Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Kaník, jedno vám treba uznať, ste mimoriadne konzistentný, v celej svojej politickej kariére sa správate ako sociálny netvor. A to, čo tu predvádzate, je toho krásnym dôkazom, tá arogancia, ten cynizmus, keď vy proste chcete odpierať ľuďom ich základné sociálne práva, právo na sociálny a dôstojný život. To je zaslúžiť si život, to je vaša filozofia, ľudia si musia život zaslúžiť. Pokiaľ, dajme tomu, niekto sa nespráva podľa vašich predstáv, tak by mal byť nejakým spôsobom odstránený, eliminovaný. Tomu sa vo filozofii hovorí sociálny darvinizmus. Ja tomu hovorím trhový fašizmus. Pokiaľ sa človek nespráva podľa vašich predstáv a nezarába ako nejaký manažér v nejakej korporácii, tak si nezaslúži žiť, nezaslúži si žiadnu pozornosť od štátu ani od spoločnosti. A to je niečo tak zvrátené. Viete, selektovať ľudí, ktorí si zaslúžia a nezaslúžia našu pomoc, to tu už raz bolo. Prišiel s tým politik v roku 1933 v Nemecku. Nemusím pripomínať, kto to bol. A práve je to strašne nebezpečné, keď takýmto spôsobom sa snažíte selektovať toho, kto si čo zaslúži a nezaslúži.
A ešte jedna poznámka k tej vašej úvahe, naozaj, by som povedal, mimoriadne primitívnej, že mladí ľudia majú deti len kvôli tomu, aby si zarobili tento svojím spôsobom smiešny príspevok, ktorý sa veľmi rýchlo rozhádže. Však to dieťa stojí peniaze neustále. Ja mám teraz veľmi malé dieťa. To si fakt myslíte, že vám vynahradí tie náklady na dieťa ten relatívne malý a smiešny príspevok? Kvôli tomu majú tí ľudia deti, aby mali tento drobný príspevok od štátu? To myslíte vážne? To tých ľudí považujete za úplných bláznov?
Čiže, pán kolega, prosím vás prestaňte kopať do chudobných ľudí, prestaňte kopať do tých najchudobnejších a radšej sa zamerajte na to, kde sú naozaj peniaze u oligarchov korporácií, špekulantov, ktorí neplatia dane. Tam sú peniaze, a nie u chudákov. Ďakujem.

Takisto by som rád pripomenul, že o 12.30 hodine máme eurovýbor v miestnosti č. 30.

Ďakujem pekne. Otázky Európskej únie si potom, samozrejme, s pánom ministrom ešte budeme diskutovať, ale v tejto chvíli by som naozaj len chcel poďakovať autorovi predošlej otázky pánovi Frešovi, že tu nesedí a vďaka tomu došlo na mňa, na moju otázku. A namiesto toho, aby si plnil svoje parlamentné povinnosti, behá kdesi po kampani. To len je vizitkou našej opozície a ďakujeme pekne za to, že s takouto slabučkou opozíciou môžeme pracovať. Vďaka.

Dovoľte mi, pripomenúť členom európskeho výboru, že o dvanástej máme výbor. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len stručné doplnenie, aby bolo jasné, keď sa bavíme o družstvách, lebo na Slovensku ten pojem má také konotácie, že poľnohospodárstvo a bývalý režim. Ide o výrobnú samosprávu, o ekonomickú demokraciu, aby vlastníkmi firmy boli zamestnanci, to znamená aj vo výrobnej sfére, aj v bankách a tak ďalej. Nejde iba o poľnohospodárstvo, to, ako ste správne povedali... (Reakcia ministra.) Presne tak. Takže výrobné družstvá alebo ekonomická demokracia, čo je v Európe veľmi silné a veľmi dobre pomáha ekonomike, vo Švédsku, v Taliansku, v Nemecku je to systém kodeterminácie, alebo príklad baskickej korporácie Mondragón, ktorý je veľmi slávny a veľmi úspešný, čiže o toto ide. A na Slovensku táto tradícia je.
Samuel Jurkovič, veľký slovenský vzdelanec v 19. storočí, teraz je 140. výročie jeho úmrtia, v 19. storočí založil prvé družstvo na svete. To je veľká vec, na ktorú by sme mali byť hrdí a túto tradíciu znova obnoviť.
Takže držím vám palce a verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán minister. V nadväznosti na to, čo ste hovorili o nestabilite, a to je naozaj ten najväčší problém, súvisí s tým aj nárast extrémizmu, pravicového extrémizmu, a to je naozaj veľmi vážna otázka. Chudoba, kríza, nezamestnanosť plodí pravicový extrémizmus a nárast neonacistov. Vidíme to dneska v Grécku, kde dokonca zavraždili, v tieto dni zavraždili jedného ľavicového aktivistu, známeho hudobníka a volá sa Pavlos Fyssas, je to strašná tragédia, neonacisti v Zlatom úsvite vraždia ľudí. To sa netýka iba Grécka, to sa týka celej Európy. A ja dúfam, že aj naša vláda vyvinie tlak na Grécko, aby táto strana, fašistická strana bola zakázaná.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister, je to horšie, než som si myslel. Naozaj, obrovský výpredaj, ktorý tu robila pravica. Pravica rozpredala celé Slovensko. Celé Slovensko. Rozpredala majetok, národný majetok, ktorý tu budovali generácie.
Títo páni z pravice, opozície, ktorí nám dneska vyčítajú, že sa aspoň čiastočne, v rámci našich možností, snažíme tento majetok vrátiť späť celému Slovensku, občanom. O tom to je. Ľavica je o ľuďoch (potlesk), pravica je o privatizéroch.
Ďakujem. (Doznievanie potlesku.)

Ďakujem pekne, pán minister. Iba by som teda doplnil, že naozaj tento experiment s rovnou daňou bol teda ohraničený a limitovaný na krajiny ako Trinidad a Tobago, Jamajka a podobne a zopár postkomunistických laboratórií. A, naopak, krajiny, ktoré sa, ktoré chceme dobiehať a ktoré majú tú vyspelú životnú úroveň, krajiny západnej Európy, len pripomeniem, aké dane majú, ak môžem, tí najbohatší. V Rakúsku platia 50-percentnú daň, v Belgicku 50-percentnú daň, v Dánsku 55,5-percentnú daň, vo Fínsku 53-percentnú daň, vo Francúzsku 49-percentnú daň, v Nemecku 45-percentnú daň, Island 46 %, Írsko 41, Taliansko 45, Luxembursko 39, Holandsko 52, Nórsko 48, Portugalsko 46,5, Španielsko 42, Švédsko 56,6, Švajčiarsko 45,5, Veľká Británia 45 %. V Kanade platia najbohatší 29 federálnu daň a 25 % k tomu provinčnú daň, v Spojených štátoch amerických, v bašte kapitalizmu, 40 %. Austrália 45 %, Nový Zéland 33 %, Japonsko 50 %.
Na Slovensku je najvyššia sadzba 25 %, to je polovica.
Čiže aby sme len vedeli, kde si berie inšpirácie naša ľavica, v západnej Európe, a kde si berie inšpirácie naša provinčná pravica.
To je všetko, ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som rád pripomenul členom eurovýboru, že o jednej máme výbor. Ďakujem.

Pán kolega, priznám sa teraz, že som nepočúval celý váš príhovor, ale jedna veta, ktorú som zachytil, znela: Uveďte aspoň jednu krajinu, kde vládli aspoň osem rokov socialisti, kde bola potom ekonomická prosperita. To myslíte úplne vážne?! Vo Švédsku vládli od roku 1932 do 1976 v kuse socialisti. A tam nebola ekonomická prosperita? Potom vládli v 80. rokoch, potom vládli v 90. rokoch, vo Švédsku nebola ekonomická prosperita? Alebo Tage Erlander bol pravičiar? Alebo Olof Palme bol pravičiar? Alebo Ingvar Carlsson bol nejaký neoliberál? Alebo čo tým máte na myslí?
Kto vládol v Nórsku, keď tam je taká prosperita? DNA je strana, ktorá je pravicová? Nie, sociálni demokrati, socialisti. Kto vládol v Dánsku? Kto vládol v krajinách, ako je Rakúsko? Bruno Kreisky je pravičiar? Pán kolega, vy ste buď mimoriadne popletený, alebo potom už naozaj neviete, čo rozprávate. Socialisti priniesli v mnohých krajinách veľmi výraznú ekonomickú prosperitu, ale priniesli aj to, na čo vy nemáte kapacitu, aj sociálnu spravodlivosť.
Ďakujem.