Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť to, čo povedal aj pán poslanec Osuský, že kvalita musí byť základom pre posudzovanie existencie škôl a naozaj na tej forme by nemalo záležať, či je to štvor-, šesť-, päť-, osemročné, ale naozaj či ide o kvalitnú školu, alebo nie. Takisto ako, myslím si alebo ak si dobre spomínam, včera bola tá debata o financovaní škôl, ktorú sme tu viedli, tiež je to o tom, aby školy boli financované podľa kvality, lenže tú kvalitu si musíme zadefinovať, musíme vedieť, čo vlastne chceme merať.
A preto si dovolím teda zareagovať, aj pán poslanec Osuský to spomenul vo svojom vystúpení, podľa čoho teda posudzovať alebo povoľovať otváranie ročníkov. Nemalo by to byť naozaj len podľa nejakej svojvôle poslancov zastupiteľstva vyššieho územného celku, ale tiež by to malo byť, keď už, tak posudzované podľa kvality tej-ktorej školy, aby sa nestalo, nielen to, čo pán poslanec hovoril, že pri tých známkach rodičia si dokážu kúpiť alebo zatlačiť na pedagóga, aby dal lepšie známky, ale takisto aj tie školy možno budú vedieť zalobovať u poslancov, aby oni dostali ten súhlas na otvorenie nových tried, pričom nemusia byť zárukou tej kvality. Čiže kvalita je téma, o ktorej by sme sa mali tu rozprávať aj s ministrom školstva a od ktorej by sa malo odvíjať či už financovanie, alebo samotná existencia škôl.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť pána poslanca Poliačika v tom, čo hovoril. Už menej súhlasím s predkladateľom návrhu, keď hovoril o tom, jak je potrebné strážiť otváranie nových škôl, ale nebudem naňho reagovať, ale chcem reagovať na pána poslanca Poliačika.
Naozaj, zmyslom experimentu je overiť niečo nové v praxi, a pokiaľ je to dobré, zaviesť to do tej praxe. Ak by sme neschválili túto novelu zákona, potom si kladiem otázku, načo máme experimenty? Ak experiment dopadne kladne, ak je pozitívne vyhodnotený, tak potom asi by mal byť aplikovaný do praxe a nie zamietnutý. Čiže naozaj potom možno zrušme vôbec experimenty, lebo keď nemajú slúžiť nato, aby, keď sa niečo osvedčí, sme to aj zaviedli do praxe, tak asi sú zbytočné.
K samotnej myšlienke šesťročných gymnázií, ja sa prikláňam za ich existenciu. Myslím si, že sú dokonca optimálnejšie ako osemročné gymnáziá, pretože tie deti sa rozhodujú neskôr na základnej škole, kedy nastúpia do šesťročného gymnázia, a taktiež trávia menej času potom v tom jednom kolektíve, nie osem, ale šesť rokov. Ale celkovo si myslím, že zákon by ani tak nemal upravovať rôzne podoby, či štvor-, šesť-, osem-, päťročných gymnázií, ale hovoriť skôr o programoch, ktoré sú ukončené nejakým stupňom vzdelania ISCED. Čiže nie nejaké typy škôl, lebo naozaj môžu byť rozmanité a môžu byť, opakujem, štvor-, päť-, šesť-, sedem-, osemročné, pretože ja som tiež za to, aby školy sa mohli líšiť, ale aby teda mali jednotné ukončenie, aby mali jednotný nejaký stupeň vzdelania ukončený tým ISCED, ako je to teraz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 87), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 16 z 12. júna 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 73 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, môžte otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela nadviazať, reagovať teda na pána poslanca Poliačika, ja súhlasím tiež, že normatívne financovanie neznamená, alebo nezapríčinilo úpadok úrovne školstva, pretože aj ten model fínskeho školstva, alebo tak ako to funguje vo Fínsku, je postavený na normatívnom financovaní. Čiže nie je problém v tom, že je to normatív, je problém v jeho výške, podľa mňa je nízky tento normatív. A je problém možno aj v tom, o ktorom sa môžeme baviť, že akým spôsobom nastaviť to financovanie aj normatívmi tak, aby bola nejaká hranica odkedy, dajme tomu, pre toho riaditeľa už to nebude také výhodné, prijímať toľko žiakov, ale sú situácie, kedy proste riaditeľ potrebuje ešte prijať jedného, dvoch žiakov, preto si myslím, že nejaký strop fixne tam dávať asi nie je namieste, ale skôr možno cez znižovanie toho normatívu potom vlastne demotivovať riaditeľov, aby naozaj tie, tie triedy praskali vo švíkoch.
A tiež chcem povedať, že som presvedčená o tom, že len keď budeme merať kvalitu, môžme skvalitniť aj celkové štúdium aj celkové školstvo, ale nielen teda externe, ale aj interne. Je dôležité hovoriť o pridanej hodnote škôl, a teda, čo dokážu deti naučiť, aby to neboli len merania nejakých výstupných testov, ale aj to, že aké pokroky urobia tie-ktoré deti, pretože naozaj, sú školy, kde sú deti možno zo znevýhodneného prostredia, ktoré nikdy neurobia tie záverečné testy tak, ako niekde dajme tomu vo veľkom meste. Čiže treba brať zreteľ aj na tieto skutočnosti.
A je veľmi dôležité aj interné hodnotenie, ako už aj pán kolega Poliačik spomínal, čo si myslia žiaci, učitelia, pedagógovia, nepedagogickí zamestnanci, aké sú vzťahy na tej škole. A toto všetko vlastne by sa malo pri tej komplexnej, pri tom komplexnom hodnotení brať do úvahy a podľa toho nastavovať tie financie. A nielen teda, hovorím, podľa toho externého merania, ktoré nakoniec môže viesť aj k tomu, že žiaci budú len vedení k tomu, aby vedeli vyplniť nejaký záverečný test, ale to nebude znamenať, že budú mať viacej zručností.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja začnem odpoveďou na vašu poslednú otázku. Ja som iniciovala, ako iste viete, keďže sa jedná o vyhlášku, tak som komunikovala s pánom ministrom Krajcerom. Nemohla to byť z mojej strany iniciatíva priamo tu v parlamente, nejaká novela zákona, keďže išlo o doplnenie tej vyhlášky.
Tiež teda ja by som mala ešte možno nie jednu, ale viacero doplňujúcich otázok na to, čo ste povedali. Pretože hoci, ako ste správne uviedli, jednotný systém označovania na začiatku bol len vydávaný radou. Ja som bolo členkou rady, čiže viem, ako to bolo. A bolo aj nutné zaviesť tú druhú časovú oponu. Boli na to veľmi pozitívne odozvy. Teraz stúpli sťažnosti divákov, rodičov, keď ste mali možnosť si to pozrieť, oproti roku 2008, odkedy neplatila táto druhá časová opona z 215 na 1 191 za uplynulý rok. Ja, ako matka, naozaj musím skonštatovať, že je to aj o nás rodičoch, ako dávame pozor možno na deti, ako ich vychovávame. Ale na druhej strane, vy ste hovorili, že teda je hlavná vec, že sú teda tie programy označené. V takom prípade ale potom, načo je aj tá jedna časová opona? Tak dávajme celý deň aj programy označené nevhodné do osemnásť rokov a je to na rodičoch, aby si ustriehli, čo deti pozerajú. Ja si myslím, že ak máme my tú kompetenciu zasiahnuť a je to naozaj, aj Rada pre vysielanie a retransmisiu niekoľkokrát vás vyzvala, aby sa znovu zaviedla táto druhá časová opona, ak máme tú možnosť zasiahnuť, si myslím, že je našou povinnosťou, aj aby my sme niečo urobili.
Čiže chcem sa vás spýtať, či naozaj chcete čakať až do roku 2013. Či vám nestačia tie výsledky, ktoré sú dnes. Či vám nestačí tá hrozná kvalita vysielania. Či vám, ako otcovi, vašim známym, ktorí sú rodičia, nevadí stav vysielania. Či sa nehanbíte za to, čo sa vysiela, ako rodič, a nemáte strach proste, že v čase, keď náhodou vy aj nebudete prítomný... (Vystúpenie prerušené časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pán predseda, ja nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Matovič, s tým, že by som ho možno v niektorých jeho slovám poopravila. Naozaj problém s jednotným systémom označovania s jeho uplatňovaním je tu už dlhšie. Ono sa to celé začalo v roku 2008, keď bol prijatý audiovizuálny zákon, dovtedy totižto platil jednotný systém označovania, takže boli dve časové opony, ako spomínal pán predseda. Jedna, ktorá sa vzťahovala na programy nevhodné do 18 rokov, čiže tie mohli byť vysielané až po 22.00 hodine do 6.00 hodiny ráno a programy nevhodné pre kategóriu do 15 rokov, tam platila časová opona od 6.00 do 20.00 hodiny. Prijatím audiovizuálneho zákona a následnou vyhláškou zmizla druhá časová opona, čo spôsobilo že od roku 2008 od ráno do večera môžu chodiť programy nevhodné pre deti do 15 rokov, čo má za dôsledok napr. aj to, a som bola aj svedkom aj sťažovateľom potom, počas rozprávky popoludní - rozprávka disneyovka kreslená - odrazu brejk, džingel a upútavka na program nevhodný do 15 rokov s takýmito scénami, že mne osobne bolo zle. Ja som túto sťažnosť postúpila, samozrejme, a obrátila sa na Radu pre vysielanie a retransmisiu, rovnako ako v mnohých iných prípadoch aj mne museli odpovedať, že sťažnosť je neopodstatnená, nakoľko tá upútavka bola označená správne, čiže nevhodné do 15 rokov, ale neexistuje nič, čo by zakazovalo vysielateľovi pred rozprávkou, počas rozprávky, kedykoľvek vysielať takéto programy. Nie je to problém len repríz, je to problém aj premiér týchto filmov. Takisto by som chcela povedať, že pokiaľ viem, a ja už dlhšie komunikujem s Radou pre vysielanie a retransmisiu, keďže som bola aj členkou 6 rokov tejto rady, rada niekoľkokrát upozornila ministerstvo kultúry aj v čase prijímania audiovizuálneho zákona, aj v čase prijímania smernice v roku 2010, apelovala na znovuzavedenie takejto druhej časovej opony. V obidvoch prípadoch bývalý minister a súčasný minister Maďarič neakceptoval pripomienky Rady pre vysielanie a retransmisiu a nezmenil znenie vyhlášky. Čiže za vyhláškou, v akom je stave, je v prvom rade zodpovedný pán minister Maďarič. Ja by som očakávala, že dnes, keď je opäť vo funkcii, túto svoju chybu napraví. Možno, aby pre úplnú korektnosť by som dodala, že áno, boli sme aj my vo vláde za uplynulé obdobie. My sme s ministrom Krajcerom na túto tému niekoľkokrát hovorili, on ma ubezpečil a pokiaľ viem, aj sa začala pripravovať novela takejto vyhlášky, žiaľ, už sa nestihla dať schváliť. Čiže ja by som sa rovnako, ako aj hovoril pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, aj pán poslanec Matovič, chcela obrátiť aj v mene ďalších rodičov na pána ministra s tým, aby teda napravil, čo pokazil, aby novelizoval spomínanú vyhlášku či už tým, že zavedie druhú časovú oponu, alebo tým, že minimálne ošetrí víkendy, časy, kedy sú deti najčastejšie pred obrazovkou ako prázdniny, aby tieto programy neboli vysielané. Keď to ide v iných krajinách ako je Francúzsko, určite to musí ísť aj u nás. A len pre vašu informáciu, ja som si dala aj vyhľadať nárast počtu takýchto sťažností pokiaľ ide o ochranu ľudskej dôstojnosti a maloletých. Od roku 2008, kedy takýchto sťažností bolo 215, v roku 2011 ich už bolo 1191, z toho len 2 % boli opodstatnené sťažnosti, ostatné musela rada vyhodnotiť ako neopodstatnené. Takže to len pre vašu ilustráciu.
Na druhej strane som veľmi rada, že aj diváci aj rodičia sa ozývajú, a teda nie sú ochotní tolerovať čokoľvek, akékoľvek vysielanie v televíziách, ale v tomto teraz loptička je na strane pána ministra a v prípade, že on nebude konať, myslím si, že my ako poslanci tiež máme možnosť konať, ale to už bude novela zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Naozaj ja mám pocit z celej tejto debaty, že toto nie je tak ani o pani Zemkovej ako o vás, páni poslanci zo SMER-u a o vašich spôsoboch. Nič sa nezmenilo. Napriek tomu, že máte osemdesiat tri mandátov a dokázali by ste elegantne zmeniť ten zlý zákon, nezmeníte ho a idete takto protizákonne odvolávať pani Zemkovú. Ja sa nejdem zastávať pani Zemkovej, ani ju nejako obhajovať, myslím si, že už to urobili iní kolegovia, ona sama mala ten priestor. Ja som si myslela, že keďže aj v minulosti ste kritizovali zákon o RTVS ako zlý, že jedna z prvých vecí, s ktorými prídete, je naozaj zmena tohto zákona, vylepšenie, aby sme sa konečne bavili o tom, že čo má verejnoprávna televízia vysielať, ako má byť financovaná. Naozaj som verila, že s takýmto niečím prídete, a nie s účelovým odvolaním generálnej riaditeľky.
A posledná poznámka, ak dnes porušíte tento zákon pri odvolávaní, aký ďalší zákon porušíte v budúcnosti?
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, páni ministri, dámy a páni, pred pár dňami predseda vlády Robert Fico predniesol programové vyhlásenie vlády tu v Národnej rade. Z takmer hodinového prejavu venoval téme vzdelania a školstva jednu alebo dve rozvinuté vety. A síce niečo v tom duchu, že pán minister má víziu a konkrétne zámery, a to najmä v oblasti odborného školstva. Ani napriek tomu, že v samotnom texte programového vyhlásenia vlády sa školstvu v kapitole Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra venuje päť strán, o nejakých konkrétnych návrhoch, či nebodaj vízii sa nedá hovoriť. Školstvo a vzdelanie zjavne nie sú prioritou tejto vlády.
Keďže ale minister školstva sa v ostatných týždňoch viackrát nechal počuť, čo by chcel zmeniť a presadiť, aj napriek vágnym a všeobecným formuláciám v programovom vyhlásení vlády sa môžeme prizastaviť pri niektorých formuláciách z tohto dokumentu, ktoré sa nesú na jednej ideologickej vlne, a síce vyššej centralizácii, plánovaniu, obmedzovaní slobody. Napríklad zosúladenie vzdelávania s potrebami trhu práce, to sa v programovom vyhlásení opakuje dosť často. Áno, je pravda, že dnes z odborných škôl vychádzajú často absolventi, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce, ale ak dnes sústredíme úsilie na výrobu ľudí pre konkrétnu štruktúru ekonomiky, potom hrozí, že ona štruktúra, montážna dielňa, sa na dlho zabetónuje, alebo ešte horšie, ak sa štruktúra zmení, čo pri dnešnej rýchlosti technologického pokroku a globalizácie môže prísť o pár rokov, budú tí ľudia neschopní robiť niečo iné, než čo ich naučilo Čaplovičovo školstvo. My potrebujeme pripraviť žiakov a študentov na povolania budúcnosti, aby neboli úzko špecializovaní pre jednu pracovnú pozíciu u konkrétneho zamestnávateľa, ale mali širšie kompetencie.
Ďalším záväzkom vlády je finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálniť počty žiakov do gymnázií. Jednak nie je jasné, čo je na dnešných počtoch gymnazistoch nereálne a prečo to treba zreálňovať. Ale ak to má byť zavedenie prospechových kritérií, potom ide o úplný nezmysel v situácii, keď neexistuje objektívne meranie výsledkov a známky sú skôr odrazom kvality a kritérií školy ako kvality študenta. Navyše, naháňanie známok nepovedie automaticky k zvýšenej kvalite či lepšej zručnosti žiaka alebo študenta, ale skôr k naháňaniu známky pre známky, v horšom prípade ku korupcii, kedy sa známky budú vybavovať.
K téme zmeny financovania neverejných škôl už prebehla v médiách diskusia, len chcem zopakovať a zdôrazniť, že je neprípustné, aby deti, ktoré chodia na iné než verejné školy, boli diskriminované a nedostávali z verejných zdrojov rovnaké financie ako ich rovesníci vo verejných školách. A v tejto súvislosti by bolo dobré, aby sa školy prestali deliť podľa typu ich zriaďovateľa a delili sa podľa kvality.
Iste sa zhodneme, že zárukou a základom kvality školy nie je ani interaktívna tabuľa, ani počítač v rukách každého žiaka, ale kvalitný učiteľ a schopný riaditeľ. Dobrý učiteľ dokáže zmeniť život dieťaťa k lepšiemu. Dokonca mu môže pomôcť vymaniť sa z chudoby alebo jej predísť. A my potrebujeme, aby naše deti učili dobrí učitelia, aby kvalitní ľudia neutekali pre nízke mzdy a nízke uznanie do iných odvetví. V tomto smere vláda istôt neponúka učiteľom žiadnu istotu rastu, ale skôr stagnácie, a to aj v spôsobe odmeňovania. V minulom volebnom období pri novelizácii zákona o pedagogických zamestnancoch terajší pán minister a vtedajší opozičný poslanec kritizoval kreditný systém. Dokonca, a v tom sme sa zhodli, hovoril, že je to zlý systém a treba ho úplne zmeniť, ba až zrušiť. V programovom vyhlásení sa tento názor už neobjavuje. Píše sa tu len o zjednodušení a zefektívnení udeľovania kreditov. Teda žiadna zmena k lepšiemu, učitelia aj naďalej budú musieť behať na školeniach a naháňať kredity.
Je nepochopiteľné, až zarážajúce, v kapitole o školstve sa nenachádza ani zmienka o integrácii či inklúzii detí so špecifickými potrebami. Týchto detí každým rokom pribúda, a pokiaľ sa školy, učitelia a budúci učitelia nezačnú na inkluzívne vzdelávanie pripravovať a zavádzať ho, slovenské školstvo sa neposunie k vyššej kvalite.
A k téme osôb so zdravotným postihnutím ešte jedna poznámka. Hoci títo ľudia tvoria až 10 % populácie, vláda istôt jej venuje v programovom vyhlásení vlády jeden krátky odsek so všeobecnými a vágnymi frázami. Úplne chýba záväzok presadiť konkrétne opatrenia, ktoré by týmto ľuďom naozaj pomohli. V rámci rozpravy v pléne zaznelo z úst opozičného poslanca, že každý si zaslúži druhú šancu. Súhlasím. Obávam sa však, že druhú šancu si táto vláda začína premrhávať.
Hovorí sa, že nie slová, ale skutky sú podstatné. A pri poslancoch sa za tie skutky dá považovať najmä hlasovanie. Už niekoľko dní sa v novinách objavuje kauza vysokoškolského diplomu pána ministra Richtera. Keďže tých dní od zverejnenia kauzy uplynulo už veľmi veľa a celý prípad je čoraz viac zamotaný a kompetentní si ho prehadzujú ako horúci zemiak, kolega pán poslanec Beblavý navrhol na školskom výbore poslanecký prieskum. Odpoveď poslancov SMER-u na to bola, že nie sme vyšetrovací orgán ani tím, ktorý by mal nejako očisťovať, a že by sme si mali počkať ešte na ďalšie kroky pánov ministrov. Tak sme teda navrhli, dobre, upustíme od návrhu na poslanecký prieskum, nech pán minister Čaplovič príde na školský výbor informovať o celom probléme, o celej kauze. Hlasovanie napokon rozhodlo, ani informácie, ani poslanecký prieskum nebudú. Čiže hoci sa v programovom vyhlásení píše o transparentnosti, o tom, že škola by nemala byť biznisom, nakoniec pri konkrétnej kauze poslanci SMER-u dokázali, že to s týmito sľubmi nemyslia až tak vážne. Takéto konanie je pre mňa nedôveryhodné. A keďže hlasovanie o programovom vyhlásení vlády je o dôvere vláde, nemôžem zaň hlasovať.
A na záver by som ešte z tohto postu chcela aj vyzvať pána ministra Čaploviča, keďže už aj pán minister Richter ho požiadal, aby sa celou kauzou zaoberal, aby tak konal v súlade s Akreditačnou komisiou.
Ďakujem.