Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán minister. Mňa by ešte zaujímalo, či prinieslo niečo nové stretnutie, o ktorom viem, že ste mali ešte dnes s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny o vzťahu k Východnému partnerstvu. Ďakujem.

Len by som rád pripomenul kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 v miestnosti č. 30 máme dneska zasadnutie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, iba by som rád pripomenul členom európskeho výboru, že budeme mať zasadnutie o 12.00 h v miestnosti výboru. Ďakujem.

Pán minister, chcel by som sa poďakovať za korektný príhovor, ale najmä za to, že ste spomenuli ten globálny kontext, lebo ten je tu naozaj kľúčový. Tu naozaj nejde iba o problém Slovenska, ale o problém globálny. Problém, že naozaj rast sa zastavil a že za posledných 30 rokov ten recept, ktorý ponúkali pravicové strany a pravicoví politici po celom svete, to znamená deregulovať, liberalizovať atď., prestalo to fungovať. Dnes to už naozaj nefunguje. Narástla obrovským spôsobom nerovnosť, chudoba a sociálne vylúčenie v celom svete a dneska žneme ovocie tohto celého stavu. To znamená, že ľudia nemajú si za čo kupovať tovary, preto stojí výroba, stojí zamestnanosť atď.
To znamená, že sú tu teraz dve možnosti - buď pokračovať v tejto pravicovej ceste, znižovať sociálne štandardy, vidíme, že ľudia v celom svete, vidíme to v Brazílii, vidíme to v Turecku, vidíme to v Španielsku, sú v uliciach, lebo sú nespokojní so svojimi sociálnymi štandardami, a vy navrhujete, aby sme ich ešte znižovali, aby sme vytvorili úžasné podnikateľské prostredie. Ale pre koho tí podnikatelia majú vyrábať, keď ľudia nemajú peniaze, to nepoviete. Čiže základné poučky neoliberalizmu, ktoré tu dokola točíte, nikam nevedú, páni kolegovia.
Druhá cesta je tá cesta ľavice - prerozdeľovať, viac solidarity a dávať peniaze od bohatých chudobným, aby chudobní mali peniaze, aby mali prácu, aby mohli naštartovať ekonomiku. (Reakcie z pléna.) Keď toto konečne pochopíte, páni kolegovia, prestanem vás považovať za provinčných, provinčných ideológov neoliberalizmu a za... (reakcie z pléna), pán kolega Sulík, prosím vás pekne, áno, nech žije Marx. (Povedané so smiechom.) Ďakujem. (Ruch v sále a potlesk. Reakcie z pléna.)

Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť členom európskeho výboru, že o 12.00 máme v miestnosti výboru rokovanie. Ďakujem.

Pán kolega Štefanec, rád by som ocenil váš prístup, keďže na rozdiel od kolegov Kollára a Mikloša ste neboli osobný a nepoužívali ste invektívy a nespôsobovali ste intelekt a inteligenciu svojich kolegov, to je naozaj detinské. A páni kolegovia sa správajú ako malí chlapci. V tomto prípade oceňujem vašu väčšiu vyspelosť.
Na druhej strane nie celkom už vecne môžem s vami súhlasiť, keď hovoríte o Stratégii Európa 2020, v tom, že vám chýba tá analýza. Ale predsa celá politika tejto vlády je o tom, čo Stratégia Európa 2020 hovorí a si kladie ako základný cieľ. A to je sociálno-trhové hospodárstvo. Zdôraznil aj Van Rompuy, aj Barroso sociálno-trhové hospodárstvo. Sú tam tie ciele, boj proti chudobe napríklad, boj za zelenú ekonomiku, boj za vyššiu vzdelanosť. Čiže to sú všetko ciele, na ktorých sa dneska dá zhodnúť medzi aj sociálnodemokratickými, aj kresťanskodemokratickými stranami v Európe. A mám pocit, že toto je práve náplňou práce tejto vlády.
No a posledná vec. Keď hovoríte o budúcnosti Európy alebo o strategickom myslení v Európe, ja si myslím osobne, že treba zvýšiť práve to zapojenie občanov a rozprávať sa s občanmi a vynechávať už tie elitárske diskusie, lebo mám aj taký pocit, že už ste sa zasekli a nemáte čo nové ponúknuť, dokola je tá daňová harmonizácia, zapájať do toho viacej občanov. A preto aj veľmi silne oceňujem práve projekt Národného konventu o Európskej únii, ktorý, verím, prinesie túto platformu. Oceňujem také projekty, ako je Európska občianska iniciatíva, ktorá dneska beží v rámci Európskej komisie. Treba si uvedomiť, že ľudia chcú, aby mala Európa viac sociálnej tváre, viac sociálneho rozmeru a Európu chcú mať otvorenú diskusii. Čiže nebojme sa Európskej únie, nebojme sa Európy. Dneska nie je riešenie pri globalizácii menej Európy, ale viac demokracie, viac ekonomickej demokracie, viac sociálnej demokracie. Ďakujem.

Pán kolega Kollár, budete sa čudovať, ale príjemne ste ma prekvapili svojou rečou, pretože pamätám si, ako ste pred rokom vy a vaši kolegovia zo SaS tu chŕlili síru ako nejaký sedemhlavý drak, že Európska únia sa rozpadne, o maoistoch a lenivých Grékoch, a že všetko je zlé a že všetko zle dopadne. A dneska ako taký malý neškodný bubáčik ste povedali svoje povinné bu-bu-bu, nebola žiadna síra, slová, že Európska únia sa rozpadne, všetko je odrazu v poriadku, len máte zopár výhrad. Namiesto ťažkej a pevnej euroskepsy, ktorú ste predvádzali pred rokom, je tu dneska také eurofrflanie, ktoré ste si asi museli odrobiť, ale mám pocit, že už tomu ani sami neveríte.
Jednu vec ste pomenovali ale správne. Salámovou metódou sa približujeme k čoraz väčšej integrácii. A s tým ja s vami absolútne súhlasím. Ale to nie je nič nové. Už v päťdesiatych rokoch Jean Monnet prišiel s tézou spillover, prelievania. To znamená neofunkcionalisticky, postupne, krok za krokom dospieť až k federácii. Keď vznikala európska integrácia, a to už pán kolega Šebej naznačil, tak tam boli dve vízie, prvá Spinelliho vízia hneď a zaraz spraviť zo dňa na deň federáciu, Spojené štáty európske a tým zabrániť vojnám. Druhá vízia bola tá Monettova, tá neofunkcionalistická, postupne krok za krokom to spraviť. Ale toto nie je nič nové, pán kolega. O tomto všetci vieme už veľmi dávno. Toto tu už funguje desaťročia. A vy ste sa teraz zobudili ako nejaký švárny junák, zoskočili z pece a vykrikujete: „Mama, pozor, berú nám suverenitu!" Takto to proste nie je, pán kolega. Toto je tá vaša provinčná zadubenosť. My tu už budujeme Európu zopár desaťročí a práve to môže pomôcť Slovensku a iným členským štátom v ére globalizácie, ktorá nás, inak, môže zmiesť všetkých. Musíte si toto uvedomiť a prestať s tou provinčnou zadubenosťou. Ďakujem.

Vážený pán kolega Mikloško, chcel by som vyjadriť súhlas s istou časťou, o ktorej ste hovorili, najmä s tým, že sa málo venujeme zdaňovaniu finančných transakcií. Plne s vami súhlasím, že daň z finančných transakcií, s ktorou prišla Európska komisia, je jeden z najlepších nápadov, aké mala Európska únia za posledné roky. A treba si uvedomiť, že takúto podobnú daň má dneska 30 až 40 krajín vo svete. Sú to krajiny ako Spojené štáty americké, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko, Brazília, Južná Kórea. A vďaka tejto dani dokáže aj nazbierať veľmi veľa peňazí do štátnych rozpočtov. Európska únia takúto dňa potrebuje nielen preto, aby zvýšila svoje príjmy, ale aj preto, aby odradila finančných špekulantov, ktorí spôsobili krízu ale aj preto, aby zapojila aj ten najbohatší sektor do riešenia tejto krízy. Čiže plne s vami súhlasím, treba posilňovať aj týmto spôsobom európsku solidaritu. A naozaj netreba daňovú problematiku zužovať iba na to, čo chce slovenská pravica, čo tu spomínal aj pán kolega Dzurinda. Iba bojovať proti daňovej harmonizácii, to je celá stratégia slovenskej pravice. Toto je jediná mantra, ktorú dokola, dokola, dokola hovoria, čo je vlastne samozrejmé, veď je to ich radikálny ideologický záujem, ale je to proti nášmu národnému záujmu a je to proti Európskej únii a proti európskemu záujmu, pretože tieto daňové preteky ku dnu nemôžu ďalej pokračovať, lebo nakoniec stiahnu aj nás. Ďakujem.

Vážený pán kolega Dzurinda, zaujal ma najmä váš veľmi úsmevný výrok, že Slovensko sa na európskom ihrisku stráca. Počas vášho pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí bolo Slovensko najväčším trouble-makerom v Európe, blokovalo celú Európu k pristúpeniu, ja viem, nie kvôli vám, ale kvôli vášmu koaličnému partnerovi. Ale vtedy sme sa naozaj nestrácali, ale zviditeľňovali sme sa veľmi, veľmi nešťastným spôsobom. Dneska za ministra Lajčáka sa stalo Slovensko jedným z lídrov kohéznych krajín, vyrokovalo obrovské úspechy z hľadiska viacročného finančného rámca. Spomínali ste zásadu n + 3 v rámci čerpania eurofondov, tak isto veľkú vec. To všetko sú úspechy, pri rokovaniach o Bohuniciach tak isto, ďalšie peniaze. To sú také nespochybniteľné úspechy a vy tvrdíte, že Slovensko sa dneska na európskom ihrisku stráca. No áno, už nie sme krikľúni, krčmoví hulváti ako váš bývalý koaličný partner, ktorý hovoril o maoistoch a tak ďalej. Dneska sme zodpovedný a dôveryhodný hráč a ako taký hráč dokážeme vybojovať ďaleko viac.
Ďalšia poznámka, ktorú ste spomínali, je, že Európska únia je dneska v pohybe. Absolútne s vami v tomto súhlasím, treba sa baviť o vízii. Dneska sú na stole tri základné vízie. Jedna je tá vízia, ktorú ste spomínali. o ktorej hovorí francúzsky prezident Hollande alebo taliansky premiér Letta. To je vízia silnej sociálnej Európy a v budúcnosti federácie. Druhá vízia je tá vízia nemecká a nemecká ostražitosť, nemecká vyčkávacia taktika, kde hovoria hlavne o austerity, o škrtaní, o šetrení, o fiškálnej konsolidácii a o zodpovednosti. A tretia vízia, ktorá je podľa mňa slepou uličkou, to je vízia Británie, ktorá hovorí, že chce mať Európu iba ako voľný trh a politickej integrácie sa vyslovene bojí. Slovenská republika má dve základné hodnoty, o ktorých pán minister Lajčák hovoril, zodpovednosť a solidaritu. Práve preto vďaka tomu dokážeme byť mostom medzi týmito pozíciami a byť čiastočne aj na francúzskej, aj na nemeckej pozícii. A v tom je naša sila, v tom je naša vízia a v tom je naša budúcnosť. Ďakujem.

Pán kolega Kaník, ja sa nebudem vyjadrovať k tej vašej tradičnej mytológii, ktorú tu používate pravidelne, ale z hľadiska tej liberalizácie trhu práce, ktorú vy považujete tradične za to najlepšie riešenie, ste použili príklad Nemecka, ale aj to veľmi nesprávne, pretože síce na jednej strane je milé a pikantné, že podporujete reformu, ktorú zaviedla Sociálnodemokratická strana v Nemecku a Schröderova vláda. A tá reforma sa volala Hartz IV, o ktorej ste hovorili vy. Ale bol to širší balík, volal sa Agenda 2010. Viete, časopis The Economist, ktorý je liberálny a veľmi silne práve podporuje vo všetkých možných ohľadoch liberalizáciu trhu práce, dokonca označil Agendu 2010 za iba jeden z menších dôvodov, pre ktoré nerástla nezamestnanosť v Nemecku. A, naopak, oveľa dôležitejšie vyhodnotil obmedzený nárast platov a dopyt a export. To znamená, že ani časopis, ktorý by mal byť prvý, ktorý bude hovoriť, ako je výborné liberalizovať trh práce, nepotvrdzuje vaše intuície. Čiže, naozaj, pozrite si časopis The Economist z marca tohto roku a možnože vám svitne. No a takisto tvrdí The Economist, že ten nárast zamestnanosti v Nemecku je do veľkej miery ovplyvnený aj tým, že štát sponzoruje miesta. Čiže, opäť, mýlite sa buď vedome, alebo nevedome, tipujem skôr tú druhú možnosť.
No a ešte jedna poznámočka. Mal som tu nedávno pána bývalého podpredsedu Európskej komisie profesora Verheugena, ktorý presne tvrdil, že nemecký zázrak alebo úspech v ekonomike vôbec nijakým spôsobom nesúvisí s liberalizáciou, ale, naopak, s tým, že tam je veľmi veľká kultúra sociálneho zmieru, kodeterminácie. Čiže odborári tam majú oveľa väčšie možnosti, ako ich majú na Slovensku, oni sa vedia dohodnúť na tom, ako si tie platy nastaviť, ako posunúť tú firmu ďalej. A toto práve vy na Slovensku nechcete. V tom je ten váš problém. Nemci sú úplne na tom inak, ako si myslíte vy. Skúste si to zistiť. Ďakujem.