Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa , veľmi som očakával, čo poviete v rámci vášho vystúpenia, lebo naozaj to bolo pre mňa veľmi zaujímavé ako pre novú kandidátku na post vašej strany. Vaše vystúpenie by sa dalo zhrnúť do troch slov: Žiarlim, žiarlim a ešte raz žiarlim. Vy žiarlite skutočne na volebný výsledok, ktorý dosiahli iní a nie vy, a namiesto toho, aby ste sa zamýšľali nad tým, prečo ste dosiahli taký volebný výsledok, ako ste dosiahli, zase iba prázdno a úboho dosť útočíte. Hovorili ste o tom, že chcete vedieť, ako budeme vládnuť, no veľmi jednoducho. Určite inak, ako ste vládli vy. A to by vám pre túto chvíľu malo stačiť. Ďalej ste spomenuli, že tisíce ľudí boli pobúrení na uliciach, len zabudli ste dodať, tisíce ľudí boli pobúrení na uliciach, a preto vás nevolili. Takže, pani poslankyňa, trošku sa pozrite na tie otázniky, ktoré ste tuná vyslovili, ale do vlastných radov, začnite pracovať, máte veľa roboty, keď chcete byť predsedkyňou vašej straničky, takže prajem vám všetko najlepšie a menej tej žiarlivosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nadviažem na pána poslanca Číža, na to, že vyzval na vecnú diskusiu, no ale vecná diskusia vyžaduje asi aj naozaj vecný materiál, a preto áno, nevyhnem sa miery konkrétnosti, pán premiér, pretože aj o tom je toto programové vyhlásenie vlády. Aj preto, že tá miera konkrétnosti je taká nízka, tak hovorím, už som to niekoľkokrát povedala, že programovým vyhlásením si vláda nastavila latku príliš nízko. Nastavila si ju tak, aby ju mohla pohodlne prekročiť. Pretože tam, kde nie sú merateľné ciele, tak tam nie je možná reálna kontrola, reálny odpočet.
Preto to, o čom dnes rokujeme, ja nazývam bianko šekom pre ministrov, ktorí buď sa príliš nenarobia, aby tú latku prekročili, alebo budú môcť predložiť do parlamentu alebo urobiť prakticky čokoľvek. Ale to, na čo podľa mňa toto programové vyhlásenie odpovedať malo, a síce ako sa zlepší život ľudí na Slovensku, keď sa naplní toto programové vyhlásenie vlády, tak na toto odpoveď sme nedostali. Od momentu volieb, keď bolo jasné, že Slovensko bude mať vládu jednej strany, sledujem to, že táto vláda, pán premiér, znižuje latku očakávaní ľudí na čo najnižšiu úroveň, všetky vyjadrenia, vyhlásenia, a to isté robí aj toto programové vyhlásenie vlády. Sľubovali sa istoty, vzbudzovali sa veľké očakávania, ale myslím si, že táto nazvem to komunikačná stratégia, inak veľmi šikovná, smeruje k tomu, aby naozaj ľudia veľmi rýchlo znížili svoje očakávania, nastavili sa na realitu, aby neboli potom o štyri roky sklamaní a teda aj nespokojní. Aj včera sme si vypočuli, citujem: "Neplnia sa základné funkcie štátu". Vypočuli sme si veľmi zlé číslo, ktoré mimochodom už včera nebolo pravdivé, vypočuli sme si to, že vláda asi nedokáže hospodáriť tento rok tak, ako bolo pôvodne naplánované a keď si toto všetko dávam dokopy s vetou, ktorú ste, pán premiér, povedali pred pár dňami, že budete rád, ak do roku 2016 prestanú klesať reálne mzdy, tak potom naozaj mi z toho vychádza len to, že toľko opakované slová "pokoj a stabilita" sú pri takto nízko nastavenej ambícii naozaj len istotou stagnácie Slovenska, a musím povedať, že toto je pre mňa málo, pretože toto sú jednoducho Slovensko nemôže dovoliť.
Všetci určite oceňujeme a oceníme a kto by sa k tomu neprihlásil, že treba znižovať dlh Slovenska. Samozrejme, všetci sa prihlásime k tomu, že Slovensko potrebuje hospodársky rast. Všetci sa prihlásime k tomu, že chceme urobiť všetko preto, aby sa znížila na Slovensku nezamestnanosť. Veď áno, je to problém na Slovensku je vysoký počet ľudí bez práce, predovšetkým mladých ľudí bez práce, za chvíľu vyjdú mladí ľudia zo škôl stredných a vysokých a majú nárok na to, aby im štát vytvoril podmienky na zamestnanie. Akurát, že v tomto programovom vyhlásení vlády nachádzame ciele, ale nie konkrétne riešenia, ako vláda chce vytvoriť podmienky na zamestnanosť. Inými slovami, to, čo mi chýba, je, aby ste povedali, pán premiér, normálne, po slovensky, zrozumiteľne, ako to budete robiť? Pretože myslím si, že na to sme všetci zvedaví.
Nie čísla, nemyslím si, že chýbajúce čísla sú ten skutočný problém tohto Programového vyhlásenia vlády. Problém je to, že ste predložili zhruba 70-stranový elaborát, encyklopédiu úradníckych fráz a dozvedeli sme sa naozaj plány typu, že plánujete "vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej a stabilizačnej funkcie verejných financií", alebo že vyslovujete "politickú podporu strategickému vládnutiu ako základnému predpokladu uplatnenia tohto inštitútu", čo sú nepochybne vznešené ciele, ale nemáme odpovede na otázky ako. A ja teraz neviem, že či to neviete povedať, alebo či to nechcete povedať, neviem, čo je pre mňa horšie, ale viem, že pri takej sile poslancov, o ktorú sa opierate, je to naozaj veľmi málo. Pán premiér, včera ste povedali, že situácia je taká zlá, že treba začať konať hneď. S tým sa dá súhlasiť, myslím si, že treba konať hneď, a ja k tomu zároveň dodávam, že toto nie je vaša prvá vláda, vy aj vaša strana ste v politike už dosť dlho na to, aby okrem zvyšovania daní ste mali nejaké to riešenie už dávno zvážené, prehodnotené alebo zanalyzované.
Pretože som presvedčená o tom, že ľudia očakávali viac, pretože ľudia, ktorí platia dane, musia chodiť do roboty, majú nárok , aby ste im v programovom vyhlásení vlády povedali, čo konkrétne bude vaša vláda robiť. Hovorím o normálnych problémoch, normálnych ľudí, ktorí očakávajú riešenia ich problémov a tuto odpovede nenájdu. Ale hovorím aj o tom, či tento štát bude normálne fungovať a či ľudia budú tomuto štátu a jeho inštitúciám dôverovať. Pretože ako keby sme zabudli a ja s k tomu vrátim, že pred tromi mesiacmi sme mali tisíce ľudí na námestiach, tisíce ľudí na námestiach, ktorí boli pobúrení, a boli na uliciach kvôli tomu, že sa dovolávali spravodlivosti, a preto som presvedčená, že nepokračovať v témach ako je dokončenie odpolitizovania súdov, prokuratúry a polície, tak aby mohli byť dokončené veľké kauzy, je absolútnou nevyhnutnosťou.
Prestaňme sa tváriť, že sme si nevšimli, čo sa dialo naozaj na Slovensku pred tromi mesiacmi. Namiesto toho, aby som čítala o plánoch o odpolitizovaní polície, tak čítam v novinách čudné okolnosti zrušenia trestného stíhania pána Jankoviča a navyše čítam, že možno to bude policajný prezident. Tak to sa naozaj nestavia dôvera v štát a v štátne inštitúcie. Ja som si dala záväzok naozaj na 100 dní, že pokiaľ ide o práve túto oblasť, oblasť justície a spravodlivosti, tak budem čo najviac zdržanlivá, lebo si myslím, že je to na tých 100 dní namieste, ale aj tu musím povedať, že aj v tejto časti je programové vyhlásenie bianko šekom, čiže ono vlastne na hodnotenie je aj priskoro. Ale napriek tomu nemôžem neupozorniť na riziká tohto bianko šeku práve v tejto časti, lebo poviem to takto: Pokoj a stabilita v polícii, na prokuratúre a v justícii, pokiaľ je vykúpená morálnymi kompromismi, kde prvé známky práve takýchto morálnych kompromisov vidím a sledujem, nepovedú k zvýšeniu dôveryhodnosti ani polície, ani prokuratúry, ani súdov. A výsledkom môže byť veľmi rýchlo aj sklamanie ľudí, aj ich strata vieru v spravodlivosť a v demokraciu ako takú a to vidím ako nebezpečné pre budúcnosť Slovenskej republiky.
Hlásite sa, pán premiér, k silnému štátu, k silnej vláde, preto sa pýtam, kde sa stratili témy ako profesionalizácia štátnej správy, politické nominácie, kde sú tieto témy? Ako bude vyzerať tento štát? Pýtam sa, pretože silná vláda potrebuje silnú kontrolu, preto sa pýtam, čo znamená napríklad veta: "Vláda navrhne zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, tak aby pri zachovaní súčasného štandardu práva na informácie sa odstránili nedostatky, ktoré bránia tak efektívnemu získavaniu požadovaných informácií, ako aj efektívnej práci orgánov verejnej správy." Aj to je akýsi bianko šek. Spomínali ste včera, že ste sa zhodli aj s mimovládnymi organizáciami, ja keď čítam tento text, nechce sa mi tomu veriť, že keď toto videli, tak s tým súhlasili. Otvorené vládnutie a jednoznačný ťah na to, aby návšteva ľudí na úrade, polícii, prokuratúre, na súdoch neznamenala pre nich traumu, ale mohli tam ísť naozaj s dôverou, bolo to, čo ľudia podporovali a podporujú a aj očakávali a očakávajú. Ja si myslím, že práve túto podporu ľudí treba využiť, a treba urobiť všetko preto, aby dôvera v štát a v štátne inštitúcie mohla rásť. Žiaľ, s podporou 83 poslancov vnímam v tejto časti programové vyhlásenie vlády ako nevyužitú šancu. Vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, poslanci, za seba aj za SDKÚ-DS môžem povedať, že budeme opozíciou, ktorá, samozrejme, všetky rozumné a dobré riešenia v parlamente podporí. Ale zároveň sa bude dôsledne pýtať na to, kde sú riešenia, ktoré naozaj Slovensko a ľudia na Slovensku potrebujú, budeme prinášať vlastné návrhy, pokiaľ vláda takéto nedonesie. Zároveň za poslanecký klub musím povedať, že nemôžeme hlasovať za toto programové vyhlásenie vlády, pretože nemôžeme dať dôveru vláde, ktorá si nedá námahu ani len povedať, čo naozaj bude robiť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Áno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, nepochybne, že na niektoré otázky sa asi rovnako pozerať nebudeme, ale ak pociťujete problém v tom, že neviete založiť za jeden deň firmu, vám vážne musím pripomenúť, že ste mali dva roky, ste boli členmi vlády. To je tak banálny problém, ktorý sa vyriešiť dá. Problémy, ktoré sú širšie, ktoré vnímam ja ako tie, ktoré určujú charakter vzťahov aj možnosti riešenia problémov, je, že či dokážeme pochopiť, že ekonomika, výroba aj vlastníctvo má aj sociálny rozmer. Patrí k spoločnosti a sú to procesy, ktoré zahrňujú dramatickú väčšinu spoločnosti. Oddeľovanie týchto dvoch vecí a vyrábanie z nich autonómny moment, každý občan sa má, zaznelo tu v mnohých vystúpeniach v minulosti, ale už aj dneska som to počul od vážených opozičných kolegov, otláčať potrebu zabezpečiť celej spoločnosti rovnocenný rozmer a odtlačiť základné možnosti rozdeliť, rozbiť spoločnosť, stratifikovať ju, fragmentovať ju, pretože jeden ten zásadný inak naozaj moment kresťanskej sociálnej náuky - solidarita musí prestupovať každé riadenie spoločnosti. Pokiaľ to tak nie je, tak je to len spoločnosť jedincov. A to je málo a takáto spoločnosť prosperovať nemôže.

Ďakujem pekne. K tomu vecnému, vecnej pripomienke k vládnemu programu teda len dovoľte, aby som povedal, že dostali ste nás trošku do pasce, však kto by nebol za svetový mier, však máme s tým problém to povedať v zákone. Poviem na takom príklade, že americký prezident, keby pri inauguračnej reči nespomenul meno sloboda alebo slovo sloboda, tak by sa asi veľa Američanov čudovalo, že kde je problém alebo kde sa stal problém. Mne naozaj vo včerajšom vstúpení pána premiéra chýbalo to, my máme na Slovensku rozložených 600 rakiet alebo ako 600 časovaných bômb, tá terminológia mi nesedí, moc sa v tom nevyznám, v podobe sociálne, jak by som to nazval, sociálne znevýhodnených občanov, v tej včerajšej prezentácii programu to nezaznelo. V programe, dal som si tú prácu, je na predposlednej a poslednej strane venované cca 15 viet. Neviem, či je to symbolika v tom, že je to aj priorita tejto vlády, že takýmto spôsobom sa tomu bude venovať. Trošku s tým mám, poviem, problém, lebo nakoniec to vnímam mimoriadne silne, mimoriadne. Čiže včera, keby bola možnosť, tak som myslel, že sa stala chyba, že pánovi premiérovi zabudli dodať tú stranu, aby to teda bol spomenul. To mi vzišlo fakt, že silne deficitné v tom včerajšom vyjadrení, že toto spomenuté nebolo. To som chcel povedať.

Pán kolega, hovorili ste o európskej ceste. Áno, je pravda, že v ekonomike nikto nevie, že čo sa stane, ale určite všetci veľmi dobre vidíme, že čo sa deje, a tá európska cesta vôbec nie je niečo až tak hodné nasledovania, pretože maastrichtské kritériá už sú dávno v popole, 3 % deficit už takmer nemá žiadna európska krajina okrem Estónska, ak si dobre pamätám a keď sa teda pozrieme na Estónsko ako vzor, tak tam práve tie neoliberálne princípy, ktoré ste tak očierňovali, zabezpečili, že je to krajina, ktorá sa vyhýba tomu marazmu, ktorý inač vládne v celej Európskej únii v ekonomikách jednotlivých štátoch.
A keď ste hovorili o tom, že akým spôsobom chcú bohatí ľudia prispieť k verejnému blahu, no treba sa pozrieť na to, že v akých je to krajinách a čo sa tam predtým dialo. Pretože títo podnikatelia mali jednoznačnú podporu svojich štátoch, v ktorých podnikali, pretože pre nich bolo vytvárané nejaké podnikateľské prostredie, pretože tam boli podporované inovácie, pretože mali možnosť zarobiť si svoju korunu a, samozrejme, že takýto človek potom má aký-taký vzťah ku svojej krajine a má potrebu jej vrátiť na späť v podobe daní. Čo sa ale na Slovensku doteraz nedialo. Tu podnikateľské prostredie ešte stále veľmi pokrivkáva. Je ťažké založiť si firmu, domôcť sa práva takmer nemožné a potom sa nemôžme čudovať, že pri prvej spomienke progresívneho zdanenia normálny slovenský podnikateľ v prvom rade rozmýšľa nad tým, kam presunie svoju firmu, aby tomuto štátu nemusel odviesť ani korunu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne uviesť v mene poslaneckého klubu strany SMER niekoľko slov k Programovému vyhláseniu vlády, programovému vyhláseniu, ktoré včera relatívne podrobne uviedol predseda vlády. Chcem zdôrazniť, že tento program je aj program nášho klubu. Podporujeme ho, sme s ním stotožnení. Samozrejme, budem pozorne sledovať diskusiu a s príslušnými závermi. Takže, vážené kolegyne, kolegovia pre najbližšie štyri roky vláda zadefinovala 10 kľúčových úloh, ktoré vyjadruje hodnotový rámec, isté hodnotové východiská pre posúdenie aktuálnej situácie štátu, hierarchiu problémov so základnými nástrojmi na ich riešenie. Charakter vzťahov k Európskej únii a nášmu pôsobeniu v nej, svoje vnímanie aktuálnych strednodobých a strategických potrieb krajiny, ako aj vzťah k občianskej spoločnosti, charakter politických nástrojov, vo vzťahu ku ktorej bude ju používať pre svoje úlohy a podobne.
Ďalej ten vecný zoznam programového vyhlásenia má zhruba sedem programových bodov, ktoré sa už potom primerane podrobne rozvádzajú jednotlivé oblasti správy štátu. Špecifikujú sa vecné kritériá ako aj predpokladané praktické kroky k dosiahnutiu programových cieľov. Jednotlivé riešenia uvedené v programovom vyhlásení budú iste predmetom kritickej pozornosti aj našich kolegov, ale aj opozičných partnerov a je, vážené kolegyne, kolegovia, na nás, či táto diskusia, ktorá prebehne bude podnetná, či vytvorí predpoklady pre potrebný konštruktívny politický dialóg. Jej charakter, tejto diskusie iste predurčí aj budúci povedzme, že politický boj, ktorý môžme v parlamente očakávať. S jednotlivými časťami programového vyhlásenia vlády sa iste budú zaoberať aj ministri, ktorí zaujmú stanovisku k diskusie v rámci svojich kompetencií. Mne preto dovoľte iba niekoľko zovšeobecňujúcich úvah o východiskách, ktoré nesporne museli ovplyvniť tvorbu a charakter programového vyhlásenia.
Aby sme hľadali kľúčové slová, ktoré charakterizujú toto programové vyhlásenie, tak musíme dospieť k slovám ako je pragmatizmus, politický realizmus, rovnomerné rozdelenie nákladov na sanáciu dôsledkov svetovej krízy na všetky vrstvy spoločnosti, korporativizmus, posilňovanie strategických záujmov našej krajiny, ústavná hodnotová orientácia na udržateľný sociálno-trhový mechanizmus ako aj ekologický rozmer a rozvoj hospodárstva a tiež aj upevňovanie životných potrieb našich obyvateľov. V mnohom sa zhodneme, že pre dobré hodnotenie účinnosti tohto programového vyhlásenia je dôležitý spôsob chápania v akých sociálno-ekonomických podmienkach sa naša krajina nachádza. Aká je intenzita vplyvu globálnych faktorov na život v našej krajine? Aké sú reálne možnosti národného štátu realizovať zmysluplnú národohospodársku politiku a v neposlednom rade aj vnímanie toho, čo spôsobilo súčasný krízový stav a ako realizovať európsku hospodársku stratégiu zameranú na škrty a úspory s cieľom dramaticky znížiť kritické zadlžovanie sa niektorých krajín eurozóny.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto vláda preberá politickú moc po predchádzajúcich voľbách, keď vláda koaličných pravicových strán nepreukázala schopnosť zmysluplne spravovať krajinu. Predsa výsledky volieb jednoznačne vystavili nespochybniteľné vysvedčenie. V našej krajine naďalej prevláda mainstreamové myslenie, v ktorom cítiť dozvuky neoliberálnych koncepcií, ktoré sú výdatne živené aj mediálnym prostredím napriek tomu, že v európskom prostredí zaznievajú hlasy o potreby zásadnej zmeny hodnotení ekonomických, ekonomických teórií. Známy ekonóm Drucker dokonca hovorí v tejto súvislosti, že v podstate ide o to, že makroekonomická teória už nemôže byť základom ekonomickej politiky, pretože nikto nevie, čo sa stane. Politickí vodcovia nemajú žiadnu ekonomickú teóriu, ktorej by mohli dôverovať. Takýto je citát a kto trošku pozná prostredie a diskusiu v Európskej únii, vie veľmi dobre, že toľko protikladnosti, nejednoznačnosti a rozdielnych pohľadov na riešenie krízy doteraz možno za posledných 30 až 50 rokov nebolo. Žiadna zhoda nepanuje ani v otázkach, akým spôsobom zvládať ekonomickú krízu. Časť niektorých ekonómov, ako spomeniem Stiglitza ako nositeľa Nobelovej ceny, hovorí, že škrty vedú Európu k sebevražde, a tvrdí, že neexistuje žiadny úspešný program niektorých väčších krajín Európy, kde by bol takýto program škrtov úspešný. Na druhej strane ďalší ekonómovia ako je Foster a Magdoff, napríklad uvediem týchto, uvádzajú, že proti klasickej stimulácii ekonomiky stoja minimálne dva faktory. Po prvé dlhové bremeno väčšiny vyspelých krajín spojené s faktorom, že príliš veľká dlhová zaťaženosť výrazne znižuje stimulačný dopad na ekonomiky.
Pred vládou preto stojí úloha disponovať naozaj premyslenou ekonomickou stratégiou, ktorá zohľadní národné špecifiká, a to predovšetkým podrobnou analýzou charakteru nášho dlhu, jeho národohospodárskej konotácie a zvládne aj efektívnu kombináciu úsporných a stimulačných opatrení. Je samozrejmé, že nemôžme utrácať peniaze, ktoré nemáme, ale rovnako je potrebné sa vyvarovať ideologickej, myslím teda neoliberálnym motivovaným škrtom, ktoré nemajú základ v hĺbkovej analýze slovenského hospodárstva a možnostiach našej ekonomiky. Známe udalosti, napríklad hnutie Occupy Wallstreet alebo Hnutie 99 % naznačujú veľmi dôležitú otázku. Do akej miery budú ľudia podporovať štát, ktorý ich programovo a cielene ožobračuje? Jednostranná politika škrtov okrem dramatických sociálnych dopadov má predsa aj antirastové dopady. Skúsenosti z krajín ako je Írsko, Grécko alebo aj Veľká Británia jednoznačne ukazujú, že nepremyslené škrty smerujúce k zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva následne zvyšujú nezamestnanosť a dramaticky zvyšujú náklady štátu. Írska nezamestnanosť, a to Írsko patrí ku krajinám, ktoré dôsledne splnili požiadavky Medzinárodného menového fondu, je 15 %. Prvýkrát sme zaregistrovali nedávno, že napríklad v tak priemyselnom meste ako je Liverpool je plnohodnotne nezamestnaných 30 % obyvateľstva. Zásadnú potrebu prehodnotenia vykazujú aj kontroverzné rozhodnutia našich predchádzajúcich vlád. Povedzme, že nezodpovedné rozhodnutie o zavedení druhého piliera v tej podobe, aký bol zavedený, ziskovosti zdravotných poisťovní a úplné utlmenie verejných financií, verejných diskusií o daňovej etike. Nebezpečnou tendenciou je i prudké roztváranie nožníc majetkovej diferenciácie.
Priestor pre verejnú diskusiu potrebujeme i k otázkam mechanizmom štátnej regulácie, a to nielen vo vzťahu k finančnému kapitálu a bankám. Ukazuje sa totiž, a to v nezanedbateľnej miere intenzity, že trhový systém, kde nad všetkými možnými spoločenskými dohodami monopolne dominuje súkromné vlastníctvo, nemôže byť funkčný. Vyhlásenia dneska najbohatších mužov sveta to potvrdzujú. Miliardár Buffett žiada príslušné národné štáty o zdanenie bohatých. Svetové štatistiky ukazujú čoraz menšiu kúpnu silu väčšiny obyvateľstva, ktorá čelí čoraz väčšiemu objemu tovarov. Výrazne zo svetových štatistík vyplýva, že klesá pomer mzdy, hodnoty mzdy vo vzťahu k hrubému domácemu produktu.
Toto budú teda otázky, s ktorými sa vláda bude zaoberať, preto potrebuje tvorivý dialóg, a je veľmi zaujímavé v tomto smere a je to potrebné oceniť spôsob, akým zvolila komunikáciu s verejnosťou. Nie je už vôľa politických strán, ak pán predseda KDH kritizuje korporativizmus, je to naozaj nepochopiteľné. Čo je totiž základnou vlastnosťou konsenzuálej demokracie? To je práve to, že princíp väčšiny nie je základným prostriedkom rozhodovania. Paritná demokracia odkazuje na dosiahnutie dohody na základe kompromisu s tým, že vťahuje do správy štátu všetky relevantné sily spoločnosti, vrátane politickej opozície. Predsa tento moment, ktorý dáva šancu vláde, že sa prvýkrát stane skutočne vládou národnou, a je to prvýkrát v našich slovenských krátkych dejinách, to je princíp, ktorý by sme mali odsúdiť?
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte povedať, že... a vyzvať vás predovšetkým k tomu, smerujme k skutočnej vecnej diskusii. Poďme hľadať odpovede na rozporné otázky a poďme pripraviť našim občanom možnosť, aby v najbližšom období cítili aspoň trošku zlepšenie svojich osobných statusov. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán premiér, napriek tomu, že hovoríte o strašnom stave na daňovej správe, tak daňové príjmy v apríli máme vyššie, než sa predpokladalo. A tým pádom ani nie je pravda, čo ste hovorili včera pri uvádzaní Programového vyhlásenia vlády a skôr to budí dojem, že si iba vytvárate priestor na to, aby mohol deficit štátneho rozpočtu rásť. Ja teda nepochybujem o tom, že sú problémy na daňovej správe, a boli to aj naši kolegovia, ktorí na to upozorňovali, ale nedá sa na to zhodiť stav celej ekonomiky, celého štátu. A čo sa týka konkrétnosti predchádzajúceho Programového vyhlásenia vlády, možno ste v ňom našli iba dve konkrétne čísla, ale bolo možné v ňom nájsť veľmi veľa konkrétnych opatrení, ktoré sa zaviazala vláda urobiť. Či ich urobila, alebo nie, je iná vec. Ale určite miera konkrétnosti sľubov, ktoré dávala občanovi a ktoré sa zaviazala napĺňať bola ďaleko vyššia, než to, čo sme mali možnosť čítať v programovom vyhlásení, ktoré ste predložili včera. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, nebudem počas tejto diskusie vystupovať a komentovať každé jedno vystúpenie predrečníka, ale keďže sa navádzajú určité trendy a je zrejmé, v čom bude hlavná kritika programového vyhlásenia vlády, chcel by som na úvod niečo povedať. Pretože si budem určite istý, že to, čo teraz poviem, sa bude vzťahovať prakticky na každé jedno vystúpenie od predstaviteľov opozície.
Prvý veľmi vážny trend, ktorý naznačil pán podpredseda Národnej rady pán Figeľ je v tom, že aké šetrenie, aké zvyšovanie daní, keď stačí tú miliardu, ktorá nám uteká na DPH, niekde zastaviť. Toto počúvame už z viacerých zdrojov, že toto bude jedna veľmi silná rétorika opozície voči nám. Že čo to tu robíte? Prečo idete zvyšovať dane, keď stačí, aby ste tu miliardu, ktorá je niekde, zastavili. Takže, dámy a páni, prosím vás veľmi aspoň o elementárnu mieru korektnosti. Odovzdali ste nám vládu s nefunkčným daňovým systémom. S totálne nefunkčným daňovým systémom. Tri mesiace sme nemali žiadne informácie o tom, čo sa na daňovom riaditeľstve deje, preto prichádzať s takýmto argumentom je minimálne veľmi nekorektné.
Druhá taká tendencia, trend, ktorý sa bude objavovať v každom vystúpení je miera konkrétnosti alebo nekonkrétnosti programového vyhlásenia vlády, ktoré som včera predložil. Veľmi jasne som povedal, že ide o programové vyhlásenie, ktoré obsahuje politiky a trendy. Ale teda, keď už chcete o konkrétnosti alebo nekonkrétnosti hovoriť, dovoľte mi tento konkrétny údaj. Dal som si tú prácu a pozrel som si včera večer 50-stranové programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. Takže, vážená konkrétna opozícia, a to hovorím v dobrom teraz, máte tam až dva konkrétne údaje. Jeden je, že zvýšite daňový bonus o 100 % na každé dieťa do 6 rokov, čo ste, samozrejme, neurobili asi, a znížite strop možného navýšenia dane z pozemkov z 20-násobku na 5-násobok ročnej najnižšej sadzby dane, to neviem, to som neoveroval, či ste to urobili, alebo neurobili. Na päťdesiatich stranách programového vyhlásenia vlády máte tieto dva konkrétne údaje. Tak čo vyčítate konkrétnosť alebo nekonkrétnosť ? Povedal som to teraz, už to viac opakovať nebudem, ale prosím každého opozičného politika, ktorý má významnú časť vo svojom vystúpení o konkrétnosti alebo o nekonkrétnosti, nech nezabudne na to, že na päťdesiatich stranách vašej vlády - dva konkrétne údaje. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Nemyslím si, že toto programové vyhlásenie je nekonkrétne. Myslím si, že ukazuje smerovanie a líniu, a možno vy hovoríte o úmysle, ale ja vidím v tomto dobrý zámysel. Táto vláda udala líniu, a to smerovanie a zákony, ktoré prídu, budeme môcť za štyri roky hodnotiť a tieto zákony, ktoré budú predkladané, vláda má ambíciu dať na celospoločenskú diskusiu a predložiť to s konsenzom sociálnych partnerov. V tom nemám veľkú ambíciu a myslím si, že toto bude to správne. Čiže nehovorme teraz o nejakej konkrétnosti, ale skutočne zákony budeme tvoriť štyri roky. A vetu v programovom vyhlásení že "vláda istôt" by som takisto vnímala možno v inom kontexte ako vy, pretože si myslím, že táto vláda dáva určite ľuďom jednu istotu. Že štyri roky sa nebude hádať medzi sebou, že štyri roky nebude riešiť politické nesváry a politické záležitosti, ale že štyri roky bude riešiť problémy občanov a určite má na to štyri roky, aby predkladala kvalitné zákony v konsenze celospoločenskom. Ďakujem.