Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si v úvodnom prejave pána ministra Kaliňáka, ktorý hovoril o neštandardnom legislatívnom procese, tak ja asi nadviažem na tento neštandardný legislatívny proces, pretože myslím si, že to je téma, ku ktorej sa treba vrátiť, pretože toto je vládny návrh zákona, toto je spoločná správa, zhruba rovnako hrubé. A ja sa stavím, pán minister, že ak...
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si v úvodnom prejave pána ministra Kaliňáka, ktorý hovoril o neštandardnom legislatívnom procese, tak ja asi nadviažem na tento neštandardný legislatívny proces, pretože myslím si, že to je téma, ku ktorej sa treba vrátiť, pretože toto je vládny návrh zákona, toto je spoločná správa, zhruba rovnako hrubé. A ja sa stavím, pán minister, že ak budeme dnes tento návrh zákona schvaľovať, tak všetkých 150 poslancov tohto parlamentu ho dnes bude schvaľovať s plným vedomím, že nevedia naozaj, čo schvaľujú. A to je pravda. Ja sa venujem zákonu o verejnom obstarávaní profesionálne dlho. Nejaké novely som dokonca fyzicky písala, keď som ešte nebola v pozícii ústavného činiteľa, nejaké novely tohto zákona som gestorovala. A naozaj sa snažím. Na ústavnoprávny výbor sme nedostali pozmeňujúci návrh. Prišla som sa pozrieť na hospodársky výbor, kde som sa dostala k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Bagačku. Včera som sa dozvedela, že hospodársky výbor pozmenil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Bagačku. Snažila som sa naozaj venovať v priebehu tých 24 hodín spoločnej správe, ale pri všetkej pozornosti, ktorú venujem tomuto zákonu, poznajúc zákon ako taký a, dovolím si o sebe tvrdiť, slušne sa mu venujúc a poznajúc zákon o verejnom obstarávaní ako taký, ja neviem garantovať, že poznám všetky nuansy toho, čo sa tu dnes bude schvaľovať. Viem povedať, že asi je v tom zákone, v tej kompletnej podobe niečo dobré, určite, posuny k lepšiemu, najmä aby obstarávanie išlo rýchlejšie. Viem povedať, že asi určite sú tam aj veci, ktoré nie sú dobré. A určite s nimi nemôžem súhlasiť. A určite viem povedať, ak neschválite môj pozmeňujúci návrh, že sa posilní pozícia ministra Kaliňáka pri veľkých verejných obstarávaniach na úrovni vlády, pretože beriete pod seba spoločné verejné obstarávanie pre všetky ministerstvá zatiaľ bez možnosti, aby vám mohli ministerstvá ubziknúť z toho verejného obstarávania. To viem so stopercentnou istotou. Preto môj prvý návrh, ktorý si dnes dovolím dať, je návrh na vrátenie zákona na dopracovanie, pretože ak je v ňom veľa dobrého, tak ako hovoríte, tak ja si myslím, že tento návrh zákona si zaslúži to, aby ste nám ho doniesli v jednom normálnom kompletnom znení, aby sme vedeli, o čom hlasujeme. A dokonca keby sme si spravili takú skúšku, a teraz by som vám začala čítať jednotlivé pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, aj vás nachytám pán minister, ani vy celkom úplne tak do detailov neviete, čo tam všetko máte. O tom som presvedčená.
Takže si zopakujme ten proces. Ten proces začal fajn, začal diskusiami, začal pripomienkovým konaním. Už vtedy sme hovorili, že ten zákon má možno niektoré dobré veci. Ale mal aj niektoré vyslovene zlé veci. Možno niečo z toho boli bubliny, od ktorých, ste vedeli od začiatku, upustíte, ako sú strategické zákazky. Ale v rámci pripomienkového konania tá debata sa dá nazvať ako štandardná debata štandardného legislatívneho procesu. A potom prišiel tento návrh zákona sem k nám do parlamentu. Jeho prvé čítanie prebehlo veľmi fajn, boli ste veľmi ústretový, pán minister, ja to veľmi oceňujem, viedli sme pomerne dobrú diskusiu, vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. A potom sa naraz na vláde spamätal pán minister Vážny, že niečo treba urobiť strašne rýchlo vraj kvôli eurofondom. A prišla novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme v tomto parlamente v skrátenom legislatívnom konaní aj schválili, novela, ktorá proste vyňala časť tej novely, ktorá tu už bola v procese legislatívnom, niečo iné tam ešte doplnila. A potom sme sa dozvedeli, že vlastne to vôbec nebolo tak akútne, pretože v tom čase, keď to prišlo do parlamentu, tak premiér Fico už vedel, že vlastne to s tými eurofondmi až také akútne nemá, pretože je vyrokované, že máme viac času na čerpanie týchto fondov. Čiže ten 18. február naozaj nebol až taký akútny. A tá otázka, ktorú sme kládli, prečo nestačí tieto zmeny spraviť k 1. aprílu, bola absolútne, absolútne korektne namieste. A teraz, samozrejme, už nám z toho vznikol chaos. Vedeli sme, že príde nejaký veľký pozmeňujúci návrh, lebo musí prísť, pretože inak by to celé nedávalo zmysel. No tak prišiel pán poslanec Bagačka ráno s pozmeňujúcim návrhom na hospodársky výbor, ktorý mal 78 bodov, 24 strán, bol trošičku iný ako ten, ktorý pán poslanec Bagačka večer pred tým kolegom poslancom poslal. A v priebehu štvrťhodiny hospodársky výbor schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Bagačku. A teraz čítam, že tie isté body, ktoré hospodársky výbor schválil pred týždňom, dnes sú už v spoločnej správe nanovo v inom znení schválené na základe iného pozmeňujúceho návrhu. A teraz tam máme podobné texty, hospodársky výbor odporúča niečo schváliť, niečo nie.
A ja nerozumiem, prečo pred týždňom bol nastavený okruh výnimiek nejako a prečo za ďalší týždeň ten okruh výnimiek spod zákona o verejnom obstarávaní má byť nastavený nejako inak. A nikto mi to nevysvetlil. Takže je to veľmi neštandardný legislatívny proces, ktorého výsledkom je zmarenie možno všetkej úprimnej snahy o dobrý návrh zákona, pretože výsledok je chaos a výsledok je to, že dnes naozaj 150 poslancov v tomto parlamente nebude tak celkom presne vedieť, o čom v konečnom dôsledku hlasuje. A naozaj, čo tento zákon v skutočnosti znamená, sa dozvieme asi až v praxi. Len taký detail, pod heslom „Potrebujeme urýchliť verejné obstarávania kvôli eurofondom“ táto snemovňa schválila v skrátenom konaní novelu zákona o verejnom obstarávaní. Ja už dnes mám z praxe podnety. A koniec koncov aj sa to písalo, že určité typy verejných obstarávaní, naopak, trvajú dlhšie podľa tej novely, ktorú sme schvaľovali preto, aby verejné obstarávane trvalo kratšie. Takže preto som presvedčená o tom, že to, čo táto novela prinesie, sa vlastne dozvieme, až keď ju začneme uplatňovať. Takže toto je moja zásadná výhrada k tomuto návrhu zákona. A som hlboko presvedčená, že takýmto spôsobom sa zákony schvaľovať nemajú.
Ja som si včera prehrala spätne tlačovú konferenciu premiéra Fica keď bol na kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti. A dobre som sa započúvala opäť do toho apelu pána premiéra na ministra spravodlivosti a predsedu Legislatívnej rady, aby dbal na to, aby naozaj legislatívny proces prebiehal štandardne, ako je to dôležité, aby sa legislatíva prijímala po dôkladnom uvážení, a ako je dôležité naozaj tomuto venovať náležitú pozornosť. Pán minister spravodlivosti vlastne dostal úlohu od premiéra Fica starať sa o to, aby prebiehal štandardne legislatívny proces. Tak vidíme ako ministri berú svojho premiéra vážne, pretože v opačnom prípade toto, čo sa tu dnes deje, by sa diať nemohlo.
Priznám sa, my sme sa s kolegom Beblavým zapojili do procesu prípravy tohto zákona v štádiu pripomienkového konania. Dávali sme pripomienky už v pripomienkovom konaní. Musím povedať, že v tej prvej fáze príliš veľa ústretovosti sme nezaznamenali, lebo to, že pán minister Kaliňák upustil od strategických zákaziek, neberiem ako ústretovosť k nám. To naozaj vnímam tak, že to bola od začiatku taká bublina v tom zákone. Na druhej strane vnímam, že tuto v procese rokovania parlamentu už k nejakým možno korekciám došlo. Ja to akceptujem aj v tom skrátenom konaní, aj teraz, ale dovolím si upozorniť na tri alebo štyri okruhy, kde nedošlo k zmenám, na ktoré sme upozorňovali od začiatku, odkedy je tento návrh zákona v pripomienkovom konaní. A mám za to, že je to dôležité. Čiže v tomto si dovolím predložiť aj pozmeňujúci návrh. Táto novela totižto nesleduje efektivitu verejných obstarávaní, nesleduje efektivitu vynakladania verejných prostriedkov. Sleduje možno cieľ rýchlosti verejného obstarávania, ale nesleduje cieľ, ako čo najmenej zabrániť plytvaniu. A tu znova musím upozorniť na to, že keď hovoríme o tomto zákone, hovoríme, keď použijeme vlaňajšie čísla, za vlani o 3,9 mld. eur, to znamená, hovoríme o sume, ktorá predstavuje dokopy skoro štvrtinu štátneho rozpočtu. Takže naozaj nie je jedno, ako sú tieto prostriedky použité. Preto si dovolím upozorniť na tri body.
V prvom rade už mnou spomínané spoločné verejné obstarávanie, kde tak ako ten návrh je nastavený, tak naozaj koncentruje spoločné verejné obstarávanie pre ministerstvá, na ministerstve vnútra, pokiaľ ide o nadlimitné zákazky, s tým, a to považujem za zlé, že neumožňuje ministerstvám nakúpiť lacnejšie, pokiaľ nakúpiť lacnejšie vedia. Aby bolo jasné, ja som zástanca spoločného verejného obstarávania, pretože si myslím, že je to dobré. Rozumiem všetci, čo sú to úspory z rozsahu. A pretože, áno, keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Ale zároveň musí existovať aj možnosť, podľa mojej mienky zo zákona, ak jednotliví aktéri toho spoločného verejného obstarávania vedia nakúpiť lacnejšie, tak im túto možnosť musíme ponechať, pretože v opačnom prípade sa stráca tlak na to, aby v tom spoločnom verejnom obstarávaní naozaj ponúkali dodávatelia tovary alebo služby za najlepších alebo najvýhodnejších podmienok pre štát, nehovorím len o cene, hovorím aj o ekonomicky výhodnej ponuke, to je v poriadku. A toto je pre mňa dôležité. Tak ako je to dnes nastavené, mám takú príhodu z debát s podnikateľmi, čo všetko sa dá skryť pod pojem úspory z rozsahu. Spoločné verejné obstarávanie má svoju logiku, pretože pre obstarávateľa môžeme v rámci neho dosiahnuť nižšiu cenu, pretože naozaj keď sa nakupuje vo veľkom, môže sa nakúpiť lacnejšie. Úspory o rozsahu, zdá sa, majú aj svoju druhú stránku, pretože mne v podnikateľských kruhoch zo žartu povedali, že to je asi dobré, že bude spoločné verejné obstarávanie, pretože aj úplatky keď sa budú koncentrovať na jednom mieste, tak možno dôjde k nejakým úsporám z rozsahu. Čiže úspory z rozsahu sú zjavne na dvoch stranách. Ale ja si aj tak myslím, že by bolo správne, keby ministerstvá, keď vedia nakúpiť lacnejšie, mohli nakúpiť lacnejšie, pretože to vyvolá tlak na to, aby v rámci spoločného obstarávania sme mali naozaj ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.
Druhou mojou výhradou je, že sa ustupuje od povinnosti elektronických aukcií všade tam, kde je to možné. Je zjavné z čísiel za predchádzajúce obdobie, že elektronické aukcie podporujú mieru súťaživosti a tým pádom aj mieru toho, aby obstarávatelia mohli získať tovar alebo služby za najvýhodnejšiu cenu. Ja rozumiem tomu, že zavádzate elektronické trhovisko, ale elektronické trhovisko sa bude vzťahovať len na bežne dostupné tovary. Preto nevidím dôvod, aby tento inštitút sa nevyužíval naďalej ako povinný inštitút, pretože inak sa používať nebude.
A môj tretí návrh tiež podporuje to, aby sa dosiahla vyššia miera súťaživosti v rámci súťaží vo verejných obstarávaniach. Ja na jednej strane kvitujem, že zavádzate ten limit, strop, keď si obstarávateľ dá do podmienok, že uchádzač musí prezentovať z minulosti schopnosť, že dodá tovar v nejakom objeme. Čiže to, že sa zavádza strop, je podľa mňa fajn, na druhej strane podľa mňa trojnásobok predmetu hodnoty zákazky je naozaj strašne veľa. A môže mnohých uchádzačov vyradiť zo súťaží. My sme v schválenom vecnom zámere nového zákona o verejnom obstarávaní navrhovali strop 50 % hodnoty zákazky. Ja tu idem v mojom pozmeňujúcom návrhu na kompromis, ja navrhujem hodnotu zákazky, lebo keď raz uchádzač dokázal v hodnote zákazky niečo dodať, tak asi je toho schopný aj druhýkrát. Neviem, prečo je tam strop trojnásobok, nikto mi počas celého toho procesu práve toto rozhodnutie nevysvetlil.
No a zároveň budem navrhovať aj osobitné hlasovanie o niektorých bodoch spoločnej správy, ktoré súvisia s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.
A zároveň budem žiadať aj osobitné hlasovanie o bode spoločnej správy, kde sa zavádza tá možnosť, aby ministerstvo financií, resp. v druhom variante pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bagačku vláda rozhodovala o výnimkách z použitia zákona o verejnom obstarávaní, čo nepovažujem za dobré riešenie, pretože to umožňuje subjektívne rozhodovanie.
Dovolím si preto teraz predniesť môj pozmeňujúci návrh.
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 17 sa v navrhovanom § 10 ods. 2 za slová „dohodnuté inak“ vkladajú slová „alebo ak ich verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) nemôže obstarať za nižšiu cenu".
Súčasne navrhujem, aby o bode 11 spoločnej správy sme hlasovali osobitne, pretože tam sú prekryvy.
Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 33 sa slová „trojnásobok predpokladanej hodnoty“ nahrádzajú slovami „predpokladanú hodnotu".
A tretí bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa vypúšťa bod 66. Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tu sa vraciame k tej textácii elektronických aukcií, ako je dnes. Myslím si, že budeme musieť, aby sme o tomto mohli hlasovať, osobitne hlasovať o bode 35 spoločnej správy, pán spoločný spravodajca. Čiže dávam návrh vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 35 spoločnej správy.
Súčasne dávam návrh, aby o bodoch 1 a 2 spoločnej správy sa hlasovalo osobitne. Ide o tie body spoločnej správy, v ktorých sa zavádza, aby ministerstvo financií, resp. vláda, pretože obidva tie varianty sú v spoločnej správe, mohli udeliť výnimku z použitia zákona o verejnom obstarávaní.
Na záver ešte raz sa vrátim vlastne na začiatok môjho prejavu. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ak naozaj berieme našu rolu v tomto parlamente vážne, a teraz sa naozaj obraciam na poslancov strany SMER, tak nemôžeme hlasovať o zákone, pri ktorom, som o tom presvedčená, ani jeden z nás dnes naozaj do poslednej bodky nevie, o čom naozaj hlasuje. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
