Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, máme takú šnúru zákonov, máme takú šnúru zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti a doteraz sme sa tak kultivovane hladkali a povzbudzovali vzájomne pri tých doterajších návrhoch zákonov, boli predovšetkým aproximačné alebo menej konfliktné, ale môj pohľad na tento návrh zákona ako aj spôsob jeho prerokovávania, ale už nabáda k výrazne vyššej miere kritičnosti, takže aj môj prejav bude výrazne kritickejší k tomuto návrhu zákona.
Ja som k novele zákona o advokácii v prvom čítaní povedala, že mám pocit, že stratégia ministerstva spravodlivosti je vychádzať v ústrety záujmom všetkých skupín justičného prostredia a právnických profesií, ktoré majú vplyv, skrátka nikoho si nepohnevať, nech je pokoj a ticho. Áno, je to zadanie premiéra Roberta Fica, aby bolo v justícii ticho, aby bol pokoj. Ak si pod upokojením situácie predstavujete, pán minister, zvyšovanie platov sudcov, pasivitu pri antidiskriminačných žalobách, menej peňazí pre zamestnancov justície, možno ich prepúšťanie, konformnú Súdnu radu, ktorá neprotirečí svojmu šéfovi, teda vychádzanie v ústrety tým, ktorí majú v justícii vplyv, ja hovorím, deštrukčný vplyv, tak toto sa naozaj darí.
Ja si ale myslím, že najväčší problém Slovenska po 20-tich rokoch sú predovšetkým nefungujúce inštitúcie. Tento štát jednoducho nefunguje normálne, neplní si základné funkcie, ak chcete, ľudia za svoje peniaze, ktoré platia vo forme daní štátu, nedostávajú to, na čo majú nárok, na čo majú právo aj podľa ústavy. A to platí, samozrejme, aj pre justíciu. Preto som presvedčená, že justičné prostredie potrebuje zmeny, potrebuje pokračovať v zmenách, potrebuje pokračovať v otváraní verejnej kontrole, vo vytváraní podmienok, ale aj vo vytváraní tlaku na efektívne fungovanie, teda potrebuje zmeny v záujme naplnenia toho, čomu hovoríme prístup k spravodlivosti alebo vymáhateľnosť práva. Samozrejme, že zmeny v takomto prostredí vždy znamenajú krik, pretože tí, ktorí profitujú z nefungujúceho prostredia, sú spravidla vplyvní a vedia kričať. Pokoj a ticho potom ale nie sú v záujme občanov, ale naopak. Áno, to som povedala v prvom čítaní a povedala som aj to, že v tejto situácii je paradoxne jeden z prvých zákonov, ktorý v parlamente minister spravodlivosti predkladá, práve zákon o advokácii, ktorý je pripravený tak, že advokátska komora sa zaňho naozaj nemusí pred svojimi členmi naozaj hanbiť. Ja si dovolím odcitovať premiéra Roberta Fica z minulotýždňovej tlačovej konferencie na ministerstve spravodlivosti, kde pán premiér povedal: "Požiadal som pána ministra, aby naďalej veľmi jasne sledoval počet legislatívnych iniciatív a upozorňoval príslušné ministerstvá, že podávanie návrhov zákonov do vlády a do Legislatívnej rady vlády, by malo prichádzať len vtedy, ak ide o plnenie programového vyhlásenia vlády alebo ak to vyžaduje naliehavá spoločenská potreba." Citujem ďalej premiéra Roberta Fica: "Musíme zabezpečiť, že ministerstvá, ktoré predkladajú návrhy zákonov, a vláda, ktorá predkladá návrhy zákonov do parlamentu, nebude otravovať parlament a nebude otravovať spoločnosť s návrhmi, ktoré nemajú nič spoločné s programovým vyhlásením vlády alebo s plnením naliehavej spoločenskej potreby." Neviem, teda ako mám teraz chápať tento návrh zákona. Buď, že nás otravujete, pán minister, týmto návrhom zákona, alebo riešite nejakú naliehavú spoločenskú potrebu.
Keď ho čítam, tak potom môžem dospieť len k záveru, že záujem Slovenskej advokátskej komory na obmedzení prístupu koncipientov ku koncipientskej praxi, skrátka na uzatvorení sa advokátskeho kruhu, je naliehavá spoločenská potreba.
Ja si to nemyslím. Ja si to nemyslím, a preto si dovolím predložiť môj pozmeňovací návrh, napriek tomu, že už bol na ústavnoprávnom výbore zamietnutý. Tento pozmeňovací návrh sa týka niekoľkých okruhov a ja ich veľmi krátko uvediem, a potom prečítam pozmeňovací návrh. Týka sa toho, aby sa koncipientská prax nepredlžovala z troch rokov na päť rokov. Týka sa toho, aby sa advokátmi mohli stať aj ľudia s inou praxou, nielen koncipientskou, čakateľskou alebo notárskou praxou. Týka sa toho, aby advokátska komora nemohla kontrolovať, nemala právomoc kontrolovať obchodné mená. Týka sa obmedzenia zamestnávať koncipienta až po piatich rokoch. Týka sa vypustenia požiadavky overovať spôsobilosť aplikovať právny poriadok u koncipientov so zahraničnou vysokou školou. Týka sa obmedzenia počtu zamestnávaných koncipientov a týka sa toho, že v Občianskom súdnom poriadku sa navrhuje rozšíriť okruh prípadov, kedy občania budú musieť byť povinne zastúpení advokátom.
Dovolím si prečítať môj pozmeňujúci návrh a potom sa k jednému z bodov pozmeňovacieho návrhu vrátim.
Pozmeňovací návrh:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa bod 9 vypúšťa.
3. V čl. I bod 17 sa v navrhovanom odseku 4 vypúšťa posledná veta.
4. V čl. I bod 39 znie:
"39 v § 62 ods. 1 v uvádzacej vete sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "obmedzeným" sa vkladá čiarka a slová "usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia".
5. V čl. I bod 40 znie:
40. V § 62 ods. 1 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie s odborom právo".
6. V čl. I sa bod 43 vypúšťa.
7. V čl. I bod 44 znie:
44. § 62 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak ide o výkon advokácie podľa § 12 ods. 1 písm. c) až e), je školiteľom advokátskeho koncipienta len ten z advokátov, ktorý dal súhlas, aby bol uvedený ako školiteľ v pracovnej zmluve a ak ide o organizačnú zložku zahraničného združenia, je školiteľom advokátskeho koncipienta jej vedúci."
8. V čl. I bod 54 v navrhovanom § 82b sa vypúšťajú odseky 2, 3 a 5.
Ostávajúce odseky sa primerane prečíslujú.
9. V čl. II sa vypúšťa bod 1. Súčasne sa zrušuje označenie bodu 2.
Chcem sa dotknúť bodu 2 môjho pozmeňovacieho návrhu a prosím aj o osobitné hlasovanie o bode 2 môjho pozmeňovacieho návrhu.
Navrhujem ponechať súčasnú právnu úpravu započítania aj inej právnej praxe, na základe rozhodnutia advokátskej komory namiesto koncipientskej praxe. Tak ako je dnes predložená novela zákona o advokácii, znamená to, že naozaj advokátom by sa mohol stať len ten, kto absolvuje koncipientskú prax, prax justičného čakateľa alebo prax notárskeho koncipienta.
Pozmeňovací návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorú predložili kolegovia, mám pocit pán poslanec Martvoň alebo pán poslanec Brixi, rozširuje, aby sa advokátom mohol stať aj asistent sudcu Najvyššieho súdu. Ja tuto chcem apelovať, ak nie sú pre vás akceptovateľné z akýchkoľvek dôvodov ostatné pozmeňovacie návrhy, ani v tej miere, aby ste o nich rozmýšľali, vážení kolegovia, tak aby tu ste sa zamysleli. Vyšší súdny úradník, ktorý možno niekoľko rokov robí rozhodovaciu činnosť na súde, nebude môcť sa stať nikdy advokátom. Ľudia, ktorí robia v podnikoch, ľudia, ktorí robia v štátnej správe a robia na pozíciách právnikov, kde zastupujú štátne inštitúcie, zastupujú klientov, napr. právnici Centra právnej pomoci, zastupujú podniky. To znamená robia advokátov štátu mnohokrát, nebudú podľa tohto návrhu zákona mať prístup k činnosti advokáta ani na základe toho, aby to posúdila advokátska komora. Ja nič iné nechcem, len aby ostal súčasný stav, ktorý dáva možnosť advokátskej komore toto posúdiť. Podľa mňa je to spravodlivé a takto, keď zúžime ten prístup k tejto profesii, myslím si, že je to pre mnohých právnikov nespravodlivé, pretože sa nebudú môcť v budúcnosti uchádzať o túto profesiu, pretože komora proste ani len si nechce nechať túto právomoc. Ja som to naschvál spomenula, pretože tu si myslím, že naozaj by mohla byť vôľa zamyslieť sa, a preto poprosím, aby o bode 2 môjho pozmeňovacieho návrhu sa hlasovalo osobitne.
Toľko prvá časť môjho vystúpenia.
Ja si dovolím zopakovať to, čo som povedala aj na úvod, že ja si naozaj myslím, že najväčším problémom Slovenska po 20 rokoch sú naozaj nefungujúce inštitúcie, že tento štát nefunguje riadne, neplní si všetky svoje základné funkcie a naozaj ľudia za svoje peniaze a budú platiť viac, nedostávajú od štátu kvalitné služby a nedostávajú to, na čo majú právo. Všetci vieme, že na to, aby štát dobre fungoval, musí mať aj kvalitnú legislatívu. Dokola hovoríme, že legislatíva sa nemá meniť často, že sa má dodržiavať legislatívny proces, a hovorí to aj premiér Robert Fico. Opäť citujem Roberta Fica, opäť z tlačovej konferencie na ministerstve spravodlivosti: "Na prvé miesto som postavil úlohu zvýšiť kvalitu legislatívy." Pán minister, aj vy ste sa k tejto úlohe prihlásili. Na spoločnej porade legislatívnych pracovníkov ste, ako som sa dočítala z tlačovej správy, ktorá je zverejnená na stránke ministerstva spravodlivosti, povedali, teraz citujem vaše slová: "Kvalite zákonov neprospieva, ak sú prijímané narýchlo. Musíme preto nájsť mechanizmus, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania." Ja si toto dovolím zopakovať, lebo to považujem za dôležité a považujem túto vetu za správnu a stojím za touto vetou, ktorú povedal minister spravodlivosti. Áno aj ja si myslím, že kvalite zákonov neprospieva, ak sú prijímané narýchlo. Aj ja si myslím, že je správne, že musíme hľadať mechanizmy, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania.
Pán minister, ale ten mechanizmus je veľmi jednoduchý. Jednoducho dodržiavajte platné pravidlá. Ony sú, treba ich len dodržiavať a trvajte na dodržiavaní platných pravidiel a kričte, keď sa tieto platné pravidlá nedodržiavajú. Kto iný ako minister spravodlivosti má dodržiavať pravidlá, trvať na nich a kričať, keď sa porušujú. Ja chcem upozorniť na flagrantné porušenie pravidiel pripomienkového konania. Stalo sa toto leto. Kľúčový zákon tejto vlády, ktorým... (Ruch v sále. Reakcia vystupujúcej: "Ja vás veľmi pekne poprosím."), kľúčový zákon tejto vlády, ktorý táto snemovňa na dvakrát prerokovávala v skrátenom legislatívnom konaní, ktorým došlo k zásadnému zásahu do dôchodkového zabezpečenia občanov tejto krajiny na desaťročia dopredu, bol na úrovni vlády prerokovaný mimo akéhokoľvek riadneho pripomienkového konania. Nešiel cez legislatívny portál, nebol k dispozícii verejnosti. Ministerstvo práce ho dalo rezortom na dva pracovné dni na pripomienkovanie a ministerstvo spravodlivosti vedené ministrom spravodlivosti, ktorý je predseda Legislatívnej rady vlády, toto nijak nenamietol. A to je problém. My máme pravidlá, pán minister. My máme pravidlá, treba ich dodržiavať a treba kričať, keď sa tieto pravidlá porušujú. Kto iný, ako minister spravodlivosti má dodržiavať pravidlá, má trvať na tom, aby sa dodržiavali, a má kričať, keď sa porušujú.
Ale vráťme sa k zákonu o advokácii. Vráťme sa k spoločnej správe k zákonu o advokácii, teda k tej spoločnej správe, ktorú máte asi v laviciach, páni a dámy poslanci, pretože pomerne dlhé prerokovanie na ústavnoprávnom výbore tejto novely zákona o advokácii bolo aj preto také dlhé, pretože padlo množstvo pozmeňovacích návrhov na ústavnoprávnom výbore. Keď si pozriete spoločnú správu k tlači 194, vidíte, že obsahuje 33 pozmeňovacích návrhov. A ja vás chcem, dámy a páni, upozorniť na to, že medzi týmito 33 pozmeňovacími návrhmi nie sú len návrhy, ktoré sa týkajú vylepšovania zákona o advokácii, ale medzi týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré boli v ústavnoprávnom výbore predložené v druhom čítaní, je doplnenie novelizácie Občianskeho súdneho poriadku ďaleko nad rámec toho, čo sú súvisí so zákonom o advokácii.
Ja vás chcem upozorniť, dámy a páni, že napr. sa tu mimo akéhokoľvek pripomienkového konania rieši aj taká otázka, či drobné spory majú ostať tak, ako dnes, do 500 eur, alebo či v tejto republike budeme za drobný spor považovať spor, ktorý má hodnotu tisíc eur. Nie je to jedno, pretože pri drobných sporoch súd nemusí pojednávať. Ja neviem, možno je 500 málo a možno 1000 je tá správna hranica, ale nie je to náhodou otázka, ktorá by mala ísť cez pripomienkové konanie? Ku ktorej by sa asi ľudia mali vyjadriť? Možno aj odborníci vyjadriť? Ja myslím, že v tejto krajine je 1000 eur pomerne veľa peňazí a neviem, či sme dospeli na to, aby tisíceurový spor bol drobný spor a nepojednávalo sa o ňom. Len aby ste vedeli, že čo tu všetko je v tej spoločnej správe.
V tej spoločnej správe sa napríklad mení aj tá právna úprava, kde sme zaviedli, že pri sporoch, ktoré sa týkajú maloletých detí a jedná sa o spor s cudzím prvkom, tak sme skrátili lehotu na rozhodovanie súdov na tri mesiace.
Ja viem, že s tým majú problémy, ale zároveň viem, že táto republika nedodržiava Haagsky dohovor. A zároveň viem, že sú to spory, v ktorých sa rozhoduje o tom, že napríklad ktorý súd je príslušný o tom rozhodovať, o tom dieťati a že sú to spory, ktoré sa vlečú, a že je to pre tie deti a tie rodiny strašne zložité.
Tak ja neviem, či nie je lepšie napríklad posilniť príslušný súd a nechať tam trojmesačnú lehotu? Neviem, možno je to nezvládnuteľné a možno má ministerstvo spravodlivosti pravdu, ktoré dalo tento pozmeňovací návrh pani poslankyni Vittekovej. Ale nepatrí to, dočerta, do pripomienkového konania?! To patrí do pripomienkového konania! To nemôže byť len tak prilepené k návrhu zákona o advokácii!
Môžem hovoriť o ďalších, pretože len tak prilepujeme k zákonu o advokácii aj nov..., pardon, novelu zákona o sudcoch, pretože zdá sa, dnes najakútnejší problém slovenského súdnictva je, aby sudca mohol ísť na stáž na ministerstvo spravodlivosti na dobu dlhšiu, ako sú tri mesiace.
Možno je to dobré, aby chodili sudcovia na stáž na ministerstvo spravodlivosti dlhšiu dobu ako tri mesiace. Kedysi mohli ísť až na niekoľko rokov. My sme usúdili, že áno v Justičnej akadémii a v podobných inštitúciách je dobré, keď sú sudcovia na stáži na dlhšie obdobie, ale na ministerstvá, predsa len radšej nech súdia, na ministerstvo maximálne na tri mesiace. Možno sme usúdili zle. Ale nepatrí to náhodou do pripomienkového konania? A pýtam sa, čo je na tom také akútne, alebo ktorý sudca je dnes na ministerstve spravodlivosti na stáži a treba mu tú stáž predĺžiť? Prečo to musíme riešiť teraz a takto? Prečo musíme teraz a takto riešiť zmenu právnej úpravy dočasného pridelenia sudcu? Dnes ten inštitút existuje. Dnes sa môže dočasne prideliť sudca z jedného súdu na druhý súd na rovnakej úrovni. To znamená z jedného okresného súdu na druhý. Z jedného krajského súdu na druhý. Áno, na to, aby si vypomohli tie súdy, keď jeden má prebytok sudcov, môže pomôcť inému súdu. Áno, ale ja som napríklad zásadne proti tomu, aby takto chodili sudcovia okresných súdov vypomáhať na krajské súdy. Som zásadne proti tomu preto, pretože pre dočasnému prideleniu neprebieha žiadny výberový proces.
Čiže nám potom súdia na krajských súdoch sudcovia, o ktorých nevieme, či spĺňajú kritériá na pridelenie na krajských súd. A ja si nemyslím, že je to v poriadku. Ale možno, že je lepší iný názor. Ale nepatrí to náhodou do pripomienkového konania? Som presvedčená, že to patrí do pripomienkového konania! Rovnako ako s tým súvisiaca novela zákona o súdoch, ktorú, mimochodom, páni poslanci asi nedostali do ruky kompletný návrh, nedali na riadnom rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale kvôli novele zákona o súdoch, ktorá nijak nehorí v rámci prerokovávania návrhu zákona o advokácii v rámci rokovania ústavnoprávneho výboru, ako gestorského, sa poslanci uzniesli, že sa vrátia do druhého čítania, aby tam pichli ešte tú novelu zákona o súdoch, a potom uzavreli spoločnú správu. Toto je ten spôsob robenia kvalitnej legislatívy? A preto hovorím, pán minister, nepotrebujeme, naozaj nepotrebujeme hľadať mechanizmus, ako do budúcna zabrániť obchádzaniu pripomienkového konania? Pretože to riešenie je naozaj úplne jednoduché. Stačí, pán minister, aby ste v pravú chvíľu povedali nie! A vy to "nie" môžte povedať ešte teraz pred hlasovaním tejto snemovne, pretože keď vy poviete nie, tak poslanecká snemovňa nemôže o návrhu, pozmeňovacieho návrhu rokovať, ktorý ide nad rámec vami predloženej vládnej novely.
Takže myslím si, že naozaj po dvadsiatich rokoch najväčší problém Slovenska sú nefungujúce inštitúcie. Tento štát nefunguje normálne, ani táto legislatíva nefunguje normálne. Áno, neplní si základné funkcie, a áno, ľudia nedostávajú za svoje peniaze, ktoré platia vo forme daní, to, čo im patrí.
Aby sa to zmenilo, musíme predovšetkým ale chcieť a musíme chcieť najmä my politici. A niekedy stačí strašne málo... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia vystupujúcou. Reakcia vystupujúcej: "Pán poslanec, poprosím vás, môžte ma teraz nevyrušovať? Ďakujem.") A niekedy stačí strašne málo, čo my politici môžeme urobiť. Stačí, aby sme prejavili jasný postoj. Pretože keď treba, tak treba povedať niekedy aj nie.
A ja hovorím nie takémuto spôsobu robenia legislatívy a v tomto prípade, myslím si, že aj tento pohár pretiekol, a som pripravená tieto prílepky k zákonu o advokácii napadnúť na Ústavnom súde preto, akým spôsobom budú touto snemovňou schválené, ak sa poslanci rozhodnú, že ich schvália.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ako som uviedla, ako som uviedla už včera, tento návrh zákona, návrh zákona, novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov doznal už v rámci pripomienkového konania zmeny, ktoré, myslím, že ho robia naozaj dobrým základom na diskusiu. A tak ako som uviedla už aj v prvom čítaní, myslím si, že pri takto nastavenej predlohe je tu priestor, aby sa niektorými otázkami ešte zaoberali tak, aby tá právna úprava bola, poviem to tak, ústretovejšia k občanom a prístup k tomu, na čo majú právo, sa im stal jednoduchší na jednej strane a na druhej strane, aby sme mali možno optimálnejšie nastavené parametre zodpovednosti tých, ktorí za štát škodu spôsobili, či už nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto si dovoľujem predložiť pozmeňovací návrh, pozmeňovací návrh, ktorý, ktorý má päť bodov, ktorý som predložila aj na ústavnoprávnom výbore. Pán minister povedal, že má záujem si ho pozrieť, aby sa k nemu vedel vyjadriť, preto si ho dovolím predložiť teraz a rovno vopred hovorím, je to pozmeňovací návrh, ktorý má päť bodov, a poprosím, pri hlasovaní hlasovať o jednotlivých návrhoch samostatne, pán spravodajca, aby som nechala priestor aj pre pána ministra, aby sa k tým jednotlivým bodom pozmeňujúceho návrhu mohol vyjadriť.
Navrhujem v čl. I bod 7, to je môj prvý pozmeňovací návrh, aby v čl. I bod 7 navrhovaný ods. 2 znel takto:
"Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúcom v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov;" to neplatí ak - to je nie je v písomnom vyhotovení, tak upozorňujem na to, že správne tá textácia má znieť: "to neplatí, ak nesprávny úradný postup súdu spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote."
O čo ide. Ja rozumiem, že pri prieťahoch v súdnom konaní je potrebné posúdiť, či tie prieťahy sú objektívneho charakteru alebo či ich zavinil sudca a rozumiem tomu, že je potrebné tú vec posúdiť v nejakom predchádzajúcom konaní na to, aby súd, ktorý už bude rozhodovať o náhrade škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahoch, pán Viskupič, poprosím vás, že je potrebné, aby súd mal túto otázku nejakým spôsobom prešetrenú na to prislúchajúcim orgánom. Zároveň som ale presvedčená o tom, že pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ktorý spočíva v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej ustanovenej lehote, tam nie je čo prešetrovať. Tam buď bol úkon, alebo rozhodnutie urobené v lehote, alebo nebolo. To je proste fakt, ktorý nemusí nikto ďalší konštatovať. Buď ten fakt je, alebo ten fakt nie je, a to je dôvodom môjho pozmeňujúceho návrhu č. 1.
Druhý môj pozmeňujúci návrh v čl. I bod 7 navrhovaný ods. 4 znie:
"(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemožno priznať, ak poškodený nevyužiI žiadne prostriedky na dosiahnutie nápravy; to neplatí, ak by využitie prostriedku na dosiahnutie nápravy preukázateľne nezabránilo vzniku škody." Dnes navrhovaná právna úprava, tak ako bola predložená vládou, je postavená inak, je postavená tak, že sa vyžaduje od každého, kto bude uplatňovať nárok na náhradu škody, aby predtým využil prostriedky na dosiahnutie nápravy, pričom z textácii zákona, tak ako bolo navrhnuté, nie je zrejmé, že či všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii, t. z., napr. pri prieťahoch v súdnom konaní od sťažnosti na predsedu súdu, potom sťažnosti na predsedu krajského súdu až po Ústavný súd a ja si myslím, že tu zbytočne šikanujeme ľudí. Myslím si, že je legitímne požadovať, aby sa domáhali napríklad u predsedu súdu sťažnosťou, aby sa vo veci konalo, ale nemyslím si, že na to, aby mohli uplatniť nárok na náhradu škody, je spravodlivé od nich požadovať, aby využili všetky inštancie, a ten zákon, tak ako je navrhnutý podľa mňa takýto výklad pripúšťa. Zároveň zákon, tak ako je navrhnutý, nezohľadňuje fakt, že sú situácie, kedy škoda môže vzniknúť už samotným porušením zákona alebo nerozhodnutím v lehote a žiadne prostriedky nápravy tomu nemôžu zabrániť a tam, si myslím, že požadovať od občanov, aby v každom prípade tou tortúrou sťažovania sa prešli, je naozaj nadbytočné a tu by sme to vyžadovať nemali. To je podstata bodu alebo pozmeňovacieho návrhu č. 2.
Pozmeňovací návrh č. 3. V čl. I bod 8 v navrhovanom § 16 ods. 4 prvá veta znie:
"Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde."
O čo ide. To platí aj dnes. Ale dnes, pokiaľ aj alebo podľa tej dikcie, ktorá dnes je navrhnutá platí, že pokiaľ aj príslušný orgán rozhodne, že nepriznáva nárok na náhradu škody, tak tá dikcia je nastavená tak, že v každom prípade než sa môže občan obrátiť na súd, tak proste musí čakať na to márne uplynutie šesťmesačnej lehoty, čo si myslím, že je úplne zbytočné, pretože pokiaľ nejaké ministerstvo alebo štátny orgán po mesiaci od doručenia žiadosti rozhodne, že nie a nie, neuhradíme, nevyhovujeme nároku, tak prečo by sa nemohol domáhať súdu súdnou cestou nároku na náhradu škody hneď.
Bod č. 4 alebo pozmeňujúci návrh č. 4:
"V čl. I bod 15 v navrhovanom odseku 2 prvá veta znie: "Štát môže upustiť' od vymáhania regresnej náhrady alebo jej časti od osoby alebo orgánu uvedeného v odseku 1, len ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť."
Tento pozmeňovací návrh reaguje na návrh zákona v znení tak, ako bol predložený, kde vládny návrh predpokladá alebo dáva podmienku, kedy môže štát upustiť od vymáhania regresnej náhrady aj takýmto spôsobom, a síce citujem: "ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku." Čo je dikcia, kde podľa mojej mienky je snáď až nemožné, aby takéto niečo dokázal štát preukázať komukoľvek, preto sa domnievam, že by sme sa o ňu nemali opierať v tomto prípade, pretože vymáhanie regresnej náhrady sa stane iluzórnym vo všetkých prípadoch, a preto navrhujem, aby štát mohol upustiť od vymáhania regresnej náhrady len vtedy, ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť.
A môj piaty pozmeňovací návrh znie: V čl. I bod 16 znie:
,,16. V § 22 odsek 4 znie:
(4) Fyzické osoby, právnické osoby, verejnoprávne inštitúcie, záujmová samospráva. štátne orgány, obce a vyššie územné celky, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu podľa tohto zákona po jej uhradení sú
a) povinné uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov, ak škoda bola spôsobená úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti, pričom zodpovedný zamestnanec vedel, že tým môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí,
b) oprávnené uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov, ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, pričom zodpovedný zamestnanec nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol."
V čom spočíva podstata návrhu? Dnes v platnom právnom stave zodpovedá, zodpovedajú osoby za každé zavinené konanie, to znamená bez ohľadu na to, či ide o úmyselné konanie, alebo nedbanlivostné konanie. Vládny návrh zákona toto zužuje tak, aby zodpovedali povinné osoby len za úmyselné konanie. Ja si myslím, že to je, tá hranica je nastavená príliš vysoko, že je príliš veľká kategória prípadov, ktorá vypadne z uplatňovania tejto zodpovednosti, a navrhujem podľa vzoru toho, čo sme zaviedli už aj pri trestnej zodpovednosti verejných činiteľov, a síce že sme zaviedli zodpovednosť za takzvanú vedomú nedbanlivosť, to znamená, aby tá deliaca čiara išla medzi vedomou a nevedomou nedbanlivosťou, a myslím si, že to je štandard, ktorý sa používa aj v zahraničí, a priznám sa, že som veľký sympatizant tohto štandardu.
To je päť bodov môjho pozmeňovacieho návrhu, o ktorých, opakujem, poprosím hlasovať o každom osobitne. Budem veľmi rada, ide naozaj o vecné zmeny, ktorým, za ktorými je úmysel vylepšiť text zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a verím, že pán minister sa vyjadrí, čo je preňho akceptovateľné z týchto pozmeňovacích návrhov a čo nie.
Na záver viem, že niektorí kolegovia budú predkladať ďalšie pozmeňovacie návrhy aj tak, ktorý sa týka dlho diskutovanej témy zodpovednosti verejných činiteľov, majetkovej zodpovednosti verejných činiteľov, tieto pozmeňovacie návrhy som tiež podpísala a, samozrejme, ich podporujem. Ďakujem pekne.