, a vtedy už hovorca ministerstva školstva pripustil, že teda oni už asi o ne požiadajú. Neviem, či sa tak stalo do dnešného dňa, ale len pre vašu informáciu, ako funguje a nefunguje ministerstvo školstva, ešte uvediem jeden príklad. V čase, keď boli tieto zmätky okolo toho, že vlastne či sú peniaze, nie sú, som interpelovala ministra školstva s otázkou, prečo, prečo stále rodičia, zriaďovatelia, riaditelia dostávajú zamietavé odpovede z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov? Pretože, a to vám zacitujem, zacitujem vám slová pána ministra Kažimíra, ktorý tuto, tuto od tohto rečníckeho pultu povedal: "Ale dávam svoje slovo. A ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali." Čiže opakujem, hovoril s ministrom školstva. S ministrom školstva som hovorila aj ja na výbore, na školskom výbore, kde teda sme sa zhodli na to, že je to dobré, že na našli peniaze na zabezpečenie týchto asistentov.
A teda vrátim sa k mojej interpelácii, ktorou som ho interpelovala, že prečo teda úradníci, ktorí odpovedajú na žiadosti o udelenie asistentov, odpovedajú zamietavo s tým, že nie sú peniaze? Prišla mi odpoveď od pána ministra Čaploviča: "Zamestnanci príslušných sekcií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nemali informáciu, že podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky garantuje finančné prostriedky na asistentov učiteľa pre všetkých žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním. Z tohto dôvodu z úrovne ministerstva takáto informácia nemohla odísť."
Toto je datované 24. februára. Čiže takmer, koľko, dva mesiace od toho, ako pán minister dal verejný prísľub, od toho, ako pán minister Kažimír hovoril s pánom ministrom Čaplovičom, odvtedy, ako ja som hovorila s pánom ministrom Čaplovičom, že peniaze sú, dôjde odpoveď, že zamestnanci ministerstva školstva nemali informáciu, že sú k dispozícii peniaze na zabezpečenie asistentov. Toto je snáď sen.
Ja som odvtedy za ten mesiac navštívila niekoľko škôl, špeciálnych škôl, bežných škôl práve preto, aby som sa rozprávala priamo s riaditeľmi, s pedagógmi o tom, aká je tá práca, či majú dostatok asistentov, alebo nie. A musím povedať, že som zažila niekoľko veľmi, veľmi príjemných chvíľ, kde naozaj vďaka skvelým riaditeľom, vďaka skvelým učiteľom som našla množstvo šťastných detí. Šťastných detí napriek tomu, že majú zdravotné znevýhodnenie, napriek tomu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. A to ich šťastie ale nebolo len preto, že máme dobré pravidlá, len preto, že ministerstvo školstva trápia asistenti, ale len preto, že tí riaditelia a učitelia aj na úkor vlastných odmien platia asistentov. Pretože, a môžem vám zacitovať niekoľko odpovedí z rôznych škôl o tom, ako žiadali o asistentov a aké odpovede im prišli.
Napríklad:
"Vzdelávame 19 autistických žiakov a 7 žiakov s viacnásobným postihnutím, resp. hlbokým mentálnym postihnutím. Na týchto všetkých žiakov mále len troch asistentov učiteľa pre šesť tried."
"Celkový počet detí a žiakov na našej škole je 192, z toho detí a žiakov vyžadujúcich si asistenciu učiteľa je 80. V školských rokoch 2012/13 a 2013/14 sme zhodne žiadali 9,3 asistenta učiteľa, dostali sme 8,5 asistenta učiteľa."
Ďalšia škola: "Žiadali sme 9 asistentov učiteľa, dostali sme 6 asistentov učiteľa."
"Žiadali sme 3 asistentov učiteľa, pridelili nám 1,5 asistenta učiteľa."
A takto by som mohla ísť ďalej a ďalej a ďalej. V zásade len malá časť škôl, ktorá žiadala o pridelenie konkrétneho počtu asistentov, ich aj dostala. Keď som sa ich pýtala, že či ich žiadali, pretože im postačujú, alebo preto, že vedia, že je s tým problém, mi odpovedali, no, samozrejme, my by sme privítali aj viacej, ale sme si vedomí toho, že niektoré školy ani to nedostanú, čiže my ďakujeme aj za toho jedného asistenta učiteľa.
No a vrátim sa k tomu, že ako to potom riešia tí riaditelia a pedagógovia, čiže jednak na úkor vlastných odmien. Druhá vec je, že sa využívajú aktivačné práce, ďalšia vec, absolventská prax a potom sa obchádzajú rôznym spôsobom aj zákony, kedy je prítomný osobný asistent.
A veľakrát je to o tom, že ten rodič si to musí zaplatiť. Čiže rodič, ktorého dieťa má zdravotné postihnutie, veľakrát táto rodina je v horšej finančnej situácii, tak nie že by štát pomohol, ale ešte ten rodič, pokiaľ chce, aby jeho dieťa bolo umiestnené do školy, a teraz nehovorím len o bežných školách, ale aj do špeciálnych, musí si zaplatiť asistenta. A to si myslím, že je situácia, kedy naozaj sa môžme baviť o tom, či sú tu rešpektované a dodržiavané ľudské práva.
Ešte na záver možno jednu takú poznámku. Pán poslanec Géci zo strany SMER sa veľmi rozčuľoval z toho, čo som počula na branno-bezpečnostnom výbore, že čo Lipšic behá po školách, zneužíva deti a niečo v tomto duchu, že čo tam robil v tých Vtáčkovciach. Tak chcem odkázať pánovi poslancovi, ktorý neviem ani ako vyzerá, lebo neviem, ktorý to je, ja som ešte nepočula pána poslanca Géciho v tejto snemovni, možno mu krivdím, ale naozaj neviem, ktorý to je. Chcem sa ho spýtať, keď mu tak záleží na srdci, že čo tam robil Lipšic. Po prvé Lipšic tam nebol. Bola som tam ja. A po druhé by možno aj on mohol navštíviť túto školu namiesto toho, že bude kritizovať ostatných poslancov, že sa zaujímajú o prácu pedagógov, o naše deti, a ísť sa tam pozrieť, čo sa tam deje. Pretože na tejto škole, na špeciálnej škole, kde majú len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde majú deti s variantom A a B, nemajú ani jedného asistenta. Ani jedného asistenta. Takže odkazujem aj pánovi poslancovi, ak má problém s tým, že ja chodím po školách a zaujímam sa, láskavo nech aj on sa začne zaujímať a nech začne riešiť niečo iné než len to, že nejaký poslanec si dovolí navštíviť školu. Možno pán poslanec nevie, že som poslankyňa, dokonca zo školského výboru, keďže naozaj sa nepoznáme.
Tak ako pán poslanec Fronc začal, ja by som chcela skončiť. Dnes je Deň učiteľov. Ak sú vám už úplne ľahostajné tie deti, o ktorých tu hovorím, tak, prosím vás, myslite na tých pedagógov nielen preto, že majú dneska svoj sviatok, ale preto, že naozaj robia nadľudskú prácu, keď majú suplovať aj asistentov, keď sa majú naplno venovať deťom so zdravotným postihnutím. A myslím si, že takáto malá novela si zaslúži vašu podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

28.3.2014 9:02 - 9:04 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctení kolegovia z KDH, pán poslanec Kuffa, pán poslanec zo SMER-u, dobré ráno. Som rada, že hoci aj v takomto komornom, v takejto komornej zostave, dobrý deň, sa môžme dnes aspoň chvíľu venovať jednej téme, ktorá si myslím, že napriek tomu, že nie je nejak veľmi, veľmi počuteľná, veľmi viditeľná, ale napriek tomu je veľmi dôležitá. Týka sa prideľovania asistentov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo s intelektovým nadaním.
Táto novela je tu po druhýkrát. Ja som ju pred mesiacom stiahla kvôli viacerým dôvodom, o ktorých budem hovoriť vo svojom vystúpení.
V krátkosti. Jej cieľom je zmeniť dve slová v zákone, a síce slová "môže prideliť" sa nahrádzajú slovom "pridelí". Pretože som presvedčená o tom, že ak dieťa splní podmienky na pridelenie asistenta, už by tam nemal vstupovať nejaký subjektívny pocit, ale mal by byť tento asistent nárokovateľný.
Ja vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu a v rozprave aj vysvetlím prečo a uvediem aj viacero argumentov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 27.3.2014 18:54 - 18:56 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja už iba jednu poznámku na záver poviem, keďže pán poslanec Fronc ešte doplnil svoje vystúpenie o to, že by užívatelia tých autobusov mohli sa spolupodieľať na tom financovaní. Ja viem, že máme obmedzené zdroje, a viem, že niekedy je veľmi ťažké nájsť aj jedno euro, ale to jedno euro niekedy ťažko hľadajú aj tie rodiny. Čiže tak ako dnes, keď majú tú málotriedku a tie deti dôjdu pešo z toho jedného domu na koniec dediny, ak by to malo byť tak, že budú musieť platiť za takýto autobus, obzvlášť opakujem, ak sa to bude týkať rodín, ktoré žijú v sociálne znevýhodnenom prostredí, môže to byť zase jedna z tých prekážok, kde nám tá úspešnosť školská nebude až taká vysoká.
A iba úplne poslednú poznámku poviem. Ste hovorili, pán poslanec, o tom, koľko nás stoja žiaci a koľko nás stoja väzni. Tak opäť predpokladám, že keď väzňov prevážajú z jedného miesta na druhé miesto, aby, dajme tomu, robili nejaké práce, tak oni za to asi neplatia. Čiže buďme v tomto veľkorysí aj voči tým žiakom. A naozaj by som sa skôr prikláňala k tomu, že pokiaľ je nevyhnutné, aby tá škola bola zatvorená, tak aby tie deti mali túto prepravu zadarmo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.3.2014 18:34 - 18:44 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ctené kolegyne, či kolegyňa, vážení kolegovia, opäť sme v takej komornej zostave, čo ma opäť mrzí, pretože zdá sa, ako kebyže to školstvo je také zakliate, že nielen sa mu nevenuje veľká pozornosť celkovo na verejnosti, ale aj v tejto snemovni prichádzajú na rad zákony, týkajúce sa školstva, vzdelávania vždy tak pár minút pred 19.00 hodinou a pár minút po 9.00 hodine, keď táto sála je takmer prázdna. Napriek tomu si myslím, že je potrebné aj k tomuto návrhu zákona povedať pár slov a venovať sa tejto téme, aj napriek teda nezáujmu zo strany ostatných kolegov a kolegýň.
Chcem oceniť tento návrh zákona, ktorý priniesol pán poslanec Fronc a exminister školstva. Je to naozaj vec, ktorá v civilizovaných krajinách funguje dlhé roky, funguje dobre, funguje v prospech detí, v prospech pedagógov.
Možno len pár poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Fronc, keď hovoril, že je to spôsob nielen pre bezpečnejšiu dopravu pre deti, lebo taktiež má aj svoje ekonomické opodstatnenie, pretože vďaka takýmto autobusom by sme boli schopní zredukovať počty škôl. Na jednej strane s týmto tvrdením môžem súhlasiť, na druhej by som chcela varovať pred tým, aby sme pristupovali k redukcii škôl len na základe nejakých ekonomických faktorov.
Uvediem osobnú skúsenosť z východného Slovenska, kde existuje množstvo malých škôl, málotriedok, škôl, ktoré majú len prvý stupeň, škôl, ktoré sa nachádzajú v blízkosti osád, v blízkosti sociálne znevýhodneného prostredia. A musím povedať, že v týchto školách vďaka aj tomu, že sú také malé, sa dosahujú veľmi pekné výsledky. Dokonca mnohé z týchto škôl dokážu to, čo nedokážu potom veľké školy, a síce integrovať tie deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a deti, ktoré pochádzajú z obce. Táto spolupráca je naozaj veľmi pozitívna, myslím si, pre obe strany, tak ako pre majoritnú spoločnosť, tak aj pre deti z rodín, ktoré sú v ťažšej ekonomickej a finančnej situácii.
Z osobnej skúsenosti viem, že veľakrát už len prechod na druhý stupeň do väčších škôl spôsobuje či už zlyhania zo strany tých dotyčných žiakov, nielen kvôli tomu, že veľakrát rodičia sú negatívne nastavení voči tomu, že tie deti musia dochádzať do inej obce, ale aj kvôli tomu, že potom takéto spádové školy vytvárajú priestor na to, že tam dochádzajú teda deti z rôznych osád. A tam sa vytvára akási rivalita. A to domáce prostredie z tých menších škôl sa úplne stráca. A práve aj rivalita týchto rôznych skupín spôsobuje, že ten vyučovací proces je o niečo ťažší. A prichádza tam aj k možno zvýšenému počtu nejakých násilných činov. Čiže to je také prvé varovanie, aby sme nezabúdali na špecifickosť niektorých škôl, aby sme naozaj vychádzali z potrieb detí a nielen z nejakých ekonomických ukazovateľov.
Druhá vec, ktorá súvisí s existenciou týchto malých škôl, sa týka detí so zdravotným znevýhodnením. Opäť, ak chceme budovať spoločnosť, ktorá integruje, a nie ktorá segreguje, mali by sme dať šancu aj deťom so zdravotným postihnutím, aby mohli chodiť do škôl, ktoré sú v ich blízkosti, aby nemuseli do nich dlho dochádzať. Myslím si, že aj takéto to menšie prostredie môže byť veľmi pozitívne práve pri výchovno-vzdelávacom procese takýchto detí. Ale tu netreba zabúdať na to, že tie podmienky na integráciu musia byť vytvorené, že nemôže byť dieťa so zdravotným postihnutím dané do školy, kde chýbajú asistenti, kde je škola plná bariér. A preto teda tiež by som apelovala na to, že ak tu má byť redukcie, áno, treba brať však ohľady teda naozaj aj na potreby detí so zdravotným postihnutím, ktorých rodiny veľakrát práve kvôli tomu, že tie deti majú zdravotné postihnutie, sú tiež vo finančne náročnejšej situácii.
A s tým súvisia aj tieto školské autobusy. Zatiaľ ja som v tom návrhu pána poslanca Fronca nevidela tú zmienku. A bola by som rada, ak by to teda prešlo do druhého čítania, aby sme sa možno o tom bavili, aby tie autobusy spĺňali aj kritériá na prevoz detí so zdravotným postihnutím, či už na vozíku alebo s iným zdravotným postihnutím, ktoré si vyžaduje pre ne nejaké špecifické úpravy, aby sme na to nezabúdali, že ak sa tieto autobusy raz zavedú, aby teda boli použiteľné pre všetky deti.
Vy ste sa, pán poslanec, zmienili v závere svojej reči, že teda dúfate, že tento váš návrh bude prijatý, keď aj nie teraz, možno neskôr. Tak možno len by som ešte dodala na záver, že v novom zákone o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý by mal prísť do parlamentu onedlho, pán minister Čaplovič už uvažuje nad zvedením školského autobusu, aj keď trošku on poňal ináč tú filozofiu.
Mne sa veľmi páči, že vo vašom návrhu je aj zmienka o tom, že tento autobus, školský autobus by mal slúžiť nielen na prepravu žiakov, respektíve vyučujúcich do školy a späť, ale aj na mimoškolské aktivity, pretože na toto nesmieme zabúdať, že ten život tých školákov sa neodohráva len na školách, lebo taktiež to vyučovanie môže prebiehať mimo priestorov škôl a je dôležité, aby takýto autobus bol k dispozícii aj na tieto mimoškolské aktivity. S týmto, žiaľ, návrh pána ministra Čaploviča nepočíta. Čiže ak sa budeme baviť onedlho o novom zákone o financovaní škôl a školských zariadení, bolo by dobré, aby sme na to pamätali, že teda nepotrebujeme deti dostať len do školy a späť, ale potrebujeme, aby sa mohli dostať aj na iné podujatia. A ten autobus by mal naozaj slúžiť na celý ten vyučovací a vzdelávací proces aj mimo budov škôl.
Jedna taká poznámka. Nevieme ešte teda presne, v akom znení príde tento zákon do parlamentu, ale dnes tak ako je koncipovaný, priznám sa, ma trošku znepokojuje, pretože, budem citovať z toho nejakého návrhu prvotného, sa píše: „Príspevok na zakúpenie školského autobusu sa poskytuje z finančných prostriedkov, ktoré vzniknú najmä ušetrením nákladov na výchovu a vzdelávanie v základných školách, v ktorých sa ukončí vzdelávanie v základnej škole alebo na druhom stupni základnej školy.“ Myslím si, že takéto ustanovenie alebo takáto nejaká podmienka by v zákone asi nemala byť. A buď je to o tom, že naozaj si myslíme, že deti potrebujú tie školské autobusy, a teda prispôsobíme tomu aj to financovanie, možno aj v takom pomere, ako ho navrhuje pán poslanec Fronc, a síce aby tam bola nejaká teda spoluúčasť štátu a obce v nejakom konkrétnom pomere, alebo potom spoliehať sa na to, že teda tie peniaze budú, len ak ich ušetríme, to vytvára priestor na to, že vlastne my nevieme, či vôbec bude reálne zaviesť tieto školské autobusy.
A posledná poznámka. Ja by som bola veľmi rada, tieto príspevky na zakúpenie školského autobusu, ale aj ďalšie, o ktorých je reč v novom zákone o financovaní, keby boli nárokovateľné, to znamená, že ak žiadateľ splní kritériá, keby tam už nebol priestor pre nejaké svojvoľné rozhodovanie zo strany ministerstva, čiže keby tam nebolo „môže prideliť“, ale „pridelí“. Myslím si, a ja som už hovorila pri problematike asistentov učiteľa tú paralelu, že pokiaľ žiadateľ o licenciu na prevádzkovanie hracieho automatu splní kritériá, automaticky mu je vydaná licencia na prevádzkovanie hracieho automatu, ak žiadateľ o asistenta učiteľa v tomto prípade žiadateľ o príspevok na zakúpenie školského autobusu splní kritériá, mal by ho dostať. Naozaj si myslím, že tá fakultatívna možnosť dať tento príspevok alebo nedať ho vytvára priestor na neistotu a na korupciu.
Takže ja napriek tomu teda, že pán minister Čaplovič príde do parlamentu s takýmto nejakým návrhom, aby školské autobusy mohli fungovať, by som vás chcela poprosiť, aby ste zvážili podporu tohto návrhu, ktorý priniesol pán poslanec Fronc, pretože si myslím, že je o niečo lepší ako to, s čím prichádza pán minister Čaplovič, a v prípade teda že to nepovolí to stranícke tričko, aby minimálne ste sa nechali inšpirovať tým, čo predniesol pán poslanec Fronc, pretože si myslím, že je to viac v prospech toho systému a viac v prospech detí, ktoré budú využívať tieto školské autobusy. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

27.3.2014 18:31 - 18:34 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Pavla Abrhana a Moniky Gibalovej na vydanie zákona o školských autobusoch (tlač 907) ako určená spravodajkyňa výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 125 zo 4. marca 2014 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 905 z 3. marca 2014 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2014 17:37 - 17:39 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem zareagovať na vašu starosť, pani poslankyňa, o verejné financie a možno aj poopraviť pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Budem citovať z článku z 27. júla 2010: "Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková (SMER - SD) nevidí problém v tom, že jej za Ficovej vlády bývalí ministri spravodlivosti Štefan Harabin a Viera Petríková dopriali vysoké odmeny. Podľa medializovaných informácií dosiahli viac ako 5 mil. korún, čiže 168 294 eur. Vzhľadom na to, čo som robila, by som povedala, že bola primeraná, uviedla Vitteková. Svojím celkovým príjmom tak prekonala aj samotného bývalého predsedu vlády Roberta Fica. Vitteková svoje odmeny obhajuje aj tým, že niektorí iní politici nemajú len jeden príjem. Tí, ktorí sedia v parlamente a ešte prednášajú na dvoch - troch školách, je to v poriadku? Ďalším jej argumentom je, že zákony umožňujúce odmeny boli takto nastavené v predchádzajúcom období. Čo si myslíte, že vtedy to tak nebolo? Len sa možno nezverejňovali, myslí si Vitteková. Teraz, keď už nie je vo funkcii na ministerstve, pripúšťa, že zákony by sa mohli zmeniť. Kľudne nech prídu novely zákonov, kde bude stanovený iný strop, uviedla bývalá štátna tajomníčka. Vitteková dostávala ako štátna tajomníčka odmeny v čase, keď advokáti, znalci a tlmočníci viackrát upozorňovali na meškanie platieb zo súdov za služby, ktoré robia pre štát. Jedno ide zo mzdových, druhé ide z iných kapitol. Tak je to v poriadku, myslí si Vitteková.". Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.2.2014 11:03 - 11:03 hod.

Jana Žitňanská
Ďakujem pekne, pán predseda, sťahujem svoj návrh zákona na vydanie, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 847.
Odôvodnenie: Chcem dať ešte čas pánovi ministrovi školstva, aby pochopil, že peniaze na asistentov učiteľa sú a že nemusí blokovať tento môj návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2014 10:10 - 10:14 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Možno len na záver by som chcela povedať, ak by ste potrebovali ďalšie argumenty pre pána ministra Čaploviča. My sme viazaní dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. "Pri realizácii tohto práva sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli na základe zdravotného postihnutia vylúčené zo systému všeobecného vzdelávania a aby deti so zdravotným postihnutím neboli na základe zdravotného postihnutia vylúčené z bezplatného a povinného základného vzdelávania alebo zo stredoškolského vzdelávania, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli získať univerzálne, kvalitné a bezplatné základné a stredoškolské vzdelanie na rovnakom základe s ostatnými v spoločenstvách, v ktorých žijú."
Pre vašu informáciu, dnes množstvo detí, ktoré by sa mohli aj vzdelávať na bežných školách, sa nemôžu vzdelávať, pretože chýbajú asistenti. Pre vašu informáciu, dnes na tých školách, keď aj sú odvážni učitelia, riaditelia, ktorí integrujú takéto deti, napríklad na 4 deti im pripadne jeden úväzok asistenta. Pre vašu informáciu množstvo rodičov sa skladá na týchto asistentov, aby ich deti mohli študovať, platia to z vlastného, napriek tomu, že zo zákona by tie deti na tých asistentov mali nárok.
Neviem, neviem, ešte čo všetko k tomu povedať, možno by zmenil váš názor, zmenilo stretnutie s takýmito deťmi, s takýmito rodičmi, ktorí každoročne potupne chodia, prosia, ktorí sú zbití, ktorí sú ponížení len preto, že chcú pre svoje dieťa dostať to, čo zo zákona im patrí. Každý deň a každý rok sú vystavení potom tej neistote, dostane dieťa asistenta, nedostane, školy do poslednej chvíle nevedia, či dostanú asistentov, alebo nie. Je to naozaj ponižujúce, stresujúce. Okrem toho, že tí rodičia naozaj majú v podobe toho dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie, o trošku komplikovanejší život, než si vieme mnohí predstaviť, tak okrem toho ešte podstupujú naozaj potupnú a ponižujúcu procedúru, kedy prosia, chodia, pýtajú sa, či predsa len sa nenájdu peniaze alebo či predsa len to ich dieťa nebude môcť dostať asistenta.
To, čo spomínal pán poslanec Fronc o rómskych deťoch, je tiež pravda, je to na širšiu diskusiu o tom, aký druh asistentov ktoré deti potrebujú, či sú to všetci asistenti učiteľa, či nie, a musia mať patričné vzdelanie, alebo či to môžu byť aj asistenti, ktorí budú mať aj nižšie vzdelanie, ale budú nápomocní. Je to veľká téma, je to veľká diskusia a musím s poľutovaniahodným, teda s poľutovaním skonštatovať, že ani to, čo sa nám nejak dostalo, nejaké zámery ministerstva školstva, že ako si predstavuje financovanie školstva do budúcnosti, absolútne nereflektuje tieto problémy. Absolútne. Je tam zopár iných periel, ale o tom inokedy.
Takže ja vás veľmi pekne chcem poprosiť, ja nejdem navyšovať deficit, ja nejdem nabúravať rozpočet, sám minister Kažimír povedal, že tie peniaze sú a že ich presunie v rámci rozpočtových opatrení. Prosím vás, vysvetlite ministrovi Čaplovičovi, nech sa nebráni prijať tieto peniaze a nech, ak je to vec ješitnosti alebo čoho, no tak nech to preglgne, že to bola opozičná poslankyňa, ktorá s tým prišla. Nerobím to pre seba, robím to naozaj pre tie deti, s ktorými sa poznám a ktoré poznám, že sú šikovné, poznám tých rodičov mnohých a myslím si, že si to zaslúžia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2014 10:01 - 10:08 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja už som na úvod povedala, čo je zámerom tejto krátkej novely, a by som vás poprosila možno naozaj o chvíľočku takej pozornosti, pretože tak ako som myslela, že to bude len jednoduchá formalita, že tento zákon aj na základe prísľubu ministra financií schválime a nikto sa nad tým nepozastaví, tak priznám sa, že keď som čítala vyjadrenia či už pána predsedu výboru pre vzdelávanie, alebo stanovisko ministerstva, zostala som v šoku.
Tí, ktorí si pamätáte a ktorí ste tu boli, keď sa prerokovával štátny rozpočet, a teraz sa budem obracať najmä na vás, páni poslanci zo SMER-u, pretože bol to váš minister a vy zvyknete počúvať svojich ministrov, tak dovoľte, aby som vám zacitovala, ako vyhodnotil rozpravu k štátnemu rozpočtu, čo povedal na margo mojich štyroch pozmeňujúcich návrhov. Citujem: "Ak by som to mal celé zhodnotiť, tak jediné, za čo niečo stálo z pohľadu reálneho života, je príspevok pani Jany Žitňanskej, pretože návrh, ktorý tu podala vo veci obsahovej, má zmysel. Pretože má zmysel pre niekoľko stoviek. A keby to bolo len pre niekoľko desiatok detí, ktorým sa môže rozšíriť možnosť asistenta, zdravotného asistenta, aby mohli pracovať, aby mohli byť integrované do riadnych škôl."
Ďalej povedal: "Dávam svoje slovo, a ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením."
A ešte dodal, že ak nejaká žiadosť o príspevok bude ministerstvom zamietnutá, citujem, "nebude to kvôli tomu, že by bol nedostatok peňazí. Takéto peniaze sa v rozpočte vždy musia nájsť."
Zároveň s týmito slovami povedal, že si vie predstaviť, že tieto peniaze, vtedy sme sa bavili o sume štyri a pol milióna eur, presunie zo Všeobecnej pokladničnej správy.
No a potom, ako teda toto odznelo, ešte hovoril o tom, že však si to budeme mať možnosť všetci skontrolovať. Zjavne vás to, páni poslanci, nezaujíma, ale hovorím stále o vašom ministrovi financií, ktorý povedal, že peniaze poskytne rezortu školstva. Štyri a pol milióna eur poskytne rezortu školstva na asistentov učiteľa.
A viete, aké stanovisko najskôr zaujal pán predseda Mamojka? Dovoľte, aby som zacitovala, rada sa držím citátov, aby som nehovorila niečo iné: "Nemyslím si, že to treba nastaviť takto obligatórne a nárokovo. Určitý priestor pre voľnejšiu úvahu by tam mal byť."
Pri poskytovaní peňazí na asistenta, keď dieťa splní zo zákona podmienky, máme nechať voľnejší priestor na voľnejšiu úvahu.
Mne to príde úplne absurdné dokonca, keď sa tu bavíme o zákone o hazarde, kde keď žiadateľ splní zo zákona podmienky na pridelenie licencie, tak môže prevádzkovať automaty. Keď dieťa splní podmienky zo zákona na to, aby malo asistenta, tak máme nechať ministerstvu priestor na voľnú úvahu? To snáď nie je pravda!
Potom prišlo stanovisko ministerstva školstva. Opäť citujem, 5. február, TASR napísala: "Ministerstvo navrhuje vláde, aby vyslovila nesúhlas s návrhom opozičnej poslankyne Jany Žitňanskej. V roku 2014 rezort podľa svojho stanoviska plánuje na platy asistentov vrátane poistného vynaložiť približne 5,7 mil. eur, čo pokryje asi 736 úväzkov asistentov učiteľa. Školy pritom žiadali platby pre asi 1 369 úväzkov. To znamená, že z pridelených finančných prostriedkov môže ministerstvo zabezpečiť požiadavky škôl na úrovni približne 53,74 %." Píše rezort. "Ak by malo ministerstvo vyhovieť všetkým v tomto roku, by okrem plánovanej sumy potrebovalo ďalších 4,9 mil. eur."
Pochopíte to? Minister Kažimír presne pred dvomi mesiacmi povie, že peniaze dá, že peniaze sú a rezort ich dostane. Povedal aj to, že o tom hovoril s ministrom Čaplovičom. A keď dám návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že už teda nech tam nie je priestor na voľnú úvahu, lebo peniaze sú, čiže netreba nikde šetriť, tak potom ministerstvo povie, že tie peniaze nemá a že ich nebude mať?
Ja neviem, ja, ja naozaj ako, prepáčte, možno som príliš emotívna, ale ja nechápem jednu vec. Minister Čaplovič predstiera, že mu ide o deti, že mu ide o učiteľov, že teda bojuje za navýšenie rozpočtu, a keď náhodou sa stane, že môže dostať o 4,5 mil. eur navyše, tak povie, že ich nechce a že ich nebude mať?!
Ja sa obraciam aj na vás, pán poslanec Fronc, ako bývalý minister, viete mi to vy vysvetliť, keď, keď by ste vy žiadali o peniaze, by vám ich niekto dal, alebo nie, ináč poviem. Ak by aj opozičný poslanec žiadal o peniaze a minister financií by vám ich dal, vy by ste ich odmietli len preto, že je opozičný poslanec? Alebo len preto, aby sme nechali priestor na voľnú úvahu pri prideľovaní peňazí na asistenta?
Neviem, či vy asi nemáte vo svojom okolí žiadnych ľudí, ktorí majú deti so zdravotným postihnutím, lebo ináč by ste sa nemohli takto cynicky na to pozerať. A teda ja neviem, neviem, či má zmysel na vás apelovať, či má zmysel apelovať na to, že váš minister financií dal prísľub, že tie peniaze sú a budú. Ale len teda možno na ministerstve školstva majú problém s tým, že nevedia čítať s porozumením alebo počúvať s porozumením, a teda nepochopili, že tie peniaze minister financií sľúbil. Ale, opakujem, minister financií je pripravený zaplatiť všetkých asistentov učiteľa pre všetky deti, ktoré to budú potrebovať.
Ak môžte, vysvetlite to vášmu ministrovi, aby pochopil, lebo zdá sa, že má v tom nejaké resty. A prosím vás, posuňte tento návrh do druhého čítania, nech minister nezažije ešte väčšiu hanbu, než si spôsobuje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2014 9:55 - 9:57 hod.

Jana Žitňanská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy, páni, táto novela je veľmi krátka, je stručná, v zásade hovorí o tom, že fakultatívnosť rozhodnutí pri prideľovaní peňazí na asistentov by sa zmenila na obligatórnosť.
V krátkosti vysvetlím. V súčasnosti text zákona znie, že ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky na asistentov učiteľa a chcem ho nahradiť teda slovom "pridelí".
Ja v rozprave poviem viacej. Možno len na úvod, takto pred dvomi mesiacmi, keď si spomeniete, bola diskusia v parlamente o budúcoročnom, teda o tohtoročnom štátnom rozpočte, kedy som vystúpila so štyrmi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré navrhovali, odkiaľ presunúť peniaze potrebné na dofinancovanie asistentov učiteľa, a vtedy minister Kažimír na moje veľké prekvapenie vystúpil pozitívne s tým, že dáva verejný prísľub, že peniaze na asistentov učiteľa sa nájdu, že on teda garantuje a dáva verejný prísľub, že tieto peniaze ministerstvo školstva dostane. A teda vyplývajúc z tohto jeho verejného prísľubu, som pripravila novelu zákona, ktorá by tento sľub, že každé dieťa, ktoré splní požiadavky alebo podmienky, dostane peniaze na asistenta učiteľa. Čiže ja de facto len napĺňam aj takto v zákone prísľub ministra Kažimíra.
Budem rada, keď budeme môcť aj v rozprave si k tomu ešte povedať viacej.
Ďakujem.
Skryt prepis