Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa vám skúsim, tiež pokúsim odpovedať, pán poslanec Brocka, skúsim vám odpovedať. Tak tu chodíme trošičku jak po vajciach, opatrne, aby sme sa nejak vzájomne nedotkli, citlivá téma a všetci chceme pomôcť. A cieľ toho zákona je nepochybne dobrý a môžeme sa baviť o tom, že či je vynútené, že je to tu, alebo nie, to je teraz nepodstatné, ale v skutočnosti, keď hovoril pán poslanec Kadúc, tak našiel problém v každom paragrafe, hej. A teraz je otázka, že keď cieľ je dobrý a prevedenie zlé, že či máte za to zahlasovať, a je to politická otázka, lebo možnože politická odpoveď je áno, lebo dodnes dešifruje detaily, možno právnická odpoveď je nie, pretože my právnici vieme, že keď to dnes spravíme zle, tak tu o pol roka budeme znova s tým istým zákonom.
A preto som dnes vystúpila aj k návrhu, ktorý predkladal pán minister Malatinský, a dala som ten návrh a som rada, že teda budeme tu takýmto spôsobom diskutovať, že je tu vládny návrh zákona, v ktorom sa v článkoch 2, 3, 4, 5, x otvárajú skoro všetky zákony, ktoré novelizuje svojím poslaneckým návrhom aj skupina poslancov vedená pánom poslancom Martvoňom. A som presvedčená o tom, že za prvé by sme nemali na jednej schôdzi meniť dvomi zákonmi Občiansky zákonník a zákon o ochrane spotrebiteľa, zároveň by sme mali využiť to, že je tu vládna predloha, vybrať z tohto návrhu zákona to, čo je dobré, užitočné, prospešné, dať to do toho vládneho návrhu zákona a takýmto spôsobom to predložiť. Pretože jedno je fakt, že stalo sa teraz to, že v zásade tu máme návrhy ako keby z dvoch rezortov, ktoré nejak ako keby spolu nekomunikovali, a ja som rada, že tá komunikácia v rámci druhého čítania prebehne. Úplne ideálne by bolo, keby sme tu mali na stole jeden vládny návrh a tie ostatné sa stiahli a z týchto ostatných návrhov zákonov boli veci zapracované do toho vládneho návrhu zákona, lebo potom to bude normálna legislatíva, ktorá z toho môže vypadnúť na konci. A preto som veľmi rada, že pani podpredsedníčka parlamentu sa tejto procesnej stránky tejto témy ujala. Takže toľko odpoveď na vašu otázku, pán poslanec Brocka.
Jednu poznámku k tomu, čo tu ešte odznelo, lebo pán poslanec Kadúc citoval z dôvodovej správy, kde proste sa veľmi často pertraktujú tie exekúcie, a ja sa znova musím k tomu vrátiť a znova opakovane tu z tohto miesta povedať, kde vznikol problém. Áno, zanedbali sme v tomto štáte fakt, že vzniklo 136 rozhodcovských súdov, ktoré mnohé pôsobili ako satelity nebankových subjektov, nerozhodovali nezávisle, ergo tieto rozhodcovské súdy rozhodovali spôsobom, že nahrávali možno týmto nebankovým subjektom, a preto sme sa dostali do anomálnej situácie, že v rámci exekúcií skúmame, či samotná zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom, čo je choré. Teraz sa to nejako snaží ministerstvo spravodlivosti riešiť, v poriadku, ale musíme si uvedomiť, že chytali sme to od konca, cez exekúcie, a ten problém je niekde inde, čo bude mať aj spätný dopad, keď vyriešime rozhodcovské konania, a bude to mať aj spätný dopad, pretože keď budeme mať normálnu judikatúru, tak nepotrebujeme takýmto kazuistickým spôsobom písať legislatívu, lebo v konečnom dôsledku je to nebezpečné. Čím na konkrétne prípady viac formulované ustanovenia, tým viac dier pre šmejdov, aby sme si to uvedomili, pretože sa ľahšie uniká cez to, čo nie je od slova do slova zapísané v zákone, a potom musíme novelizovať, novelizovať, novelizovať, novelizovať. To tiež len metodologicky trošičku k tejto téme by som si dovolila.
A teraz k návrhu zákona, ja nepôjdem cez všetky tie otázky, ktoré otvoril pán poslanec Kadúc, ale niektorých sa dotknem, aj tie, ktoré on otvoril, aby bolo úplne zrejmé, prečo je dôležité, aby sme procesne postupovali tak, ako som navrhla, a prečo je úplne zrejmé, že v tejto podobe tieto návrhy zákona nech sú prijaté s akýmkoľvek dobrým cieľom, predstavujú problém a môžu totižto v praxi vyrobiť ďalší problém.
Ja naozaj otvorím len tie, ktoré považujem za najpodstatnejšie. Pán poslanec Kadúc tu už spomínal v čl. I tému úžery. Ale aby som to vysvetlila, ja neviem, či to bolo úplne zrozumiteľné, my máme dnes v Občianskom zákonníku, odkedy bol účinný Občiansky zákonník, to znamená od ´64. roku, máme v Občianskom zákonníku § 49, ktorý hovorí, že "účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť". To dnes platí, ale rozhodcovské súdy to neuplatňujú, preto hovorím, že je dôležité, aby sme to dostali na súdy z týchto satelitných rozhodcovských súdov. Poslanecký návrh zákona vkladá nový zákon, nový § 39a s nadpisom úžera, kde sa hovorí: "Neplatná je zmluva, pri ktorej uzavieraní niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere."
Dámy a páni, toto je síce širšia definícia, ale právnici, poznajúc judikatúru a všetko okolo toho, vedia, že zo 60 - 70 % máme tu paragrafy, ktoré sa nám obsahovo kryjú. Keď toto prijmeme, tento nový zákon, tak budeme v situácii, že nebudeme vedieť, kedy sa bude aplikovať § 39a, ergo kedy bude zmluva neplatná, a kedy sa bude aplikovať § 49, ergo zmluva nebude neplatná, ale účastník bude mať právo odstúpiť od zmluvy, čo sú úplne dva iné postupy. Čiže my do toho vnesieme ešte väčší chaos, než je dnes, to si treba, to si treba uvedomiť! Preto nedá sa to prijať bez toho, aby nebol vyriešený vzťah týchto dvoch ustanovení, nedá sa to prijať, pretože vyrobíme viacej chaosu a budeme čakať ďalších 10 rokov, kým sa nám nejako ustáli judikatúra. A to sú vážne otázky, ktoré podľa mňa trošičku možno aj presahujú rámec druhého čítania, lebo vstupujeme do kódexu, do Občianskeho zákonníka.
Detail, ktorý spomínal a ktorý je skôr úsmevný, pán poslanec Kadúc, kde naozaj tie písmenka aké majú byť veľké, ako majú vyzerať, sa odkazujú na nariadenie vlády, ale ten návrh vykonávacieho predpisu bol priložený k tomuto návrhu a tam naozaj je napísané 12 bodov a Times New Roman. Vážení, keby ste, keby ste čítali rôzne právne internetové fóra, tak dnes na právnych internetových fórach právnici z praxe si píšu, čo si myslia o návrhoch zákonov, o súdnych rozhodnutiach, prebieha pomerne čulá komunikácia. Vo vzťahu k návrhom spotrebiteľskej legislatívy, dámy a páni, poviem to vulgárne, sme na srandu. Ako to nemôžeme ako zákonodarci myslieť vážne, že či do vykonávacieho predpisu predpíšeme, že či môžem písať Times New Roman alebo nejakým iným typom písma, došľaka, akože brzda, lebo to nemôže ani napadnúť, to je proste niekde už, to je už úchylka, to proste musíme držať aj vážnosť. Nehovoriac o tom, že tá dvanástka je tiež problém, ale o tom neskôr.
Ale zároveň sú tu aj iné problémové ustanovenia a ja zmienim, ktoré znejú strašne dobre, a tiež som nie presvedčená a nechcem použiť slovo populizmus. Znie strašne dobre, že na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, exekúciu možno vykonať len prikázaním pohľadávky zrážky zo mzdy a z iných príjmov, predajom hnuteľných vecí a predajom cenných papierov. Zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť s tým nie je dotknuté. Ja viem, že sa stali prípady, keď pre malú pohľadávku sa predala drahá nehnuteľnosť a sa to zneužilo. Ale od toho máme v zákone a keď treba, tak to sprísnime a povedzme, že ten exekútor nemôže siahnuť na majetok, ktorého hodnota je v zjavnom nepomere k vymáhanej pohľadávke. To sa dá riešiť, ale povedať, že to, čo je 2 000 a menej, nemôžem vymáhať cez nehnuteľnosť, je tiež problém, pretože my tu niečo prejudikujeme, prejudikujeme, že každá nehnuteľnosť stojí státisíce alebo desaťtisíce, alebo má hodnotu státisícov a desaťtisícov, a prejudikujeme, že to bude a priori hrubý nepomer, ale veď predsa na Slovensku máme kopec malých stavieb, vedľajších stavieb, ktoré zďaleka nedosahujú možno ani hodnotu tých desaťtisíc eur a vôbec to nebude taký hrubý nepomer. A touto právnou úpravou spôsobíme to, že niekto, kto nemá príjmy ani cenné papiere, tak proste požičiavať si do 2 000 bude môcť takto, pretože on má len nehnuteľnosť. Ako to má všetko svoje riziká a zase hovorím, znie to dobre, ale jedna všeobecná úprava, ktorá mi proste povie, že keď mám na čo iné siahnuť, tak nemôžem siahnuť na najhodnotnejší majetok, to proste musí kryť, pretože takýmto spôsobom zase zavádzame do toho prostredia jednu vyslovene zlú kultúru, zlú úverovú kultúru, lebo stále platí, že dlžník si požičal a musí vrátiť, a nech to znie akokoľvek nepopulárne, ja to jednoducho povedať musím. A musím povedať aj to, že potom je veľmi jednoduché cenné hnuteľné veci darovať deťom, viete, každá táto právna úprava má aj svoju druhú stranu. Plus potom rôzne iné formalizmy, neviem, prečo dražobník musí byť právnik, alebo musí mať päť rokov praxe v oblasti sprostredkovania kúpy nehnuteľností, predsa nikto iný sa to nemôže naučiť. To sú obmedzenia, ktoré, ktoré sa mi dnes javia ako nezmyselné.
O niektorých, o niektorých ustanoveniach, ktoré vo výsledku pôsobia nezmyselne, ako tá široko koncipovaná možnosť odstúpiť od akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy, sa tu už hovorilo a koniec koncov bolo to hojne pertraktované médiami.
Takže summa summarum, chcem sa vrátiť k tomu, ja som veľmi rada, že pani podpredsedníčka Laššáková si to zobrala na seba, že bude sedenie, a ja poprosím vo veľmi kritickom duchu čítať tento návrh zákona, vybrať z neho to, čo pomôže, a naozaj spojiť tie návrhy zákonov do jedného a síce tam, kde ten základ bude vládny návrh zákona, pretože jedna vec je politika, druhá vec je, že či je naozajstný záujem legislatívu zlepšiť, alebo iba to deklarovať, pretože zahustením právnej úpravy, ktorá vo výsledku nebude mať efekt, myslím si, že to v tomto prípade nie je naším cieľom.
Ďakujem pekne.
